Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62C-25-2019.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobkyne: F. R. M., X.. XX.XX.XXXX, L. E. Č.. XXXXX/X, L., Š. S. Č., zastúpenej spoločnosťou: KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Záhradnícka č. 27, Bratislava, IČO: 35 977 272, proti žalovanej: J. J., X.. XX.XX.XXXX, L. V. Č.. XXX/XX, B., zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Hudecom, Bosákova č. 7, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.500,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd faxom dňa 03.05.2019 a doplnenou elektronicky dňa 13.05.2019, žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej zaplatenia 2.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.500,- € od 25.11.2017 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila vecne tým, že žalobkyňa dňa 03.05.2017 prevodom zo svojho účtu zaslala na účet žalovanej sumu 2.500,- € s tým, že žalobkyňa sa domnievala, že uvedenú sumu zasiela na účet Romana Plazáka, ktorý mal za to žalobkyni vykonať dielo - dodávku, montáž a projekciu inžinierskych sietí, ale napriek mnohým výzvam nedošlo k zrealizovaniu diela ani k vráteniu uvedenej platby. Nakoľko žalobkyňa nebola so žalovanou v zmluvnom ani v inom obdobnom vzťahu, zastávala názor, že žalovaná prijala finančné prostriedky bez právneho dôvodu a z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Nárok na zákonné úroky z omeškania si žalobkyňa uplatnila odo dňa nasledujúceho po uplynutí prvou výzvou stanovenej lehoty na dobrovoľné zaplatenie dlžnej sumy. V žalobe opísané skutkové tvrdenia žalobkyňa podporila dôkazne Potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa 03.05.2017, komunikáciou v sociálnej skupine Mažoretky Royal a Pokusom o zmier - Výzvou na zaplatenie zo dňa 04.04.2019.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 62C/25/2019 - 32 zo dňa 24.06.2019, proti ktorému podala žalovaná včas vecne odôvodnený odpor z dôvodu, že peniaze žalobkyňou zaslané dňa 03.05.2017 na účet žalovanej boli platbou za služby a tovary, resp. plnením vyplývajúcim zo zmluvy o dielo, ktorú Sudimákovci uzatvorili s manželom žalovanej - Romanom Plazákom s tým, že podmienky zmluvy si dohadovali Igor Sudimák a Roman Plazák, pretože sa dobre poznali z bývalého zamestnania a platbu za tovar a služby si dohodli v hotovosti, no keď malo prísť k úhrade pán Sudimák oznámil Romanovi Plazákovi, že manželka mu nedovolí platiť v hotovosti a preto mu zaplatí jedine na účet. Manžel žalovanej v tej dobe nemal účet v banke a tak mu pán Sudimák navrhol, aby mu dal účet niekoho blízkeho - manželky alebo sestry, preto mu Roman Plazák SMS-kou alebo e-mailom poslal číslo účtu svojej manželky (žalovanej), na ktorý peniaze prišli a žalovaná ich následne vybrala a v hotovosti dala manželovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná mala za to, že v danej veci jej konanie nijako nespĺňa skutkovú podstatu nezákonného obohatenia.
3. K odporu žalovanej sa v replike zo dňa 28.08.2019 vyjadrila žalobkyňa zhodne s tvrdeniami uvedenými v žalobe a odmietla argumentáciu žalovanej, považujúc jej odpor za plný dohadov a nesúvisiacich, umelo vykonštruovaných tvrdení o tom, že žalobkyňa mala mať vedomosť, že posiela peniaze na účet žalovanej. Dodala, že sama žalobkyňa (správne má byť „žalovaná“) si uvedomuje, že nebola so žalobkyňou v žiadnom vzťahu, z ktorého by vyplýval právny dôvod prijať platbu v sume 2.500,- €, nakoľko sama uviedla, že táto platba bola plnením vyplývajúcim zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi Sudimákovcami a manželom žalovanej.
4. Súd prejednal spor podľa § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na pojednávaní dňa 12.10.2021, vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi, prednesom právnych zástupcov strán a zistil nasledovný skutkový stav sporu:
5. Dňa 29.04.2017 Roman Plazák (manžel žalovanej) ako zhotoviteľ uzatvoril s Igorom Sudimákom (manželom žalobkyne) písomnú zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa dodávku, montáž a projekciu elektrickej, kanalizačnej, vodovodnej prípojky a vŕtanej studne s tým, že podľa čl. 4.3 si zmluvné strany dojednali platobné podmienky tak, že podkladom pre úhradu ceny bude faktúra vystavené zhotoviteľom po splnení predmetu zmluvy v zmysle bodu 4.1, pričom faktúra bude splatná do 7 dní od jej odoslania objednávateľovi. Objednávateľ sa dohodol so zhotoviteľom na poskytnutí zálohy v sume 2.500,- €.
6. Z Potvrdenia o zrealizovaní transakcie vyplýva, že žalobkyňa dňa 03.05.2017 zo svojho bankového účtu vykonala úhradu v sume 2.500,- € na bankový účet žalovanej, ktorá je menovite označená na uvedenom Potvrdení ako „Príjemca“ a žalobkyňa zároveň uviedla pre príjemcu informáciu - „igor - inžinierske siete“.
7. Z komunikácie na sociálnej sieti facebook vyplýva, že objednávateľ diela Igor Sudimák dňa 22.11.2017 sa skontaktoval so žalovanou prostredníctvom sociálnej skupiny Mažoretky Royal a následne telefonicky, na základe ktorej komunikácie žalovaná potvrdila objednávateľovi, že poplatok v sume 2.500,- € v máji 2017 prijala na svoj osobný účet s tým, že povie manželovi (zhotoviteľovi diela), aby sa objednávateľovi ozval a zároveň požiadala objednávateľa, aby žalovanú kontaktoval, keby nebolo niečo v poriadku. Objednávateľ dňa 24.11.2017 uzavrel komunikáciu so žalovanou tak, že jej manžel ho kontaktoval e-mailom a objednávateľ mu spätne e-mailom odpovedal, že jediné čo chce, je vrátenie tých 2.500,- € a všetko je v poriadku.
8. Pokusom o zmier zo dňa 04.04.2019 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky v sume 2.500,- € v lehote troch dní od doručenia výzvy.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
9. Podľa § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
13. Predmetom posudzované právneho sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou, ktorá sa mala neoprávnene obohatiť na úkor žalobkyne, nakoľko táto poukázala na účet žalovanej platbu v sume 2.500,- € v domnienke, že plní na účet Romana Plazáka (zhotoviteľa diela objednaného žalobkyňou a
jej manželom), a preto ak žalobkyňa nemala so žalovanou uzatvorený žiadny zmluvný ani iný právny vzťah, mala prijať peňažné plnenie bez právneho dôvodu.
14. Súd uvádza, že do žalovanou na pojednávaní predloženej zmluvy o dielo zo dňa 29.04.2017 bola medzi stranami vzhľadom na ich zhodné písomné tvrdenia nesporná skutočnosť, že objednávateľom diela (dodávky, montáže a projekcie inžinierskych sietí) popri Igorovi Sudimákovi bola aj jeho manželka - žalobkyňa, a preto súd spočiatku nemal pochybnosť o jej aktívnej vecnej legitimácii, ergo nepolemizoval o oprávnení žalobkyne domáhať sa ňou zaplatenej zálohy z ceny diela titulom zmluvy o dielo, ktorá zmluva predstavovala právny dôvod jej plnenia v prospech Romana Plazáka (manžela žalovanej) ako zhotoviteľa diela. Súd sa preto obmedzil na skúmanie existencie/neexistencie peňažnej povinnosti, ktorej uloženia sa domáhala voči žalovanej (manželke zhotoviteľa diela) ako povinnému subjektu titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok však vecne odôvodnila okolnosťami týkajúcimi sa práve zmluvy o dielo.
15. Na rozdiel od argumentácie žalobkyne súd zastáva názor, že žalovaná vo svojom odpore vôbec nedeklarovala, že žalobkyňa mala mať vedomosť o tom, že peniaze posiela na účet žalovanej, avšak odhliadnuc od tohto rozporu a stanoviska súdu, ktorý považuje tvrdenie žalobkyne o jej domnienke, že bankový účet patril manželovi žalovanej, za účelovú procesnú obranu, nakoľko i v Potvrdení o zrealizovaní transakcie zo dňa 03.05.2017 žalobkyňa označila ako príjemcu platby priamo žalovanú, v posudzovanom právnom spore je právne irelevantná žalobkyňou namietaná vedomosť/nevedomosť o tom, na koho účet svoju platbu poukázala, pretože je nutné vziať zreteľ na inú, pre právne posúdenie sporu podstatnú skutočnosť, a síce že žalobkyňa vykonala transakciu na účet patriaci žalovanej za účelom zrealizovania inžinierskych sietí, ktorý účel vyplýva priamo z informácie pre príjemcu platby uvedenej na Potvrdení o zrealizovaní transakcie zo dňa 03.05.2017, kde žalobkyňa uviedla údaj - „Igor-inžinierske siete“. Z obsahu potvrdenia o zrealizovaní transakcie tak jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa dňa 03.05.2017 platila čiastku 2.500,- € titulom zálohy na cenu diela, na ktorého zhotovenie sa zaviazal manžel žalovanej - Roman Plazák. Medzi procesnými stranami bol nesporný fakt, že zhotoviteľ diela nenamietal nezaplatenie zálohy v sume 2.500,- € zo strany objednávateľa diela, a preto platí prezumpcia, že Roman Plazák bol uzrozumený s tým, že platba sa dostala do jeho dispozície a tak objednávateľ splnil svoj peňažný záväzok v prospech zhotoviteľa (manžela žalovanej) bez ohľadu na to, že platbu prijal prostredníctvom bankového účtu svojej manželky (žalovanej). V tejto súvislosti sa súd stotožnil s názorom žalovanej, že ona v danom záväzkovom vzťahu zo zmluvy o dielo predstavovala iba platobné miesto, resp. peňažný ústav. Vzhľadom na uvedené, keď žalobkyňa mala byť údajne presvedčená, že platbu hradí na účet zhotoviteľa diela a tento prijatie/neprijatie platby vôbec nenamietal a neurgoval objednávateľa na zaplatenie zálohy, žalobkyňa mala trvať na zhotovení diela, prípadne z dôvodu porušenia záväzku zhotoviteľa dielo riadne a včas vykonať, mohla od zmluvy o dielo (za predpokladu, že zmluvu uzatvorila) odstúpiť a následne si uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči Romanovi Plazákovi (manželovi žalovanej), nie však voči žalovanej, nakoľko táto jednak nie je žiadnym kontrahentom zmluvy o dielo a súčasne ňou prijaté peňažné plnenie v sume 2.500,- € nie je plnením bez právneho dôvodu, keďže uvedenú čiastku prijala v prospech svojho manžela (blízkej osoby) ako zhotoviteľa diela, a preto nemožno dospieť k záveru, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne.
16. Pre úplnosť súd uvádza, že elektronická komunikácia medzi žalovanou a objednávateľom - Igorom Sudimákom (manželom žalobkyne) na sociálnej sieti Facebook preukazuje, že manžel žalobkyne sa obrátil na žalovanú a následne ju telefonicky kontaktoval za účelom stavu jeho objednávky u manžela žalovanej (zhotovenie inžinierskych sietí) a overenia si platby poukázanej na účet žalovanej. Vychádzajúc z tejto komunikácie, keď manžel žalobkyne sa kontaktoval namiesto zhotoviteľa diela najskôr na jeho manželku (žalovanú) ohľadom platby v sume 2.500,- € a teda musel vedieť, že záloha sa poukazovala na účet žalovanej, je nepravdepodobné, aby žalobkyňa ako manželka Igora Sudimáka (blízka osoba) a spočiatku považovaná tiež za samotnú objednávateľku diela nevedela, že platbu poukazovala na účet žalovanej.
17. Záver súdu o právnej neopodstatnenosti žaloby navyše podporuje i skutočnosť, že v priebehu konania súd na základe žalovanou predloženej písomnej zmluvy zistil, že zmluvu o dielo zo dňa 29.04.2017 uzatvoril s Romanom Plazákom ako zhotoviteľom výlučne Igor Sudimák ako objednávateľ, a žalobkyňa objednávateľom diela nebola. Predmet zmluvy (dodávku, montáž a projekciu elektrickej, kanalizačnej, vodovodnej prípojky a vŕtanej studne) a platobné podmienky si zmluvou o dielo zo dňa
29.04.2017 (bod 2.3 a bod 4.3 Zmluvy) dohodli iba manželia procesných strán. Vzhľadom na uvedené, za uplatnenia obdobnej teórie akú v konaní uplatnila žalobkyňa nesprávne voči žalovanej, súd konštatuje, že žalobkyňa (odhliadnuc od toho, že plnila za svojho manžela rovnako ako žalovaná prijala plnenie za svojho manžela) nemala žiadny právny dôvod na plnenie titulom zmluvy o dielo, a preto jej nepatrí ani právo na vrátenie časti ceny diela v sume 2.500,- € a pohľadávka prislúcha len jej manželovi (Igorovi Sudimákovi) ako jedinému objednávateľovi a veriteľovi, ktorý sa môže/mohol domáhať jej vydania voči Romanovi Plazákovi ako dlžníkovi buď titulom porušenia záväzkového vzťahu alebo za predpokladu odstúpenia od zmluvy o dielo titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
18. Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní v skutočnosti uplatnila pohľadávku plynúcu zo záväzkového vzťahu manželov procesných strán, súd dospel k záveru, že v posudzovanom spore žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom - nositeľom povinnosti a súčasne žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom - nositeľom práva na vydanie plnenia z občianskoprávneho vzťahu bezdôvodného obohatenia, ktorý vzťah sa snažila žalobkyňa medzi procesné strany nesprávne vniesť, a preto súd nemohol priznať nároku žalobkyne procesný úspech a žalobu ako právne nedôvodnú zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).