Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/38/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: ETL plus, s.r.o., so sídlom Inžinierska 4, 040 11 Košice, IČO: 46 262 121, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51 941 244, zastúpená JUDr. Pavlom Gombosom, konateľom - advokátom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100061880/2021 zo dňa 15.01.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, t a k t o

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 01.04.2021 doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 06.04.2021 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100061880/2021 zo dňa 15.01.2021 a súčasne zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101492247/2020 zo dňa 28.09.2020.

2. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ust. (ďalej len „“). Žalobca svoj návrh (hrozbu závažnej finančnej a hospodárskej škody) odôvodnil tým, že v prípade nezaplatenia vyrubenej dane v lehote splatnosti začne správca dane v zmysle ustanovenia a nasl. daňový poriadok v platnom znení, výkon daňovej exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo znamená, že správca dane pristúpi k výkonu daňovej exekúcie najbežnejšou formou, a to blokáciou podnikateľského účtu žalobcu v zmysle a nasl. daňového poriadku. Dôsledkom uvedeného bude znemožnenie vykonávania bezhotovostných finančných operácií nielen vo vzťahu k tretím osobám. Žalobca ďalej poukázal na to, že v súčasnosti je zamestnávateľom, t.j. zamestnáva niekoľko zamestnancov. Prípadným výkonom daňovej exekúcie existuje dôvodné riziko, že žalobca bude mať k dispozícii omnoho nižší finančný objem peňažných prostriedkov, čo sa prejaví v majetkovej sfére jeho zamestnancov, rovnako je tak dané dôvodné riziko, že žalobca bude nútený znížiť stav svojich zamestnancov, a to prípadne aj výrazne, čo bude mať za následok odkázanie týchto zamestnancov na štát (sociálne dávky), čo bude znamenať záťaž aj pre samotný štát. Žalobca je toho názoru, že podaná správna žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný a správca dane vychádzali z nesprávneho právneho a skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené, nakoľko priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, žalobca žiada, v súlade s citovaným ustanovením , o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.09.2021, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že tento návrh považuje za neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle možné priznať správnej žalobe odkladný

účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol súdu návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

4. Podľa ust. , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

7. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Ustanovenie oprávňuje správny súd (t.j. neukladá mu povinnosť) na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak budú splnené podmienky konkrétne špecifikované v písm. a) alebo b) citovaného ustanovenia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Odkladný účinok správnej žalobe predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok a možno ho priznať, len ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti súd s odkazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017 dodáva, že preukázanie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, je potrebné považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu.

10. Ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným závažným nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a splnením ďalšej podmienky, to znamená, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

11. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len tvrdením, že v prípade, ak súd nevyhovie jeho návrhu a nedôjde k odloženiu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, tak mu zo strany správcu dane hrozí začatie výkonu exekúcie majetku žalobcu za účelom zaplatenia daňového nedoplatku, ako aj sankcií z neho vyplývajúcich, keďže nemá odkladný účinok. Tvrdil, že v takomto prípade dôjde zo strany správcu dane k zablokovaniu jeho podnikateľského účtu a tým k znemožneniu vykonávania bezhotovostných finančných operácií nielen vo vzťahu k tretím

osobám ale výkon rozhodnutia môže mať tiež negatívny následok voči jeho zamestnancom, keďže v dôsledku nižšieho objemu finančných prostriedkov bude nútený znižovať stav zamestnancov. Okrem uvedených všeobecných dôvodov žalobca neuviedol žiadne dôkazy, ako napr. číselné podklady o svojom hospodárení a ani ekonomické podklady, svedčiace o ohrození stavom podľa . Návrh žalobcu obsahuje len jeho konštatovania bez špecifikácie a bez predloženia konkrétnych dôkazov, ktoré by podopierali jeho subjektívne tvrdenia. Zo správnej žaloby nie je zrejmé ani aká je finančná situácia žalobcu a do akej konkrétnej miery môže okamžitý výkon žalobou napadnutého rozhodnutia ovplyvniť prípadnú žalobcovi hroziacu ujmu, škodu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok žalobcu.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku vymedzenom v je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Povinnosťou žalobcu je hrozbu ujmy na svojich subjektívnych právach, ktorá vyplýva so žalobou napadnutého rozhodnutia konkretizovať vo vzťahu k hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Správny súd teda odôvodnenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažoval za dostatočné na to, aby z neho bolo možné vyvodiť záver, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozili následky uvedené v citovanom ustanovení. Nakoľko žalobca zákonom predpokladané skutočnosti v konaní pred správnym súdom neosvedčil, správny súd sa už nezaoberal posúdením právnej otázky prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom.

13. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov dospel súd k záveru, že žalobcovi preukázateľne nehrozí závažná ujma, hospodárska škoda, finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok, a preto v predmetnom prípade nie sú splnené predpoklady pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, na základe čoho súd postupujúc podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).