Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Pc/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou, v právnej veci navrhovateľa: C. I., U.. XX.XX.XXXX, R. Č.B. H. XXX, t.č. bytom: U. XXX, F., v konaní zastúpený právnym zástupcom: Mgr. Andrea Rusnáková, advokátka so sídlom Heydukova č. 16, Bratislava, proti manželke navrhovateľa: G. I., A.. F., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. H. XXX, o návrhu na rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Manželstvo manželov C. I., U. XX.XX.XXXX a G.A. I., A. F., U. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., vo zväzku X, ročník XXXX, strana X, poradové číslo X, sa r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 25.08.2021 domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené, postupne sa medzi manželmi začal vyhrocovať rozdielny pohľad na spoločný život a narastalo citové odcudzenie, manželia spolu nežijú už dlhší čas, došlo medzi manželmi k úplnému citovému odcudzeniu. Každý z manželov má iné záujmy, uznávajú iné životné hodnoty a ciele, čo úplne znemožňuje ich spolužitie.

2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v G.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľ je národnosti slovenskej, manželka je národnosti maďarskej, obaja sú štátnej príslušnosti slovenskej. Z manželstva pochádzajú 2 deti, ktoré sú už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese XXX XX Č. H. XXX, kde aj toho času býva manželka navrhovateľa. Tým je daná príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle .

5. Z podaného návrhu vyplynulo, že manželia sa spoznali v práci v Bratislave v máji 1982. Manželstvo uzavreli po 21 mesačnej známosti. Dôvodom sobáša bolo narodenie syna D.. Manželstvo mali uzavrieť oveľa skôr v októbri 1982, avšak po nezhode rodinných príslušníkov z manželkinej strany sa sobáš nekonal. Rok po uzavretí manželstva bývali u rodičov manželky a potom manžel kúpil byt v Galante, kde bývali 17 rokov. Počas tejto doby postupne manžel svojpomocne ako stavbár a z vlastných zdrojov (pre zlepšenie rodinnej finančnej situácie a pre postavenie rodinného domu manžel 4 roky pracoval v Nemecku) postavil pre ich rodinu rodinný dom. Manželka nepracovala 2 roky aby sa mohla dostatočne venovať deťom. Vážnejšie problémy v manželstve mali manželia už od roku 2011 a vznikali z ich

rozdielnych názorov na ich spoločný život a na výchovu a prístup k ich mladšiemu synovi, ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti; t. č. žije v spoločnej domácnosti s jeho matkou. Ich vzťahy v tomto období už neboli dobré. Manželka sa o manžela viac menej nezaujímala. Od 31.12.2020 už manželia žijú úplne oddelene. Manželka býva v ich spoločnom dome v Č. H. Č.. N.. XXX. Problémy v manželstve začali vznikať aj z dôvodu, že manželia mali rozdielny rytmus života a aj iné priority. Každý sa venoval svojim povinnostiam, ktoré pokladal za najdôležitejšie, manželka nechcela s manželom tráviť spoločné chvíle. A tak postupne u nich nastalo citeľné citové ochladenie a keďže spolu nekomunikovali, problémy sa neriešili, práve naopak ostávali bez riešenia a prerástli do úplného nezáujmu o manželské spolužitie. Za posledné roky sa manželstvo účastníkov prakticky rozplynulo v nedorozumeniach a neochote spolu otvorene riešiť spoločné problémy, čo prináša život a rodinné vzťahy. Začali sa jeden druhému vzďaľovať, komunikácia bola čoraz sporadickejšia. Postupne sa vytrácala možnosť nájsť vzájomnú zhodu, spolužitie prestalo existovať a každý z manželov si žil vlastný život a záujem jeden o druhého sa obmedzil len na materiálne zabezpečenie rodiny, ktoré zabezpečoval hlavne manžel. Postupne sa medzi manželmi začal vyhrocovať rozdielny pohľad na spoločný život a narastalo citové odcudzenie. Aj napriek ich snahe nevedeli nájsť vzájomné porozumenie a spoločné riešenia bežných životných problémov. Už dlhodobo je manželstvo len formálne, ako manželia žili len do roku 2013 a od roku 2020 manželia žijú úplne oddelene. Možno konštatovať, že pri spoločnom súžití v tomto manželstve došlo k úplnej strate záujmu jeden o druhého a takým rozdielnym názorom, ktoré vyústili až do straty dôvery v spoločnú budúcnosť. Manželka s manželom nežijú spolu. Intímne nežijú už dlhý čas, došlo medzi nimi k úplnému citovému odcudzeniu. Strata dôvery a citové odcudzenie, to sú dôvody, pre ktoré si manžel nevie predstaviť obnovenie manželského spolužitia. Každý z manželov má iné záujmy, uznávajú iné životné hodnoty a ciele, čo úplne znemožňuje ich spolužitie. Manželstvo už dlhšiu dobu neplnilo a neplní ani jednu zo svojich funkcií. Manžel v dôsledku odcudzenia sa manželov, v dobe keď manželstvo už neplnilo svoju funkciu, nadviazal v roku 2020 známosť s inou ženou. Táto skutočnosť je tiež ďalším dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva pretože manžel chce, aby s jeho priateľkou nežil ako muž ženatý s inou ženou.

6. Navrhovateľ na ústnom pojednávaní dňa 12.10.2021 uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Ako príčinu rozvratu manželstva vidí v rozdielnosti názorov na spoločný život a na výchovu a prístup k mladšiemu synovi. Vážnejšie problémy mali už od roku 2011, neustále mali bežné hádky medzi sebou. Od 31.12.2020 nezdieľajú spoločnú domácnosť, kedy dňa 30.12.2020 jeho manželka ho vyzvala, aby opustil domácnosť. V lete v roku 2020 mali svadbu v rodine, kedy poprosil manželku, aby ho na tú svadbu odprevádzala, ona s tým nesúhlasila, potom bol nútený ísť sám na svadbu, kde sa prvýkrát stretol s jeho terajšou partnerkou. Od uvedeného obdobia je možné konštatovať, že má mimomanželskú známosť s novou partnerkou, s ktorou zdieľa aj t.č. spoločnú domácnosť. Vie porovnať nový vzťah so vzťahom s manželkou, uviedol, že novú partnerku miluje a ich vzťah riadne funguje. Z uvedeného dôvodu vylúčil akúkoľvek možnosť obnovenia manželského spolužitia, je už rozhodnutý zotrvať vo vzťahu s novou partnerkou a ukončiť manželský pomer s manželkou.

7. Právna zástupkyňa navrhovateľa na ústnom pojednávaní dňa 12.10.2021 uviedla, že trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu, dôvody tam uvedené sú stále aktuálne, manželstvo neplní svoje spoločenské funkcie, manželia sa natoľko odcudzili, že nastalo citové ochladenie, prestali spolu komunikovať, čím sa problémy neriešili, práve naopak, ostávali bez riešenia až to prerástlo o nezáujem o manželské spolužitie. Z uvedených dôvodov žiadali súd, aby manželstvo rozviedol.

8. Manželka navrhovateľa na ústnom pojednávaní dňa 12.10.2021 uviedla, že ako príčinu rozvratu manželstva vidí v tom, že manžel bol neverný, má mimomanželskú známosť, uviedla, že tvrdenie navrhovateľa, ktoré vyplýva z návrhu, že ako manželia žili intímne spolu len do roku 2013, sa nezakladá na pravde, kedy aj v decembri 2020 mali intímny vzťah. Dňa 30.12.2020 sa pohádali kvôli milenke a následne 31.12.2020 navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Odvtedy boli len v takom kontakte, že navrhovateľ prišiel na adresu Č. H. XXX mysliac, že nie je doma, avšak doma bola, prosila navrhovateľa, aby si sadli, aby vydiskutovali všetko, on s tým nesúhlasil, následne odišiel. Následne navrhovateľa telefonicky dopytovala, kedy do telefónu jej oznámil, že musí ísť, lebo milenka ho čaká. Je nahnevaná na manžela, ale stále ho miluje bez ohľadu na to, že od leta manžel má mimomanželskú známosť aj bez ohľadu na to, že na pojednávaní konštatoval, že novú partnerku miluje a považuje vzťah s novou partnerkou za harmonický aj normálne fungujúci s porovnaním s ich manželstvom. Na vyjadrenie navrhovateľa, že vylučuje akúkoľvek možnosť manželského spolužitia resp. obnovenia manželského spolužitia uviedla, že tak manžel nebude doma. Robievala snahy o obnovenie manželského spolužitia,

pričom bez kladného výsledku. Navrhovateľ sa do spoločnej domácnosti nevrátil. Je toho názoru, že napriek tomu, že navrhovateľ podal návrh, splnomocnil právnu zástupkyňu, má od roku 2020 milenku, ešte nie je rozhodnutý, či chce zotrvať v manželskom zväzku alebo nie.

9. Navrhovateľ svoju výpoveď na pojednávaní dňa 12.10.2021 doplnil a uviedol, že ako príčinu rozvratu nevidí v tom, že došlo z jeho strany k nevere, problémy v manželstve mali už predtým, následne, keď nadviazal mimomanželskú známosť, povedal manželke, že ešte je ochotný dať poslednú šancu manželskému vzťahu, pričom v decembri sa pohádali s manželkou, kedy mu oznámila, že nebude jediná, ktorá bude žiť bez muža a vtedy mu povedala, aby opustil domácnosť. Predtým, než opustil domácnosť v decembri, ho vyzvala manželka, aby jej umožnil, aby ho mohla kontrolovať, aj jeho mobil, s čím navrhovateľ nesúhlasil a následne sa pohádali. S poukazom na uvedené skutočnosti je toho názoru, že z jeho strany bola poskytnutá aj tá posledná šanca na obnovenie manželského spolužitia v decembri 2020, pričom s manželkou sa pohádali a následne opustil spoločnú domácnosť a preto konštatoval, že je rozhodnutý, že nechce zotrvať v manželskom zväzku a trvá na tom, aby súd ich manželstvo rozviedol. Na tvrdenie manželky, že bude súhlasiť s rozvodom za podmienku, že jej daruje dom, reagoval len stručne „v tomto prípade by asi ma už prestala milovať a súhlasila s rozvodom“.

10. Manželka ako reakciu na vyjadrenie manžela uviedla, že s rozvodom nesúhlasí.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

13. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

16. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

17. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

18. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov.

Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.

19. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

20. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi v podstate potvrdili obaja manželia, vrátane odporkyne. Rozdielnosť v argumentácii odporkyne spočívala v tom, že poskytla svoj uhol pohľadu na dôvody existencie nezhôd a absencie normálnej komunikácie medzi manželmi.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manželky, ktorá návrh nepodala. Tento rozpor v manželstve pretrvával latentne, keď manželia konkrétne nezhody si nevykomunikovali. Tým manželka navrhovateľa nezistila v čas, čo vadí navrhovateľovi v jej správaní a naopak odporkyni v správaní navrhovateľa a keď na to vzájomne poukázali, nechceli si to riešiť. Manželka navrhovateľa okrem tvrdenia o možnosti formálneho zachovania manželstva (ak má navrhovateľ milenku, tak nebude doma, ona ho napriek všetkému stále miluje), žiadnu inú možnosť riešenia nezhôd nenavrhla a o tom nepresvedčila ani navrhovateľa. Súd však považuje za potrebné uviesť, že ak sú v manželstve problémy, je povinnosťou oboch manželov, aby vyvinuli maximálne úsilie na odstránenie rozporov medzi manželmi. Ak napriek úsiliam manželstvo nie je možné zachrániť, očakáva sa od manželov korektný prístup voči druhému manželovi pri procese ukončenia manželského zväzku, akým prístupom nadviazanie mimomanželského vzťahu počas trvania manželstva navrhovateľom, rozhodne nie je. Súdu bolo preukázané, že od leta 2020 navrhovateľ má milenku s ktorou minimálne od decembra 2020 zdieľajú spoločnú domácnosť. Manžel pred súdom konštatoval, že miluje svoju novú partnerku, preto chce manželský vzťah definitívne ukončiť.

22. Súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa názoru súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj zotrvať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené.

23. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Zachovanie takéhoto formálneho manželstva, kde manželia normálne už ani nekomunikujú, t. č. už od decembra 2020 nezdieľajú spoločnú domácnosť, intímne pravidelne sa dlhodobo nestýkajú, je preto ťažko očakávať

obnovenie citovej väzby, tak aby manželstvo plnilo svoj účel, ktoré má na mysli ustanovenie § 18 a 19 Zákona o rodine. Existujúci stav vo vzťahu medzi manželmi potvrdil aj navrhovateľ ako aj sama odporkyňa. Spoločná minulosť manželov, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľ ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Manželke navrhovateľa sa nepodarilo presvedčiť navrhovateľa o svojom úmysle zachovania manželstva, v dôsledku citového odcudzenia viac nemá už o to záujem. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie je možné zachovať toto manželstvo aj pre jednoznačné zamietavé stanovisko navrhovateľa, ktorý dal jednoznačne najavo, že už s manželkou nechce zotrvať v manželskom zväzku.

24. Súd teda zdôrazňuje, že za príčinu rozvratu manželstva je možné považovať jednak absolútnu názorovú nezhodu na vzniknuté životné situácie a za rozvrat manželstva sú rovnako zodpovední obaja manželia, pretože nemožno konštatovať, že názor niektorého z nich je (ne)správny. Dôležité je, že ich názory nie sú podobné ani zhodné. V riadne fungujúcom manželstve sa manželia v podstatných veciach názorovo zhodujú a v detailných (menej podstatných) sa názorovo vzájomne dopĺňajú, čo o účastníkoch konania nemožno konštatovať. Z vyjadrení účastníkov konania je evidentné, že medzi nimi existuje úplne odlišné vnímanie prežitých situácií a ak následne potom na tieto situácie reagujú svojimi názormi, tieto sa diametrálne odlišujú (napr. svadba). Súd ďalej konštatuje, že za príčinu rozvratu manželstva v predmetnom prípade je možné považovať aj neveru zo strany manžela, ktorý aj toho času udržiava kontakt so svojou milenkou, s ktorou plánuje spoločný život a t. č. zdieľa aj spoločnú domácnosť. Vzhľadom na uvedené, u manželky navrhovateľa právom došlo k strate dôvery proti manželovi, ktorá skutočnosť vyplýva z vyjadrenia oboch účastníkov konania ohľadne incidentu, ktorý sa odohral v decembri 2020 pred odchodom manžela zo spoločnej domácnosti (kontroly zo strany manželky).

25. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemôže podať odvolanie navrhovateľ, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením pred súdom vzdal.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie pre manželku navrhovateľa v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).