Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/129/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. XXXXXXX XX, A., zastúpenej Advokátska kancelária Mikita, s.r.o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO 36 861 901 proti povinnému C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, A., zastúpenému JUDr. Jánom Kanabom, advokátom, so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, IČO 42 273 242, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. augusta 2025, č.k. 28C/64/2025-20, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Povinný m á proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Svojím uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uložil, aby sa úmyselne nepribližoval k navrhovateľke, a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch ním určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje (výrok I.), vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), uložil navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti, inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší (výrok III.) a navrhovateľke priznal proti povinnému nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v rozsahu 100 % (výrok IV.). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, až 3, , ods. 2 (ďalej len ).

2. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.08.2025, sa navrhovateľka domáhala, aby súd povinnému uložil povinnosť, aby sa úmyselne nepribližoval k navrhovateľke, a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Zároveň žiadala, aby súd prvej inštancie s poukazom na § 25 ods. 3 Zákona o rodine upravil aj styk povinného z neodkladného opatrenia s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že tento sa zakazuje. Dôvodila tým, že jej manželstvo s povinným bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 35P/182/2024 zo dňa 24.03.2025 rozvedené a bola ním schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Maloletá bola zverená do osobnej

starostlivosti navrhovateľky a dohodou bol upravený styk povinného s maloletou, ktorý sa realizuje vždy za prítomnosti navrhovateľky. Navrhovateľka tvrdila, že povinný počas manželstva mával občasné výbuchy hnevu, najskôr verbálne a neskôr aj fyzické. Tvrdila, že ju povinný dňa 12.12.2024 napadol v byte jej rodičov počas realizácie styku s maloletou, kedy jej dal po slovnej konfrontácii zaucho a sotil jej otca, o čom podala na povinného trestné oznámenie. Následne ju povinný napadol dňa 01.03.2025, keď kočíkovala maloletú, vyskočil spoza stromu, začal s ňou sácať, trhať jej kočík z ruky a kričal na navrhovateľku, aby mu dala maloletú. Na miesto zavolala políciu, a keď sa jej zastal okoloidúci muž, povinný mu rozbil päsťou čelo, o čom podala trestné oznámenie. Dňa 26.07.2025 počas realizácie styku povinného s maloletou po rozhovore povinný vyskočil na ňu, chytil ju pod krk a začal ju škrtiť, vyhrážal sa, že ju zabije a pripraví o dcéru, o čom podala trestné oznámenie. Uviedla, že sa povinného bojí, jeho správanie je nevyspytateľné, stupňujúce a negatívne vplýva na jej psychiku. Trpí úzkosťami, zle spáva, nevie sa sústrediť, preto vyhľadala odbornú pomoc súkromnej terapeutky v oblasti duševného zdravia a osobnostného rozvoja. Uvedené útoky sa udiali za prítomnosti ich dcéry, ktorá z toho mala neustávajúci plač. Napätá situácia nastáva pri každom spoločnom stretnutí s povinným. Uviedla, že útoky povinného smerovali iba voči navrhovateľke, avšak jeho správanie môže na maloletej zanechať stopy, pričom maloletá sa ho bojí. Prítomnosť otca maloletej považovala skôr za príťaž a maloletá má právo na zdravý duševný a telesný vývoj. Navrhovateľka považovala za dostatočne osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a povinným, proti ktorému je vedené nielen priestupkové konanie, ale aj konanie OO PZ v Trenčíne pod sp. zn. ČVS: ORP-680/TN- TN-2025. Podľa navrhovateľky považuje v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa povinného v bezprostrednej blízkosti navrhovateľky ohrozuje jej telesnú integritu. K podanému návrhu pripojila uznesenie obvodného oddelenia PZ v Trenčíne, sp. zn. ČVS: ORP-680/TN-TN-2025 zo dňa 26.07.2025, zápisnicu o trestnom oznámení OO PZ Trenčín zo dňa 26.07.2025, záznam OO PZ Trenčín zo dňa 01.03.2025 a zo dňa 13.12.2024, oznámenie OO PZ TN zo dňa 05.02.2025 a zo dňa 01.04.2025 o predložení veci Okresnému úradu Trenčín, vyrozumenie OO PZ TN zo dňa 11.08.2025.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že navrhovateľka v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov a doloženými listinnými dôkazmi ich osvedčila. Z vyjadrení navrhovateľky mal súd prvej inštancie za osvedčené, že jej manželstvo s povinným, z ktorého pochádza maloletá dcéra, bolo rozvedené a z obsahu rodičovskej dohody, obsiahnutej v rozsudku rozvode manželstva, vyplýva, že styk povinného s maloletou sa realizuje vždy za prítomnosti navrhovateľky. Medzi navrhovateľkou a povinným teda existuje právny vzťah, ktorý si vyžadujú bezodkladnú úpravu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhovateľky a povinného, keďže tento sa voči navrhovateľke správa spôsobom, ktorý u nej vzbudzuje dôvodné obavy o jej život a zdravie, čo vyplýva zo zápisnice OO PZ Trenčín o trestnom oznámení zo dňa 26.07.2025, že povinný sa jej vyhrážal zabitím a taktiež z uznesenia OO PZ Trenčín zo dňa 26.07.2025 o začatí trestného stíhania vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť úpravy podľa súdu prvej inštancie spočíva v tom, že povinný navrhovateľku podľa jej tvrdenia ohrozuje svojimi atakmi, fyzicky agresívnym správaním, ktoré je nepredvídateľné. Navrhovateľka má z povinného strach, vzbudzuje v nej obavu o jej fyzické a psychické zdravie, teda ohrozuje telesnú i duševnú integritu. Za posledných 8 mesiacov došlo medzi nimi ku konfliktným situáciám trikrát, ktoré boli vyhrotené k fyzickému násiliu, z čoho mal súd prvej inštancie za osvedčené, že povinný svojím konaním ohrozuje telesnú i duševnú integritu navrhovateľky. Navrhovateľka má tak odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie, čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy. So zreteľom na ochranu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou spoločnej účasti na procesných úkonoch súdu alebo iných orgánov verejnej moci. Navrhovateľka navrhovala trvanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru, že na toto konanie musí nadväzovať aj konanie vo veci samej, preto navrhovateľke uložil súlade s povinnosť podať žalobu vo veci samej proti povinnému o ochranu osobnosti. Zamietnutou časťou podaného návrhu je časť, ktorá predstavovala navrhované neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal proti povinnému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie povinný z dôvodov podľa , písm. h) . Poukázal na to, že k dvom z troch navrhovateľkou

tvrdených údajných útokov malo dôjsť ešte pred rozvodom manželstva, čo nepredstavuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko absentuje bezodkladná potreba upraviť pomery. Taktiež tretí navrhovateľkou uvádzaný údajný útok označil za vyfabulovaný za účelom zamedzenia jeho styku s maloletou. Trestné oznámenia, podávané navrhovateľkou voči nemu, doposiaľ neboli nijak preukázané, pričom boli odmietnuté a jedno z konaní bolo odstúpené Okresnému úradu na priestupkové konanie. Dodnes nebol ani len priestupkovo právoplatne uznaný vinným za skutky, z ktorých ho neprávom a účelovo obviňuje navrhovateľka. Poukázal na to, že pokiaľ by tvrdenia navrhovateľky o strachu z povinného a z útokov na ňu boli pravdivé, nedošlo by predsa k dohode o stretávaní sa povinného s maloletou za prítomnosti navrhovateľky. Účelové tvrdenia navrhovateľky prišli v čase, kedy mu začala brániť v stretávaní sa s maloletou. Skutočným dôvodom, pre ktorý podala navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je to, že mu chce zamedziť v styku s maloletou, nakoľko v zmysle platného súdneho rozhodnutia sa smie s maloletou stretávať len za prítomnosti navrhovateľky. Vydaním napadnutého uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, mu bude bránené v stretávaní sa s maloletou. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Povinný predložil dňa 17.09.2025 samostatným podaním výpis SMS komunikácie s navrhovateľkou, v ktorej na otázku povinného: „Dobré ráno. Ako dnes s A.?“ navrhovateľka odpovedala: „Ahoj, nijak. Platí neodkladné opatrenie, podľa ktorého máš zákaz približovať sa ku mne, tým pádom sa styk s A. nedá zrealizovať, keďže styk sa má vykonávať za mojej prítomnosti.“ Na uvedené povinný odpovedal: „Ale ja ho mám na 10m od teba, nemám zákaz s A., u nás v E. je väčší pozemok ako 10m, takže nie je problém byť 10 m od nás. Veď toto je v neprospech A., povedala si, že keď sa vrátiš z dovolenky vrátiš mi dni s A.. Normálne príďte do E. a ja dodržím vzdialenosť alebo príde môj otec pre vás a ja budem 10 m. Hovorila si, že nebudeš brať A. otca a uvedomuješ si, že to práve robíš.“

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že povinný sa v odvolaní vcítil do role poškodeného s tým, že mu má navrhovateľka brániť v styku s maloletou. Skutočným a jediným dôvodom, pre ktorý navrhovateľka podávala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bola jej obava o život a zdravie zo strany povinného. Medzi posledným útokom, ktorý bol doposiaľ najzávažnejší a podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prešlo iba niekoľko dní, pričom útoky povinného voči navrhovateľke majú stupňujúci charakter od facky a strkanie, až po škrtenie. Uviedla, že po nariadení neodkladného opatrenia navštívila s maloletou starých rodičov v neprítomnosti povinného. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia v konaní podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na základe odvolania povinného preskúmal vec podľa a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa .

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala, alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je jedným z najzávažnejších zásahov do práv fyzickej osoby, do osobných slobôd povinného z neodkladného opatrenia, a preto musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Obsah neodkladných opatrení v zmysle až h) vychádza zo znenia .1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany

jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

13. Rozhodovanie formou neodkladného opatrenia by malo byť považované za výnimočné, keďže neodkladným opatrením súd rozhoduje v podstate bez podrobnej znalosti skutočného stavu (práve z dôvodu naliehavosti zásahu súd spravidla nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie), len na základe skutočností, ktoré osvedčí navrhovateľ neodkladného opatrenia a prípadne aj ostatní účastníci konania, ak už mali možnosť sa k veci vyjadriť. Preto pre nariadenie neodkladného opatrenia ustanovuje procesný predpis osobitné predpoklady, medzi nimi najmä osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov (, ). Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda existencia naliehavej potreby zákroku, ktorý neznesie odklad.

14. Pre nariadenie neodkladného opatrenia teda nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zaoberá len tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a jeho príloh, čo súvisí s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie ( ). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Bremeno osvedčenia tvrdených skutočností spočíva preto výlučne na navrhovateľke navrhovaného neodkladného opatrenia a jej návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

15. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že navrhovateľka potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia neosvedčila. Pokiaľ sa navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie – zákaz priblíženia k navrhovateľke, bolo potrebné, aby navrhovateľka osvedčila, že sa povinný dopúšťa v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takého konania, v dôsledku ktorého by navrhovateľke hrozila bezprostredná ujma na živote alebo zdraví. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli navrhovateľkou doložené také listinné alebo iné dôkazy, ktoré by osvedčovali ohrozenie života a zdravia navrhovateľky, ktorá síce k návrhu predložila podané trestné oznámenie (č.l. 9 a 10 spisu), avšak jej podaním sa zaoberá OO PZ v Trenčíne, kde je vedené konanie pod ČVS: ORP-680/TN-TN-2025, ktoré k dnešnému dňu nebolo ukončené a povinný tvrdenia navrhovateľky popiera, pričom dané je predmetom konania vedeného na OO PZ v Trenčíne. Odvolací súd poukazuje na to, že podanie trestného oznámenia, ktoré podala navrhovateľka, automaticky neznamená, že súd zakáže povinnému priblížiť sa k navrhovateľke (ktorá je matkou maloletého dieťaťa povinného, ktorý má právo stýkať sa s maloletým dieťaťom len za prítomnosti matky dieťaťa), pokiaľ nemá osvedčené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takému konaniu zo strany povinného, že navrhovateľka je v čase realizácie styku povinného s maloletým dieťaťom ohrozená, keď uvedené má vyplývať výlučne z tvrdení navrhovateľky, ktoré povinný popiera, a keď tieto nie sú osvedčované žiadnymi inými skutočnosťami (napr. lekárske správy, výpovede svedkov, fotodokumentácia, alebo iné). V danom prípade dokonca povinný osvedčil ním tvrdenú obavu, že v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia môže dôjsť k obmedzeniu realizácie jeho styku s maloletým dieťaťom, keď z predloženej SMS komunikácie povinného s navrhovateľkou vyplýva, že

podľa navrhovateľky sa pre nariadené neodkladné opatrenie styk nedá realizovať, pričom povinný navrhoval spôsob možného riešenia stretnutím na väčšom pozemku.

16. Z vyjadrení navrhovateľky i povinného a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi navrhovateľkou a povinným ako rodičmi maloletej, o starostlivosti ktorej spolu uzavreli rodičovskú dohodu, dochádza v čase realizácie styku povinného s maloletou ku konfliktným situáciám vyvolaným oboma stranami, pričom tieto opakované hádky nepredstavujú len jednostranné agresívne správanie povinného. Z trestného oznámenia, podaného navrhovateľkou, podaného odvolania povinného i predloženej SMS komunikácie je zjavné, že navrhovateľka a povinný ako rodičia dvojročného maloletého dieťaťa zatiaľ nedokážu spolu v prípade rozdielnych názorov na rôzne situácie (napr. o dovolenke a náhradných termínoch styku) viesť zrelú, vecnú a funkčnú komunikáciu bez stupňovania emócií, čo môže mať vplyv nielen na nich, ako rodičov (a dospelé osoby), ale i na ich spoločné maloleté dieťa.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo doposiaľ navrhovateľkou osvedčené, že by tieto konflikty medzi ňou a povinným predstavovali ohrozenie jej zdravia a života v takom rozsahu, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a povinným v navrhovanom rozsahu. Bez splnenia podmienok uvedených v tak nie je možné povinnému uložiť súdnym rozhodnutím v podobe neodkladného opatrenia, aby sa na súdom stanovenú vzdialenosť k navrhovateľke nepribližoval, a preto z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie podľa tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že povinnému, ktorý bol v konaní plne úspešný, súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).