Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18T-46-2021.pdf
PDF · 135.42 KB
Case nature
Area
Subarea
18T/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v trestnej veci obžalovaného: C. D., XX.XX.XXXX F. R. P., prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písmeno b) Trestného zákona a pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2021 v Dunajskej Strede, takto
rozhodol:
Obžalovaný C. D., M.. XX.XX.XXXX F. R. P., A. Q. P. E.. XXX/XX, S. B.
sa uznáva za vinného, že
1/ dňa 30.11.2020 v čase okolo 11.00 hod. v obci S. B., U. W. Č.. XXX/X, okres R. P. preskočil betónové oplotenie rodinného domu a tak sa dostal neoprávnene na dvor predmetného rodinného domu, kde si ho všimla poškodená L. Q., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. S. B., U. W. Č.. XXX/X, G.. R. P., z toho dôvodu následne obvinený odomknutím bránky opustil dvor rodinného domu, pričom napriek výzve vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti pošk. B. D., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. S. B., U. W. Č.. XXX/X, aby nechodil na ich dvor dňa 01.12.2020 v čase okolo 03.00 hodiny znovu preskočil neoprávnene betónové oplotenie a tak sa dostal na pozemok rodinného domu, tam neoprávnene aj zotrval, presne nezisteným predmetom búchal pri garáži, pričom hlasno vykrikoval a následne opäť opustil dvor rodinného domu,
2./ dňa 01.12.2020 v čase okolo 06.00 hod. v obci S. B., U. W. Č.. XXX/X, G. R. P. sa dostavil pred rodinný dom, ktorý sa nachádza na uvedenej adrese, kde krikom volal von na ulicu poškodenú L. Q., M..XX.XX.XXXX, ktorú počkal pred domom ako sa vracala po odprevádzaní dcéry zo škôlky, vyhrážal sa jej so slovami „zabijem ťa; aj tak ťa pretiahnem“, následne vykrikoval „zabijem a dopichám ťa, bude to ako z hororového filmu, ja mám tam svoj majetok a mám právo na dom", ktoré slová v poškodenej L. Q., M..XX.XX.XXXX, A. Q. S. B., U. W. Č..XXX/X, G.. R. P. vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom obžalovaný v ruke držal ostrý špicatý kus skla, teda
v bode 1 obžaloby: neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval a uvedený čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
v bode 2 obžaloby: inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže zbudiť dôvodnú obavu, a to závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, čim spáchal
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona. Za to mu súd ukladá:
Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno m/, § 38 odsek 2, odsek 4, § 41 odsek 2, § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradí do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 19.05.2021 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv 576/20/2201-23 zo dňa 18.05.2021 na obžalovaného v bode 1. obžaloby pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písmeno b) Trestného zákona a v bode 2. obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, spáchaného jedným páchateľom v štádiu dokonaného trestného činu, na tom skutkovom základe:
1/ dňa 30.11.2020 v čase okolo 11.00 hod. v obci S. B., U. W. Č.. XXX/X, G. R. P. preskočil betónové oplotenie rodinného domu a tak sa dostal neoprávnene na dvor predmetného rodinného domu, kde si ho všimla poškodená L. Q., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. S. B., U. W. Č.. XXX/X, G.. R. P., z toho dôvodu následne obvinený odomknutím bránky opustil dvor rodinného domu, pričom napriek výzve vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti pošk. B. D., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. S. B., U. W. Č.. XXX/X, aby nechodil na ich dvor dňa 01.12.2020 v čase okolo 03.00 hodiny znovu preskočil neoprávnene betónové oplotenie a tak sa dostal na pozemok rodinného domu, tam neoprávnene aj zotrval, presne nezisteným predmetom búchal pri garáži, pričom hlasno vykrikoval a následne opäť opustil dvor rodinného domu,
2./ dňa 01.12.2020 v čase okolo 06.00 hod. v obci S. B., U. W. Č.. XXX/X, G. R. P. sa dostavil pred rodinný dom, ktorý sa nachádza na uvedenej adrese, kde krikom volal von na ulicu poškodenú L. Q.Ó., M..XX.XX.XXXX, ktorú počkal pred domom ako sa vracala po odprevádzaní dcéry zo škôlky, vyhrážal sa jej so slovami „zabijem ťa; aj tak ťa pretiahnem“, následne vykrikoval „zabijem a dopichám ťa, bude to ako z hororového filmu, ja mám tam svoj majetok a mám právo na dom", ktoré slová v poškodenej L. Q., M..XX.XX.XXXX, A. Q. S. B., U. W. Č..XXX/X, G.. R. P. vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom obžalovaný v ruke držal ostrý špicatý kus skla.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadených hlavných pojednávaniach výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, znalca, oboznámením znaleckého posudku, listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný C. D., (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní (08.09.2021) po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku k bodu 1. obžaloby vyhlásil, že je vinný (§ 257 ods. 1 b/ Tr.por.). Následne po kladne zodpovedaní otázok v zmysle § 333 ods. 3 Tr.por., súd vyhlásenie obžalovaného prijal (§ 257 ods. 7 Tr. por.) a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania ku spáchaniu skutku v bode 1/ obžaloby sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené v bode 1/ obžaloby všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete pod bodom 1/ obžaloby a následne súd v súvislosti s týmto skutkom vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste, prípadne o ochrannom opatrení a nároku na náhradu škody.
K bodu 2. obžaloby uviedol, že sa hádal so svojou družkou, nadával jej, na to došla poškodená a upozornila ho, aby bol tichšie, lebo sa ho boja deti. Nereagoval na to, tak zavolala na neho policajtov, Keď došli policajti, chceli ho zobrať, tak chytil sklo, chcel sa porezať a žiadal ich aby odišli. Na otázky zodpovedal, že sa poškodenej nevyhrážal, nemal na to dôvod, ona ho chcela dostať do Pezinka. Nikdy
nemali žiadny konflikt. Bol pod vplyvom omamnej látky (piko), bol pravidelným užívateľom, bol aj na liečení, naposledy pred 3 - 4 rokmi. Poškodenej sa nevyhrážal s rozbitým sklom, tvrdil, že sklo chytil, až keď prišli policajti.
Poškodená L. Q. (ďalej len „poškodená“) po riadnom poučení vypovedala, že obžalovaný ráno okolo 6- tej došiel pred jej bránu a vyhrážal sa jej, že má opustiť dom, že je to jeho dom, stále vykrikoval, zdal sa nepríčetný, pod vplyvom drog a bála sa o zdravie svoje a svojich detí. Na otázky uviedla, že obžalovaný vykrikoval, že ju zabije a že ju pretiahne. Keď začal vykrikovať, vtedy dôvod asi nemal vyhrážať sa a potom začal vykrikovať, že má (ona) nejaké diamanty a že aj on má právo na dom. Na otázku či od nej obžalovaný požadoval niečo, poškodená uviedla, že nie. Vyhrážal sa jej, že ju zabije a dobodá, „predtým, ako sa dožaloval majetku“. Citovala ho: „dobodám ťa, zabijem ťa, budeme ako z hororového filmu“, potom prestal a povedal jej: „odídeš z tohto domu, lebo tam mám majetok“. V ruke držal ostré sklo, on bol pred bránou a ona na dvore, trvalo to asi 2 hodiny, kým nedošli policajti. Od 6-tej začal vykrikovať, o 7-mej zobrala dcéru do škôlky, keď sa vrátila, ešte stále vykrikoval, potom zavolala policajtov a aj jeho manželku (družku - pozn. súdu), a ona jej povedala, aby zavolala políciu. Jeho družka býva o ulicu ďalej. Mohla ho počuť aj P. B., ktorá býva v tom dome ako obžalovaný, bytové jednotky sú oddelené stenou. Družka obžalovaného sa nenachádzala v dome, volala jej, ona jej odporúčala volať policajtov. Obžalovaný sa takto „háda“ so svojou družkou už dva mesiace. Vtedy v noci už od 3.00 nad ránom takto vykrikoval, aj s mŕtvymi a spomínal aj svojho otca a matku. Mala strach o seba aj o deti. Nevedela, čo môžem od neho očakávať, keď bol pod vplyvom drog. Na otázky obhajoby odpovedala takto: Keď brala maloletú do škôlky, ešte tam vonku stále bol obžalovaný, neublížil jej. Vyzvala ho aby nevyhukoval, aby prestal, lebo sa ho boja deti, a potom aj prestal. Keď sa vrátila domov, neobmedzoval ju, nevydieral ju. Na priamu otázku: „vydieral vás niečím obžalovaný?“ uviedla: „nie“. Následne na otázku „vykrikoval, že ... vy máte odísť z domu, keď toto vykrikoval, vtedy sa vám vyhrážal, že vás zabije?“ uviedla „nie“. Následne uviedla: „najprv mi povedal, že ma dopichá a potom povedal, že mám odísť z domu“. V rukách držal sklo, s ktorým si potom aj chcel ublížiť. To sklo si všimla hneď od začiatku, totiž o 6.00 ráno jej začal kričať do okna. Vyšla von, videla na neho, stále kričal, keď vyšla pred dvere, vtedy zbadala v jeho rukách sklo. Následne poškodená dodala: Teda o 6-tej ráno začal krik, vykrikoval, aby šla na ulicu. Hneď po 10 min poškodená išla von pred dvere, on tam bol, spýtala sa ho, že čo chce, prečo vykrikuje, nech je ticho. On ešte stále vykrikoval, že má ísť von. Vošla dnu, obliekla deti, on ešte stále bol vonku, vykrikoval. Išla potom von, už videla v jeho rukách sklo, žiadala ho, aby nevykrikoval, lebo sa boja deti. Vtedy prestal a vedela zobrať staršiu dcéru do škôlky. Ešte za ňou kričal, že ju počká, to bolo okolo 7:20 hod. Cestou naspäť zo škôlky ju tam naozaj čakal, to bolo okolo 8:10. Išla domov s menšou dcérou, nechal ich vojsť do domu a potom zase začal vykrikovať, že: „ma zabije, so mnou zahrá hororový film, že je to jeho dom, on má svoj majetok, že ma pretiahne, nevadím mu, že som jeho sesternica“. Viackrát spomínal dom, že aj jeho matka tam bývala, on má právo na ten dom. Viackrát opakoval tieto slová, potom sa ho pokúšala ukľudniť, ale stále kričal, potom volala jeho manželke (družke pozn. súdu), nech si s ním niečo urobí. Ona jej povedala, aby volala policajtov. Potom došli policajti, sanitku volal jeho brat.
Svedkyňa P. B., po riadnom poučení uviedla, že obžalovaný nič nerobil, len vykrikoval sám so sebou, lebo bol nadrogovaný. Ona bola vo svojom dome a počula vykrikovať obžalovaného, ale nevie presne uviesť čo, on sám so sebou rozprával, bol psychicky inde. Počula, že niečo hovoril svojej manželke (družke), že spravil zlé veci, že to ľutuje. Vyhrážky ku poškodenej nepočula. Obžalovaného aj poškodenú uvidela, až keď prišli policajti okolo 9-tej. V rukách mal sklo, stál na schodoch, lebo sa chcel brániť, bál sa policajtov. Nevie o nijakých konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou. Následne sa odstraňoval rozpor výpovede svedkyne a výsluchu zo dňa 02.12.2020 (č.l. 68), pričom sa oboznámila zápisnica z výsluchu svedkyne čítaním: „dňa 01.12.2020 som bola doma, ale už celú noc predtým C. D. vykrikoval na dvore aj v dome, nadával na svoju ženu, ale aj na všetkých, čo mu prišlo na um. ... nevidela som, že by C. preskočil cez plot k L., ale videla som, že raz vychádzal von z ich dvora. Ja som nepočula, že by sa L. Q. vyhrážal zabitím ani dopichaním, ale videla som u neho to špicaté, rozbité sklo, to bolo od dverí, lebo okolo tretej v noci rozbil sklenenú výplň na dverách. Okolo 7.30, keď som vyšla na dvor, tak tam ešte vykrikoval C. a počula som, že dožaduje sa nejakých peňazí od L., nakoľko si myslel, že ... ho má z tohto domu po matke vyplatiť L.. ... Okolo desiatej som počula ako sa hádal C. s L. na ulici, až kým nedošli policajti.“. Na čo svedkyňa uviedla, že si to presne nepamätá, ako to bolo, to bol december, sa hádali ako je zaznamenané (v zápisnici, dopl. súdom) z výsluchu z 02.12.2020.
Svedok C. D., po riadnom poučení uviedol, že obžalovaný nadával na svoju ženu, a poškodená si myslela, že na ňu. Následne podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bol prečítaný podstatný obsah
zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konanie zo dňa 21.04.2021 (č.l. 140): „... niekedy o 9.00 vykrikoval na svoju ženu, že ho vyhodila a musí spávať v rozbitom dome. Videl som, že vtedy tam stálo auto s policajtmi, rozprávali sa s ním cez dvor a on nechcel ísť s nimi a nechcel injekciu. Nadával iba sám sebe, teraz ešte nemal v ruke nič, žiadne sklo, nadával smerom do neba. ... Keď došli ďalší policajti, oni hneď nabehli na dvor, on zdvihol sklo a kričal, že nech mu dajú pokoj, že sa podreže, že mu nič neni (nie je). Keď zdvihol sklo C., nikomu sa nevyhrážal, nikomu neublížil. Ja som nepočul nič, že by kričal na L., on nadával na svoju ženu. L. si možno myslela, že na ňu kričí, že ju „pojebe“, ale on to kričal na svoju ženu, lebo ho vyhodila. ... stále svoju ženu spomínal, že kedy ho pustí domov.“. Na prečítané svedok nereagoval.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (čl. 89) a z pripojenej fotodokumentácie (čl. 91-92) vyplýva, že mesto činu sa nachádza v obci S. B., jedná sa o rodinný dom na ulici U. W. Č.. XXX/X, dom sa nachádza na riadne oplotenom pozemku, oplotený betónovým oplotením vysokým zo strany domu 1,85 m (snímok č. 1). Uvedený plot oddeľuje pozemok od susedného pozemku patriaceho k rodinnému domu č. 755, odkiaľ je oplotenie vysoké 0,5m, na ktorom sa nachádza množstvo sklenených črepov rôznych veľkostí. Zo snímku č. 15 je vidieť, že v úrovni nad schodiskom je prečnievajúci plot už len v prevyšujúcej výšky (cca 0,5 metra).
Z úradného záznamu (čl. 95) vyplýva, že dňa 01.12.2020 o 09.00 bola vyslaná hliadka na adresu U. W. XXX, S. B., kde oznamovateľka L. Q. oznámila, že má problémy so susedom, bratrancom C. D.. Po príchode na uvedené miesto si hladka všimla 40-ročného muža, stojaceho na ulici pred rodinným domom č. XXX, ktorý sa rozpráva sám so sebou. Oznamovateľka vtedy vyšla z rodinného domu č. XXX, kde aj býva a uviedla, že je to jej sused, ktorý sa jej vyhrážal so zabitím. Presnejšie pravidelne preskočí vysoký betónový plot a ide na jej pozemok, následne búcha po oknách a naposledy mal v ruke aj nôž a vykrikoval jej do domu, že ju zabije, ak ho tam nepustí dovnútra. Oznamovateľka ho vyzvala viackrát, aby išiel preč z pozemku, čo neuposlúchol. Uvedené skutočnosti potvrdila aj P. B., ktorá býva v rodinnom dome U. W. XXX. Dodala, že C. D., už mesiace sa správa agresívne, po ulici chodí s nožom v ruke a každému sa vyhráža. Aj v prítomnosti hliadky vykrikoval na okoloidúcich, že čo pozerajú a ďalej len po rómsky. Ani výzvy od policajtov nerešpektoval, aby sa ukľudnil a správal sa slušne. Nevedel sa legitimovať, následne preskočil plot k domu č. XXX, odkiaľ vykrikoval, že on nikam nejde a vytiahol z vrecka cca 25 cm sklo, čo držal v ruke. Stále vykrikoval nezmysli, väčšinu ani nebolo rozumieť. Začal rozprávať o mŕtvych, že sa pohybujú v jeho dome a keď treba tak ich pošle na nich. Keď prišla druhá hliadka, podozrivý sa pravdepodobne zľakol, sklo hodil na zem, to sa rozbilo a povedal, že radšej pôjde na policajnú stanicu. Následne si hliadka všimla menšie zranenie hlavy podozrivého, s uschnutými krvnými stopami. Uviedol, že nevie čo sa mu stalo s hlavou, ale cíti sa dobre a lekárske ošetrenie si nežiadal.
Z výpis listu vlastníctva č. XXXX (čl. 97-98) je zrejmé, že nehnuteľnosť s rodinným domom č. XXX, v obci S. B., časti D. je vo vlastníctve L.. L. D. a B. D. so spoluvlastníckym podielom 1/1.
Z odpisu registra trestov (č.l. 223) je zrejmé, že obžalovaný má 10 záznamov, najmä v súvislosti drogovými prečinmi, marení úradných rozhodnutí, nebezpečného vyhrážania, krádeží (za obdobie od 2005 až do 2013); ďalej trestným rozkazom právoplatným 23.10.2015 sp.zn. 0T/152/2015 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom tento trest vykonal 21.06.2016; a trestným rozkazom právoplatným 01.08.2020 sp.zn. 1T/73/2020 pre prečin poškodzovania cudzej veci mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka a 4 mesiace do 02.12.2021.
Z výpisu z registra priestupkov je zrejmé, že obžalovaný bol celkom 14 krát priestupkovo riešený, a to najmä na úseku cestnej dopravy (za roky 2017 až 2018 celkom 9-krát ako vodič motorového vozidla a raz dňa 08.02.2020 ako chodec), ďalej dňa 18.07.2020 pre narušenie občianskeho spolunažívania a ďalšie tri priestupky boli riešené mestskou políciou.
Zo znaleckého posudku č. 06/2021, znalkyne MUDr. Denisy Mészárosovej (č.l. 85) vyplýva, že obžalovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti, prejavujúcou sa okrem iného dissociálnymi rysmi, nízkou frustračnou toleranciou a nezdržanlivosťou. Obžalovaný má poruchy psychiky a správania spôsobené užívaním a závislosťou opiátov (heroínu) a psychoaktívnych látok - psychostimulancií (metamfetamín) a škodlivé užívanie ďalších návykových látok (kanabinoidy, alkohol). Tiež mu bola
diagnostikovaná ľahká mentálna retardácia (IQ 71). Dané duševné poruchy nemali forenzne významný vplyv na schopnosť obžalovaného správne snímať a vypovedať v trestnej veci. Znaleckým vyšetrením nebolo preukázané žiadne závažné ochorenie z okruhu psychotických ochorení, afektívnej poruchy, či závažné organické poškodenie mozgu. Obžalovaný je závislý na viacerých návykových látkach, jedná sa o plne rozvinutú závislosť. Obžalovaný je dlhodobý konzument návykových látok, pozná vplyv týchto látok na svoju psychiku aj napriek tomu sa opakovane intoxikuje. V čase spáchania skutku znalkyňa prišla k záveru, že ovládacie schopnosti obžalovaného boli forenzne významne znížené (na stupnici: plne zachované, forenzne nevýznamne znížené, forenzne významne znížené, vymiznuté). Znalkyňa u obžalovaného nenavrhuje opätovne ochrannú ústavnú liečbu, obžalovaný nie je schopný sa aktívne podieľať na režimových opatreniach pri liečbe závislosti, v edukačných procesoch zlyháva, pri návrate do pôvodného prostredia opakovane siaha po návykových látkach a ďalej ich užíva. Návrh ďalšieho ochranného liečenia je len záťažou pre medicínske zariadenie, ktoré liečbu realizuje a nemá žiaden pozitívny vplyv na udržanie trvalej abstinencie u obžalovaného. Totiž z ústavnej liečby ušiel, režim nedodržiaval. Pobyt v ústave na výkon trestu odňatia slobody má rovnaký vplyv na abstinenciu ako by mal pobyt v ochrannej ústavnej liečbe, to znamená, že by len predĺžil nútenú abstinenciu obžalovaného, pričom po absolvovaní liečby by sa k užívaniu látok opätovne vrátil. Osobnosť obvineného znalkyňa zhodnotila ako ľahko retardovanú, depravovanú exotoxicky vplyvom návykových látok s dissociálnymi rysmi. Zároveň znalkyňa navrhla ochrannú protitoxikomanickú liečbu ambulantnou formou.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa ods. 2 písm. b/ odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Podľa ods. 2 písm. a/ odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa ods. 2 písm. a/ odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20210101>, vraždy podľa § 145 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/300/20210101>, zabitia podľa § 147 a § 148 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/300/20210101>, usmrtenia podľa § 149 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20210101>, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20210101>.
Ustanovením § 189 Trestného zákona (vydieranie) sa chráni sloboda ľudského rozhodovania. Násilím sa rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu. Násilie alebo hrozba násilia, resp. ťažkej ujmy sú tu prostriedkom na vynútenie určitého chovania adresáta. Cieľ páchateľa musí byť teda adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať. Čin je dokonaný vykonaním násilného konania, alebo uskutočnením hrozby násilia, resp. ťažkej ujmy. Subjektívna stránka vyžaduje úmysel spolu s pohnútkou konania páchateľa.
Ustanovenie § 360 Trestného zákona chráni pokojné občianske spolužitie, pred jeho hrubým narušením, ktoré by vzbudzovalo dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. Obsah vyhrážky je konkretizovaný hrozbou usmrtenia, ublíženia na zdraví, ťažkou ujmou, pričom vyhrážka musí byť mienená vážne alebo aspoň musí byť prednesená tak, že táto môže byť spôsobilá vyvolať obavu, že páchateľ splní to, čím sa vyhrážal. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je potrebné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Treba brať do úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a povahové vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného. Nevyžaduje sa však, aby u poškodeného obavu skutočne aj vyvolala.
Podľa R 25/1983: Ak je vyhrážka usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou prostriedkom k vynúteniu určitého chovania, nejde o prečin podľa § 360 Trestného zákona, ale o trestný čin (prečin, pri kvalifikovanom čine zločin) podľa § 189 Trestného zákona.
Podľa R 19/2015 v bode II: V prípade, že konanie páchateľa nesmeruje k núteniu iného na konanie, opomenutie alebo strpenie niečoho, avšak svojím predstieraným vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže páchateľ u iného vzbudiť dôvodnú obavu, prichádza do úvahy posúdenie takého konania ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní, zistení skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral, dospel k záveru, že vina obžalovaného za žalované skutky bola preukázaná v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie.
Ku skutku 1/ obžaloby (porušovanie domovej slobody) obžalovaný na hlavnom pojednávaní 08.09.2021 (č.l. 212 rub) podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný, následne súd vyhlásenie obžalovaného prijal, čo do skutku 1/ obžaloby.
Ku skutku 2/ obžaloby (vydieranie) sa vyjadril v tom smere, že je nevinný, avšak v mnohých črtách sa jeho výpoveď zhodovala so zisteným skutkovým stavom, pričom súd v tomto smere vykonal dokazovanie.
Podľa skutku 2/ obžaloby mal obžalovaný dňa 01.12.2020 v čase okolo 06.00 hod. v obci S. B., U. W. Č.. XXX/X, G. R. P. dostaviť pred rodinný dom, ktorý sa nachádza na uvedenej adrese, kde krikom volal von na ulicu poškodenú L. Q., M.. XX.XX.XXXX, ktorú počkal pred domom ako sa vracala po odprevádzaní dcéry zo škôlky a vyhrážal sa jej dlhým, ostrým, špicatým, rozbitým sklom v ruke so slovami „zabijem a dopichám ťa, keď neopustíš dom, lebo je to môj dom, ja mám tam svoj majetok a mám právo na dom“, ktoré slová v poškodenej vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.
Dokazovaním však bolo zistené, že dňa 01.12.2020 v čase okolo 06.00 hod. v obci S. B., U. W. Č.. XXX/ X, G. R. P. sa dostavil pred rodinný dom, ktorý sa nachádza na uvedenej adrese, kde krikom volal von na ulicu poškodenú L. Q., M..XX.XX.XXXX, ktorú počkal pred domom ako sa vracala po odprevádzaní dcéry zo škôlky, vyhrážal sa jej so slovami „zabijem ťa; aj tak ťa pretiahnem“, následne vykrikoval „zabijem a dopichám ťa, bude to ako z hororového filmu, ja mám tam svoj majetok a mám právo na dom", ktoré slová v poškodenej L. Q., M..XX.XX.XXXX, trvale bytom S. B., U. W. Č..XXX/X, G.. R. P. vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom obžalovaný v ruke držal ostrý špicatý kus skla.
Vina obžalovaného ku skutku 2/ bola preukázaná najmä výpoveďou poškodenej. Vierohodnosť jej výpovede nebola žiadnym spôsobom spochybnená, priebeh skutkov, konanie obžalovaného a jeho slová popísala počas prípravného konania a pomerne zhodne aj počas konania pred súdom, a to na rozdiel od obžalovaného, ktorý svoje konanie zľahčoval, nepovažoval ho za trestné, prípadne uvádzal, že sa skutky vôbec nestali. V rámci svojej obrany obžalovaný pripúšťal spáchanie skutkov, uvádzal, že poškodenej možno povedal, že ju zabije, ale nemyslel to vážne, poškodenú nevydieral, nemal na to dôvod, to ona ho chcela dostať do U.. Nikdy nemali žiadny konflikt. Bol pod vplyvom omamnej látky. Aj ostatní svedkovia len potvrdili, že už nad ránom začal obžalovaný kričať, takéto správanie uňho pretrváva dlhšiu dobu (dva mesiace), so slovami „nemá to celkom v hlave v poriadku“. Konflikt medzi poškodenou a obžalovaným nepripúšťali, skôr dôvody takéhoto konania obžalovaného videli v tom, že ho bývalá družka vyhodila a musel sa odsťahovať.
Z psychiatrického znaleckého posudku obžalovaného vyplýva, že obžalovaný netrpel v čase skutku žiadnou forenzne významnou duševnou poruchou, ale látkovou závislosťou, avšak bol a je schopný chápať zmysel trestného konania a vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, vedel svoje konanie dostatočne ovládať.
V súvislosti so skutkom pod bodom 2/, na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd mierne modifikoval. Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa necíti byť vinným z tohto skutku v bode 2/ obžaloby, avšak vo svojej výpovedi sa k jeho spáchaniu v podstate priznal, keď potvrdil, že na poškodenú kričal, nadával a aj sa vyhrážal. Zároveň vo svojej záverečnej reči prejavil ľútosť a pripojil sa k vyjadreniu obhajoby.
Súd posudzoval toto konanie obžalovaného aj so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti, pričom vzal do úvahy povahu vyhrážok, pričom porovnával aj fyzické a povahové vlastnosti tak obžalovaného ako aj poškodenej. Obžalovaný je zrelý muž, známi svojou drogovou závislosťou, so sklonmi k agresii, ale najmä dlhodobým neprirodzeným chovaním, spočívajúcej najmä vykrikovaním rôznych oplzlých nadávok, nezmyslov, obťažovaním aj okolo prechádzajúcich ľudí svojím nevyspytateľným chovaním. Poškodená je matka dvoch maloletých detí, susediaca s obžalovaným, ktorá vnímala tento jeho neprirodzený stav už niekoľko dní (najmä od kedy sa musel vysťahovať od svojej družky).
Obžalovaný je zo spáchania predmetného skutku usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej, ktorá vo svojej výpovedi uvádzala, že obžalovaný oplzlo nadával, choval sa nevyspytateľne, spomínal majetok, že v jej dome bývala jeho matka. Na priame otázky ako sa jej mal vyhrážať, resp. ju vydierať, nepotvrdila verziu predostretú súdu obžalobou. Vyplýva to najmä z priamo položených otázok zisťujúcich, či ju obžalovaný nútil k niečomu pred vyhrážkami. Na tie však zhodne uviedla, že „nie“ (obžalovaný požadoval od vás niečo?; vydieral vás niečím obžalovaný?; vykrikoval, že ... vy máte odísť z domu, keď toto vykrikoval, vtedy sa vám vyhrážal, že vás zabije?).
Z výrazov: zabijem ťa, budeme ako z hororového filmu, aj ja mám nárok na dom“ súd nemohol dospieť k záveru, že by ju týmto mal obžalovaný nútiť konať určitým vynúteným spôsobom. Svedčí o tom aj neexistencia subjektívnej stránky spočívajúcej v úmysle obžalovaného spojenou s jeho pohnútkou primäť poškodenú odísť, opustiť obývanú nehnuteľnosť. Je pravda, že poškodená vo svojej výpovedi okrem iného tiež uviedla aj, že „najprv mi povedal, že ma dopichá a potom povedal, že mám odísť z domu“. Preto súd dôsledne skúmal aj toto vyjadrenie poškodenej.
Ako vyplynulo z výpovede obžalovaného, tento nepredpokladal, že mu poškodená vyhovie, konal pod vplyvom drog a pripustil síce, že sa poškodenej hrozil tým, že „zabijem ťa, budeme ako z hororového filmu ... mám právo na dom“, ale túto hrozbu treba vnímať i vo svetle výpovede poškodenej, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že išlo o niekoľko hodinový „prejav“ obžalovaného, ktorému nie vždy bolo rozumieť. Jej deti sa báli neustáleho vykrikovania obžalovaného, a preto aj volala bývalej družke obžalovaného, že čo s ním má robiť. Ona jej poradila privolať políciu. Z výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní, vôbec nevyplynuli také svedectvá, ktoré by potvrdzovali, že ju mal obžalovaný nútiť niečo konať, napr. opustiť dom. Poškodená mala skôr obavy z jeho nevyspytateľného chovania, dlhotrvajúceho vykrikovania, nadávania.
Teda hoci obžalovaný použil voči poškodenej slovné spojenie „ja tam mám majetok, mám nárok na dom“, tak len z tejto samotnej vetnej konštrukcie nemožno vyvodiť právnu kvalifikáciu vyššie citovaného zločinu (§ 189 TZ). Pre skutkovú podstatu vydierania by bolo z pohľadu súdu za danej situácie príznačné, ak by bolo toto konanie z pohľadu obžalovaného dopredu pripravené s očakávaným cieľom, aby vydieraná osoba (poškodená) niečo strpela, či plnila. V danom prípade však tomu tak nebolo. Preto treba v tomto kontexte vnímať skutok (skutok 2) obžalovaného ako nebezpečné vyhrážanie, nakoľko pre túto skutkovú podstatu je príznačné, že páchateľ používa vyhrážky (smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou), pričom tieto vyhrážky musia byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich naplnenia u adresáta takejto vyhrážky, čo v danom prípade i splnené bolo, nakoľko poškodená vo svojej výpovedi potvrdila, že pociťovala isté obavy z toho, či obžalovaný niečo nevyvedie, nakoľko počula na jeho hlase, že je pod vplyvom nejakých drog.
Na základe vyššie popísaných dôkazov nemal súd pochybnosti o tom, že sa predmetný skutok stal tak, ako bol popísaný v bode 2/ obžaloby, okrem nútenia poškodenej opustiť dom.
Preto súd posúdil konanie obžalovaného pod skutkom 2/ obžaloby (po úprave súdom) ako nebezpečné vyhrážanie, najmä preto, že jeho vyhrážky, ale aj postoj, chovanie boli prezentované spôsobom vyvolať u poškodenej obavu, že splní to, čím sa vyhrážal („zabijem ťa, budeme ako z hororového filmu, pretiahnem ťa“).
Súd sa preto nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku 2/ v zmysle podanej obžaloby, kde prokurátor predmetný skutok právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Teda v danom prípade má súd za to, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a to nielen základnej, ale aj kvalifikovanej, keďže sa skutku dopustil závažnejším spôsobom, a to so zbraňou.
Tu súd hlavne vychádzal z výpovedí, kedy z výpovede poškodenej bolo zrejmé, že v rukách obžalovaného videla ostré špicaté sklo už ráno, pred odchodom do škôlky. Nepriamo to potvrdila aj svedkyňa P., ktorá nadránom počula rozbitie sklenej výplne na dverách a v prípravnom konaní tiež uvádzala, že obžalovaný mal pri sebe ostré sklo. Navyše z úradného záznamu (čl. 95) tiež vyplýva, že policajná hliadka videla, že obžalovaný vybral 25 cm špicaté sklo z vrecka.
Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok 2/ sa dňa 01.12.2020 stal tak, ako jeho vznik a priebeh ustálil vo výrokovej časti rozsudku, zachovávajúc pritom totožnosť skutku, vypustiac výrazy „keď neopustíš dom“ a preformulujúc text skutku týkajúcu sa zbrane - ostrého špicatého skla. Tento skutok vykázal znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pričom tento spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, aj ju vzbudilo a čin spáchal závažnejším spôsobom, a to so zbraňou.
Súd teda musí dodať, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania. Poškodená opakovane zotrvala na tom, že ju nenútil konať určitým spôsobom (opustiť dom), teda jej slobodné rozhodovanie nebolo konaním obžalovaného obmedzené, resp. potlačené. Opätovne poukazujúc na výpoveď poškodenej, súd vyhodnotil, že v danom prípade k naplneniu znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania nedošlo, pretože poškodená správanie obžalovaného nevnímala, že by ju nútil niečo konať pod hrozbou inej ťažkej ujmy, teda že by jej obmedzoval slobodu rozhodovania sa.
Preto súd konanie obžalovaného zo dňa 01.12.2020 prekvalifikoval zo zločinu vydierania na prečin nebezpečného vyhrážania, aj v súlade so zásadou in dubio pro mitio, teda v prípade pochybností je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného miernejšie.
Týmto mal súd za preukázané, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, pričom súd obžalovaného konanie vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona ako úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že tento záujem poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený, berúc pritom do úvahy okolnosti, za akých sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil a skutočnosť, že jeho ovládacie schopnosti boli v čase skutku významne znížené. Obžalovaný teda podľa názoru súdu vedel, že vyhrážanie sa zabitím poškodenej môže u nej vzbudiť obavu, že takéto závažné vyhrážky uskutoční.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, čo sa týka osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný pred spáchaním činu neviedol riadny život, totiž celkom má 10 záznamov v registri trestov, naposledy pred spáchaním predmetného skutku - trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda z 23.10.2015 sp. zn. 0T/152/2015 pre prečin nebezpečného vyhrážania, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 8 mesiacov, pričom tento trest vykonal 21.06.2016. Následne
mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/73/2020 zo dňa 16.07.2020, právoplatného dňa 01.08.2020 pre prečin poškodzovania cudzej veci uložený podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 4 mesiace do 02.12.2021. Z prehľadu priestupkov mu vyplýva 14 záznamov. Preto z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadnu nezistil, za to mu z priťažujúcich okolností priťažilo, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona).
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
V danom prípade prísnejším je prečin porušenia domovej slobody podľa § 194 trestného zákona, kde odseku 2 je výmera od 1 roka až do päť rokov.
V danom prípade s prihliadnutím na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností musel súd s použitím ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, v dôsledku čoho potom ukladal trest odňatia slobody v rozpätí upravenej trestnej sadzby (§ 38 odsek 8 Trestného zákona), teda trest bolo možné uložiť vo výmere 2 až 5 rokov.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, (c) ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý, rešpektujúc ustanovenie § 39 odsek 2 Trestného zákona, iba uložením nepodmienečného úhrnného trestu odňatia slobody, a to na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, vo výmere 2 rokov.
Takto uložený trest je, podľa názoru súdu, spravodlivý, zákonný a primeraný, pričom zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon testu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, súd obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, pričom takúto formu ochranného liečenia navrhla prokuratúra a obžalovaný s týmto návrhom súhlasil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).