Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-93-2021.pdf
PDF · 64.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/93/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci proti odsúdenému P. T., prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno e/, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 10.08.2021, sp. zn. 4Pp/59/2021 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.09.2021, sp. zn. 4Pp/59/2021, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12.10.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. T., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Horeuvedeným uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného P. T. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T/75/2019 z 22.01.2020 a trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/42/2020 z 17.07.2020 (správne 22.07.2020 - § 353 ods. 8 Tr. por.!) v trvaní 18 a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený, ktorej písomné zdôvodnenie nadriadenému súdu do času konania neverejného zasadnutia doručené nebolo.
Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa cituje v odôvodnení napadnutého uznesenia príslušné zákonné ustanovenia i právne závery z nich vyplývajúce vo vzťahu k splneniu formálnych a materiálnych podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň poukázal aj na hodnotenie osoby odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody i fakty zisteného ohľadne jeho osoby.
Neodporúčajúci záver z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (v ktorom odsúdený trest aktuálne vykonáva), resp. z výpovede jeho zástupcu na verejnom zasadnutí, hoci správanie odsúdeného v režime výkonu trestu je aktuálne v komplexe hodnotené pozitívne, korešponduje s trestnou minulosťou odsúdeného. Treba zdôrazniť, že odsúdený sa doposiaľ dostal do konfliktu s Trestným zákonom 7-krát pre rôznu trestnú činnosť, pričom bolo zdôraznené jeho neosvedčenie sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného prepustenia so záverom, že ani predchádzajúce odsúdenia ani výkon trestov odňatia slobody, na neho zjavne nemali požadovaný preventívny ani resocializačný účinok.
Súd I. stupňa nesplnenie materiálnej podmienky (prognózy) správne vyvodil z hodnotenia odsúdeného a rozboru jeho predchádzajúceho života.
Hodnotenie podmienok pre podmienečné prepustenie nemožno degradovať len na úroveň porovnávania dosiahnutých disciplinárnych odmien a trestov v režime výkonu trestu, hoci aj tieto sú významným ukazovateľom snahy odsúdeného po náprave a jeho zmeny v hodnotovej orientácii. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa neprejavil fakt, že odsúdený bol 1-krát disciplinárne odmenený - ako to uviedol zástupca ústavu na verejnom zasadnutí. Avšak ani táto disciplinárna odmena - potvrdzujúca trend určitej nápravy odsúdeného v oblasti pracovných návykov a vzťahov, nie je spôsobilá zmeniť nepriaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko sociálneho zlyhania a zvýšené riziko recidívy páchania trestnej činnosti, ktoré tak nedávajú dostatočný záver pre konštatovanie priaznivej prognózy vedenia riadneho života odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. V dôsledku toho nie je splnená jedna z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. To, že odsúdený spĺňa druhú z materiálnych podmienok nie je postačujúce na vyhovenie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie (tento fakt môže byť napr. dôvodom na zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia).
Odsúdený či už v žiadosti, alebo priamo na verejnom zasadnutí, nič neuviedol. V žiadosti len uviedol, že „...žiadam o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, na ktoré mám nárok, nakoľko polovicu trestu som už vykonal“. Tu nadriadený súd považuje za potrebné uviesť, že odsúdený si mylne vykladá zákonné podmienky, za akých je možné podmienečné prepustenie. V žiadnom prípade to nie je automatické po výkone polovice trestu a nie je ani také, že by mal naň odsúdený nárok. Odsúdený má nárok len na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie, o ktorej rozhoduje súd.
Na tom základe nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.)