Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, B. a otca - F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, B., o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e výživné otca k mal. A. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne s účinnosťou od 26.02.2021, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.02.2021 do 30.09.2021 v sume 213 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -22 zo dňa 04.10.2018 v časti výšky výživného na mal. A..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.02.2021 domáhala zvýšenia výživného otcovi na mal. A. zo sumy 140 eur na 250 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. 1.1. Návrh odôvodnila tým, že naposledy sa o výške výživného rozhodlo pri rozvode s otcom dieťaťa Jej situácia sa zhoršila hneď po rozvode, lebo od 10/2018 jej nechodia rodinné prídavky ani rakúske prídavky (prišli jej len dva krát), keďže exmanžel mal nejasnosti s prácou v J.. Otec dieťaťa prišiel o prácu, preto jej prestali byť vyplácané rodinné prídavky. Taktiež si otec deti vôbec nebráva k sebe. Pred covidom pracovala brigádnicky vo V., ale aktuálne tam nerobí. Ako ďalší dôvod jej návrhu uviedla, že s ňou býva plnoletý syn, na ktorého má tiež výdavky. Dôvod jej návrhu je aj ten, že A. v septembri na stupuje na strednú školu, s čím tú tiež spojené výdavky. Má problém si nájsť prácu, lebo jej plnoletý syn má zdravotné problémy.

2. Matka trvala na podanom návrhu. Otec s návrhom nesúhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov i kolízneho opatrovníka dieťaťa, pripojeným spisom OS Bratislava V sp. zn. , potvrdeniami o príjme rodičov, písomným vyjadrením otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Naposledy bolo výživné na mal. A. upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -22 zo dňa 04.10.2018 (právoplatné 12.10.2018) pri rozvode rodičov. Matka nebola zamestnávania pracovnú zmluvu, brigádnicky si mesačne zarobila sumu 16 0eur za upratovanie brat jej mesačne splácal po XXX eur za splátky z bytu. Otec mal netto mesačný príjem XXXX eur. Okrem mal. A. mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť na mal. P., vtedy V. a súd určil otcovi na P. výživné po XXX eur mesačne. F.. A. bola X. ročníku ZŠ, trpela C. X. V súčasnom období obaja rodičia nezmenili svoj osobný stav. Ani jednému z rodičov nevznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. P. medzi časom splnoletnel, naďalej študuje na strednej škole, býva v spolu s matkou a mal. A. a otec na neho platí výživné po XXX eur mesačne.

6. Matka býva s obomi deťmi a jej terajším partnerom v 4. izbovom byte, ktorý je doposiaľ v B. jej a otca mal. A.. X. vyjadrenia matky má mesačné výdavky s bývaním cca XXX eur vrátane energií, spláca hypotéku XXX eur a výdavky na stravu pre X osoby sú XXX- XXX eur. F. priateľ pracuje v kamiónovej doprave, zarobí cca XXX eur mesačne, poberá diéty, chodí k nej len v niektoré víkendy a prispieva jej mesačne na stravu sumou cca XXX eur. F. má strednú školu s maturitou v odbore záhradník.

F. pracuje na dohodu o pracovnej činnosti ako predavačka v T. nemocnici denne X hodín a zarobí tu mesačne netto cca XXX eur. H. toho pracuje brigádnicky na dohodu aj ako upratovačka za XXX eur mesačne. Z. rodinné prídavky na deti na Q., lebo na ich vybavenie potrebuje aj doklady od otca. Z J. nepoberá tiež na deti rodinné prídavky, lebo otec pracujúci v J. bol istý čas nezamestnaný, ale podľa posledných informácií mal otec o rod. prídavky v J. žiadať v októbri XXXX. X. „covidom“ pracovala ako upratovačka v domácnostiach v J. ( bez zmluvy), vedela si zarobiť XXXX - XXXX eur netto mesačne. T. nie je očkovaná, sú protipandemické opatrenia, preto sa nevrátila pracovať do J.. X. slov matky ovláda hovorovú nemčinu, nemá zdravotné problémy, ale v nájdení si práce na pracovnú zmluvu je bráni jej syn P.- síce má XX rokov , ktorý má zdravotné problémy, depresie, odmieta chodiť k lekárom, X krát sa pokúsil o Q., stále sa niečím vyhráža.

7. Zhodným tvrdením rodičov súd zistil, že otec platí pravidelne výživné na mal. A., ale nič naviac jej nedáva ani k nemu maloletá nechodí, nestretávajú sa. Otcovi dcéra neodpovedá na sms správy ani mu nezdvíhal telefón. Matka potvrdila, že mal. Kiara sa nechce s otcom stretávať. Otec dodal, že syn P. k nemu chodí, stretávajú sa.

8. Otec býva sám v prenajatom X izbovom byte a jeho mesačné výdavky na bývanie vrátane energie sú XXX eur. H. má vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca. V J. pracuje ako skladník, denne do práce dochádza, za obdobie X/XXXX až X/XXXX mal netto mesačný príjem XXXX,XX eur. K rodinným prídavkom z J. uviedol, že XX mesiacov bol nezamestnaný, preto vtedy nepoberal rodinné prídavky a aktuálne podal žiadosť cca v októbri XXXX a vybavuje ich. H. platí dcére poistku mesačne po XX eur.

X. Mal. A. navštevuje od septembra XXXX prvý ročník strednej školy v odbore praktická sestra., v škole sa nestravuje. Na začiatku roku jej platila I. XX eur, kupovala jej plášť za XX eur. F. má zdravotné problémy so srdcom, ale nemá s tým výdavky na lieky. K výdavkom na dcéru matka uviedla, že táto má svojský štýl obliekania, s čím má mesačne výdavky cca XX eur. A. tiež doma cvičí, musela jej kúpiť činky a mesačne jej kupuje proteíny, pritom výdavky na cvičenie dcéry vymedzila sumou XX eur.

10. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na maloletú na 170 eur mesačne.

11. V záverečnom vyjadrení: Matka žiadala prihliadať na to, že má aj plnoletého syna, ktorý nežiadal zvýšiť výživné, ale ona na neho výdavky má a preto požadovaná suma 250 eur na A. nie je podľa matky vysoká suma.

12. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje

rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Na druhej strane aj sú majetkové pomery povinného rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho povinného rodiča.

14. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného na dieťa z 140 eur na 250 eur.

22. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

23. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. 24. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za necelé 2 roky a 4 mesiace, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u mal. dieťaťa došlo k zmene pomerov v tom, že A. od septembra 2021 nastúpila na strednú školu. Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov u mal. A. ( nie u P.), ktorá by odôvodňovala návrh matky na zvýšenie výživného len o dva roky staršiu dcéru z 140 eur na 250 eur

25. Ani jeden z rodičov svoj osobný stav nezmenil, matka žije v druhovskom pomere v doposiaľ nevyporiadanom byte z BSM, nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky bol pôvodne v sume XXX eur ( XXX + XXX) + rodinné prídavky, nepracovala v riadnom pracovnom pomere. V čase podania návrhu a doposiaľ má matka príjem od zamestnávateľov XXXX eur ( XXX+XXX +XXX od priateľa na stravu + výživné na A.; P.r.). Súd dodáva, že finančné prostriedky matkinho priateľa v sume 200 eur, ktoré jej dáva na stravu bolo tiež potrebné započítať ako istý druh príjmu matky. Otcov netto mesačný príjem sa znížil z pôvodnej sumy XXXX eur na XXXX,XX eur netto mesačne. Otec mesačne platí maloletej A.

27. V ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u mal. dieťaťa, skúmal objektívnosť jej mesačných výdavkov, či jej otec niečím naviac prispieva a či sa otec s dcérou stretávajú. Mal. A. bola v roku XXXX pri poslednom rozhodovaní o výživnom žiačkou 7. J. základnej školy. V súčasnosti navštevuje 1. ročník strednej školy, v škole sa nestravuje. Maloletá primerane vzhľadom na uplynutie zhruba X rokov od posledného rozhodnutia vyrástla. Súd sa osobitne zaoberal všetkými výdavkami na dieťa, ktoré matka odprezentovala, posudzoval ich dôvodnosť a objektívnosť. Matka deklarovala mesačné výdavky na dcéru v súvislosti s jej stravou, osobitným štýlom obliekania, školskými pomôckami a od septembra 2021 aj výdavky s nástupom na strednú školu vrátane platby ZRPŠ 50 eur, kúpy pracovného oblečenia ( plášťa), výdavky na pracovné zošity. Matka však apelovala na to, aby súd pri určovaní výživného prihliadal aj na jej výdavky na plnoletého syna Jakuba so zdravotnými problémami.

28. Na základe zistení, že u otca došlo k zníženiu príjmu, u matky došlo k zvýšeniu príjmu a hlavne maloletá nastúpila na strednú školu, dospel súd k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi ale len v minimálnom rozsahu. Súd pritom prihliadal na fakt, že navyše platí dcére mesačne poistku a aj vzhľadom na jeho snahu s dcérou sa kontaktovať táto to odmieta, čo potvrdila aj samotná matka dieťaťa. Súd prihliadal aj na fakt, že maloletá býva u matky v byte, ktorý je stále v BSM rodičov dieťaťa, BSM nemajú vyporiadané, teda aj to je istý druh príspevku otca k spôsobu života maloletej. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje pri dieťati navštevujúcom strednú školu ako je A. ( pozn. súdu: rozpätie platí pre deti od skončenia základnej školy do skončenia štúdia na strednej škole) v rozmedzí najviac do 25 % z príjmu otca deleno počet detí, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že XX % z čistej ustálenej mesačnej mzdy otca XXXX,XX eur je XXX,XX, zaokrúhlene XXX eur. Z. je na otca výživou odkázaný aj plnoletý P. ako študent strednej školy, suma výživného XXX eur je potrebné rozdeliť medzi jeho obe deti. T. platí na P. XXX eur a A. XXX eur. V. na matkou prezentované výdavky na dcéru ako aj fakt, že otec naviac dcére platí mesačne poistku súd dospel k záveru, že je možné otcovi zvýšiť výživné najviac na sumu XXX eur, ktorú navrhol aj kolízny opatrovník. V. na vyššie preukázané skutočnosti má súd takto určené výživné za spravodlivé, za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Súd zvýšil výživné od 26.02.2021 v zmysle návrhu matky. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné. Nakoľko súd zvýšil výživné od 26.02.2021 a otec od tohto času preukázateľne posiela výživné po XXX eur, otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej sume XXX eur. Q. určil nedoplatok do XX.X.XXXX z dôdou, že vo veci rozhodoval XX.XX.XXXX, t.j. do XX dňa v mesiaci. K sume nedoplatku dospel nasledovným výpočtom: došlo k zvýšeniu výživného mesačne o 30 eur v mesiacoch 3 až 9 a v mesiaci február 2021 v pomernej časti za 3 dni v sume 3,21 eur ( 3/28 x 30 eur/) , t.j. 3,21 eur + 7 x 30 eur = 213,21, zaokrúhlene 213 eur. V záujme zachovania primárne platenia bežného výživného zo strany otca a to na obe deti súd povolil otcovi nedoplatok splácať po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným.

29. Takto určené výživné považuje súd nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa a s tým spojenými výdavkami, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.

30. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.