Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-234-2025.pdf
PDF · 81.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/234/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zastúpenej Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou, so sídlom v C., D. XX, proti odporcovi/osobe povinnej z vyživovacej povinnosti E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, v súčasnosti bytom H., H. F. XX, právne zastúpenému Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou, so sídlom v Ilave, Mierové nám. 93, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 76Pc/40/2024-124 zo dňa 2. apríla 2025 v spojení s dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu č.k. 76Pc/40/2024-157 zo dňa 9. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín zaviazal odporcu ako osobu povinnú z vyživovacej povinnosti platiť navrhovateľke zvýšené výživné v sume 250,- EUR mesačne, počnúc dňom 29.10.2024. Nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 29.10.2024 do 31.03.2025 v celkovej sume 509,60 EUR umožnil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- EUR splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/41/2019-55 zo dňa 25.11.2019) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany odporcu zo sumy 100,- EUR na sumu 250,- EUR mesačne. Výživné pre navrhovateľku a maloletú H., nar. XX.XX.XXX, bolo naposledy určené dohodou rodičov pri rozvode manželstva, kedy sa otec zaviazal platiť výživné pre navrhovateľku v sume 150,- EUR mesačne. Návrh otca na zníženie výživného bol naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.01.2021 č.k. 11P/24/2020-122 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2021 č.k. 17CoP/26/2021-188 zamietnutý. Od posledného rozhodnutia o výživnom, ako i od rozhodnutia o návrhu otca došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľky, a to nielen v dôsledku fyzického vyspievania, ale i v súvislosti so zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie, keď v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala 8. ročník základnej školy, v súčasnosti je študentkou 4. ročníka Hotelovej akadémie v I., už z toho je zrejmé, že doposiaľ určené výživné nemôže postačovať na zabezpečenie nielen bežných životných potrieb (strava, ošatenie, hygiena, atď...), ale i potrieb súvisiacich so zabezpečením školských pomôcok. Aj keď majetkové pomery na strane rodičov sa výrazným spôsobom nezmenili, podľa názoru súdu prvej inštancie, je v možnostiach a schopnostiach
otca platiť zvýšené výživné vo výške 250,- EUR mesačne, ktoré zohľadňuje aspoň čiastočne nárast výdavkov navrhovateľky, a to predovšetkým v oblasti bežnej výživy, stravovania, ošatenia a hygieny. Nejde o výživné, z ktorého by bola navrhovateľka schopná hradiť nadštandardné výdavky. Súd zároveň prihliadal i na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti určovania výživného, v zmysle ktorej sa u dieťaťa vo veku navrhovateľky predpokladá určenie výživného vo výške cca 18 %, čo by v prípade priemerného zárobku otca za posledných 14 mesiacov (1.255,59 EUR) predstavovalo sumu 226,- EUR. Odporca však v kontakte s navrhovateľkou nie je, nezaujíma sa o jej potreby a jedinou formou, akou sa podieľa na starostlivosti o ňu, je platenie výživného. Pri zameškanom výživnom, ktoré odporcovi vzniklo z titulu zvýšenia, súd prvej inštancie povolil odporcovi splátky po 30,- EUR mesačne, ktoré, vzhľadom na výšku zameškaného výživného, považoval za primerané (zameškané výživné v celkovej výške 509,60 EUR). Keďže navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zvýšenia výživného na sumu 350,- EUR mesačne, vo zvyšku súd jej návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, jej návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil výšku mimoriadnych, ako i bežných výdavkov súvisiacich so zabezpečením jej potrieb. Opätovne tak, ako aj pred súdom prvej inštancie, podrobne poukazovala na pravidelné mesačné výdavky súvisiace so stravou, oblečením, hygienickými potrebami, návštevou psychológa, ako aj na mimoriadne zdravotné výdavky, ktoré jej vznikajú aj v súvislosti s náročnými zubnými operáciami, odstránenie osmičiek – zubov múdrosti. Ďalšie náklady jej vznikajú aj v súvislosti s ukončením štúdia na Hotelovej akadémii so zabezpečením stužkovej, ako i zabezpečením školského oblečenia, na ktoré vynakladá minimálne 200,- EUR ročne. Záverom poukazovala i na to, že súd nezohľadnil úspory otca vo výške 58.000,- EUR z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
3. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, keď prihliadol i na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére H., u ktorej bola zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 100,- EUR na sumu 200,- EUR mesačne. Mal za to, že výška výživného je v súlade s odporúčanou Metodikou pre výpočet výživného Ministerstva spravodlivosti SR, kde s ohľadom na jeho príjem vychádza výživné v sume cca 226,- EUR, teda v podstate mu určil ešte vyššie výživné ako je odporúčané. Poukázal na to, že plnoletá dcéra mala cez prázdniny príjem aj z brigády, ktorý v návrhu na zvýšenie výživného neuvádzala, na čo by sa, podľa jeho názoru, malo tiež prihliadnuť. Pokiaľ sa jedná o sumu 58.000,- EUR, túto dostal ako kompenzáciu od bývalej manželky za to, že sa vzdal “polovice“ rodinného domu s pozemkami a túto sumu musí použiť na zabezpečenie vlastného bývania.
4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne v plnom rozsahu zotrvala na svojom písomne podanom odvolaní. Mala za to, že vyjadrenie otca neobsahuje žiadne relevantné ani nové skutočnosti, na ktoré by odvolací súd mal pri rozhodovaní prihliadať. Otec v priebehu konania nezdokladoval ani ním tvrdené skutočnosti o úverovom zaťažení a taktiež je irelevantná jeho námietka za vývoz septiku, keď všetky náklady v domácnosti boli v priebehu konania riadne zdokladované.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade navrhovateľky), a to v dôsledku fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a podobne, ale aj na strane povinného (v tomto prípade odporcu - otca), v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a podobne. Súd rozhodujúci o novej – zmenenej vyživovacej povinnosti je povinný porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase
predchádzajúceho rozhodnutia, s pomermi, ktoré existujú medzi účastníkmi v čase novej úpravy, pričom v žiadnom prípade už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
7. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu navrhovateľky skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/41/2019-55 zo dňa 25.11.2019) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal odporcu platiť zvýšené výživné v sume 250,- EUR mesačne.
8. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľky, a to nielen v dôsledku jej fyzického vyspievania a s tým súvisiacim zvýšením nákladov na zabezpečenie jej základných životných potrieb (ošatenie, stravovanie, obuv, hygienické potreby a podobne), ale aj v súvislosti s nástupom na štúdium na strednej škole, kde jej vznikli ďalšie náklady so zabezpečením školských pomôcok, špeciálneho ošatenia a podobne. Na druhej strane, nemožno ponechať bez povšimnutia (na čo správne poukázal i súd prvej inštancie), že prakticky nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane povinného, ktorú skutočnosť musí súd pri určení výživného vždy zohľadniť. Potreby oprávneného sú vždy limitované možnosťami a schopnosťami povinného, pričom pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti tak, ako je už i vyššie uvedené, súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť pôvodného rozhodnutia o výživnom, ale môže len porovnať zmenu pomerov, ktorá tu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nastala. Ani odvolací súd nespochybňuje odôvodnené výdavky, na ktoré poukázala navrhovateľka v priebehu konania (nespochybnil ich ani súd prvej inštancie), ale prihliadajúc na možnosti a schopnosti otca, jeho majetkové pomery, ktoré sa od poslednej úpravy prakticky nezmenili, taktiež dospel k záveru, že zvýšenie výživného o 100,- EUR mesačne je v tomto prípade primerané k zmene pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
9. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na sumu 58.000,- EUR, ktorá mala predstavovať úspory otca z titulu vyporiadania BSM po rozvode manželstva s matkou, na túto sumu ani odvolací súd prihliadnuť nemohol, keďže pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti (tak, ako je už i vyššie uvedené) prihliada na zmenu majetkových pomerov na strane povinného. Otec (odporca) už v čase pôvodného rozhodovania o výživnom vlastnil majetok v uvedenej hodnote a táto suma mu bola vyplatená len na vyrovnanie jeho podielu, ktorý existoval už v čase predchádzajúceho rozhodnutia a nejednalo sa teda o zmenu pomerov, na ktorú by mohol súd v tomto konaní prihliadnuť.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).