Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-97-2020.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/97/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcov: 1/ I. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX N., 2/ Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX G., 3/ L.. O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Š. XXXXX/X, XXX XX N., 4/ L.. I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Š. XXXXX/X, XXX XX N., 5/ M. A., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX G., 6/ V. A., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní všetci zast. JUDr. Eliškou Macků, advokátkou, Uhliská 10817/14, 831 07 Bratislava, proti žalovanému: NaCesty.cz s.r.o., IČO: 26365570, so sídlom Puškinova 2141/14, 301 00 Plzeň - Jižní Předměstí, Česká republika, v konaní zast. JUDr. Klárou Dvořákovou, advokátkou z Holubová advokáti s.r.o., Za Poříčskou bránou 21/365, Praha 8, o zaplatenie 1.315,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, došlým súdu dňa 23.9.2020, si žalobcovia uplatnili voči žalovanému pohľadávku v sume 1.315,- eur, so zákonným úrokom od 18.3.2020 do dátumu vydania rozsudku, ako aj náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia v sume 72,03 eur za jeden úkon právnej služby.
2. Žalobcovia tvrdili, že dňa 25.2.2020 uzavreli so žalovaným zmluvu o zájazde, ktorou sa žalovaný zaviazal obstarať žalobcom zájazd na Maldivy, Paradise Island 8 SPA na osem nocí od 1.5.2020 do 9.5.2020. Žalobcovia uhradili zálohu vo výške 1.973,- eur, celková cena zájazdu bola 6 573,- eur. Z dôvodu vypuknutia pandémie žalobcovia odstúpili od zmluvy o zájazde, žalovaný im vrátil len sumu 658,- eur.
3. Žalobcovia spolu s návrhom predložili listinné dôkazy - zmluvy o zájazde, emailovú komunikáciu a situačnú správu o pandémii Covid-19 na Maldivách. Iné dôkazy žalobcovia nenavrhli.
4. Žalovaný v odpovedi zo dňa 20.4.2021 uplatnený nárok na zaplatenie čiastky 1.315,- eur neuznával. Uviedol, že predpokladá, že táto čiastka zahrňuje zaplatené odstupné zo zmlúv o zájazdoch č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX V. XXXXXXXXX. Ďalej uviedol, že usporiadateľom zájazdu bola spoločnosť DER Touristik Deutschland GmbH, a nie žalovaný. Svedčia o tom viaceré skutočnosti: Označenie usporiadateľ (Veranstalter) je uvedené v potvrdení o zájazde, aj v potvrdení o odstúpení od zmluvy o zájazde. Keď si žalobcovia otvorili webové stránky žalovaného, ihneď sa objaví nápis: Nájdite si vysnenú dovolenku v ponuke nemeckých cestovných kancelárií. Žalovaný je českou cestovnou agentúrou, nie nemeckou cestovnou kanceláriou. Keď si žalobcovia vyhľadali na webových stránkach
žalovaného ponuku zvoleného zájazdu, objaví sa logo a názov rôznych usporiadateľov zájazdov k jednotlivým zájazdom. Po výbere zájazdu, doplnení údajov účastníkov zájazdu, žalobcovia pred odoslaním objednávky videli, kto je usporiadateľom zájazdu a dostali informáciu, že žalovaný je sprostredkovateľom zájazdu. Po objednávke zájazdu žalobcovia dostali potvrdenie o zájazde vrátane všeobecných obchodných podmienok usporiadateľa a žalovaného, ktoré im boli zaslané emailom. Na požiadavku týkajúcu sa vrátenia zaplateného storno poplatku odpovedal žalobcom M. N., zástupca DER TOUR na území Českej republiky. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že nie je povinný žalobcom zaplatiť čiastku 1.315,- eur, pretože nie je usporiadateľom zájazdu a teda nedisponuje pasívnou legitimáciou.
5. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil zmluvy o zájazde, potvrdenie o odstúpení od zmluvy o zájazde, printscreeny webovej stránky žalovaného od príchodu na webovú stránku až po objednávku, Všeobecné obchodné podmienky DER Touristik Deutschland GmbH a Všeobecné obchodné podmienky žalovaného.
6. V doplňujúcom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.5.2021 žalobcovia nesúhlasili so žalovaným, že nie je usporiadateľom zájazdu a že nie je pasívne legitimovaný. Uviedli, že so žalobcami uzavrel zmluvu o zájazde žalovaný, ktorý ako jediný subjekt vystupoval v procese tvorby zájazdu, uzatvárania, plnenia predmetu zmluvy o zájazde a tiež následne v procese jeho stornovania. Platbu za storno zájazdu poukázal žalobcom žalovaný, o čom svedčí aj emailová komunikácia zo dňa 1.4.2020. Žalovaný sa podľa žalobcov snaží preniesť zodpovednosť na iný subjekt, čo však neobstojí. Vychádzajúc zo smernice Európskeho parlamentu a rady (EU) 2015/2302 z 25.11.2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách možno konštatovať, že žalovaný je subjektom, ktorý nesie zodpovednosť za riadne poskytovanie objednaných služieb. V tej súvislosti žalobcovia poukázali na recitál (22) smernice, článok 3 body 7 a 8 smernice, ako aj na článok 13 smernice o zodpovednosti za poskytovanie balíka služieb. S poukazom na to a na všetky doterajšie argumenty žalobcovia zotrvali na svojom návrhu.
7. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa článku 5 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Strany o ústne pojednávanie nepožiadali, predložili len listinné dôkazy, preto súd ani nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie.
8. Právomoc mal súd za danú podľa článku 18 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka
- na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Žalobcovia majú bydlisko na území Slovenskej republiky.
9. Čo sa týka skutkového stavu dôležitého pre rozhodnutie, strany predložili rovnaké zmluvy o zájazde. Obsah uzavretých zmlúv o zájazde č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX preto súd považoval za nespornú skutočnosť. V zmluvách bola ako usporiadateľ resp. organizátor (Veranstallter) označená spoločnosť DER Touristik Deutschland GmbH, Emil von Behring str. 6, D-60424 Frankfurt am Main, žalovaný bol označený vedľa nej ako cestovná kancelária (Reisebüro). Okrem špecifikácie služieb a cestujúcich zmluva obsahuje odkaz na predzmluvné informácie o paušálnej cene, vrátane ustanovení o príjazde a vízach, formulár o poučení cestujúceho podľa § 651a BGB, Cestovné podmienky DER Touristik Deutschland GmbH a ďalšie dôležité upozornenia k tomuto potvrdeniu, príp. k potvrdeniu faktúry. Na konci zmluvy, resp. potvrdenia zmluvy, je uvedená spoločnosť Der Touristik Deutschland GmbH , jej sídlo a konatelia.
10. Spôsob uzavretia zmlúv popísal žalovaný vo svojej odpovedi na žalobný návrh. Skutočnosti uvedené žalovaným (ods. 4 tohto rozsudku) žalobcovia nepopreli, preto ich súd podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) považoval za nesporné.
11. Z uvedeného skutkového stavu súd vychádzal pri rozhodnutí. Základná sporná otázka, či zmluvu o zájazde žalobcovia uzavreli so žalovaným, bola teda otázkou právneho posúdenia, nie skutkovou otázkou.
12. Účastníci si nezvolili rozhodné právo. Súdu nebol predložený žiadny údaj alebo dôkaz o tom, že by žalobcovia výslovne akceptovali ustanovenie bodu 6.1 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, podľa ktorého sa zmluva o sprostredkovaní medzi žalovaným a zákazníkom riadi českým právom.
13. Podľa článku 4, bod 1. písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (RÍM I), zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Nakoľko žalovaný ako podnikateľ má sídlo v Českej republike, bolo na daný právny vzťah potrebné aplikovať české právo. Predpoklady pre použitie článku 6 nariadenia, ktorý osobitne upravuje spotrebiteľské zmluvy a umožňuje použiť právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, neboli podľa súdu splnené, pretože žalovaný nevykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky, ani svoju činnosť nesmeruje na toto územie.
14. Uplatnený nárok súd preto posudzoval podľa ustanovení § 2521 a nasl. českého Občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb.) o zmluve o zájazde a podľa ustanovení zákona č. 159/1999 Sb. o niektorých podmienkach podnikania a o výkone niektorých činností v oblasti cestovného ruchu.
15. Podľa § 2521 ods. 1 a 2 českého Občianskeho zákonníka zmluvou o zájazde sa usporiadateľ zaväzuje obstarať pre zákazníka zájazd a zákazník sa zaväzuje zaplatiť celkovú cenu. Zájazdom je súbor služieb cestovného ruchu podľa zákona upravujúceho niektoré podmienky podnikania a výkon niektorých činností v oblasti cestovného ruchu. 16. Podľa § 2523 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka sa za usporiadateľa považuje ten, kto ponúka zájazd verejnosti alebo skupine osôb podnikateľským spôsobom, a to i prostredníctvom tretej osoby. Za usporiadateľa sa považuje tiež podnikateľ, ktorý odovzdáva údaje o zákazníkovi ďalšiemu podnikateľovi podľa zákona upravujúceho niektoré podmienky podnikania a výkonu niektorých činností v oblasti cestovného ruchu. Podľa ods. 2 kto sprostredkuje alebo zariadi jednotlivé služby cestovného ruchu, sa považuje za usporiadateľa, ak vyvolá na základe zvláštnych okolností u tretích osôb predstavu, že služby cestovného ruchu poskytuje ako zájazd na vlastnú zodpovednosť.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 159/1999 Sb. sa zájazdom pre účely tohto zákona rozumie súbor služieb cestovného ruchu predávaným za súhrnnú cenu, pokiaľ je usporiadaný na dobu dlhšiu než 24 hodín, alebo ak zahrňuje prenocovanie a obsahuje aspoň dve z týchto plnení: a) ubytovanie, b) dopravu, c) inú službu cestovného ruchu, ktorá nie je doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvorí významnú časť súboru ponúkaných služieb.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 159/1999 Sb. prevádzkovateľ cestovnej kancelárie (cestovná kancelária) je podnikateľ, ktorý je na základe štátneho povolenia k prevádzkovaniu živnosti oprávnený organizovať, ponúkať a predávať zájazdy. Cestovnou kanceláriou je tiež osoba, ktorá má v okamžiku uzavretia zmluvy o zájazde sídlo alebo miesto podnikania v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inom štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor, než je Česká republika.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 159/1999 Sb. prevádzkovateľ cestovnej agentúry (cestovná agentúra) je podnikateľ, ktorý je oprávnený na základe ohlásenia voľnej živnosti prevádzkovať činnosti v rozsahu uvedenom v § 2 ods. 2.
20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 159/1999 Sb. je cestovná agentúra okrem povinnosti podľa zvláštneho právneho predpisu zároveň povinná označiť prevádzkareň a propagačné a iné materiály určené zákazníkovi slovami „cestovná agentúra“ pokiaľ toto označenie neobsahuje už obchodná firma. Podľa ods. 4 je cestovná agentúra ďalej povinná a) v propagačných ponukových a iných materiáloch vrátane ich elektronických foriem, vždy informovať pre ktorú cestovnú kanceláriu je predaj zájazdu sprostredkovávaný, v prípade ponúkania zájazdu prostredníctvom internetových stránok musí byť táto informácia uvedená zreteľne na rovnakej úrovni internetovej stránky ako podstatné informácie o zájazde, b) pri sprostredkovávaní predaja zájazdu pre cestovnú kanceláriu usadenú na území iného štátu predložiť záujemcovi na jeho žiadosť k nahliadnutiu opis oprávnenia k prevádzkovaniu cestovnej kancelárie vrátane jeho úradne overeného prekladu a informovať záujemcu o rozsahu poistenia záruky alebo bankovej záruky pre prípad úpadku cestovnej kancelárie alebo inej formy zaistenia týchto zájazdov.
21. Na základe zisteného skutkového stavu a uvedených ustanovení mal súd za to, že obrana žalovaného bola dôvodná.
22. Pri objednávaní zájazdu bolo na webových stránkach žalovaného zreteľne uvedené, že žalovaný ponúka zájazdy nemeckých cestovných kancelárii. Po výbere a objednaní zájazdu žalovaný zaslal žalobcom potvrdenie zmluvy o zájazde, z ktorého bolo zrejmé že nemecká cestovná kancelária potvrdzuje objednávku a že nemecká cestovná kancelária je usporiadateľom zájazdu. Spolu s potvrdením žalobcovia dostali takisto aj cestovné podmienky a storno podmienky DER Touristik Deutschland GmbH. Tieto podmienky tvoria súčasť zmluvy o zájazde. 23. Podľa citovaného ustanovenia § 2523 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa sprostredkovateľ považuje za usporiadateľa zájazdu iba vtedy, ak vyvolá na základe zvláštnych okolností u tretích osôb predstavu, že zájazd poskytuje na vlastnú zodpovednosť. V konaní žalovaného súd nezistil žiadne zvláštne okolnosti, na základe ktorých by žalobcovia mohli nadobudnúť dojem že žalovaný poskytuje zájazd na vlastnú zodpovednosť. Pri bežnej pozornosti si žalobcovia mohli a mali uvedomiť, že usporiadateľom zájazdu je nemecká cestovná kancelária.
24. Žalovaný mal voči žalobcom viaceré povinnosti, ktoré mu vyplývali z postavenia cestovnej agentúry ako sprostredkovateľa zájazdu organizovaného cestovnou kanceláriou v inej krajine Európskej únie, splnenie ktorých mohli žalobcovia od žalovaného vyžadovať. Za záväzky zahraničnej cestovnej kancelárie však žalovaný nezodpovedá, ani žiadnym spôsobom neručí. Z toho dôvodu bola dôvodná obrana žalovaného, že nedisponuje pasívnou legitimáciou, tzn. že nie je nositeľom povinnosti, ktorej splnenia sa žalobcovia domáhali.
25. Povinnosť žalovaného zaplatiť nezakladá ani korešpondencia medzi stranami zo dňa 1.4.2020. Na otázku žalobcu 3/, či už žalovaný realizoval platbu, žalovaný odpovedal, že podľa informácie účtovného oddelenia stále čakajú, až jednotlivé cestovné kancelárie vrátia peniaze za stornované zájazdy, stále sa tak ale nestalo a ani nedostali odpovede na dotazy zaslané usporiadateľom, kedy budú peniaze vracať. Žalovaný žiadal o trpezlivosť a uviedol, že akonáhle obdržia čiastku za stornovaný zájazd na ich účet, bezodkladne ju budú vracať. Následne žalovaný zaslal žalobcovi 3/ informáciu od usporiadateľa Dertour, ktorú mal k dispozícii, že pokiaľ zákazník stornuje s poplatkami v dobe, kedy storno zdarma neplatilo, poplatky nie je možné spätne zrušiť či znížiť.
26. Aj z tejto korešpondencie vyplýva, že žalovaný konal ako sprostredkovateľ zájazdu, nie ako usporiadateľ, a tiež to, že na seba neprevzal akýkoľvek záväzok týkajúci sa vrátenia storno poplatkov.
27. Účelom Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302, na ktorú poukazovali žalobcovia, je dosiahnuť vysokú a čo najjednotnejšiu úroveň ochrany spotrebiteľov aproximáciou určitých zákonov, iných právnych predpisov a opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv medzi cestujúcimi a obchodníkmi o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách. Smernica reagovala na skutočnosť, že cestovné služby sa môžu kombinovať mnohými rôznymi spôsobmi, ktoré sú pre spotrebiteľa často neprehľadné napr. tým, že v jedinom cestovnom doklade sú kombinované viaceré samostatné služby cestovného ruchu. Na základe toho smernica definuje, čo je balík služieb a čo je spojená cestovná služba, kto je obchodník, ktorý obchodník sa považuje za organizátora a ktorý obchodník sa považuje za predajcu. Zodpovednosť za poskytnutie cestovných služieb uvedených v zmluve o balíku cestovných služieb má podľa smernice niesť organizátor a je na členských štátoch, či zodpovednosť nesie aj predajca. Táto smernica je premietnutá do zákona č. 159/1999 Sb., podľa ktorého súd spor rozhodoval a podľa ktorého súd považoval nemeckú cestovnú kanceláriu za organizátora zájazdu a žalovaného za predajcu - sprostredkovateľa.
28. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
29. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
30. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (CSP) - zákon č. 160/2015 Z. z., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa článku 16 nariadenia a podľa § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ak si žalovaný náhradu uplatní, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.