Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/38/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpený spoločnosťou RASLEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -62 zo dňa 29.7.2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.5.2021 sa domáhal voči žalovanej, aby súd určil, že právny úkon jej otca Bc. M. K. s názvom Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - kúpna zmluva, zapísaný do katastra nehnuteľnosti vkladom dňa 1.7.2020 so žalovanou, predmetom ktorého je prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k celku na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXX v k.ú. O., a na LV č. XXXX, k.ú. O., a zároveň právny úkon jej rodičov K.. M. K. a B. K. a žalovanej s názvom Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

- darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod bytu č. XX na X. poschodí, vchod XX v bytovom dome so súpisným číslom XXXX s prísl., spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý je zapísaný na LV XXXXX, k.ú. O. je voči žalobcovi právne neúčinný. Súčasťou žaloby je aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby žalovanej bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v okrese O., k.ú. O., zapísaných na LV č. XXX ako zastavaná plocha a nádvorie, záhrada, rodinný dom, na LV č. XXXX ako J., na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. poschodí, vchod XX v bytovom dome so súp. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku k tomuto bytovému domu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadením zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými, zriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností došlo k zmene parcelného čísla, súpisného čísla alebo ku zmene tvaru, hraníc týchto nehnuteľností, tvaru, hraníc týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania, vedeného pred Okresným súdom Prešov o určenie právnej neúčinnosti scudzenia uvedených nehnuteľností.

2. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca a spoločnosť MAXISPORTS s.r.o. ako dlžník a K.. M. K. ako ručiteľ uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere, v rámci ktorej bola dohodnutá výška úveru vo výške 26.500 eur. Spoločnosť MAXISPORTS s.r.o. túto zmluvu riadne neplnila, dostala sa do omeškania. Žalobca vyhlásil predčasné zosplatnenie úveru, pričom výška dlžnej sumy predstavuje celkovo 18.853,67 eur. Bolo vedené upomínacie konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica. Povinný, spoločnosť MAXISPORTS s.r.o. dlh riadne neuhradila, a preto vo veci je vedená exekúcia. V rámci exekučného konania bolo zistené, že ručiteľ previedol viaceré nehnuteľnosti na žalovanú. Spoločnosť MAXISPORTS s.r.o. a ručiteľ aktuálne nevlastnil žiadny iný majetok. Keďže išlo podľa žalobcu o účelové prevody nehnuteľností s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, tieto právne úkony by mali byť voči žalobcovi právne neúčinné. Preto žalobca podal návrh aj na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, žalovaná sa môže začať zbavovať tohto majetku v úmysle zamedziť žalobcovi získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku dlžníka K.. M. K.. Žalobca vyslovil presvedčenie o tom, že v záujme krytia napádaných úkonov bude realizovať prevody nehnuteľnosti na ďalšie osoby, aby tak spoločne vytvorili zdanie dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov, akonáhle sa dozvedia o podanej žalobe. Ručiteľ zjavne vyvíja snahu smerom k zatajovaniu svojho majetku, a to aj za pomoci žalovanej s cieľom vytvoriť zdanie o svojej platobnej neschopnosti, zmariť uspokojenie svojich veriteľov a vymožiteľnosť, teda exekúcia v prospech žalobcu je aktuálne ohrozená.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa , , podľa , a ďalej vychádzal z ust. , a , podľa a a . Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán neodkladne, dočasne, len po určený čas alebo trvalo upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad a že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy pomerov by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené. Neodkladné opatrenie nemožno vydať vtedy, keby išlo o úpravu faktických, nie právnych vzťahov strán sporu. Navrhovateľ musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti právneho nároku voči označeným stranám, ktorým sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy, vrátane jej primeranosti a rozsahu. Neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, len v potrebnom neodkladnom rozsahu.

4. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca okrem skutočností, ktorými v žalobe odôvodňuje svoje právo vo veci samej, potrebu navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate iba obavou, že žalovaná bude realizovať prevody nehnuteľností na ďalšie osoby, aby tak spoločne vytvorili zdanie dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov a tým, že ak by do rozhodnutia súdu vo veci samej o určenie neúčinnosti prevodov označených nehnuteľností voči žalobcovi došlo k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, vymožiteľnosť, a teda exekúcia v prospech žalobcu by mohla byť ohrozená, pričom požadované neodkladné opatrenie by podľa neho malo zabezpečiť možnosť, aby sa v budúcnosti mohol uspokojiť z majetku, ktorý z jeho pohľadu preukázateľne ušiel z majetku ručiteľa. Prvoinštančný súd pripomenul, bez toho, aby prejudikoval výsledok konania vo veci samej, že podľa listov vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, je k dotknutým nehnuteľnostiam, zrejme na návrh žalobcu, v súčasnosti už zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní a primeraná publicita žalobcových výhrad voči prípadným nadobúdateľom označených nehnuteľností a ich vedomosť o týchto okolnostiach je tak už zabezpečená. Ďalej platí, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Preto výrok vo veci samej bude záväzný aj vo vzťahu k ďalším budúcim potenciálnym nadobúdateľom nehnuteľností a poukázal na .

5. Poznámka o súdnom konaní zabraňuje podstatnému zhoršeniu právnej pozície žalobcu. Rovnaký účel by malo plniť aj neodkladné opatrenie. Rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia, týkajúcich

sa viacerých nehnuteľností, a to bytu, časti rodinného domu a pozemku, s ktorými by žalovaná nemala vôbec nijako nakladať a ktorých súhrnná hodnota zrejme niekoľkonásobne prevyšuje výšku vymáhanej pohľadávky žalobcu, sa javí navyše aj ako neprimerané pohľadávke veriteľa, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha. Neodkladné opatrenie má len výnimočný charakter, je možné ho vydať len v nevyhnutnej miere, vylučuje sa však možnosť jeho vydania v rozsahu nadužívania práva.

6. Prvoinštančný súd nevidel dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

7. O trovách konania rozhodne v konaní o veci samej, ktorým sa bude konanie končiť.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Namietal, že prvoinštančný súd sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci vo veci samej nemohli využiť inštitút sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalovaná nie je ich dlžníkom a práve jediným právnym prostriedkom, ako zabrániť zmareniu uspokojenia nárokov v budúcnosti, o to viac, keď dlžník, otec žalovanej v tomto konaní už sa o to nespochybniteľne pokúsil prevádzaním majetku na blízku osobu, je jediným spôsobom, ako predísť ďalším konaniam. K návrhu priložili dokumenty, ktoré osvedčujú, že k účelovým prevodom predmetných nehnuteľností došlo medzi dlžníkom, prípadne medzi jeho manželkou a žalovanou ako ich dcérou. Uvedené úkony boli realizované v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ich cieľom bolo vyhnúť sa alebo sťažiť vymáhanie dlhu. Vymoženie a exekúcia pohľadávky v prospech žalobcu by mohla byť, a zrejme aj bude v budúcnosti ohrozená, pretože dlžník a žalovaná sa evidentne koordinujú za účelom vyvádzania majetku z dosahu žalobcu. Ak by žalovaná takýto úmysel nemala a nemala by záujem pokračovať v otcovom zámere skrývať pred žalobcom majetok rodiny, neodkladné opatrenie by ju žiadnym spôsobom v užívaní nehnuteľnosti neobmedzovalo. Ak takýto úmysel má, je neodkladné opatrenie dôvodné. Žalobca priznal, že poznámku v katastri nehnuteľnosti podnietil, išlo o konanie, ktoré malo do času nariadenia neodkladného opatrenia aspoň čiastočným spôsobom navodiť určitú publicitu a existenciu problému ohľadom vzťahov týkajúcich sa nehnuteľností. Poznámka však adekvátnym spôsobom nenahrádza funkciu neodkladného opatrenia. Cieľom poznámky je informovať verejnosť o určitých skutočnostiach. Prvoinštančný súd si nesprávne ust. spojil so zapísanou poznámkou v katastri nehnuteľností tým, že mylne uvádza, že rozhodnutie, ktoré je výsledkom konania o odporovacej žalobe je spôsobilé navodiť účinky zaväzujúce každého ďalšieho potencionálneho budúceho účastníka zmluvy o vecnom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Takýto rozširujúci výklad ust. je neprípustný. Žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je žalobou o určenie vecného práva k nehnuteľnosti, preto odôvodnenie prvoinštančného súdu o rozšírenej subjektívnej záväznosti súdneho rozhodnutia je nesprávne. Prvoinštančný súd náležitým spôsobom nevyhodnotil proporcionalitu zásahu neodkladného opatrenia do práv žalovanej. Neodkladné opatrenie by do užívacieho práva žalovanej ako takého nad nevyhnutnú mieru nezasahovalo a neobmedzovalo ju, ani vo vzťahu k hospodáreniu s dotknutými nehnuteľnosťami. Rozsah požadovanej ochrany žalobca určil tak, aby v prípade úspechu odporovacej žaloby bolo možné dosiahnuť účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením, pretože existuje motivácia žalovanej previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretie osoby. Žalobca ďalej uviedol, že dlh pôvodného dlžníka narastá, preto návrh považuje za primeraný. Žiadal, aby rozhodnutie bolo zmenené tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie v prospech žalobcu tak, ako ho vymedzil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. K odvolaniu zaujala stanovisko žalovaná. Uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nadobudla od otca a matky po ukončení vysokej školy. Išlo o dlhodobo plánovaný prevod. Žalovaná nemá v úmysle previesť svoje vlastníctvo na tretiu osobu a konanie o neodkladnom opatrení považuje za nadbytočné. Uviedla, že platobný rozkaz v upomínacom konaní nebol jej otcovi riadne doručený, nenadobudol materiálnu vykonateľnosť. Preto podmienka odporovacej žaloby neexistuje. Poprela, že by mala informácie o tom, ako hospodárila spoločnosť MAXISPORTS s.r.o.

Poukázala na to, že neodkladným opatrením navrhovateľ chce zabezpečiť pohľadávku vo výške 18.853,67 eur s prísl. Hodnota bytu o rozlohe cca XX m2 v O. predstavuje približne 140.000 eur a hodnota podielu 1/3 v rodinnom dome s prísl. predstavuje 120.000 eur. Preto sa jedná o značný a neakceptovateľný nepomer na zabezpečenie pohľadávky žalobcu k hodnote nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej. Žiadala uznesenie o neodkladnom opatrení potvrdiť. Uplatnila si náhradu trov konania.

10. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

11. Neodkladné opatrenie je inštitút procesného práva, ktorého cieľom je bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, alebo zabezpečiť, aby obava, že exekúcia bude ohrozená, nebola dôvodná. Súd o neodkladnom opatrení rozhoduje v zrýchlenom konaní bez riadneho dokazovania ako v konaní o veci samej. Základ pre úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je riadny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde okrem opísania rozhodujúcich skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, že je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť tak opísané, že vedie k záveru o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť opísané hodnoverne osvedčujúce dôvody vydania neodkladného opatrenia. Tieto osvedčujúce dôvody sú dôvody, ktoré pri samotnom nároku na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané nepochybne, musia byť však nielen tvrdené, ale aj preukazované navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prostredníctvom označených osvedčujúcich dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčenie dôvodov je podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Absencia osvedčenia dôvodov znamená, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj napriek ostatným okolnostiam nemôže byť úspešný.

12. V prejednávanej veci žalobca žiadal vydať neodkladné opatrenie v rozsahu zákazu žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, okrem práva nehnuteľnosť užívať. Obmedzenie vlastníckeho práva žiadal v takom rozsahu, ktorý by zabezpečil okrem užívania nehnuteľnosti absolútne obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej. Cieľom podľa žalobcu je nielen potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ale aj obava, že v prípade, pokiaľ žalobca bude úspešný v konaní vo veci samej, bude exekúcia ohrozená. Pri každom jednom dôvode je však potrebné osvedčiť základné okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ nie sú osvedčené uvedené okolnosti, nie je možné neodkladné opatrenie vydať. Navrhovateľ tvrdil, že je potrebné naliehavo a nevyhnutne upraviť pomery strán sporu, aby sa zabránilo ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami. Ak by súd takéto neodkladné opatrenie nenariadil, vznikol by počas konania vo veci samej priestor najmä pre žalovanú, ktorý by mohla využiť na ďalší prevod nehnuteľností, čo by v konaní vo veci samej viedlo k neodstrániteľným následkom. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že tým, že sa v rodine žalovanej zbavujú majetku, nebude možné následne práva žalobcu uspokojiť voči otcovi žalovanej v exekučnom konaní. Navrhovateľ v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by existenciu hrozby osvedčil. Žalobca neosvedčil okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia zákazom nakladať s nehnuteľnosťami žalovanou, pretože žalobca ani len netvrdil, aké kroky smerujúce k prevodu nehnuteľnosti, alebo obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovaná má podnikať. Z obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne také okolnosti, ktoré by osvedčovali, že žalovaná sa mieni získaného majetku zbaviť. To, že žalobca len predpokladá, že kroky žalovanej budú smerovať k zbaveniu sa majetku, prípadne predpokladá, že v budúcnosti nebude môcť z majetku ručiteľa - otca žalovanej uspokojiť pohľadávku svojho dlžníka, neznamená, že je nutné zasiahnuť do vlastníckych práv žalovanej neodkladným opatrením.

13. Okolnosť, že žalobca neosvedčil dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia je základnou, pre ktorú prvoinštančný súd správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. To, že v ďalšom

prvoinštančný súd sa zaoberal aj princípom proporcionality, prípadne poukázal na existenciu poznámky v katastri a tým publicitou spornosti prevodu nehnuteľností je len okolnosťou, ktorú odôvodňuje existenciu ďalších sporných okolností, ktoré v prípade osvedčenia dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia by mohli vplývať na nariadenie neodkladného opatrenia, prvoinštančný súd pripomenul na dôvažok k absencii osvedčenia dôvodnosti návrhu.

14. Žalobca namietal, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k dosahu informatívnej poznámky, zapísanej v katastri nehnuteľností, ako aj otázky subjektívnej záväznosti rozhodnutia súdu podľa . Ust. stanovuje, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. V danom prípade, pokiaľ dochádza k prevodu vlastníckych práv, subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia sa vzťahujú aj na účastníkov zmluvy, ktoré vlastnícke právo nadobudli, pretože mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania vykonanej v poznámke. Teda bolo povinnosťou takéhoto nadobúdateľa o existencii poznámky zapísanej v katastri byť informovaný. Tým, že prvoinštančný súd uviedol, že citované zákonné ustanovenie sa len primerane použije poukazuje na to, že každý nadobúdateľ nehnuteľnosti, teda ten, kto získava vlastnícke právo k nehnuteľnosti, musí byť o tejto poznámke informovaný. Je potrebné prisvedčiť odvolaniu žalobcu, že žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je žalobou o určenie vecného práva k nehnuteľnosti. Táto okolnosť však zásadným spôsobom nemá vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu pre absenciu osvedčenia dôvodnosti.

15. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd sa dopustil vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd sa dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože hoc aj nesprávnym hmotnoprávnym následkom vplyvu a záväznosti rozsudku o odporovateľnosti právnych úkonov táto skutočnosť nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, keďže nebola splnená základná podmienka, a to osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia.

16. Prvoinštančný súd podľa žalobcu sa mal dopustiť aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správne právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V danom prípade základ právnej normy bolo ust. , , , ktoré zákonné ustanovenia boli tými, ktoré bolo dôvodné v prejednávanej veci aplikovať. Prvoinštančný súd uvedené zákonné ustanovenia správne aplikoval, správne vyložil a interpretoval právnu normu, preto odvolací súd ani v tomto rozsahu nevidel dôvod na úspešnosť odvolania.

17. Preto súd prvoinštančné rozhodnutie podľa ako správne potvrdil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.