Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-1Cb/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci žalobcu: MWoTH Consulting s.r.o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Tolstého 5, IČO: 50 506 439, právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Bakossova 14464/3C, IČO: 47 254 491, proti žalovanému: Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Námestie Ľudovíta Štúra 1/1, IČO: 00 310 182, právne zastúpeného: JUDr. Róbert Bockanič, advokát so sídlom Bratislava, Seberíniho 1, IČO: 31 805 922, o zaplatenie sumy 2.343,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca, návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.02.2021, v rámci upomínacieho konania, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.343,75 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania v plnom rozsahu. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 01.04.2019 predložil žalobca žalovanému cenovú ponuku na odpredaj majetku kina TAJMS Cinema (zariadenie a vybavenie digitálneho kina inštalovaného v priestoroch Farského domu Kultúry, Bánovce nad Bebravou), na základe ktorej žalovaný listom zo dňa 30.04.2019 oznámil, že má záujem o prevádzkovanie kina, a teda aj o kúpu vecí, ktoré tvoria súbor celého zariadenia a vybavenia kina TAJMS Cinema. Žalobca mal za to, dňa 30.04.2019 sa začal predzmluvný proces, ktorého cieľom bolo uzatvoriť medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu na predaj zariadenia a vybavenia digitálneho kina TAJMS Cinema vo vlastníctve žalobcu. Mestské zastupiteľstvo mesta Bánovce nad Bebravou, následne dňa 30.12.2019, prijalo jednohlasne uznesenie č. 239 o zámere kúpy hmotného majetku, ktorý tvorí zariadenie kina TAJMS Cinema. Po viac ako ôsmych mesiacoch nečinnosti zo strany žalovaného, žalovaný na mestskom zastupiteľstve, dňa 16.09.2020, prijal jednohlasne uznesenie č. 367, ktorým zrušil pôvodný zámer kúpy zariadenia kina TAJMS Cinema schválený dňa 30.12.2019. Vlastník nehnuteľnosti Farského domu kultúry v Bánovciach na Bebravou, adresoval žalobcovi list zo dňa 09.10.2020, v ktorom ho vyzval na vypratanie nehnuteľnosti a úhradu za neoprávnené užívanie priestorov od 02.09.2019 do vypratania. N základe mimosúdnych rokovaní medzi žalobcom a vlastníkom nehnuteľnosti, Farského domu kultúry v Bánovciach nad Bebravou, došlo k uzavretiu dohody o urovnaní (označenej ako Zmluva o skladovaní č. 1-64/1-BN), na základe ktorej si vlastník nehnuteľnosti ako skladovateľ voči žalobcovi ako ukladateľovi, a to na obdobie, počas ktorého trvalo predzmluvné štádium rokovaní so žalovaným a žalobcom a počas ktorého žalobca v dobrej viere uskutočnil všetky kroky k naplneniu zámeru, a to k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovaným, vyúčtoval skladné vo výške 2.343,75 eur za obdobie od 01.09.2019 do 16.09.2020. Faktúru, vlastníka nehnuteľnosti, č. 72020016 zo dňa 29.12.2020 na sumu 2.343,75 eur žalobca vysporiadal

formou jednostranného zápočtu zo dňa 31.12.2020 z dôvodu existencie vzájomných pohľadávok. Žalobca mal za to, že žalovaný po viac ako trinástich mesiacoch neospravedlniteľne ukončil vzájomné rokovania a tým v priamej príčinnosti spôsobil žalobcovi škodu. Škoda žalobcu spočíva v úhrade skladného vlastníkovi nehnuteľnosti za uskladnenie vybavenia a zariadenia kina TAJMS Cinema, ktoré bolo ponechané v pôvodných priestoroch len pre záujem žalovaného o jeho odkúpenie a následné prevádzkovanie kina v pôvodných priestoroch. Podľa žalobcu mu vznikla škoda vo výške 2.343,75 eur, pretože náklady na skladné boli žalobcom vynaložené v oprávnenom očakávaní uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným. S poukazom na a , žalovaný, ako účastník predzmluvného vzťahu si nesplnil všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z , a preto zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím žalovaného. Žalovaný bol povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti a pozornosti, ktorý, vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie, možno od neho rozumne požadovať. Náhradu škody, za vynaložené náklady za skladovanie zariadenia a vybavenia kina TAJMS Cinema, vo výške 2.343,75 eur si žalobca voči žalovanému uplatnil faktúrou č. 2021001 zo dňa 15.01.2021 so splatnosťou dňa 22.01.2021, ktorú žalovaný odmietol uhradiť s tým, že mu nie je známy právny titul nároku žalobcu. V tomto konaní si žalobca uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania v súlade s , a to vo výške 5% ročne od dátumu nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2021001, t.j. od 23.01.2021. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 09.03.2021, voči ktorému podal žalovaný odpor. Žalobca považoval podaný odpor za účelový, naďalej trval na svojom nároku a navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , a preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu v zmysle , resp. .

3. V odpore žalovaného, zo dňa 24.03.2021, voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu, žalovaný rezolútne odmietol, že by z jeho strany došlo k akémukoľvek porušeniu právnej povinnosti, čiže k tomu, že žalovaný ukončil vyjednávania o zmluve bez legitímneho dôvodu. Dodal, že vzhľadom na okolnosti prípadu nemohol mať žalobca v čase rokovania so žalovaným opodstatnenú predstavu, že uzatvorenie zmluvy bude nevyhnutným vyústením rokovacieho procesu. Žalovaný síce prejavil o hnuteľný majetok záujem, zároveň však otvorene komunikoval okolnosti, za akých bude ochotný obchod zrealizovať, čiže prípadná realizácia obchodu bola už od začiatku naviazaná na externé faktory, ktorých kumulatívne naplnenie bolo pre žalovaného podmienkou toho, aby uzatvoril zmluvu so žalobcom. Dal do pozornosti, že žalovaný nie je fyzickou osobou alebo obchodnou spoločnosťou, ale orgánom územnej samosprávy hospodáriaci s verejnými financiami a nakladajúci s verejným majetkom a ako taký musí dodržiavať predpísané postupy. V rámci plnenia si svojich povinností s limitovaným množstvom finančných zdrojov nepostačujúcich na financovanie všetkých plánovaných projektov dochádza na strane žalovaného k zmenám priorít a potrieb často a dynamicky. Podľa žalovaného, žalobca nemohol legitímne a bezpodmienečne očakávať uzatvorenie zmluvy, keď v štádiu, v ktorom bolo rokovanie medzi žalobcom a žalovaným nebol ustálený ani len rozsah majetku, ktorý mal byť predmetom kúpnej zmluvy. Popieral, že by sa dopustil konania, ktorým by porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle . Naopak vždy sa správal tak, aby nedochádzalo ku škode na strane žalobcu, konal so zreteľom na dobré vzájomné vzťahy so žalobcom, komunikoval otvorene a transparentne a nezavádzal žalobcu o svojich pohnútkach a cieľoch. Žalobca žalovaného neupozornil na náklady, ktoré mu vzniknú skladovaním a na ich výšku. Žalovaný síce vedel, kde sa bude hnuteľný majetok nachádzať, no nemal vedomosť o podmienkach, za akých tomu tak bude, ani nemohol predvídať, že skladovanie bude odplatné. Podľa žalovaného, žalobca ponechal hnuteľný majetok v priestoroch vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi farnosť Bánovce nad Bebravou, na základe svojho osobného a dobrovoľného rozhodnutia. Žalovaný nepredložil žalobcovi požiadavku, aby hnuteľný majetok, ktorý bol predmetom ich zmluvných rokovaní zostal až do uzatvorenia zmluvy uskladnený v priestoroch farského domu kultúry. Žalobca žalovanému nenaznačil, že čím dlhšie budú predzmluvné rokovania trvať, tým vyššia bude aj kúpna cena, nakoľko v nej budú zohľadnené aj zvyšujúce sa náklady na skladovanie ani, že ponechal veci vo farskom dome kultúry, hoci mal možnosť ich uskladniť na inom mieste za nižšie náklady. Podľa žalovaného, ak žalobca ponechal hnuteľný majetok, bez osobitnej požiadavky žalovaného, vo farskom dome kultúry, dobrovoľne sa rozhodol pre ich uskladnenie na tomto mieste a ide teda o obvyklé náklady žalobcu, ktoré by mu vznikli bez ohľadu na zmluvné rokovania so žalovaným. Ďalej žalovaný spochybnil aj uzatvorenie Zmluvy o skladovaní zo dňa 01.09.2019, a to s poukazom dátum predžalobnej upomienky zo dňa 09.10.2020 a žiadosť o mimosúdnu dohodu zo dňa 22.10.2020.

Aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky mal žalovaný za to, že náklady spojené so skladovaním je potrebné chápať ako bežné, obvyklé náklady, a preto ich nemožno charakterizovať ako odškodniteľnú majetkovú ujmu v zmysle . Uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva o budúcej zmluve, ani žiadna dohoda, podľa ktorej by žalobca mal nárok na akúkoľvek kompenzáciu v prípade neuzatvorenia zmluvy. Žalovaný spornú faktúru č. 2021001 zo dňa 15.01.2021 neeviduje vo svojom účtovníctve, pretože mu nie je zrejmý žiadny zmluvný vzťah ani iný právny titul, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený žalovanému faktúru vystaviť.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného k vydanému vyššie uvedenému platobnému rozkazu písomne vyjadril, v tom zmysle, že žalobca konal v dobrej viere s odbornou starostlivosťou a s profesionálnymi znalosťami o predloženej ponuke, s ktorou sa žalovaný aj oboznámil prostredníctvom osobnej obhliadky vybavenia zariadenia kina TAJMS Cinema inštalovaného vo farskom dome kultúry v Bánovciach nad Bebravou. Následne po tejto ohliadke si žalovaný, v októbri 2019, nechal vypracovať súdnoznalecké ohodnotenie vybavenia a zariadenia kina TAJMS Cinema inštalovaného v priestoroch farského domu kultúry. Argument žalovaného, že vyjednávanie medzi žalobcom a žalovaným nebolo v pokročilom štádiu nie je podľa názoru žalobcu pravdivé, žalovaný kontraktačný mechanizmus neúmerne predlžoval a nekonal v intenciách jednohlasne prijatého uznesenia č. 239 zo dňa 30.12.2019. Podľa žalobcu sa uskutočnili viaceré rokovania (napr. dňa 20.11.2019 a dňa 16.01.2020), v zmysle ktorých tvrdenie žalovaného, že nemohol predvídať, že skladovanie bude odplatné je klamlivé a zavádzajúce. Mal za to, že ak by vybavenie a zariadenie kina TAJMS Cinema nebolo inštalované v priestoroch Farského domu Kultúry, žalovaný by nevstúpil do jednania s vlastníkom budovy o podmienkach nájmu priestorov kina, tzn. že nepretržité trvanie inštalácie zariadenia a vybavenia kina TAJMS Cinema v priestoroch Farského domu kultúry bolo nevyhnutné. Žalovaný svojím deklarovaným zámerom prijať ponuku žalobcu na kúpu zariadenia a vybavenia kina presvedčil žalobcu, aby nebolo vybavenie a zariadenie kina demontované, ale aby bolo zachované existujúce digitálne kino v priestoroch Farského domu kultúry. Žalovaný sám nedokázal vyšpecifikovať svoju požiadavku na rozsah kúpy zariadenia a vybavenia kina pre mesto Bánovce nad Bebravou, pričom zo strany žalobcu mu bola mnohokrát poskytnutá súčinnosť a ústretovosť, aby sa rokovania o odkúpení čo najskôr uzatvorili.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu písomne vyjadril, pričom opakovane uviedol, že žalobca vykladá zámer žalovaného odkúpiť hmotný majetok, ktorý tvorí zariadenie a vybavenie kina účelovo a tendenčne. K skutočnostiam podľa ktorých žalovaný vedel o odplatnosti, resp. o výške nákladov za skladovanie žalovaný uviedol, že vyjadrenie primátorky na mestskom zastupiteľstve zo dňa 30.12.2019 malo iba všeobecnú povahu, neboli v ňom obsiahnuté akékoľvek podrobnosti, nevyplývala z neho znalosť o povahe a výške nákladov žalobcu so skladovaním. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil taktiež nie je možné určiť povahu a výšku nákladov žalobcu so skladovaním v priestore Farského domu kultúry. Žalovaný poukázal na znenie listu zo dňa 06.02.2020, v ktorom žalobca oznámil žalovanému, že ak nebude jeho ponuka prijatá do 13.02.2020, tak bude majetok z budovy Farského domu kultúry vysťahovaný. K rokovaniam s farnosťou Bánovce na Bebravou o podmienkach nájmu budovy Farského domu kultúry žalovaný uviedol, že rokoval s majiteľom nehnuteľnosti preto, aby mohol užívať farský dom kultúry za účelom prevádzakovania kina, nie preto, že vo Farskom dome kultúry bol umiestnený majetok tvoriaci vybavenie kina. Pre žalovaného bolo irelevantné kde bude umiestnené zariadenie kina počas predzmluvných rokovaní, bolo preňho rozhodujúce, aby hnuteľný majetok tvoriaci vybavenie kina mohol byť riadne umiestnený v budove Farského domu kultúry v momente určenom ako začiatok prevádzkovania kina. Na základe všetkých uvedených skutočností uvádzaných aj v podanom odpore žiadal, aby súd žalobu zamietol a súčasne mu priznal náhradu trov konania.

6. Súd vo veci samej, s poukazom na (ďalej len „“), nariadil pojednávanie na deň 11.10.2021, na ktoré sa dostavili žalobca, PZ žalobcu a PZ žalovaného. Nedostavil sa žalovaný, pričom jeho právny zástupca ospravedlnil neúčasť žalovaného na pojednávaní, s tým, že tento súhlasí s pojednávaním bez jeho osobnej prítomnosti a nežiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa súd na tomto pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán, listinných dôkazov, a to konkrétne: návrh na vydanie platobného rozkazu, ponuka na odpredaj kina zo dňa 01.04.2019, odpoveď na ponuku zo dňa 30.04.2019, uznesenia z 10. zasadnutia mestského zastupiteľstva v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 30.12.2019, Zmluva o skladovaní, faktúra č. 72020016 zo dňa 29.12.2020, jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, oznámenie mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 25.02.2020, faktúra č. 2021001 zo dňa 15.01.2021,

odpor proti platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní, vyjadrenie žalobcu k odporu, e-mailová komunikácia a vzájomné návrhy na riešenie kúpy, prenájmu, vyjadrenie žalovaného a ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z ponuky na odpredaj majetku kina TAJMS Cinema zo dňa 01.04.2019 vyplýva, že žalobca ponúkol žalovanému hnuteľný majetok kina TAJMS Cinema na odkúpenie v kompletnom rozsahu.

8. Z odpovede žalovaného zo dňa 30.04.2019 na ponuku žalobcu zo dňa 01.04.2019 vyplýva, že žalovaný má záujem o kúpu vecí, ktoré tvoria súbor celého zariadenia kina. Avšak, súčasne uvádza, že sa zatiaľ nedospeli s vlastníkom nehnuteľnosti k dohode o nájme priestorov na účel prevádzky kina a zároveň žiada žalobcu o predloženie účtovných dokladov, ktoré preukážu nadobudnutie tohto majetku, spôsob jeho nadobudnutia, inventárne karty majetku s obstarávacími a zostatkovými cenami, aby mali reálny prehľad o predmete kúpy.

9. Z uznesenia č. 239 k zámeru kúpy hmotného majetku, ktorý tvorí zariadenie kina TAJMS Cinema, ktoré bolo prijaté na 10. zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Bánovciach nad Bebravou konaného dňa 30.12.2019 vyplýva, že mestské zastupiteľstvo v Bánovciach nad Bebravou schvaľuje zámer odkúpenia hmotného majetku, ktorý tvorí zariadenie a vybavenie kina TAJMS Cinema od spoločnosti MWoTH Consulting, s.r.o., Tolstého 5, Bratislava, IČO: 50 506 439 maximálne za cenu 174.000 eur v vrátane DPH, určenú znaleckým posudkom.

10. Z uznesenia č. 367 k zámeru kúpy hmotného majetku, ktorý tvorí zariadene kina TAJMS Cinema, ktoré bolo prijaté na 10. zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Bánovciach nad Bebravou konaného dňa 16.9.2020 vyplýva, že Mestské zastupiteľstvo v Bánovciach nad Bebravou ruší uznesenie Mestského zastupiteľstva v Bánovciach nad Bebravou č. 239 zo dňa 30.12.209 o zámere odkúpenia hmotného majetku, ktorý tvorí zariadenie a vybavenie kina TAJMS Cinema od spoločnosti MWoTH Consulting, s.r.o..

11. Z predžalobnej upomienky zo dňa 09.10.2020 súd zistil, že vlastník nehnuteľnosti (Rímskokatolícka cirkev farnosť Bánovce nad Bebravou) vyzvala žalobcu na vypratanie jeho majetku z nehnuteľnosti vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi farnosť Bánovce nad Bebravou, a to do 20.10.2020 a zároveň si uplatnil nárok za úhradu za neoprávnené užívanie nebytových priestorov za obdobie od 02.09.2019 až do dňa vypratania.

12. Zo žiadosti o mimosúdnu dohodu zo dňa 22.10.2020 vyplýva, že v záujme urovnania vzájomných vzťahom medzi vlastníkom nehnuteľnosti a obchodnou spoločnosťou žalobcu, žalobca navrhol vlastníkovi nehnuteľnosti uzatvoriť zmluvný vzťah (napr. zmluva o skladovaní/úschove) na obdobie od 02.09.2019 do 16.09.2020.

13. Zo Zmluvy o skladovaní zo dňa 01.09.2019 vyplýva, že bola uzavretá medzi skladovateľom Rímskokatolícka cirkev farnosť Bánovce nad Bebravou a ukladateľom - obchodnou spoločnosťou žalobcu, pričom predmetom skladovania bol hnuteľný majetok kina TAJMS Cinema, bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.09.2019 do 16.09.2020 a cena za uskladnenie hnuteľného majetku bola vo výške 2.343,75 eur (187,50 eur za každý mesiac trvania zmluvy).

14. Faktúrou č. 72020016 zo dňa 29.12.2020 fakturoval vlastník nehnuteľnosti ako dodávateľ obchodnej spoločnosti žalobcu ako odberateľovi sumu 2.343,75 eur ako skladné v zmysle Zmluvy o skladovaní zo dňa 01.09.2019.

15. Faktúrou č. 2021001 zo dňa 15.01.2021, splatnou dňa 22.01.2021 obchodná spoločnosť žalobcu ako dodávateľ fakturovala žalovanému ako odberateľovi vynaložené náklady na skladovanie zariadenia kina TAJMS Cinema v budove Farského domu kultúry, v zmysle Zmluvy o skladovaní zo dňa 01.09.2019 za obdobie od 01.09.2019 do 16.09.2020, t.j. za obdobie platnosti zámeru žalovaného o odkúpenie skladovaného majetku.

16. Listom zo dňa 22.01.2021 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu nie je známy žiadny právny titul, na základe ktorého by mu mal zaplatiť nájomné za uskladnenie jeho majetku.

17. Podľa (ďalej len „“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

18. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.

20. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

21. Podľa , , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

22. Podľa zákona č (ďalej len „“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

24. Zodpovednosť za škodu v je upravená ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v a v . Záväzková zodpovednosť za škodu je rozšírená aj na porušenie inej právnej povinnosti ako povinnosti zo záväzku. Podľa pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností stanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl. . Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom vzniku zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností. Podľa pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu ( a ) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v . Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus). V nadväznosti na ustanovenie kogentná právna norma obsiahnutá v ustanovení vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t.j. ustanovuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava .

25. Rozlišovacie kritérium spočívajúce v povahe subjektov je upravené v a . Pokiaľ ide o kritérium spočívajúce v povahe subjektov, zákon tu rozlišuje dve skupiny. Prvú skupinu upravuje ods. 1. Základnou podmienkou je, že musí ísť o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, to znamená, že subjektmi záväzkového vzťahu musia byť na oboch stranách podnikatelia. Druhou podmienkou, ktorú ustanovuje zákon je, že záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi sa musia týkať ich podnikateľskej činnosti. Táto súvislosť musí byť zrejmá s prihliadnutím na všetky okolnosti. Z uvedeného zákonného vymedzenia vyplýva, že záväzky vzniknuté v rámci predmetu podnikania ako aj záväzky vzniknuté z činností súvisiacich s predmetom podnikania sa budú subsumovať pod obchodné záväzkové vzťahy, t. j. budú mať charakter obchodných záväzkov a budú sa riadiť . Ak povinný poruší povinnosť stanovenú iným právnym predpisom, zodpovedá za škodu podľa , ak iný právny predpis neustanovuje inak. Druhú skupinu upravuje odsek 2. Tu je síce tiež rozhodujúce kritérium subjektu, ale zákon tu prelamuje zásadu vyslovenú v ods. 1, že

na oboch stranách záväzkového vzťahu musia stáť podnikatelia a pripúšťa, aby režimu boli podriadené aj vzťahy, kde podnikateľ vystupuje ako subjekt len na jednej strane (tzv. jednostranné obchody). Zákon vyžaduje, aby na jednej strane záväzkového vzťahu stál podnikateľ a aby záväzok súvisel s jeho podnikateľskou činnosťou. Na druhej strane záväzku môžu vystupovať subjekty uvedené v ods. 2. Na to, aby záväzkový vzťah podliehal režimu , musí byť okrem požiadaviek kladených na subjekty záväzkového vzťahu splnená aj ďalšia požiadavka, a to, aby sa záväzkový vzťah týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. To znamená, že z hľadiska predmetu záväzkového vzťahu na strane podnikateľa musí ísť o výkon jeho podnikateľskej činnosti a z hľadiska druhej strany záväzkového vzťahu musí ísť o zabezpečenie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Uvedené požiadavky, ktoré dopĺňajú kritérium kladené na subjekty, musia byť zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti už pri vzniku záväzkového vzťahu.

26. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že žalobca vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným ako právnická osoba podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný konal ako obec pri výkone samosprávy. Právne postavenie obce, jej základné úlohy, samosprávu obce, orgány obce, ich kompetencie a právomoci upravuje o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona je obec samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými prostriedkami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce alebo verejným zhromaždením obyvateľov obce. Obec pri výkone samosprávy, okrem iného, vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania a vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Súd v tejto súvislosti zastáva názor, že aj obstarávanie hnuteľných vecí, ktoré v danom prípade tvoria zariadenie a vybavenie kina, do vlastníctva obce, predstavuje vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť obce. V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe ustanovenia vzťahom obchodno-právnym a na tento je potrebné aplikovať predovšetkým príslušné ustanovenia . V prípade, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení , až následne je potrebné pristúpiť k použitiu predpisov občianskeho práva, teda najmä ustanovení .

27. V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že viedli rokovania o zámere žalovaného odkúpiť od žalobcu hnuteľné veci tvoriace zariadenie kina, pričom tieto hnuteľné veci sa počas predzmluvných rokovaní o zámere žalovaného nachádzali v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je Rímskokatolícka cirkev farnosť Bánovce nad Bebravou. Spornou zostala skutočnosť, či z konania žalovaného počas predzmluvných rokovaní so žalobcom možno vyvodiť vznik nároku žalobcu na náhradu nákladov za skladovanie hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kina, ktoré boli predmetom predzmluvných rokovaní so žalobcom, a to v dôsledku vzniku predzmluvnej zodpovednosti (tzv. culpa in contrahendo) žalovaného za škodu, ktorá mala byť spôsobená tým, že bez legitímneho dôvodu ukončil rokovania o kúpe hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kina TAJMS Cinema.

28. V zmysle má každý tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť (povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí). Kto túto svoju povinnosť poruší, zodpovedá za spôsobenú škodu (podľa ). Z toho vyplýva, že pri akomkoľvek konaní teda aj pri rokovaní o zmluve, by si mali všetci počínať tak, aby ku vzniku škody nedochádzalo.

29. Súd po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu nedôvodný, nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade neboli splnené podmienky, ktoré by zakladali vznik predzmluvnej zodpovednosti žalovaného. Je zrejmé, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy je aj pri vlastnej investičnej a podnikateľskej činnosti viazaný viacerými zákonnými ustanoveniami a musí dodržať zákonom ustanovený proces, ak má byť výsledkom obstaranie majetku

do vlastníctva mesta - orgánu územnej samosprávy. Kladná reakcia primátorky mesta Bánovce nad Bebravou, zo dňa 30.04.2019, ktorou reagovala na ponuku žalobcu zo dňa 01.04.2019 nemôže sama o sebe (bez prijatia rozhodnutia obecného zastupiteľstva) zakladať začiatok legitímneho očakávania žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej malo byť zariadenie kina, keď navyše ani táto akceptácia ponuky na odkúpenie nebola zo strany prípadného záujemcu bez akýchkoľvek výhrad (žalovaný podmieňoval svoj prípadný záujem usporiadaním nájomného vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti a tiež s predložením potrebných účtovných dokladov). Až následne, dňa 30.12.2019 schválilo Mestské zastupiteľstvo mesta Bánovce nad Bebravou (uznesením č. 239) zámer odkúpenia hmotného majetku predstavujúceho zariadenie kina, tzn. že až od tohto dátumu by sa dalo uvažovať o možnom vzniku nárokov z predzmluvných záväzkov, a to vzhľadom na povahu žalovaného, ktorým je orgán územnej samosprávy. Avšak na tomto mieste dáva súd do pozornosti, že uvedeným uznesením mestského zastupiteľstva bol schválený len zámer, nie záväzok, odkúpenia hmotného majetku - zariadenia a vybavenia kina a navyše opäť s výhradou k hornej výške kúpnej ceny, o ktorej nebolo v tom čase zrejmé, či ju žalobca akceptuje, alebo nie. Následnými rokovaniami medzi žalobcom a žalovaným, t.j. od januára 2020 až do dňa 16.09.2020, kedy žalovaný uznesením Mestského zastupiteľstva č. 367 rozhodol o zrušení uznesenia č. 239 zo dňa 30.12.2019 o schválení zámeru odkúpenia zariadenia kina, sa žalobca snažil rôzne modifikovanými ponukami apelovať na žalovaného ako aj vlastníka nehnuteľnosti a primäť žalovaného k rozhodnutiu o odkúpení, resp. nájme zariadenia a vybavenia kina. Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal, že by rokovania so žalovaným dospeli do takého štádia, z ktorého mohol oprávnene očakávať uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným, predmetom ktorej by boli hnuteľné veci tvoriace zariadenie kina a v tejto súvislosti ani konanie žalovaného v priebehu rokovaní nemohlo založiť vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi v dôsledku nelegitímneho ukončenia obchodných rokovaní. Časový horizont, ktorý uplynul od ponuky žalobcu do zrušenia zámeru mesta Bánovce nad Bebravou na odkúpenie zariadenia kina je len jedným z aspektov, ktoré ale, aj vzhľadom na prebiehajúcu celosvetovú pandémiu koronavírusu, nemôže byť jediným kritériom vzniku nároku z predzmluvnej zodpovednosti. Naopak z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že od začiatku, čo žalovaný deklaroval svoj zámer o odkúpenie predmetných hnuteľných vecí tento záujem podmieňoval viacerými aspektami, ktoré vyplývali aj z jeho špecifického postavenia ako orgánu územnej samosprávy. Ďalej až do zrušenia zámeru odkúpenia predmetného hmotného majetku žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovaného informoval, že mu vznikajú počas rokovaní so žalovanými finančné náklady za skladovanie hmotného majetku a ani v akej výške, že tieto sa premietnu do kúpnej ceny a ani, že by žalovaný podmieňoval uzatvorenie prípadnej budúcej kúpnej zmluvy ponechaním hnuteľných vecí v nehnuteľnosti, v ktorej sa pôvodne nachádzali. Počas celého obdobia trvania zámeru žalovaného odkúpiť predmetný hnuteľný majetok nedošlo k jednoznačnému ustáleniu výšky kúpnej ceny a dokonca ani k úplnému špecifikovaniu predmetu kúpy, vzhľadom k špecifickým požiadavkám žalovaného v tejto časti. Z vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že žalobca sa snažil nejakou formou zabezpečiť fungovanie kina TAJMS Cinema v Bánovciach nad Bebravou, a preto vyvíjal viaceré aktivity a ponúkal viaceré varianty, či už žalovanému alebo vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej sa zariadenie kina nachádzalo, ktorým by dosiahol stav, aby zariadenie kina, do ktorého investoval finančné prostriedky zostalo na svojom pôvodnom mieste (keďže je zrejmé, že aj jeho demontácia a uskladnenie na inom mieste by žalobcovi spôsobilo náklady) a využívalo sa spôsobom, na ktorý bolo určené, a teda v konečnom dôsledku by prinieslo žalobcovi zisk. Podľa názoru súdu skutočnosť, že žiadny z oslovených subjektov neakceptoval žalobcom predkladané návrhy a žalovaný nakoniec svoj zámer a nie záväzok kúpy hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kina zrušil predstavuje podnikateľské riziko žalobcu pre prípad neúspešnosti jeho obchodných aktivít, ktoré rovnako, ak by ale boli úspešné by mu priniesli zisk. S poukazom na uvedené súd uzavrel, že konanie žalovaného, keď zrušil svoj pôvodne prijatý zámer kúpy hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kina nie je možné, vzhľadom k stavu v akom sa predzmluvné rokovania medzi žalobcom a žalovaným nachádzali a tiež povahu nároku žalobcu, považovať za neospravedlniteľné a bezdôvodné ukončenie predzmluvných rokovaní, ktoré by bolo spôsobilé založiť nárok žalobcu na náhradu škody v dôsledku vzniku predzmluvnej zodpovednosti žalovaného.

30. V súvislosti s povahou nároku žalobcu uplatnenom v tomto konaní, ako nákladov vynaložených na skladovanie hnuteľného majetku počas rokovaní o možnej realizácii odkúpenia tohto majetku a s poukazom na judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ) súd dodáva, že náklady na skladovanie, o ktorých existencii a už vôbec nie výške žalovaný pri prejave zámeru o odkúpenie nemal vedomosť, je možno považovať za náklady, s ktorých vynaložením musel žalobca počítať, bez ohľadu na to, či zmluva o kúpe bola alebo nebola nakoniec uzatvorená. Je

zrejmé, že predmetné hnuteľné veci, v nie malom rozsahu, musel žalobca niekde uskladniť a ak by to nebola nehnuteľnosť, v ktorej ich už mal nainštalované, nakoľko v nej vykonával svoju predchádzajúcu podnikateľskú činnosť, musela by to byť iná nehnuteľnosť, v ktorej by taktiež vznikali náklady za ich uskladnenie, resp. ak by to bola nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu tak by mu vznikali náklady na jej prevádzku. Vynaloženie takýchto obvyklých prevádzkových nákladov pritom za odškodniteľnú majetkovú ujmu, v zmysle , považovať nemožno. Avšak bolo aj v záujme žalobcu ponechať zariadenie kina TAJMS Cinema v pôvodnom, už nainštalovanom stave, na mieste a v nehnuteľnosti, v ktorej dovtedy sám žalobca prevádzkoval služby digitálneho kina, čomu nasvedčujú aj viaceré, rôzne modifikované, ponuky žalobcu vo vzťahu či už k žalovanému alebo vlastníkovi nehnuteľnosti, a odpredať tak zariadenie kina, resp. prenajať ho, čím by si ušetril náklady za jeho demontáž a jeho opätovné pripojenie a využitie v inej nehnuteľnosti.

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel tunajší súd k záveru, že nie je daný dôvod, pre ktorý by bolo možné žalobe žalobcu vyhovieť, a to ani čiastočne, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu (výrok I.).

32. Súd v konaní nepripustil vykonanie dôkazov navrhovaných žalobcom, a to výsluchu žalovaného (primátorky mesta Bánovce nad Bebravou), výsluchu svedkov - V.. R. (zástupkyne primátorky), I.. K. (dekana farnosti Bánovce nad Bebravou) a p. D. (členky farskej rady farnosti Bánovce nad Bebravou) a návrhu na prehratie videozáznamu zo zasadnutia mestského zastupiteľstva, nakoľko z už predložených listinných dôkazov považoval nárok žalobcu za nedôvodný, a to tak vo vzťahu k povahe nároku ako aj vzniku povinnosti žalovaného na náhradu škody žalobcovi, titulom predzmluvnej zodpovednosti, ktorá mala vzniknúť ukončením obchodných rokovaní bez legitímneho dôvodu. Zároveň z rovnakého dôvodu a tiež z dôvodu hospodárnosti konania zamietol návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania, a to výsluchom svedkov p. C. a p. D. (zamestnancov Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou).

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách konania rozhodol súd v súlade s v spojení s . Keďže súd zamietol žalobu žalobcu v plnom rozsahu, žalovaný bol v konaní o zaplatenie sumy 2.343,75 eur s príslušenstvom plne úspešný, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II.). O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.