Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-1468-2020.pdf
PDF · 106.54 KB
Case nature
Subarea
31Ek/1468/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: OT kredit Slovakia, a.s., IČO 36 660 850, Mostová 2, 811 02 Bratislava, právne zast.: Studio Legale, s.r.o., IČO 36 811 874, Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti povinnému 1/: T. Z., W.: XX.XX.XXXX, Y. XXX, XXX XX Y., povinnému 2/: S. Z., W.. XX.XX.XXXX, Y. XXX, XXX XX Y., povinnému 3/: T. Z., W.. XX.XX.XXXX, Y. XXX, XXX XX Y. o vymoženie 41000 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Urbánek, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, pod sp. zn. 236EX 552/20, o návrhu povinného 2/ a povinného 3/ na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného 2/ a povinného 3/ na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Urbánek, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, pod sp. zn. 236EX 552/20 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému 2/ a povinnému 3/ n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 316,76 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.09.2020, domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 41000 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica sp. zn. N 1956/2019, Nz 37669/2019, NCRls 38500/2019 zo dňa 31.10.2019 spísaná notárom JUDr. Tomáš Trella, Notársky úrad Bratislava.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.10.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Peter Urbánek vydaním poverenia pod sp. zn. 31Ek/1468/2020 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2020:6120383562.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 236EX 552/20 .
3. Povinný 2/ a povinný 3/ sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 06.07.2021, podaným na poštovú prepravu dňa 07.07.2021 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.07.2021 domáhali zastavenia exekúcie. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť zastavená exekúcia uviedli, že sú voči oprávnenému domnele zaviazaný titulom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 082019 pre podnikateľa so zabezpečením uzavretej dňa 04.06.2019 medzi oprávneným a povinným 1/. K zmluve o úvere pristúpili povinný 2/ a 3/ na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 04.06.2019, na základe ktorej sa v zmysle článku I ods. 3 stali popri povinnom 1/ solidárne zaviazanými spoludlžníkmi. V návrhu ďalej uviedli, že na základe zmluvy o úvere boli dohodnuté finančné prostriedky poskytnuté na podnikateľský účet povinného 1/, dcére povinného 2/ a 3/, pričom povinný 1/ poskytnutý úver na základe skutočnosti, že spoludlžníkmi sú aj povinný 2/ a 3/, použil v rámci dohodnutého účelu aj na úhradu vlastných záväzkov, ktorých boli rovnako spoludlžníkmi aj povinný 2/ a 3/. Uvádzajú, že v danej veci sú minimálne povinný 2/ a 3/ jednoznačne spotrebiteľmi v zmysle definície ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a rovnako ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „ZoSÚ“). Použitie predpisov na ochranu
spotrebiteľa je v danom prípade na mieste, nakoľko práve z iniciatívy oprávneného došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere s povinným 1/ ako podnikateľom a nie so všetkými povinnými ako fyzickými osobami nepodnikateľmi napriek skutočnosti, že skutočnými beneficientmi čerpaných prostriedkov boli všetci povinní, a to mimo podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj konečná lehota splatnosti, ktorá bola jeden rok od poskytnutia úveru, do kedy plánoval povinný 1/ čerpať úver na bývanie od banky, z ktorého by došlo k vyplateniu prostriedkov poskytnutých oprávneným. V tomto bode je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že povinný 2/ a povinný 3/ sa stali solidárnymi spoludlžníkmi Zmluvy o úvere z iniciatívy oprávneného a nie sami od seba. Zmluvné podmienky Zmluvy o úvere, predovšetkým podmienky čerpania uvedené v bode 3.2 Zmluvy o úvere boli stanovené oprávneným ako podmienka čerpania finančných prostriedkov, na základe čoho bolo povinnosťou oprávneného posúdenie tohto konania v rovine zákonných obmedzení. Voči povinným 2/ a 3/ ako jednoznačným spotrebiteľom nebola v tomto dôsledku vykonaná žiadna povinná starostlivosť v zmysle ust. § 4 až 7 ZoSÚ, neboli ako spotrebitelia nijakým spôsobom oboznámení s následkami uzatvorenej zmluvy, ku ktorej prisúpil, čím oprávnený účelovo obišiel povinnosti, ktoré sa vyžadujú pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. V prvom rade je z tohto dôvodu nutné poukázať na skutočnosť, že v zmysle ust. §20 ods. 1 ZoSÚ je na poskytovanie spotrebiteľských úverov oprávnený len veriteľ na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Oprávnený v zmysle zoznamu vedeného Národnou bankou Slovenska v tomto zozname nefiguruje, na základe čoho je v zmysle § 11 ods. 3 ZoSÚ úverová zmluva explicitne neplatná. Zároveň ZoSÚ v zmysle § 9 upravuje podstatné nevyhnutné obsahové náležitosti každej zmluvy o úvere uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom predmetná Zmluva o úvere neobsahuje presný rozpis uvedených náležitostí, čo je v rozpore s danou právnou úpravou. Predovšetkým na žiadnom mieste neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere ďalej obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok a to napr. dojednania podľa: - bodu 2.1.10 - odplata za dojednanie úveru, ktorá je neurčitá a zakladajúca voči spotrebiteľom ďalšie povinnosti. V zmysle článku 8 Zánik úverovej zmluvy je Oprávnený prakticky akýmkoľvek spôsobom predčasne ukončiť Zmluvu o úvere s následkami vzniku dodatočných sankcii pre akékoľvek porušenie Zmluvy o úvere. Uvedené zmluvné podmienky možno posudzovať za neprijateľné podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Takto koncipované ustanovenia sú zjavne neprimerané. Takýto postup zo strany veriteľa vedie k právnej neistote spotrebiteľa, zakladá svojvoľné posúdenie podmienok veriteľom, a tým spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Povinný 2/ a 3/ pochybujú o primeranosti predmetných ustanovení, a to napríklad v prípade zosplatnenia úveru a právo na predčasné splatenie všetkých dlžných súm zo strany spotrebiteľa, kedy je automaticky vystavený okamžitej splatnosti celej výšky úveru, a to vrátane dodatočných sankcii vo forme zmluvných pokút v zmysle čl. 9 vo výške až 28% istiny. Uvedené podmienky v žiadnom prípade nemožno považovať za primerané, najmä pokiaľ ide o dôvody „akákoľvek zmluvná povinnosť“ aj vzhľadom na skutočnosť, takto koncipovaná Zmluva o úvere obsahuje pomerne široké vymedzenie rôznych povinností a obmedzení spotrebiteľa zasahujúcich do ďalších oblastí riadneho fungovania, pričom jednotlivé ustanovenia zmluvy obsahujú aj vlastné následky spojené s ich nedodržaním, čo spôsobuje nejasnosť tejto zjavne neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uplatňovanie predmetného ustanovenia zmluvných dojednaní môže v spojení s inými ustanoveniami zmluvy aj v prípade menej závažného porušenia povinnosti spôsobiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, čo jednoznačne môže postaviť spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície v porovnaní s postavením veriteľa. Je neprijateľné, aby porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti bolo postihované tou najprísnejšou sankciou ako stratou výhody splátok, tak ako to vyplýva z článku 8 Úverovej zmluvy. Na ďalšie neprimerané zmluvné podmienky poukazujú povinný 2/ a 3/ v článku 10 Úverovej zmluvy, pričom treba mať na zreteli fakt, že rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi veriteľom a spotrebiteľom, pretože nie súd ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je takáto rozhodcovská doložka súčasťou štandardných obchodných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal, teda si ho výslovne neželal. Ustanovenie síce umožňuje obrátiť sa na všeobecný súd, ale zároveň je nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak toto konanie vyvolá veriteľ, čím je spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, aj keď si to výslovne neželá. Ide o rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ktorá je v rámci obchodných podmienok štandardnej zmluvy, teda bez osobitného vyjednania. Zahrnutím predmetného ustanovenia do obsahu zmluvných
podmienok, ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere, ktorá svojím typom podlieha právnemu režimu spotrebiteľskej zmluvy, došlo k upieraniu práv spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uvedená rozhodcovská doložka nebola zo strany povinných 2/ a 3/ nikdy riadne potvrdená, pričom za jej potvrdenie nie je možné považovať znenie článku II dohody o pristúpení. Povinný 2/ a povinný 3/ sú toho názoru, že oprávnený nepostupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere a ostatnej súvisiacej dokumentácie s odbornou starostlivosťou, predovšetkým z jeho strany nebola okrem posúdenia Zmluvy o úvere nijakým spôsobom zhodnotená schopnosť povinných 2/ a 3/ splácať poskytnutý úver, ktoré mu boli poskytnuté bez bližšieho zhodnotenia možností vrátiť prostriedky, s ktorých rizikovým použitím bol vopred vyjadrený súhlas. Zo znenia zmlúv zároveň vyplýva, že ich znenie je všeobecné, t. j. pripravené pre viacero možných situácii (tabuľková podoba ustanovení upravujúcich údaje určené na vyplnenie, vrátane bodu 3.2. Zmluvy o úvere umožňujúca aj vylúčenie niektorých požiadaviek slovom „nie“) na základe čoho je práve oprávnený zodpovedný za prípravu zmluvnej dokumentácie tak, aby nebola v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinní 2/ a 3/ navrhujú aby súd exekúciu zastavil a zároveň, aby oprávneného zaviazal na náhradu trov súdneho konania povinným.
4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Vo vyjadrení uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie považuje oprávnený za nedôvodný a oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je neurčitý. Z návrhu nie je konkrétne uvedené, z akého zákonného dôvodu má byť exekúcia zastavená (§ 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej v texte „Exekučný poriadok“)). Povinní namietajú neplatnosť Zmluvy o úvere č. 082019 z 04.06.2019 (ďalej v texte „Úverová zmluva“), ktorú uzavrela povinná v 1. rade. Neplatnosť Úverovej zmluvy odvodzujú od skutočnosti, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá však nespĺňala zákonné podmienky v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z. z. Oprávnený uvádza, že neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie súdom, t. j.: a) § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku: Neexistujú žiadne okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu - Notárska zápisnica č. N 1956/2019, Nz 37669/2019, NCRls 38500/2019 zo dňa 31.10.2019, ktorý vydal JUDr. Tomáš Trella, notár, (ďalej v texte „Exekučný titul“); b) § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku: Exekučný titul nebol zrušený. Predpokladom pre vykonanie tejto exekúcie je notárska zápisnica, čiže vykonateľná listina podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Tento Exekučný titul existoval v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Petrom Urbánkom a existuje doposiaľ. Povinní do konania nepredložili žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by diskvalifikovalo notársku zápisnicu v tom zmysle, že hmotnoprávny záväzok, ktorý osvedčuje netrvá, resp. ho mení. Do dnešného dňa nebolo zo strany žiadneho z povinných iniciované súdne konanie pred všeobecným súdom, ktorý by preskúmaval (ne)platnosť Úverovej zmluvy; c) § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku: Neexistuje skutočnosť týkajúca sa exekučného titulu, pre ktorú sa exekúcia nemala začať, t. j. exekúcia sa od začiatku vedie oprávnene. Na základe konštantnej rozhodovacej praxe exekučných súdov pôjde podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku najmä o prípady, keď exekučný titul neexistoval už v čase začatia exekúcie, alebo zanikol po začatí exekúcie. Neexistencia exekučného titulu v čase začatia exekúcie znamená, že exekučný titul nie je materiálne alebo formálne vykonateľný alebo je nulitný. Z tohto pohľadu je Exekučný titul, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia v absolútnom súlade so zákonom. Notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti určené procesným predpisom, dôsledkom čoho je vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať, že notárska zápisnica (exekučný titul) nespĺňa zákonné náležitosti, alebo že záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h)]. Povinní v Návrhu na zastavenie exekúcie uviedli ako dôvod zastavenia exekúcie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konkrétne však namietajú neplatnosť Úverovej zmluvy, pretože je v rozpore so spotrebiteľským právom vyjadreným v dotknutých právnych predpisoch. Oprávnený je toho názoru, že preskúmanie exekučného titulu po materiálnej stránke môžu len všeobecné súdy, ktorým je takáto právomoc daná zákonom. Každopádne by sa rád vyjadril z procesnej opatrnosti k údajnej neplatnosti Úverovej zmluvy. Úverovú zmluvu považuje za platný právny úkon. Úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale zmluvou uzavretou medzi dvoma podnikateľmi a tak sa na ňu vzťahujú predpisy obchodného práva. Oprávnený neposkytuje spotrebiteľské úvery a tak nie je povinný byť nositeľom povolenia Národnej banky Slovenska, ako namietajú Povinní. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že povinná v 1. rade, a teda dlžníkom z Úverovej zmluvy je osoba, ktorá podniká od roku 1998 a živnostenské oprávnenie nemá doposiaľ zrušené. A teda neobstojí tvrdenie Povinných, že úverové prostriedky použili na súkromné účely.
Inak by sa dopustili úverového podvodu. Ohľadne podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve, tieto považuje oprávnený za primerané a štandardné v obchodnom styku. Oprávnený zároveň poukazuje na § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp.zn. 4 Obo 115/99). V zmysle uvedeného je Dohoda o pristúpení k záväzku z 04.06.2019, na základe ktorej sa Povinní stali spoludlžníci z Úverovej zmluvy obchodnoprávnou zmluvou, na ktorú sa spotrebiteľské právo nevzťahuje, resp. v obmedzenom rozsahu. Oprávnený podotýka, že povinná v 1. rade, t. j. priama účastníčka Úverovej zmluvy, túto zmluvu nepovažuje za neplatný právny úkon; d) Nenastala žiadna iná skutočnosť, ktorá by bránila vykonateľnosti exekučného titulu. Právnym dôvodom na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu je akákoľvek iná právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. bráni vymáhateľnosti judikovanej pohľadávky. Môže ísť o dôvody, ktoré nastali po ale aj pred vznikom exekučného titulu; Oprávnený súčasne poukazuje na koncentráciu konania. Bez ohľadu na to, že všetci povinní z tohto exekučného konania dobrovoľne uznali záväzok vyplývajúci z Úverovej zmluvy pred notárom a súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, oprávnený namieta, že uplatnenie obrany Povinných nebolo včasné. Podstatou obrany Povinných je údajná neplatnosť Úverovej zmluvy. Tento dôvod, ak by bol pravdivý, čo však oprávnený odmieta, by tak musel existovať v čase podania Návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Povinní však návrh na zastavenie exekúcie podali až teraz, po uplynutí 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. A vôbec prvý krát po roku 2019 (uzavretie úverovej zmluvnej dokumentácie) sa vyjadrili v tom zmysle, že právnou skutočnosťou, resp. dôvodom na zastavenie exekúcie je údajná neplatnosť Úverovej zmluvy. Nakoľko Povinní neuviedli dôvod zastavenia exekúcie včas a nejde ani o dôvod, pre ktorý by súd musel exekúciu zastaviť aj bez návrhu, sme toho názoru, že k danému dôvodu by súd nemal prihliadať. Na základe uvedeného je zrejmé, že Povinní neuniesli dôkazné bremeno v konaní o Návrhu na zastavenie exekúcie. Neexistuje žiadny dôvod, či už z materiálneho alebo procesného hľadiska, ktorý by bránil vykonateľnosti Exekučného titulu. Do dnešného dňa Povinní nepredložili súdnemu exekútorovi žiadne rozhodnutie, ktoré by rozhodlo o tom, že Úverová zmluva je neplatný právny úkon. Povinná v prvom rade nepodala Návrh na zastavenie exekúcie, považuje Úverovú zmluvu za platný právny úkon. Oprávnený navrhuje, aby exekučný súd Návrh na zastavenie exekúcie, podaný povinnými v 2. a 3. rade zamietol a zaviazal povinných v 2. a 3. rade k náhrade trov súdneho konania.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a svojim vyjadrením, v ktorom uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 30.10.2020, povinná v 1.rade si ho prevzala dňa 19.11.2020, v 2.rade dňa 02.11.2020 a v 3.rade dňa 02.11.2020.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
13. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
14. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
15. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
16. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému 1/ doručené do vlastných rúk dňa 19.11.2020, povinnému 2/ dňa 02.11.2020 a povinnému 3/ dňa 02.11.2020 čo potvrdili svojimi podpismi na poštových doručenkách, ktoré sú súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala povinným 2/ a 3/ plynúť dňa 03.11.2020, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 18.11.2020. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Spoločný návrh povinných 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie však bol podaný na pošte dňa 07.07.2021 a teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
17. Súd pre úplnosť dodáva, že aj v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote, súd by tomuto návrhu nemohol vyhovieť nakoľko je nedôvodný a taktiež skutočnosti uvádzané povinnými nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinní sa neopierajú o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinných voči oprávnenému. Súd po oboznámení sa s dôvodmi, pre ktoré povinní navrhovali zastaviť exekúciu dospel k záveru, že ide o také skutočnosti, ktoré povinní mohli namietať v rámci zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom v neskôr podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, resp. do podania návrhu na zastavenie exekúcie ďalšieho v poradí. Bez ohľadu na to súd preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a má za to, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov. Predmetná Zmluva o účelovom splátkovom úvere č. 082019 pre podnikateľa so zabezpečením zo dňa 04.06.2019 bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným 1/ ako medzi dvoma podnikateľskými subjektmi v zmysle ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a tento záväzkovo právny vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Povinní 2/ a 3/ pristúpili k tomuto záväzku na základe písomnej dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 04.06.2019. V zmysle ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka je pristúpenie k záväzku zabezpečovací inštitút, ktorý spôsobuje zmenu záväzku v subjektoch záväzkovo právneho vzťahu. Tým, že k pôvodnému dlžníkovi pristúpi ďalší dlžník, resp. ako v tomto prípade dlžníci, ktorí sa veriteľovi zaviažu, že za dlžníka splnia jeho dlh, dochádza k zmene počtu dlžníkov. Zmena v subjektoch záväzku spočíva v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka (pôvodného aj nového) alebo od všetkých súčasne. V rámci inštitútu pristúpenia teda dochádza k zmene v rámci subjektov záväzkového vzťahu, nedochádza však k zmene obsahu pôvodného záväzkového vzťahu. S poukazom na uvedené a na to, že pôvodný záväzkový vzťah
vznikol a spravuje sa podľa predpisov obchodného práva, teda nie je možné na pristupujúcich dlžníkov z právneho hľadiska nazerať ako na spotrebiteľov a to napriek tomu, že pristúpili do záväzku kde na jednej strane oprávnený vystupuje a koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej povinný 2/ a povinný 3/ sú fyzickými osobami, ktorý do záväzku nepristupujú ako podnikateľské subjekty. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že argumentácia povinných je pre začatú exekúciu irelevantná, nakoľko v danom prípade medzi oprávneným a povinnými 2/ a 3/ nevznikol spotrebiteľský vzťah.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
20. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
21. Podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
22. Vzhľadom na to, že oprávnený je v konaní zastúpený právnym zástupcom a súd návrh povinných 2/ a 3/ zamietol, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 316,76 eur vrátane DPH (odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 253,10 eur + 1x režijný paušál (na rok 2021) vo výške 10,87 eur + 20% DPH).
23. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.