Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: V., zastúpeného JUDr. Viliamom Valcerom, advokátom, Timonova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oblastný futbalový zväz Prešov, so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427, zastúpenému JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom, Vajanského 43, 080 01 Prešov, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenský futbalový zväz, so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 00 687 308, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie právnej skutočnosti, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Priznáva intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 31.3.2017, ktorá bola tunajšiemu súdu doručené dňa 31.3.2017, žiadal, aby súd určil, že žalobca je predsedom Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca je fyzickou osobou, ktorá bola v doplňujúcich voľbách, konaných dňa 23.10.2015 na tzv. riadnej konferencii zvolená za predsedu Oblastného futbalového zväzu v Prešove. Žalovaný je právnickou osobou - občianskym združením a je členom Slovenského futbalového zväzu. Intervenient je národným športovým zväzom pre futbal, ktorý bol do 31.12.2016 zriaďovateľom a prevádzkovateľom Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskom futbalovom zväze (ďalej len „RS SFZ“). Právomoc Okresného súdu Prešov vyplýva z ust. (ďalej len „“) a príslušnosť je daná sídlom žalovaného, ktoré sa nachádza v obvode pôsobnosti súdu (ust. ). Dňa 23.10.2015 sa na základe rozhodnutia Výkonného výboru Oblastného futbalového zväzu v Prešove konala tzv. riadna konferencia ObFZ v Prešove, ktorej predmetom bola, okrem iného aj tzv. doplňujúca voľba predsedu žalovaného a členov výkonného výboru žalovaného. Žalobca v doplňujúcich voľbách kandidoval na post predsedu žalovaného, pričom ďalším

kandidátom na uvedený post bol p. I.. Priebeh doplňujúcich volieb riadila volebná komisia žalovaného, ktorá konštatovala, že žalobca získal 10 hlasov prítomných členov, p. H. získal 8 hlasov a 2 hlasy boli vyhodnotené ako neplatné. Súčasne vyhlásila žalobcu za víťazného kandidáta na post predsedu a navrhla konferencii, aby prijala uznesenie, ktorým schváli výsledky doplňujúcich volieb. Na základe návrhu konferencia žalovaného prijala uznesenie, ktorým žalobcu schválila za predsedu Oblastného futbalového zväzu v Prešove (ďalej len „Uznesenie“), pričom za uvedené uznesenie hlasovalo všetkých 20 prítomných členov konferencie, a teda bola jednomyseľne prejavená vôľa rešpektovať riadny priebeh a výsledok doplňujúcich volieb. Pravdepodobne na podnet neúspešného kandidáta na post predsedu žalovaného sa priebehom volieb zaoberala volebná komisia, ktorá dňa 10.11.2015 uznesením rozhodla, že výsledky volieb predsedu žalovaného zo dňa 23.10.2015 sú neplatné a odporučila konferencii žalovaného zrušiť uznesenie, ktorým schválila výsledky doplňujúcich volieb (ďalej len „Uznesenie č. I“). Ďalej sa výsledkom doplňujúcich volieb zaoberala aj revízna komisia žalovaného, ktorá zhodne s názorom volebnej komisie konštatovala, že doplňujúce voľby sú neplatné z dôvodu, že žalobca bol vyhlásený za víťaza doplňujúcich volieb bez toho, aby získal nadpolovičnú väčšinu (všetkých) hlasov členov konferencie, a bolo preto potrebné v hlasovaní pokračovať vyhlásením druhého kola doplňujúcich volieb. Revízna komisia preto dňa 13.11.2015 prijala uznesenie, ktorým voľby vyhlásila za neplatné a odporučila konferencii žalovaného zrušiť uznesenie, ktorým schválila výsledky doplňujúcich volieb (ďalej len „Uznesenie č. II“). Uznesením č. I a II a protiprávnym postupom žalovaného bolo žalobcovi znemožnené ujať sa funkcie predsedu Oblastného futbalového zväzu v Prešove, do ktorej bol riadne zvolený v doplňujúcich voľbách, schválených najvyšším orgánom žalovaného - konferenciou. Súčasne bola do právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným , ale aj do vzťahu medzi žalovaným a tretími osobami, vznesená právna neistota vyplývajúca z diskutabilného mandátu štatutára žalovaného. Žalobcovi bolo súčasne znemožnené vykonávať práva a povinnosti predsedu žalovaného, vrátane členstva vo výkonom výbore s právom hlasovať. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v zmysle čl. 1 a 2 Stanov žalovaného, v znení účinnom ku dňu 23.10.2015, je konferencia najvyšším orgánom žalovaného, pričom stanovy rozlišujú: a) riadnu konferenciu, zvolávanú min. 2x do roka; b) mimoriadnu konferenciu , zvolanú podľa čl. 44 stanov, c) volebnú konferenciu, zvolávajú raz za štyri roky, na ktorej sa uskutočňujú riadne voľby niektorých členov orgánov žalovaného (po uplynutí ich funkčného obdobia). V zmysle čl. 33 ods. 6 Stanov sa konferencia, na ktorej sa konajú doplňujúce voľby (čl. 39 ods. 8 a nasl. Stanov) sa nepovažuje za volebnú komisiu, a teda na jej priebeh nie je možné aplikovať ustanovenia Stanov a ostatných predpisov žalovaného upravujúce priebeh volebnej konferencie. V zmysle čl. 39 ods. 8 až 10 Stanov doplňujúcimi voľbami sú voľby do orgánov Oblastného futbalového zväzu v Prešove konané mimo volebnej konferencie na zostatok ich funkčného obdobia. Uskutočnia sa vtedy, ak dôjde k predčasnému zániku funkcie predchádzajúceho nositeľa funkcie alebo v prípade, ak funkcia nie je obsadená z iného dôvodu. Doplňujúca voľba predsedu, člena výkonného výboru, predsedu alebo člena orgánov volebných konferenciou sa spravidla uskutoční v rámci programu najbližšej riadnej konferencie. Aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia na konferenciu konanú dňa 23.10.2015, je nepochybné, že išlo o tzv. riadnu konferenciu, ktorej súčasťou boli doplňujúce voľby predsedu (a ďalších funkcionárov) žalovaného, a to na obdobie do najbližšej volebnej konferencie. Z charakteru doplňujúcich volieb , ako aj z povinnosti vykonať ich na najbližšej riadnej konferencii vyplýva, že majú osobitný charakter a ich účelom je bezodkladné zabezpečenie riadneho chodu orgánov Oblastného futbalového zväzu Prešov. Na doplňujúce voľby je potrebné aplikovať ustanovenia Stanov o riadnej konferencii (doplňujúce voľby prebiehajú výlučne na riadnej konferencii a takáto konferencia sa nepovažuje za volebnú konferenciu) a súčasne je vylúčený postup podľa volebného poriadku volebnej konferencie a podľa rokovacieho poriadku volebnej konferencie, na ktoré sa zhodne, avšak nesprávne, odvoláva uznesenie I a II. V zmysle čl. 37 ods. 2 Stanov „Na prijatie rozhodnutia na opakovanom zasadnutí konferencie postačuje nadpolovičná väčšina aj v tých otázkach, v ktorých by sa malo podľa týchto stanov rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Pri ostatných rozhodnutiach postačuje na opakovanom zasadnutí konferencie ich schválenie jednoduchou väčšinou. Inú ako jednoduchú väčšinu potrebnú pre prijatie rozhodnutia na konferencii, upravuje čl. 39 ods. 2 až 7 Stanov s tým, že uvedené ustanovenia upravujú hlasovanie na volebnej konferencii, kde sa vykonávajú riadne /pravidelné voľby do orgánov žalovaného, a to raz za štyri roky. Vo vyššie uvedenej súvislosti je potrebné uviesť, že Stanovy ako jediný predpis upravujúci doplňujúce voľby konané na riadnej konferencii neupravujú osobitné kvórum potrebné pre prijatie rozhodnutia konferencie týkajúce sa výsledkov doplňujúcich volieb. Napriek tomu je nepochybné, že uznesenie, ktorým bol žalobca schválený za predsedu Oblastného futbalového zväzu v Prešove bolo prijaté jednomyseľne všetkými členmi konferencie, teda aj hlasmi členom konferencie, ktorí v doplňujúcej voľbe hlasovali za p. I. , a teda, že žalobca sa stal riadne predsedom Oblastného futbalového zväzu Prešov. Dňa 7.3.2016 žalobca doručil RS SFZ žalobu smerujúcu proti žalovanému, ktorou sa

domáhal práva zastávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, do ktorej bol zvolený a napadol platnosť Uznesenia č. I a Uznesenia č. II. Neskôr žalobca žalobu rozšíril a žiadal, aby súd určil, že je predsedom žalovaného. Rozhodcovský súd vo vyššie uvedenej veci konal pod sp. zn. 06/16 RS, pričom po viacerých uskutočnených pojednávaniach na poslednom pojednávaní vec rozhodol dňa 24.10.2016 rozhodcovským rozsudkom tak, že žalobcu určil za predsedu oblastného futbalového zväzu Prešov a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Napriek tomu, že RS SFZ vec rozhodol a riadne vyhlásil rozhodcovský rozsudok, jeho písomné vyhotovenie žalobcovi nebolo RS SFZ až do marca 2017 doručované, a to napriek viacerým urgenciám zo strany žalobcu, na ktoré reagoval tajomník RS SFZ JUDr. Lukáš Pittek ubezpečovaním, že rozsudok bude stranám už v krátkom čase doručovaný. Namiesto doručenia rozsudku však intervenient žalobcovi listom zo dňa 10.1.2017 oznámil, „že v zmysle čl. 72 ods. 4 stanov Slovenského futbalového zväzu zanikol rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava“ a ďalej žalobcovi oznámil, že konania vedené pod Rozhodcovským súdom Slovenského futbalového zväzu sa v zmysle príslušných ustanovení stanov SFZ zastavili ku dňu 31.12.2016, a to aj v prípade, ak bol rozhodcovský rozsudok vyhlásený, avšak nebol doručený stranám sporu do 31.12.2016. Na uvedený list žalobca reagoval listom zo dňa 3.2.2017, adresovaným intervenientovi, ktorým sa domáhal doručenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na skutočnosť, že zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu nie je oprávnený už skončené konania zastaviť, pričom konanie bolo navyše ukončené vyhlásením rozsudku ešte počas existencie RS SFZ. V odpovedi na žalobcovu žiadosť intervenient odmietol rozhodcovský rozsudok doručovať a zopakoval, že konania pred RS SFZ boli ex lege /ex statuta zastavené a uviedol aj to, že intervenient ako zriaďovať RS SFZ v tomto smere nie je oprávnený nahrádzať činnosť rozhodcovského súdu SFZ, ktorého rozhodcovia sú povinní postupovať v súlade s o rozhodcovskom konaní. Žalobca sa preto obrátil na predsedu senátu RS SFZ ako zákonného sudcu oprávneného stranami sporu rozhodovať v konaní vedenom pod sp. zn. 06/16 RS so žiadosťou o doručenie rozhodcovského rozsudku stranám Sporu. Uvedenej žiadosti predseda senátu vyhovel a rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi, aj žalovanému riadne doručený. Na doručenie rozhodcovského súdu stranám sporu reagoval intervenient prostredníctvom svojej „legislatívno-právnej a etickej komisie“ , ktorá dňa 27.3.2017 vydala stanovisko č. 004/2017, podľa ktorého považuje doručovanie rozhodcovského rozsudku po 31.12.2016 za nulitné z dôvodu, že všetky rozhodcovské konania boli ku dňu 31.12.2016 zastavené a odmietol právny názor predseda senátu JUDr. Eduarda Jurovatého, že funkcia rozhodcu v rozhodcovskom konaní nezaniká zrušením stáleho rozhodcovského súdu, keďže tento dôvod nie je upravený v ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Intervenient ďalej na podporenie svojho názoru, že bol oprávnený zastaviť rozhodcovské konanie odcitoval ust. ZoRK, podľa ktorého dochádza k ex lege zastaveniu rozhodcovských konaní vedených pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31.12.2016 nesplnil podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1.1.2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1.1.2017. Žalobca však poukazuje na to, že ustanovenie ZoRK na konanie vedené pred RS SFZ nie je v žiadnom prípade možné aplikovať, a to ani analogicky, pričom predmetné ustanovenie ani nesplnomocňuje zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov prijať rozhodnutie o zastavení rozhodcovských konaní. V prvom rade je potrebné uviesť, že zákon o rozhodcovskom konaní je všeobecne záväznou právnou normou, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky. Občianske združenie, ktorým intervenient nepochybne je, nemôže svojimi stanovami vyvolávať účinky totožné so zákonom a prelamovať navyše ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zrozumiteľne upravujú akým spôsobom musí byť rozhodcovské konanie skončené. So začatím rozhodcovského konania pritom zákon spája rovnaké účinky, ako nastávajú pri podaní žaloby na civilný súd a je nemysliteľné chcieť tieto účinky meniť alebo vylučovať stanovami Občianskeho združenia. Ďalej je potrebné uviesť, že ustanovením ZoRK zákonodarca reflektuje na situáciu, že novelou Zákona o rozhodcovskom konaní znemožnil rozhodovaciu činnosť prevažnej väčšiny stálych rozhodcovských súdov a v záujme zachovania práv stranám sporu, upravil zachovanie kontinuity sporu v prípade včasného podania žaloby na všeobecný súd, ktorého rozhodnutie má podľa právneho poriadku rovnaké účinky ako rozhodcovský rozsudok. Intervenient však spĺňal podmienky stanovené Zákonom o rozhodcovskom konaní aj po 31.12.2016, a teda bol oprávnený RS SFZ ďalej prevádzkovať. Rovnako nie je možné prehliadnuť, že intervenient v čl. 71 ods. 4 Stanov (zjavne inšpirovaný znením ust. ZoRK) prejavil vôľu zachovať účinky spojené s doručením žaloby RS SFZ v prípade, ak strana sporu podá návrh na jeho vnútorný orgán nazvaný „komora pre riešenie sporov“, ktorý nemá zákonnú oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky a ktorého rozhodnutia, na rozdiel od rozhodcovského rozsudku, nie sú vo vzťahu k tretím osobám mimo členov SFZ právne záväzné. Žalobca považuje za potrebné ďalej uviesť, že rozhodcovský rozsudok RS SFZ

zo dňa 28.10.2016 považuje dňom jeho doručenia stranám sporu senátom RS SFZ za právoplatný, a to práve z dôvodu, že intervenient odmietol rozhodcovský rozsudok stranám sporu doručiť, napriek tomu, že ho mal k dispozícii v písomnej forme už začiatkom decembra 2016, a teda mal dostatok času rozhodcovský rozsudok doručiť stranám sporu do 31.12.2016. Napriek nepochybnému úmyslu intervenient takýmto hrubým spôsobom mariť spravodlivosť a ignorovať základnú zásadu nezvratnosti res iudicata, intervenient cestou ním ovládanej a údajne nezávislej legislatívno - právnej komisie deklaruje jeho nulitnosť a vyvoláva tak právnu neistotu ohľadne rozhodcovským súdom určeného a judikovaného práva žalobcu zastávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov. Žalobca je toho názoru, že z vyššie uvedeného vyplýva, že vyčerpal všetky možnosti na ochranu svojho práva zastávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, pričom výsledky volieb konferencie žalovaného zo dňa 23.10.2015, ani rozhodcovský rozsudok zo dňa 28.10.2016 intervenient ani žalovaný nerešpektujú pod rôznymi zámienkami. Zároveň žalobca poukazuje na špecifiká rozhodcovského konania a na skutočnosť, že okrem súdu v tomto konaní podľa jeho názoru neexistuje právna autorita, ktorá by mohla posúdiť nadobudnutie právoplatnosti rozhodcovského rozsudku RS SFZ (ako prekážku res iudicata vo vzťahu k tomuto konaniu) a v konečnom dôsledku aj určiť, že žalobca je predsedom Oblastného futbalového zväzu Prešov.

3. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 22.6.2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 23.6.2017, okrem iného uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe sú v rozpore so skutočnosťou a jeho argumentácia absolútne nerešpektuje, ba až ignoruje ustanovenia stanov Oblastného futbalového zväzu v Prešove (ďalej len „Stanovy ObFZ“) a jeho ostatných predpisov. Žalovaný je občianskym združením, pre ktorého vnútorné pomery a usporiadanie vnútorných vzťahov vrátane postavenia, ustanovenia a pôsobnosti jeho jednotlivých orgánov, sú rozhodujúce Stanovy ObFZ. Žaloba Stanovy ObFZ ignoruje a predkladá súdu argumentáciu, ktorá je v príkrom rozpore s týmto základným predpisom žalovaného, ako aj s ostatnými vnútornými predpismi žalovaného. Žalobca uvádza vo svojej žalobe tvrdenia, ktoré sú nespornými skutočnosťami, následne však žalobca vo svojej žalobe tieto skutočnosti nesprávne interpretuje a vyvodzuje z nich nesprávne závery, a to bez akejkoľvek racionálnej argumentácie. V prvom rade je nesprávny názor žalobcu, že na priebeh doplňujúcich volieb predsedu ObFZ Prešov sa nemal aplikovať Volebný poriadok volebnej konferencie, ani Rokovací poriadok volebnej konferencie. Je nepochybné, že na doplňujúce voľby predsedu ObFZ, ktoré sa konali 23.10.2015 bolo potrebné aplikovať Volebný poriadok volebnej konferencie ObFZ Prešov zo dňa 4.1.2014, ako aj Rokovací poriadok volebnej konferencie ObFZ Prešov zo dňa 4.1.2014. V zmysle čl. 8 ods. 3 a ) Stanov ObFZ Prešov volebný poriadok upravuje prípravu a priebeh volieb do volebných orgánov ObFZ. V zmysle čl. 8 ods. 3 písm. b) Stanov ObFZ Prešov rokovací poriadok upravuje procesné pravidlá rokovania konferencie a výkonného výboru. V zmysle čl. 39 ods. 12 Stanov ObFZ Prešov (Riadne voľby, doplňujúce voľby a volebná konferencia) upravujú prípravu a priebeh volieb na konferencii volebný poriadok a rokovací poriadok, ktoré sa primerane použijú aj pri voľbe predsedov a členov komisií. Z citovaných ustanovení stanov ObFZ je zrejmé, že volebný poriadok sa vzťahuje na všetky voľby do volebných orgánov ObFZ bez ohľadu na to, či ide o riadne voľby alebo doplňujúce voľby, alebo iné voľby. Vyplýva to aj z logickej požiadavky že všetky volebné orgány by mali byť volené na základe rovnakých pravidiel. Nemôžu sa na doplňujúce voľby predsedu ObFZ vzťahovať iné predpisy ako na riadne voľby predsedu ObFZ. To isté možné konštatovať o rokovacom poriadku volebnej konferencie. V čase konania inkriminovaných doplňujúcich volieb predsedu ObFZ Prešov nemal žalovaný schválený iný volebný poriadok a rokovací poriadok než tie zo dňa 4.1.2014, preto ich logicky bolo nutné aplikovať aj na doplňujúce voľby konané na riadnej konferencii dňa 23.10.2015. V zmysle čl. 2 písm. e) volebného poriadku, bude za predsedu ObFZ zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov. V zmysle čl. 2 písm. f) volebného poriadku, pokiaľ žiaden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, organizuje sa druhé kolo volieb, v ktorom kandidujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov v prvom kole. K zvoleniu predsedu ObFZ v druhom kole stačí jednoduchá väčšina hlasov. V zmysle čl. 13 písm. b) rokovacieho poriadku je na prijatie rozhodnutia potrebné, aby za rozhodnutie hlasovala nadpolovičná väčšina delegátov s právom hlasovať. Žalobca získal v prvom kole doplňujúcich volieb predsedu ObFZ dňa 23.10.2015 celkovo 10 hlasov z 20 hlasov prítomných delegátov. Z toho je zrejmé, že nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebných na jeho zvolenie za predsedu ObFZ, a preto bolo potrebné usporiadať druhé kolo volieb, k čomu však nedošlo. Aj pokiaľ by sme odmietli aplikáciu volebného a rokovacieho poriadku na doplňujúce voľby, museli by sme dospieť k rovnakému výsledku o nedostatku hlasov v prospech žalobcu na jeho zvolenie za predsedu ObFZ v zmysle Stanov ObFZ Prešov. V zmysle čl. 39 ods. 5 Stanov ObFZ Prešov platí, že ak je kandidátov na volebnú funkciu viac, zvolený je ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu

hlasov . Ak ani jeden z kandidátov nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu, koná sa vzápätí druhé kolo volieb. V zmysle čl. 2 písm. n) Stanov ObFZ Prešov sa nadpolovičnou väčšinou rozumie počet delegátov/ členov kolektívneho orgánu ObFZ rovnajúci sa súčtu polovice počtu všetkých jeho delegátov / členov plus jeden delegát / člen. Citované ustanovenie čl. 39 Stanov ObFZ má rubriku Riadne voľby, doplňujúce voľby a volebná konferencia , z čoho je zrejmé, že sa má plne uplatňovať aj na doplňujúce voľby orgánov a členov orgánov ObFZ konané mimo volebnej konferencie. Z uvedeného je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že ak žalobca získal iba 10 hlasov, nebol platne zvolený za predsedu ObFZ Prešov. Na zvolenie potreboval v prvom kole volieb 11 hlasov z celkového počtu 20 delegátov. Žalobca v podanej žalobe úplne ignoroval ustanovenie čl. 39 Stanov ObFZ, pričom argumentuje, že v zmysle čl. 37 ods. 2 Stanov ObFZ stačila žalobcovi na zvolenie jednoduchá väčšina hlasov, nijako však neargumentuje, prečo sa domnieva, že čl. 37 je možné na danú situáciu aplikovať. Článok 37 ods. 2 Stanov ObFZ, na ktorý sa žalobca odvoláva , totiž priamo explicitne vo svojom normatívnom texte uvádza, že sa vzťahuje na rozhodovanie na opakovanom zasadnutí konferencie, avšak v danom prípade nešlo o žiadne opakované zasadnutie. Podľa čl. 36 ods. 1 Stanov ObFZ je konferencia uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina delegátov s právom hlasovať. Podľa čl. 36 ods. 2 Stanov ObFZ ak nie je konferencia v čase začatia uznášaniaschopná, predsedajúci konferencie odloží začiatok konferencie o jednu hodinu. Ak ani potom nie je konferencia uznášaniaschopná, predsedajúci konferencie nariadi opakované zasadnutie konferencie najneskôr do 30 dní s rovnakým programom. Podľa čl. 37 ods. 2 stanov ObFZ na prijatie rozhodnutia na opakovanom zasadnutí konferencie postačuje nadpolovičná väčšina aj v tých otázkach, v ktorých by sa malo podľa týchto Stanov rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Pri ostatných rozhodnutiach postačuje na opakovanom zasadnutí konferencie ich schválenie jednoduchou väčšinou. Konferencia, na ktorej sa mali konať doplňujúce voľby predsedu ObFZ Prešov bola riadne zvolaná na 23.10.2015, keď sa na nej zúčastnili všetci delegáti, bola nepochybne uznášaniaschopnou a nebol dôvod zvolávať opakované zasadnutie konferencie. Žalobca ani v žalobe čo len slovkom nezmieňuje, že by malo ísť o opakované zasadnutie konferencie, a preto nie je zistiteľné, akou úvahou dospel žalobca k záveru, že by sa na rozhodovanie na konferencii dňa 23.10.2015 mali aplikovať ustanovenia o rozhodovaní na opakovanom zasadnutí konferencie, z čoho sa snaží vyvodiť záver, že by mu na zvolenie do funkcie predsedu ObFZ Prešov malo stačiť dosiahnutých 10 hlasov. Takýto záver je neprijateľný a nemá žiadnu oporu v Stanovách ObFZ, ani v iných predpisoch žalovaného. Na zvolenie do funkcie predsedu ObFZ Prešov bolo jednoznačne potrebných 11 hlasov, ktoré však žiadny z dvojice kandidátov nezískal, a preto predseda ObFZ nebol zvolený. Akákoľvek iná interpretácia je len prekrúcaním a znásilňovaním jasne a zrozumiteľne daných pravidiel, obsiahnutých v Stanovách ObFZ a v ostatných vnútorných predpisoch žalovaného, ktoré boli žalobcovi vopred známe, a ktoré žalobca musí rešpektovať, či sa mu to páči alebo nie. K rovnakému záveru dospel aj nadriadený Východoslovenský futbalový zväz, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 29.10.2015 jednoznačne konštatoval, že volebná komisia pochybila, ak vyhlásila za víťaza volieb žalobcu a VV ObFZ Prešov by mal poveriť zastupovaním funkcie predsedu ObFZ, podpredsedu ObFZ Prešov až do ďalšej volebnej konferencie. Okrem toho potvrdil tento záver aj Slovenský futbalový zväz (v tomto konaní intervenient), ktorý vo svojej odpovedi na žiadosť žalovaného zo dňa 04.01.2016 konštatoval, že „ vyhlásenie výsledkov volieb, určenie víťaza a uznesenie zo zasadnutia riadnej konferencie ObFZ Prešov z 23.10.2015 nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami Stanov ObFZ Prešov a volebného poriadku ObFZ Prešov a z právneho hľadiska je toto uznesenie absolútne neplatné a rozporné“. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že je predsedom ObFZ Prešov. Takého istého nároku sa však voči žalovanému domáhal aj v konaní pred Rozhodcovským súdom Slovenského futbalového zväzu ( ďalej len „ RS SFZ“) sp. zn. 06/16/RS, pričom tento rozhodcovský súd rozsudkom č. k. RS dňa 24.10.2016 ( ktorý žalobca pripojil k žalobe) o jeho nároku meritórne rozhodol. Rozhodnutie síce nebolo včas doručené účastníkom konania, pretože medzičasom bol RS SFZ k 31.12.2016 zrušený, bez tak ale podľa názoru žalovaného predstavuje prekážku rozsúdenej veci ( res iudicata). V zmysle . len čo súd vyhlási rozsudok, je ním zviazaný. V zmysle . ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením. V zmysle o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZRK“), ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa. Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Viazanosť súdu rozsudkom znamená, že súd už nemôže rozhodnúť inak, než rozhodol, nemôže teda sám vyhlásený rozsudok zmeniť alebo zrušiť, ani keby po vyhlásení dospel k názoru, že rozsudok je vecne nesprávny. (R. J. a kol.: . I. diel. Komentár, Bratislava, Euronion, 2006, s. 416). Zákon rozlišuje viazanosť rozsudku pre súd a právoplatnosť rozsudku. Aj keď spomenutý rozhodcovský rozsudok nebol právne relevantným spôsobom doručený stranám sporu

a podľa názoru žalovaného teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť, predsa len však nadobudol záväznosť pre rozhodcovský súd, ktorý ho vydal, ako aj pre všeobecné súdy. Ani rozhodcovský súd, ani všeobecné súdy už tento rozhodcovský rozsudok nemôžu zmeniť sami od seba, bez toho, aby bol využitý z iniciatívy strán sporu zákonný právny prostriedok, na základe ktorého možno tento rozsudok preskúmať, a tým je žaloba podľa § 40 ZRK. Rozhodcovský rozsudok, pokiaľ je vydaný v rozhodcovskom konaní je v slovenskom právnom poriadku postavený na roveň rozsudku všeobecného súdu a nadobúda rovnaké vlastnosti. Ak rozhodcovský rozsudok bol vyhlásený príslušným rozhodcovským súdom, je ním teda viazaný nielen rozhodcovský súd, ale aj všeobecné súdy, ktoré by inak o tejto veci rozhodovali, ak by nedošlo na základe dobrovoľného rozhodnutia strán sporu k odňatiu tejto veci z právomoci všeobecných súdov, a k jej zvereniu do právomoci rozhodcovskému súdu. Vo veci, ktorú rozhodcovský súd už rozhodol, teda nemožno znova konať a rozhodovať, ibaže by bol tento rozhodcovský rozsudok zrušený v osobitnom konaní, na podklade žaloby podľa § 40 ZRK, ktorú žalovaný podal na Okresný súd Bratislava V dňa 19.05.2017. Podľa názoru žalovaného by tak mal súd rozhodujúci o tejto žalobe konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku RS SFZ č. k. 06/16/RS zo dňa 24.10.2016. Žalobca uplatnil podanou žalobou rovnaký nárok, aký uplatnil v rozhodcovskom konaní sp. zn. 06/16/RS pred RS SFZ. Napriek tom, že žalovaný namietal v rozhodcovskom konaní nedostatok právomoci RS SFZ, tento rozhodcovský súd spomenutým rozhodcovským rozsudkom rozhodol, že právomoc má, a kým nie je tento rozhodcovský rozsudok zrušený, trvajú jeho účinky v zmysle . Podľa ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví. Aj keď konanie pred RS SFZ nebolo právoplatne skončené, pretože rozsudok RS SFZ nebol stranám doručený pred zánikom RS SFZ, ku ktorému došlo zmenou Stanov jeho zriaďovateľa dňa 31.12.2016, v zmysle čl. 72 ods. 3 Stanov SFZ sa konanie pred RS SFZ zastavilo a žalobca mal možnosť podľa čl. 42 ods. 4 Stanov SFZ do troch mesiacov od zastavenia konania podať návrh na Komoru Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov, aby v konaní pokračovala, pričom tá by bola viazaná vyhláseným rozsudkom RS SFZ v zmysle . Za súčasného stavu by teda jediným oprávneným orgánom na rozhodovanie o žalobcom uplatnenom nároku mohla byť Komora Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov, ktorá sa stala nástupcom po RS SFZ vo veciach, ktoré pred RS SFZ právoplatne neboli skončené do 31.12.2016. Tá zároveň vylučuje právomoc všeobecných súdov na rozhodovanie o tomto nároku žalobcu. Všeobecné súdy by následne mohli preskúmať právoplatné rozhodnutie Komory SFZ pre riešenie sporov. Žalobca však nedal v Stanovami SFZ stanovenej lehote návrh Komore, aby v konaní pokračovala. Vzhľadom na vyššie vznesené námietky res iudicata a námietky nedostatku právomoci žalovaný konajúcemu súdu navrhol, aby vydal uznesenie, ktorým súd konanie zastaví a v prípade, že súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zastavenie konania, navrhol, aby konanie prerušil do momentu, kým Okresný súd Bratislava V nerozhodne o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku RS SFZ z dôvodu, že RS SFZ nemal právomoc na konanie o nárokoch uplatnených žalobcom v rozhodcovskom konaní a v prípade, že by súd nevyhovel ani návrhu na zastavenie konania, ani návrhu na prerušenie konania, navrhol žalovaný, aby súd na základe argumentov a faktov prezentovaných v prvej časti tohto vyjadrenia vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietne. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.7.2017, okrem iného uviedol, že žalovaný vo vyjadrení namieta, že žalobca svoj nárok opiera o nesprávnu interpretáciu Stanov Oblastného futbalového zväzu Prešov a v ďalšom texte vysvetľuje prečo podľa jeho názoru bolo potrebné, aby žalobca pre platné zvolenie za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov v prvom kole získal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých delegátov konferencie a namietal aj ďalšie skutočnosti. Žalobca v prvom rade poukázal zhodne so svojou žalobou na to, že dňa 23.10.2015 sa na základe rozhodnutia Výkonného výboru Oblastného futbalového zväzu v Prešove konala tzv. riadna konferencia, ktorej predmetom bola okrem iného aj tzv. doplňujúca voľba predsedu žalovaného a členov výkonného výboru žalovaného. Riadnu konferenciu si nie je možné zamieňať s volebnou konferenciou, keďže predmetom riadnej konferencie nie sú štandardné voľby, ale len doplňujúca voľba nového člena orgánu na časovo obmedzené obdobie

- do zvolania volebnej konferencie. Na konferenciu, ktorej predmetom sú doplňujúce voľby, je potrebné aplikovať ustanovenia Stanov ObFZ upravujúce riadnu konferenciu. Spôsob prijímania rozhodnutí na riadnej konferencii upravujú Stanovy ObFZ v čl. 29 ods. 7 cit.: na prijatie uznesenia alebo schválenie rozhodnutia kolektívneho orgánu ObFZ je potrebná jednoduchá väčšina jeho členov, ak v týchto stanovách alebo inom predpise ObFZ nie je stanovené inak. Inú ako jednoduchú väčšinu upravujú stanovy napr. v čl. 40 ods. 1 pri rozhodovaní výkonného výboru o zvolaní mimoriadnej konferencie, ale aj v čl. 39 ods. 5, ods. 7 prvá veta stanov ObFZ. Pokiaľ ide o kvórum uvedené v čl. 39 ods. 5, resp. ods. 7 prvá veta stanov ObFZ , je potrebné uviesť, že postačuje nadpolovičná väčšina hlasov, t. j. stanovy ObFZ

nevyžadujú, aby kandidát získal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých delegátov oprávnených hlasovať, ale iba nadpolovičnú väčšinu hlasov. Počas doplňujúcich volieb žalobca získal 10 hlasov prítomných delegátov, jeho protikandidát p. Benko získal 8 hlasov a 2 hlasy boli vyhodnotené ako neplatné. Žalobca je toho názoru, že už s prihliadnutím na neplatnosť 2 odovzdaných hlasov, ktoré do sčítavania nie je možné započítať (neplatné hlasy ako keby neboli vôbec odovzdané) , získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov delegátov, a preto bol riadne zvolený za predsedu ObFZ už v prvej voľbe, a to následne do funkcie aj schválený uznesením konferencie, za ktoré hlasovali všetci delegáti, teda aj tí, ktorí pôvodne odovzdali hlas p. Benkovi, alebo ktorých hlasy boli vyhodnotené ako neplatné. Rovnaký názor vyslovil aj Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu v Rozhodcovskom rozsudku, ktorý aj žalovaný považuje za záväzný, hoci ho nerešpektuje a doposiaľ protiprávne znemožňuje žalobcovi ujať sa funkcie predsedu ObFZ. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že právomoc Okresného súdu Prešov nie je daná z dôvodu, že za súčasného stavu je jediným oprávneným orgánom na rozhodovanie o žalobcovom uplatnenom nároku Komora Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov (ďalej len „Komora“), s touto sa podľa názoru žalobcu nie je možné stotožniť. Je potrebné uviesť, že Slovenský futbalový zväz ako zriaďovateľ Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu nebol oprávnený prijímať procesné rozhodnutia v rozhodcovských konaniach prejednávaných Rozhodcovským súdom Slovenského futbalového zväzu a už vôbec nie ich zastaviť svojimi stanovami a takého rozhodnutie je od počiatku aktom bez akejkoľvek záväznosti. K uvedenej otázke žalobca zaujal svoje stanovisko aj v samotnej žalobe a v celom rozsahu sa ho pridržiava. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v zmysle čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ došlo k prechodu právomoci z Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu na Komoru vo veciach začatých a neskončených v rozhodcovskom konaní, ak oprávnená osoba podala v prekluzívnej lehote do 31.3.2017 návrh na komoru, ignoruje diametrálne odlišný charakter a postavenie týchto orgánov. Kým Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu bol rozhodcovským súdom s právomocou priznanou Zákonom o rozhodcovskom konaní, Komora je de facto obyčajným zasadnutím členov občianskeho združenia (alebo ním poverených osôb), ktorých rozhodnutie navonok nikoho nezaväzuje, je právne nevymáhateľné a podanie návrhu na Komoru ani nevyvoláva žiadne účinky, ktorú sú inak spojené so začatím rozhodcovského konania (alebo súdneho konania). Stanovy SFZ nemôžu vyvolávať právne účinky totožné s účinkami zákona, ak ich zákon nepredpokladá. Ak bolo v úmysle Slovenského futbalového zväzu inšpirovať sa pri koncipovaní čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ ustanovením o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), tak zrejme prehliadol, že kým Slovenský futbalový zväz je iba občianskym združením, ktoré sa musí riadiť platným právom a môže zaväzovať v obmedzenom rozsahu svojich členov, Slovenská republika prostredníctvom svojho zákonodarného orgánu právo kreuje, a jej právne predpisy sú záväzné pre všetkých. Preto ak zákonodarca v ust. rieši situáciu, kedy pre legislatívnu zmenu museli niektoré rozhodcovské súdy ex lege ukončiť svoju činnosť tak, že v prípade včasného podania žaloby na všeobecný súd ponecháva zachované účinky spojené so začatím rozhodcovského konania, nemôže rovnako postupovať občianske združenie , ak na to nebolo splnomocnené zákonom. V opačnom prípade by sme museli dospieť k záveru, že občianske združenia by boli oprávnené stanovami vylúčiť napríklad plynutie premlčacej doby, predĺžiť ju alebo si inak ľubovoľne upraviť všeobecne záväzné právne predpisy. Žalobca je preto toho názoru, že existencia pre všeobecné súdy úplne irelevantnej Komory nevylučuje právomoc Okresného súdu Prešov rozhodovať predmet tohto konania. Už samotná predstava, že by Slovenský futbalový zväz znením svojich stanov mohol vylúčiť zákonom stanovenú právomoc všeobecného súdu, je podľa názoru žalobcu absurdná. Rovnako nesprávny je preto aj argument žalovaného, že všeobecné súdy v prípade postupu podľa čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ mohli preskúmavať až rozhodnutie Komory. Pokiaľ ide o námietku res iudicata uvedenú vo vyjadrení , žalobca opätovne uvádza, že rozhodcovský rozsudok považuje za právoplatný a záväzný pre strany sporu. Nakoľko však žalovaný a intervenient právoplatnosť Rozhodcovského rozsudku spochybňujú a tvrdia, že rozhodcovské konanie bolo skončené ku dňu 31.12.2016, žalobca bol nútený podať žalobu a je toho názoru, že právoplatnosť a záväznosť Rozhodcovského súdu, ako aj s tým súvisiacu existenciu prekážky res iudicata, musí súd skúmať ako jednu z podmienok konania. Žalobca poukazuje aj na rozpory v tvrdeniach žalovaného vo vyjadrení, ktorý na jednej strane tvrdí, že rozhodcovský rozsudok síce tvorí prekážku res iudicata a je záväzný, no zároveň popiera, že by nadobudol právoplatnosť, a teda že by ho bol povinný rešpektovať.

5. Vo vyjadrení zo dňa 10.5.2021 žalobca, okrem iného uviedol, že podľa článku 30 ods. 8 Stanov žalovaného „Ak zanikne výkon funkcie člena volebného orgánu ObFZ pred uplynutím jeho funkčného obdobia......Na najbližšom zasadnutí zvolí príslušný orgán ObFZ nového člena orgánu ObFZ, vždy len na zostávajúcu časť funkčného obdobia, ak tieto stanovy neupravujú inak....“ Funkčné obdobie

žalobcu ako predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov na základe výsledkov doplňujúcich volieb z 23.10.2015 trvalo od 23.10.2015 do 2.12.2017. Napriek riadnemu zvoleniu a schváleniu príslušnými orgánmi bolo žalobcovi znemožnené ujať sa funkcie predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov a ujať sa tejto funkcie mu nebolo umožnené ani do skončenia funkčného obdobia. Žalovaný znemožnil žalobcovi aj napriek jeho riadnemu zvoleniu a schváleniu voľby príslušnými orgánmi, ujať sa funkcie predsedu žalovaného, keď volebná komisia žalovaného dňa 10.11.2015 prijala uznesenie podľa ktorého výsledok volieb predsedu žalovaného zo dňa 23.10.2015 je neplatný a konferencii žalovaného odporučila zrušiť prijaté uznesenie aj revízna komisia žalovaného v zmysle jej uznesenia zo dňa 13.11.2015 považovala výsledky volieb predsedu žalovaného zo dňa 23.10.2015 za neplatné. Vzhľadom na skutočnosť, že funkčné obdobie žalobcu ako predsedu Oblastného futbalového zväzu na základe výsledkov doplňujúcich volieb konaných dňa 23.10.2015 už uplynulo, žalobca uviedol, že je nútený navrhnúť súdu, aby pripustil zmenu žalobného návrhu v nasledovnom znení: I. Súd určuje, že žalobca bol oprávnený vykonávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarková 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427 (žalovaného) v období od 23.10.2015 do 2.12.2017. II. Súd určuje, že uznesenie volebnej komisie žalovaného z 23.10.2015, ktorým bol žalobca zvolený za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427 (žalovaného) na obdobie od 23.10.2015 do 2.12.2017 je platné. III. Súd určuje, že Uznesenie konferencie žalovaného z 23.10.2015, ktorým bolo schválené zvolenie žalobcu za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427 (žalovaného) na obdobie od 23.10.2015 do 2.12.2017 je platné. Podľa názoru žalobcu je jeho naliehavý právny záujem na navrhovanom určení daný, a to z nasledovných dôvodov. Vyššie uvedené rozhodnutia volebnej komisie žalovaného z 10.11.2015 a revíznej komisie žalovaného z 13.11.2015 boli v rozpore so skoršími rozhodnutiami volebnej komisie žalovaného a konferencie žalovaného a odporovali aj stanovám žalovaného, z ktorých vyplýva, že do funkcie predsedu žalovaného bol 23.10.2015 žalobca zvolený platne. Aj napriek uvedenému žalovaný na svojej webovej stránke www.obfz-presov.sk <http://www.obfz-presov.sk> zverejnil články, podľa ktorých pri voľbách 23.10.2015 údajne „došlo k závažnej chybe“ a voľbe žalobcu do funkcie predsedu žalovaného sú údajne „neplatné.“ Návrh na zrušenie uznesenia konferencie žalovaného konanej dňa 23.10.2015 bol predmetom riadnej konferencie žalovaného, ktorá sa konala 11.12.2015. Ani na tejto konferencii k zrušeniu uznesenia, ktorým bolo schválené zvolenie žalobcu za predsedu žalovaného, nedošlo. Skutočnosť, že na základe výsledkov doplňujúcich volieb konaných dňa 23.10.2015 sa stal riadne a platne zvoleným predsedom žalovaného žalobca, potvrdil aj rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu č. k. 06/16/RS vyhlásený na pojednávaní dňa 24.10.2016, podľa výrokovej časti ktorého Rozhodcovský súd určuje, že žalobca je predsedom Oblastného futbalového zväzu Prešov. Na str. 5 posledný odsek predmetného rozsudku sa uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi nebolo umožnené ujať sa funkcie predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov.... Rozhodcovský súd záver o riadnom a platnom zvolení žalobcu za predsedu žalovanej jednoznačne konštatoval odkazom na čl. 33 ods. 1,2 6 a 8 a čl. 39 ods. 5 Stanov žalovaného, keď počet 10 hlasov, ktoré získal vo voľbách 23.10.2015 žalobca považoval za dostatočný pre jeho zvolenie. Podľa názoru žalobcu naliehavý právny záujem žalobcu na žalovanom určení je daný aj po vyhlásení Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenského zväzu, a to z nasledovných dôvodov. Ani po vyhlásení rozhodcovského rozsudku (pri ktorého vyhlásení bol na pojednávaní rozhodcovského súdu SFZ 24.10.2016 prítomný aj zástupca žalovaného) žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa ujal funkcie predsedu žalovaného, hoci bol do nej 23.10.2015 riadne a platne zvolený. Podľa čl. 7 ods. 1 Štatútu Rozhodcovského súdu slovenského futbalového zväzu sa tajomník toho súdu stará najmä o riadny časový priebeh rozhodcovského konania, o riadne vyhotovenie všetkých rozhodnutí rozhodcovského súdu....vyznačuje doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na rovnopise súdneho rozhodnutia....podľa čl. 7 ods. 2 Štatútu Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu tajomník rozhodcovského súdu „bez zbytočného odkladu podania účastníkov rozhodcovského konania spolu s úkonmi súdu zaznamenáva do informačného systému SFZ a úkony súdu oznamuje a podania doručuje v lehote nie dlhšej ako 10 dní od ich vyhlásenia alebo doručenia všetkým účastníkom rozhodcovského konania.“ Písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku nebolo žalobcovi aj napriek uvedenému až do marca 20174 doručené. Listom z 10.1.2017 intervenient oznámil žalobcovi, že v zmysle čl. 72 ods. 4 Stanov Slovenského futbalového zväzu Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu, ktorý vyhlásil vyššie uvedený rozsudok zanikol a že konania vedené pred týmto rozhodcovským súdom sa v zmysle príslušných ustanovení stanov Slovenského futbalového zväzu zastavili ku dňu 31.12.2016 , a to aj v prípade, ak bol rozhodcovský rozsudok vyhlásený, avšak nebol doručený stranám sporu do 31.12.2016. Aj v liste z 8.2.2017 intervenient uvádza, že podľa jeho názoru boli konania pred Rozhodcovským

súdom SFZ ex lege / ex statuta zastavené. Podľa názoru intervenienta Rozhodcovský súd SFZ....už v súčasnosti neexistuje, preto nemôže vyhotovovať a doručovať rozhodnutia.“ Rozsudok rozhodcovského súdu, podpísaný všetkými tromi členmi senátu Rozhodcovského súdu bol na základe opakovanej žiadosti žalobcu doručený žalobcovi aj zástupcovi žalovaného až po zrušení rozhodcovského súdu v marci 2017 predsedom senátu rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval. Podľa stanoviska legislatívno - právnej a etickej komisie intervenienta z 27.3.2017 je doručovanie rozsudku predsedom senátu rozhodcovského súdu po 31.12.2016 nulitné. Ani po doručení rozhodcovského rozsudku žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa ujal funkcie predsedu žalovaného, hoci bol do nej 23.10.2015 riadne a platne zvolený. Po doručení písomného vyhotovenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu č. k. 06/16/RS z 24.10.2016 sa žalobca obrátil na tajomníka tohto rozhodcovského súdu so žiadosťou o vyznačenie doložky a vykonateľnosti na tomto rozhodnutí. Tajomník rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu žalobcovej žiadosti nevyhovel a doložku na predmetný rozsudok nevyznačil z odôvodnením, podľa ktorého s odkazom na Stanovy SFZ jeho funkcie tajomníčka Rozhodcovského súdu SFZ zanikla 1.1.2017, príslušný senát Rozhodcovského súdu SFZ nevyhotovil a nepredložil SFZ do dnešného dňa písomný rozhodcovský rozsudok riadne podpísaný všetkými rozhodcami senátu. Je pravdou , že od 1.1.2017 nadobudol účinnosť , ktorým sa zmenil aj o rozhodcovskom konaní. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2017 do 31.12.2018 „Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.“ V zmysle c ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý obsahoval prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2017 „Stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto zákona a vydávať rozhodcovské rozhodnutia.“ Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní „Rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského konania.“ Podľa názoru žalobcu vyššie citované ustanovenie a Zákona o rozhodcovskom konaní na Rozhodcovský súd SFZ a na jeho Rozhodcovský rozsudok č. k. 06/16/RS z 24.10.2016 nedopadajú, keď: Intervenient Slovenský futbalový zväz aj po 31.12.2016 mal štatút národného športového zväzu( podľa článku 1 ods. 4 SFZ „SFZ je národným športovým zväzom...“) a teda intervenient aj po 31.12.2016 ako zriaďovateľ spĺňal podmienky ustanovené Zákonom o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1 2017 pre zriaďovateľa stáleho stáleho rozhodcovského súdu a preto intervenient aj po 31.12.2016 mohol uskutočňovať rozhodcovské konania a nič mu nebránilo odoslať žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania písomne vyhotovenie rozhodcovského rozsudku č. k. 06/16/RS, vyhláseného 24.10.2016 a následne naň vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti (hoci rozhodcovskému súdu nič nebránilo vykonať tieto úkony aj do 31.12.2016), intervenient aj po 31.12.2016 ako zriaďovateľ spĺňal podmienky ustanovené Zákonom o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2017 pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, a preto aj pokiaľ k doručeniu písomného vyhotovenia rozhodcovského rozsudku č. k. 06/16/RS z 24.10.2016 pred 1.1.2017 ( a to výlučne z dôvodov na strane rozhodcovského súdu) stranám sporu nedošlo, táto skutočnosť nemala za následok zastavenie konania č. k. 06/16/RS a rozhodcovský súd mohol rozsudok z 24.10.2016 doručovať a vyznačovať naň doložku právoplatnosti a vykonateľnosti aj po 1.1.2017. Bez ohľadu na uvedené, doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu č. k. 06/16/RS z 24.10.2016 do dnešného dňa vyznačená nebola a Rozhodcovský súd SFZ fakticky neexistuje. Aj pokiaľ by rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu č. k 06/16/RS z 24.10.2016 bol právoplatný a vykonateľný ( bol doručený obom účastníkom konania), žalobca sa na jeho základe

( pre absenciu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti) nemohol domáhať výkonu rozhodnutia podaním návrhu na vykonanie exekúcie a žiadať, aby mu žalovaný umožnil vykonávať funkciu predsedu v období od 23.10.2015 do 2.12.2017 na základe výsledkov volieb z 23.10.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na protichodné názory k otázke právnych účinkov Rozhodcovského rozsudku č. k. RS z 24.10.2016 a k otázke nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani po vyhlásení a doručení písomného vyhotovenia Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu č. k. 06/16/RS z 24.10.2016 nebol odstránený stav právnej neistoty žalobcu, keď existujú pochybnosti o tom, či žalobca bol platne zvolený za predsedu žalovaného na funkčné obdobie od 23.10.2015 do 2.12.2017, na základe výsledkov volieb 23.10.2015. Stav právnej neistoty vo vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným, ohľadom zvolenia žalobcu do funkcie predsedu žalovaného na základe výsledkov volieb 23.10.2015 , ohľadom právnych účinkov Rozhodcovského rozsudku č. 06/16/RS z 24.10.2016 a nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu, nebol odstránený ani v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V č. k. . V označenom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sa Oblastný futbalový zväz Prešov (žalovaný) žalobou z 2.5.2017 podanou proti žalobcovi domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu SFZ č.k. 06/16/RS z 24.10.2016. Dňa 24.3.2020 vzal Oblastný futbalový zväz Prešov žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a Okresný súd Bratislava V uznesením z 24.4.2020 konanie sp. zn. zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.5.2020 a vykonateľnosť 25.5.2020. Ak by sa aj napriek uvedenému žalobca stotožnil s názorom, že ustanovenie § 54c ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní na Rozhodcovský súd SFZ a na jeho rozhodcovský rozsudok 06/16/RS z 24.10.2016 dopadá a toto konanie bolo zastavené, hoci podľa názoru žalobcu to tak nie je, žaloba na základe ktorej bolo začaté toto súdne konanie sp. zn. bola na Okresný súd Prešov doručená 31.3.2017, a teda do 3 mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania a teda účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a vo všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostali v zmysle § 54c ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zachované a právo na podanie určovacej žaloby vyplýva z právneho predpisu. Za tejto situácie, jediným orgánom, ktorý môže s definitívnou platnosťou odstrániť stav právnej neistoty vo vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným je všeobecný súd. Z vyššie uvedených skutočností a dôkazov je zrejmé, že žalovaný a intervenient využili rôzne obštrukcie, aby znemožnili žalobcovi ujať sa funkcie predsedu žalovaného. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že rozhodcovské konanie bolo zastavené, že doručovanie rozhodcovského rozsudku je nulitné a rozhodcovský rozsudok nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, no na strane druhej sa v konaní Okresného súdu Bratislava V domáhal jeho zrušenia, pričom predpokladom pre podanie takejto žaloby je právoplatnosť rozsudku a dokonca požiadal súd o odloženie jeho vykonateľnosti. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi a princípom ,,fair play´´ na ktoré sa odvoláva futbalové hnutie, vrátane stanov žalovaného, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Aj napriek skutočnosti, že žalobca bol platne zvolený za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, čo konštatoval aj Rozhodcovský súd SFZ a bol oprávnený túto funkciu vykonávať v období od 23.10.2015 do 2.12.2017, žalovaný rozširoval informácie o tom, že voľba žalobcu bola neplatná, a to aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. V okruhu účastníkov futbalového hnutia, nielen v územnej pôsobnosti Oblastného futbalového zväzu Prešov, bol žalobca vnímaný ako osoba, ktorá bola za predsedu žalovaného zvolená neoprávnene, hoci opak je pravdou. V dôsledku obštrukcií žalovaného a intervenienta, ani po vyhlásení rozhodcovského rozsudku nebolo žalobcovi umožnené ujať sa tejto funkcie v období od 23.10.2015 do 2.12.2017, ale nebolo mu ani umožnené zverejniť výsledky konania pred rozhodcovským súdom SFZ, keď doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nebola na rozhodcovský rozsudok vyznačená. Z uvedeného je zrejmé, že došlo aj k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Jediným právnym prostriedkom, ktorým sa môže žalobca domôcť právoplatného a vykonateľného výroku súdu, ktorým by bol s definitívnou platnosťou určené, že žalobca bol oprávnený vykonávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 41, 0080 01 Prešov, IČO 31 993 427 ( žalovaného) v období od 23.10.2015 do 2.12.2017 a že jeho voľba bola platná je toto súdne konanie pred všeobecným súdom, ktorého výsledky by mohol žalobca zverejniť.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 29.7.2021, okrem iného uviedol, že podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem , naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa teórie práva pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba) , alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva,

znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je exekučným titulom a vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má zistiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti , ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia. Pri určovacích žalobách dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné, alebo zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ nedošlo), avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Prívlastok „naliehavý“ sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde len o procesnú podmienku. Jeho absencia je dôvodom na zamietnutie žaloby, nie pre zastavenie konania či pre odmietnutie žaloby. Podstatnou skutkovou okolnosťou , na ktorú reaguje žalobca pri formulácii upraveného petitu je to, že dňa 2.12.2017 sa konala voľba predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427. Žalobca sa tejto voľby nezúčastnil. Tým, že samotný žalobca obmedzuje obdobie, na ktoré žiada určiť existenciu svojho práva na obdobie, ktoré je ohraničené novou voľbou, závery novej voľby rešpektuje a na účely dokazovania činí toto skutkové tvrdenie nesporným. Najneskôr 2.12.2017 teda právne postavenie žalobcu prestalo byť neistým, alebo ohrozeným. Táto okolnosť má podstatný vplyv na posúdenie, či je na strane žalobcu daná aktívna vecná legitimácia na podanie určovacej žaloby a či má na určení ním uvedených práv naliehavý právny záujem. Ako vyplýva z vyššie uvedených záverov právnej teórie ( porovnaj Števček, M. Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S. Bajánková, J. Tomašovič, M a kol . Komentár . Praha: C. H. Beck, 2016) nie je prípustné žiadať určenie práva v minulosti, ak toto už zaniklo. Výrok č. I. navrhovaného petitu však obmedzuje súd na určenie práva práve do minulosti . Akokoľvek by sa žalobca cítil ukrivdený na svojich právach, funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 14, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427 vykonáva na základe voľby zo dňa 2.12.2017 Ing. Jiří Ballarin, čo žalobcovi znemožňuje úspešne sa domáhať určenia, že v období , ktoré predchádzalo novej voľbe, bol oprávnený vykonávať funkciu predsedu. Je to v rozpore s uvedenou doktrínou preventívneho charakteru určovacej žaloby. Žalovaný je presvedčený, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení platnosti uznesení volebnej komisie a konferencie ako je to formulované vo výrokoch č. II a III žalobného petitu. Ak by aj súd žalobe v tejto časti vyhovel , pre žalobcu to nebude mať žiaden právny význam, nakoľko prípadné oprávnenia vyplývajúce z prípadnej platnosti uvedených uznesení už nie je žalobca objektívne schopný ani oprávnený vykonávať. Ich prípadná časová záväznosť uplynula a nie je možné ich právne účinky a následky posúvať na neskoršie obdobie

- teda do obdobia kedy bude vyhlásený rozsudok, nakoľko súd rozhoduje o (ne)existencii práva v čase vyhlásenia rozsudku. Preto vzhľadom na vyššie uvedené navrhol právny zástupca žalovaného, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2021 právny zástupca intervenienta na strane žalovaného, okrem iného uviedol, že neexistuje naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Zároveň odkázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 29.7.2021, ktoré bolo doložené do konania. Taktiež poukázal na ustanovenie , podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a teda v prípade, ak by súd rozhodol v zmysle petitu žaloby, už aj po tom doplnení, resp. po zmene, tak bol by rozsudok v čase jeho vyhlásenia nevykonateľný.

8. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2021, súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení: I. U r č u j e , že žalobca bol oprávnený vykonávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427 (žalovaného) v období od 23.10.2015 do 2.12.2017. II. U r č u j e , že uznesenie volebnej komisie žalovaného z 23.10.2015 , ktorým bol žalobca zvolený za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov , IČO: 31 993 427 (žalovaného) za obdobie od 23.10.2015 do 2.12.2017 je platné.III. U r č u j e , že uznesenie konferencie žalovaného z 23.10.2015 , ktorým bolo schválené zvolenie žalobcu za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov , IČO: 31 993 427 (žalovaného) za obdobie od 23.10.2015 do 2.12.2017 je platné.

9. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 23.10.2015 sa na základe rozhodnutia Výkonného výboru Oblastného futbalového zväzu v Prešove konala tzv. Riadna konferencia ObFZ v Prešove, ktorej predmetom bola, okrem iného aj tzv. doplňujúca voľba predsedu žalovaného a členov výkonného výboru žalovaného. Žalobca v doplňujúcich voľbách kandidoval na post predsedu žalovaného, pričom ďalším kandidátom na uvedený post bol p. I.. Priebeh doplňujúcich volieb riadila volebná komisia žalovaného, ktorá konštatovala, že žalobca získal 10 hlasov prítomných členov, p. Benko získal 8 hlasov a 2 hlasy boli vyhodnotené ako neplatné. Súčasne vyhlásila žalobcu za víťazného kandidáta na post predsedu a navrhla konferencii, aby prijala uznesenie, ktorým schváli výsledky doplňujúcich volieb. Na základe návrhu konferencia žalovaného prijala uznesenie, ktorým žalobcu schválila za predsedu Oblastného futbalového zväzu v Prešove, pričom za uvedené uznesenie hlasovalo všetkých 20 prítomných členov konferencie, a teda bola jednomyseľne prejavená vôľa rešpektovať riadny priebeh a výsledok doplňujúcich volieb. Pravdepodobne na podnet neúspešného kandidáta na post predsedu žalovaného sa priebehom volieb zaoberala volebná komisia, ktorá dňa 10.11.2015 uznesením rozhodla, že výsledky volieb predsedu žalovaného zo dňa 23.10.2015 sú neplatné a odporučila konferencii žalovaného zrušiť uznesenie, ktorým schválila výsledky doplňujúcich volieb. Ďalej sa výsledkom doplňujúcich volieb zaoberala aj revízna komisia žalovaného, ktorá zhodne s názorom volebnej komisie konštatovala, že doplňujúce voľby sú neplatné z dôvodu, že žalobca bol vyhlásený za víťaza doplňujúcich volieb bez toho, aby získal nadpolovičnú väčšinu (všetkých) hlasov členov konferencie, a bolo preto potrebné v hlasovaní pokračovať vyhlásením druhého kola doplňujúcich volieb. Revízna komisia preto dňa 13.11.2015 prijala uznesenie, ktorým voľby vyhlásila za neplatné a odporučila konferencii žalovaného zrušiť uznesenie, ktorým schválila výsledky doplňujúcich volieb. Dňa 7.3.2016 žalobca doručil RS SFZ žalobu smerujúcu proti žalovanému, ktorou sa domáhal práva zastávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, do ktorej bol zvolený a napadol platnosť vyššie uvedených uznesení. Neskôr žalobca žalobu rozšíril a žiadal, aby súd určil, že je predsedom žalovaného. Rozhodcovský súd vo vyššie uvedenej veci konal pod sp. zn. 06/16 RS, pričom po viacerých uskutočnených pojednávaniach na poslednom pojednávaní vec rozhodol dňa 24.10.2016 rozhodcovským rozsudkom tak, že žalobcu určil za predsedu oblastného futbalového zväzu Prešov a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Napriek tomu, že RS SFZ vec rozhodol a riadne vyhlásil rozhodcovský rozsudok, jeho písomné vyhotovenie žalobcovi nebolo RS SFZ až do marca 2017 doručované, a to napriek viacerým urgenciám zo strany žalobcu, na ktoré reagoval tajomník RS SFZ JUDr. Lukáš Pittek ubezpečovaním, že rozsudok bude stranám už v krátkom čase doručovaný. Namiesto doručenia rozsudku však intervenient žalobcovi listom zo dňa 10.1.2017 oznámil, „že v zmysle čl. 72 ods. 4 Stanov Slovenského futbalového zväzu zanikol rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu, so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava“ a ďalej žalobcovi oznámil, že konania vedené pred Rozhodcovským súdom Slovenského futbalového zväzu sa v zmysle príslušných ustanovení Stanov SFZ zastavili ku dňu 31.12.2016, a to aj v prípade, ak bol rozhodcovský rozsudok vyhlásený, avšak nebol doručený stranám sporu do 31.12.2016. Na uvedený list žalobca reagoval listom zo dňa 3.2.2017, adresovaným intervenientovi, ktorým sa domáhal doručenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na skutočnosť, že zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu nie je oprávnený už skončené konania zastaviť, pričom konanie bolo navyše ukončené vyhlásením rozsudku ešte počas existencie RS SFZ. V odpovedi na žalobcovu žiadosť intervenient odmietol rozhodcovský rozsudok doručovať a zopakoval, že konania pred RS SFZ boli ex lege /ex statuta zastavené a uviedol aj to, že intervenient ako zriaďovať RS SFZ v tomto smere nie je oprávnený nahrádzať činnosť rozhodcovského súdu SFZ, ktorého rozhodcovia sú povinní postupovať v súlade s o rozhodcovskom konaní. Žalobca sa preto obrátil na predsedu senátu RS SFZ ako zákonného sudcu oprávneného stranami sporu rozhodovať v konaní vedenom pod sp. zn. 06/16 RS so žiadosťou o doručenie rozhodcovského rozsudku stranám sporu. Uvedenej žiadosti predseda senátu vyhovel a rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi, aj žalovanému riadne doručený. Na doručenie rozhodcovského súdu stranám sporu reagoval intervenient prostredníctvom svojej „legislatívno-právnej a etickej komisie“ , ktorá dňa 27.3.2017 vydala stanovisko č. 004/2017, podľa ktorého považuje doručovanie rozhodcovského rozsudku po 31.12.2016 za nulitné z dôvodu, že všetky rozhodcovské konania boli ku dňu 31.12.2016 zastavené a odmietol právny názor predseda senátu JUDr. Eduarda Jurovatého, že funkcia rozhodcu v rozhodcovskom konaní nezaniká zrušením stáleho rozhodcovského súdu, keďže tento dôvod nie je upravený v ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

11. Žalobca žalobou zo dňa 31.3.2017, ktorá bola tunajšiemu súdu doručené dňa 31.3.2017, žiadal, aby súd určil, že žalobca je predsedom Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2021, súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení: I. U r č u j e , že žalobca bol oprávnený vykonávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427 (žalovaného) v období od 23.10.2015 do 2.12.2017. I. U r č u j e , že uznesenie volebnej komisie žalovaného z 23.10.2015 , ktorým bol žalobca zvolený za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov , IČO: 31 993 427 (žalovaného) za obdobie od 23.10.2015 do 2.12.2017 je platné. III. U r č u j e , že uznesenie konferencie žalovaného z 23.10.2015 , ktorým bolo schválené zvolenie žalobcu za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov , IČO: 31 993 427 (žalovaného) za obdobie od 23.10.2015 do 2.12.2017 je platné.

13. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. To čo požadoval žalobca v čase vyhlasovania rozsudku, resp. tak ako bola žaloba žalobcu koncipovaná v čase vyhlasovania rozsudku zo strany súdu, tak bola nedôvodná v celom rozsahu a musel ju súd ako nedôvodnú v celom rozsahu aj zamietnuť.

15. Žalobou možno požadovať , aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu / /. Z takto formulovaného ustanovenia vyplýva, že záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Preto napríklad žaloby o určenie neplatnosti zmluvy (teda určenie právnej skutočnosti) sú prípustné len v prípade , ak možnosť takejto určovacej žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Ak možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu, takáto žaloba nie je prípustná a súd ju zamietne. To je aj prípad určovacej žaloby žalobcu, ktorou sa po pripustení zmeny žaloby domáhal určenia, že uznesenie volebnej komisie žalovaného z 23.10.2015, ktorým bol žalobca zvolený za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov , IČO: 31 993 427 (žalovaného) za obdobie od 23.10.2015 do 2.12.2017 je platné, ako aj určenia, že uznesenie konferencie žalovaného z 23.10.2015 , ktorým bolo schválené zvolenie žalobcu za predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427 (žalovaného) za obdobie od 23.10.2015 do 2.12.2017 je platné. Možnosť podať takéto určovacie žaloby totiž nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. 16. Pokiaľ ide o určovaciu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že žalobca bol oprávnený vykonávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov so sídlom Jarkova 41, 080 01 Prešov, IČO: 31 993 427 (žalovaného) v období od 23.10.2015 do 2.12.2017, tak tu sa pre úspešnosť vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd má však za to, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem, keďže nie je prípustné žiadať určenie práva v minulosti, ak toto už zaniklo.

17. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že pokiaľ ide oprávnenosť vykonávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov zo strany žalobcu, tak je nutné zdôrazniť, že žalobca nebol oprávnený v období od 23.10.2015 do 2.12.2017 vykonávať funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu Prešov, keďže nebol do tejto funkcie platne zvolený. V prvom rade je nesprávny názor žalobcu, že na priebeh doplňujúcich volieb predsedu ObFZ Prešov sa nemal aplikovať Volebný poriadok volebnej konferencie, ani Rokovací poriadok volebnej konferencie. Súd súhlasí s názorom právneho zástupcu žalovaného, že na doplňujúce voľby predsedu ObFZ, ktoré sa konali 23.10.2015 bolo potrebné aplikovať Volebný poriadok volebnej konferencie ObFZ Prešov zo dňa 4.1.2014, ako aj Rokovací poriadok volebnej konferencie ObFZ Prešov zo dňa 4.1.2014. V zmysle čl. 8 ods. 3 a) Stanov ObFZ Prešov

volebný poriadok upravuje prípravu a priebeh volieb do volebných orgánov ObFZ. V zmysle čl. 8 ods. 3 písm. b) Stanov ObFZ Prešov rokovací poriadok upravuje procesné pravidlá rokovania konferencie a výkonného výboru. V zmysle čl. 39 ods. 12 Stanov ObFZ Prešov (Riadne voľby, doplňujúce voľby a volebná konferencia) upravujú prípravu a priebeh volieb na konferencii volebný poriadok a rokovací poriadok, ktoré sa primerane použijú aj pri voľbe predsedov a členov komisií. Z citovaných ustanovení stanov ObFZ je zrejmé, že volebný poriadok sa vzťahuje na všetky voľby do volebných orgánov ObFZ bez ohľadu na to, či ide o riadne voľby alebo doplňujúce voľby, alebo iné voľby. Vyplýva to aj z logickej požiadavky, že všetky volebné orgány by mali byť volené na základe rovnakých pravidiel. Nemôžu sa na doplňujúce voľby predsedu ObFZ vzťahovať iné predpisy ako na riadne voľby predsedu ObFZ. To isté možné konštatovať o rokovacom poriadku volebnej konferencie. V čase konania inkriminovaných doplňujúcich volieb predsedu ObFZ Prešov nemal žalovaný schválený iný volebný poriadok a rokovací poriadok než tie zo dňa 4.1.2014, preto ich logicky bolo nutné aplikovať aj na doplňujúce voľby konané na riadnej konferencii dňa 23.10.2015. V zmysle čl. 2 písm. e) volebného poriadku, bude za predsedu ObFZ zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov. V zmysle čl. 2 písm. f) volebného poriadku, pokiaľ žiaden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, organizuje sa druhé kolo volieb, v ktorom kandidujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov v prvom kole. K zvoleniu predsedu ObFZ v druhom kole stačí jednoduchá väčšina hlasov. V zmysle čl. 13 písm. b) rokovacieho poriadku je na prijatie rozhodnutia potrebné, aby za rozhodnutie hlasovala nadpolovičná väčšina delegátov s právom hlasovať. Žalobca získal v prvom kole doplňujúcich volieb predsedu ObFZ dňa 23.10.2015 celkovo 10 hlasov z 20 hlasov prítomných delegátov. Z toho je zrejmé, že nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebných na jeho zvolenie za predsedu ObFZ, a preto bolo potrebné usporiadať druhé kolo volieb, k čomu však nedošlo. Aj pokiaľ by sme odmietli aplikáciu volebného a rokovacieho poriadku na doplňujúce voľby, museli by sme dospieť k rovnakému výsledku o nedostatku hlasov v prospech žalobcu na jeho zvolenie za predsedu ObFZ v zmysle Stanov ObFZ Prešov. V zmysle čl. 39 ods. 5 Stanov ObFZ Prešov platí, že ak je kandidátov na volebnú funkciu viac, zvolený je ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu, koná sa vzápätí druhé kolo volieb. V zmysle čl. 2 písm. n) Stanov ObFZ Prešov sa nadpolovičnou väčšinou rozumie počet delegátov/ členov kolektívneho orgánu ObFZ rovnajúci sa súčtu polovice počtu všetkých jeho delegátov / členov plus jeden delegát / člen. Citované ustanovenie čl. 39 Stanov ObFZ má rubriku Riadne voľby, doplňujúce voľby a volebná konferencia, z čoho je zrejmé, že sa má plne uplatňovať aj na doplňujúce voľby orgánov a členov orgánov ObFZ konané mimo volebnej konferencie. Z uvedeného je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že ak žalobca získal iba 10 hlasov, nebol platne zvolený za predsedu ObFZ Prešov. Na zvolenie potreboval v prvom kole volieb 11 hlasov z celkového počtu 20 delegátov. Žalobca v podanej žalobe úplne ignoroval ustanovenie čl. 39 Stanov ObFZ, pričom argumentuje, že v zmysle čl. 37 ods. 2 Stanov ObFZ stačila žalobcovi na zvolenie jednoduchá väčšina hlasov, nijako však neargumentuje, prečo sa domnieva, že čl. 37 je možné na danú situáciu aplikovať. Článok 37 ods. 2 Stanov ObFZ, na ktorý sa žalobca odvoláva , totiž priamo explicitne vo svojom normatívnom texte uvádza, že sa vzťahuje na rozhodovanie na opakovanom zasadnutí konferencie, avšak v danom prípade nešlo o žiadne opakované zasadnutie. Podľa čl. 36 ods. 1 Stanov ObFZ je konferencia uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina delegátov s právom hlasovať. Podľa čl. 36 ods. 2 Stanov ObFZ ak nie je konferencia v čase začatia uznášaniaschopná, predsedajúci konferencie odloží začiatok konferencie o jednu hodinu. Ak ani potom nie je konferencia uznášaniaschopná, predsedajúci konferencie nariadi opakované zasadnutie konferencie najneskôr do 30 dní s rovnakým programom. Podľa čl. 37 ods. 2 stanov ObFZ na prijatie rozhodnutia na opakovanom zasadnutí konferencie postačuje nadpolovičná väčšina aj v tých otázkach, v ktorých by sa malo podľa týchto Stanov rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Pri ostatných rozhodnutiach postačuje na opakovanom zasadnutí konferencie ich schválenie jednoduchou väčšinou. Konferencia, na ktorej sa mali konať doplňujúce voľby predsedu ObFZ Prešov bola riadne zvolaná na 23.10.2015, keď sa na nej zúčastnili všetci delegáti, bola nepochybne uznášaniaschopnou a nebol dôvod zvolávať opakované zasadnutie konferencie. Žalobca ani v žalobe čo len slovkom nezmieňuje, že by malo ísť o opakované zasadnutie konferencie, a preto nie je zistiteľné, akou úvahou dospel žalobca k záveru, že by sa na rozhodovanie na konferencii dňa 23.10.2015 mali aplikovať ustanovenia o rozhodovaní na opakovanom zasadnutí konferencie, z čoho sa snaží vyvodiť záver, že by mu na zvolenie do funkcie predsedu ObFZ Prešov malo stačiť dosiahnutých 10 hlasov. Takýto záver je neprijateľný a nemá žiadnu oporu v Stanovách ObFZ, ani v iných predpisoch žalovaného. Na zvolenie do funkcie predsedu ObFZ Prešov bolo jednoznačne potrebných 11 hlasov, ktoré však žiadny z dvojice kandidátov nezískal, a preto predseda ObFZ nebol zvolený.

18. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol súd podľa v spojení s . Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a intervenientom na strane žalovaného rozhodol súd podľa v spojení s . Podľa pomeru úspechu intervenienta na strane žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal intervenientovi na strane žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi zaplatiť ich náhradu intervenientovi na strane žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa

osobitného právneho predpisu.