Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/82/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobcu: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. XXX, XXX XX Q., zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, proti žalovanej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., zastúpenej advokátskou kanceláriou GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o nahradenie prejavu vôle a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -26 zo dňa 09.07.2021 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v konaní o nahradenie prejavu vôle vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v kat. území L. Q., a to pozemkom parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 4150 m2, ktorá je zapísaná Okresným úradom I. F., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre obec Q., kat. úz. L. Q., v podiele 1/1 vzhľadom k celku, a to aby nepreviedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti darom, nescudzila ju tretej osobe, nezamenila ju za inú nehnuteľnosť s treťou osobou, nezaťažila ju záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca žiadal nariadenie neodkladného opatrenia, čo odôvodnil tým, že ako budúci kupujúci uzatvoril s D.. K. Q. ako budúcim predávajúcim dňa XX.XX.XXXX zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok budúceho predávajúceho na základe písomnej výzvy od neho podpísať najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy riadnu kúpnu zmluvu a odpredať mu uvedenú nehnuteľnosť v celosti za kúpnu cenu 4.150 eur. Žalovaná túto nehnuteľnosť nadobudla v dedičskom konaní sp. zn. XD/XXX/XXXX po neb. D.. K. Q., avšak túto povinnosť si nesplnila a odmietla to, hoci bola viazaná jeho prejavom vôle; tým žalobcovi znemožnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť. Podľa údajov z katastra nehnuteľností totiž žalovaná dňa XX.X.XXXX podala návrh na zápis vkladu darovacej zmluvy v prospech tretej osoby, čím realizuje úkony smerujúce k tomu, aby žalobca vlastnícke právo nenadobudol. On má preto odôvodnenú obavu, že žalovaná nehnuteľnosti prevedie na tretiu osobu. Pretože v prípade scudzenia nehnuteľnosti by prišlo k reálnemu zmareniu tohto súdneho konania alebo výkonu súdneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu má za to, že je tu nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá vyplýva zo samotnej potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia práva ale aj reálna obava, že v prípade úspechu tejto žaloby by bol ohrozený reálny výkon súdneho rozhodnutia.

2. Žalobca spolu s návrhom podal aj žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovanej kúpnou zmluvou, ktorá bude prílohou rozsudku, tak, že ako predávajúca uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o

prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. území L. Q. - pozemku - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere 4150 m2, ktorá je zapísaná Okresným úradom I. F., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre obec Q., kat. územie L. Q., v podiele 1/1 k celku. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla dedením po neb. D.. K. Q., s ktorým uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde sa v bode 2 zaviazal, že na základe jeho písomnej výzvy podpíše najneskôr do 15 dní od jej doručenia riadnu kúpnu zmluvu a odpredá mu uvedenú nehnuteľnosť v celosti za kúpnu cenu 4150 eur, pričom takto je povinný vyzvať D.. Q. najneskôr do XX.XX.XXXX. Hoci žalovanú vyzval na splnenie si povinnosti, predmetnú nehnuteľnosť previedla darovacou zmluvou na tretiu osobu, čoho dôkazom je plomba na liste vlastníctva. Účastníci zmluvy sú viazaní ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy a to trvá aj pre dedičov zomretého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávnych vzťahov.

3. Súd prvej inštancie na základe návrhu ako aj obsahu žalobcom doložených listín konštatoval, že zmluvou o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bolo preukázané, že D.. K. Q. ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde v bode 2 sa budúci predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľnosti označenej v tomto odôvodnení vyššie v bode 1. zaviazal, že na základe písomnej výzvy žalobcu podpíše s ním najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy riadnu kúpnu zmluvu a odpredá mu uvedenú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva v stave, v akom sa bude pri podpise zmluvy nachádzať, za kúpnu cenu 4.150 eur. Podľa zmluvy žalobca bol povinný vyzvať budúceho predávajúceho najneskôr do XX.XX.XXXX, čo realizoval výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, keď v zastúpení jeho právnym zástupcom žalovanú vyzval na uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. L. Q. a informácií v katastrálnom konaní je na predmetnej nehnuteľnosti od XX.XX.XXXX XX:XX vyznačená plomba na základe V. XXXX/XXXX.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd považoval za opodstatnený a vyhovenie takémuto návrhu odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , (ďalej len „“), , , a . Podľa záveru súdu žalobca preukázal existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Mal za osvedčené, že žalobca a právny predchodca žalovanej uzavreli zmluvu o budúcej zmluve podľa , ktorou sa právny predchodca žalovanej ako budúci predávajúci zaviazal uzavrieť so žalobcom ako budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu a predať mu pozemok parc. č. XXX/X o výmere 4150 m2, ktorý sa nachádza v kat. úz. L. Q., na základe písomnej výzvy žalobcu. A hoci nebolo osvedčené, že žalobca výzvu adresovanú žalovanej aj doručil, kúpna zmluva so žalovanou, na ktorú prešiel záväzok budúceho predávajúceho po jeho smrti podľa , uzavretá podľa nebola. Naopak výpisom z listu vlastníctva a informáciami z katastra bolo osvedčené, že žalovaná s pozemkom ďalej nakladá. Z uvedeného dôvodu boli dostatočne osvedčené obavy žalobcu, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený, a aj potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu podľa navrhnutým neodkladným opatrením. Hoci z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že pozemok je iného druhu a je aj zapísaný na inom liste vlastníctva, pretože číslo parcely, jej výmera a aj katastrálne územie sú totožné, je nepochybné, že ide o totožnú nehnuteľnosť. Požadovaný účel nie je podľa možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a tak súd podľa uložil žalovanej, aby so sporným pozemkom podľa až do právoplatného skočenia konania nenakladala konkrétne špecifikovaným spôsobom. Neodkladným opatrením sa nepochybne obmedzí zmluvná voľnosť žalovanej, ale vzhľadom na ujmu, ktorá hrozí neposkytnutím ochrany žalobcovi, je obmedzenie, ku ktorému príde na strane žalovanej, primerané a neodkladné opatrenie je preto aj v súlade so zásadou proporcionality.

5. Súd o trovách konania v súvislosti s vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nerozhodoval s odkazom na ustanovenie , podľa ktorého rozhodne o nároku na náhradu trov konania až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť. Uviedla, že donedávna vôbec nevedela, že jej právny predchodca, svokor, uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve; nikdy to totiž nespomínal, preto považuje za nevyhnutné skúmať aj platnosť tejto zmluvy, najmä, či ju skutočne uzatvoril on. Ak by zmluva bola aj platná, jej z nej nevyplýva záväzok previesť nehnuteľnosť na žalobcu a nevyplýva z nej ani zákaz previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu. Prípadné porušenie povinnosti celkom určite nemôže mať za následok

neplatnosť uzatvorenej darovacej zmluvy s treťou osobou, na ktorú nehnuteľnosť previedla. Takýto záver konštatoval aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „ak účastník zmluvy o budúcej zmluve prevedie vec, ktorej prevod je obsahom tejto zmluvy, platnou zmluvou na tretiu osobu, práva a povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zaniknú pre nemožnosť plnenia a medzi účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve vznikne zodpovednostný vzťah. Pretože porušenie povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve má právne dôsledky len pre účastníkov tejto zmluvy, nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť prevodu veci na tretiu osobu.“ Keďže ona nehnuteľnosť darovala tretej osobe, práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve zanikli; nie je pritom rozhodujúce, či došlo k prevodu vlastníckeho práva zápisom v katastri nehnuteľností, ale rozhodujúce je to, že uzatvorila platnú zmluvu s osobou odlišnou od žalobcu a v tejto veci prebieha už aj katastrálne konanie.

7. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci, keďže nehnuteľnosť je obligačne prevedená, ona už pred vydaním uznesenia súdu s nehnuteľnosťou naložila a súdom uložená povinnosť je nevykonateľná z dôvodu scudenia vlastníctva k nehnuteľnosti. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by okresný úrad, katastrálny odbor, mohol zastaviť konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva; tento úrad môže katastrálne konanie zastaviť iba z dôvodov uvedených v o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), a v tomto prípade nie je splnený ani jeden z týchto dôvodov. Navyše podľa katastrálneho zákona sa práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Žalovaná poukázala aj na to, že podľa zmluvy o budúcej zmluve má žalobca povinnosť vyzvať predávajúceho na uzatvorenie kúpnej zmluvy a predávajúci má povinnosť kúpnu zmluvu uzatvoriť do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Jej však žiadna výzva doručená nebola a žalobca doručenie nepreukázal. Žalobca nemá voči nej nárok žiadať nahradenie prejavu vôle a ani nariadenie neodkladného opatrenia, lebo si nesplnil povinnosť výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Rozhodnutie súdu je teda nesprávne. Konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, kedy jej bola doručená výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy ako podmienka zo zmluvy o budúcej zmluve. Neodkladné opatrenie tak bolo vydané v rozpore s .

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietka žalovanej o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve nie je opodstatnená. Čo sa týka výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, túto žalovanej odoslal poštou, ktorá jej ju doručovala dňa XX.XX.XXXX a vtedy bola zásielka uložená na pošte s úložnou lehotou do XX.XX.XXXX. Zásielka bola vo sfére dispozície žalovanej od XX.XX.XXXX a s jej obsahom sa mohla oboznámiť. Hmotnoprávne účinky jednostranného právneho úkonu nastali v okamihu, kedy ona aj napriek uloženiu zásielky nevyužila objektívnu možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Podľa neho žalovaná vedela o existencii záväzku svojho právneho predchodcu priamo od neho, no tento záväzok nechcela splniť. Poukázal na to, že žalovanou uvádzané rozhodnutie má na mysli situáciu, ak by platná kúpna zmluva s treťou osobou bola aj zapísaná do katastra nehnuteľností. Nepostačuje totiž len uzavretie zmluvy, ale aj rozhodnutie katastra nehnuteľností o vklade. Nesúhlasil teda s názorom, že sa plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve stalo nemožným. K zavŕšeniu prevodu vlastníctva totiž nedošlo. Žalobca má stále obavu, že žalovaná prevedie vlastnícke právo na tretiu osobu, čím by sa reálne zmarilo súdne konanie vo veci samej. Žalobca až k tomuto vyjadreniu doložil doklad o doručovaní zásielky adresovanej žalovanej pod č. J dňa XX.XX.XXXX s tým, že bola uložená do XX.XX.XXXX (v spise na č.l. 58-59).

9. Žalovaná v následnom vyjadrení zotrvala na svojom stanovisku uvedenom v podanom odvolaní. Čo sa týka námietky prípadnej neplatnosti zmluvy, k tomu ju viedla skutočnosť, že v zmluve je uvedený D.. K. Q., ktorý však titul D. nemal, a preto je pochybné, z akého dôvodu by takúto nezrovnalosť vo svojom mene neodstránil a zmluvu podpísal s takouto chybou. V prípade potvrdenia neplatnosti by bola zmluva absolútne neplatná. Opätovne poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktoré výslovne uvádza, že ak bola uzatvorená platná zmluva o prevode vlastníctva na tretiu osobu, nie je potrebné, aby došlo aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva touto treťou osobou na základe tejto zmluvy, ako to tvrdí žalobca; postačujúce je samotné uzatvorenie platnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nepochybne došlo. Žalovaná k tomu opísala aj právnu vetu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V 23/2007. Sám Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že ak by aj došlo k nahradeniu prejavu vôle, nemohla by v prípadnom katastrálnom konaní budúca kúpna zmluva „predbehnúť“ darovaciu zmluvu, ktorá už bola uzatvorená, a to ani napriek tomu, že by šlo o

súdne rozhodnutie. K scudzeniu nehnuteľnosti žalovanou už došlo, a teda nie je dôvod, aby vlastnícke právo bolo naďalej obmedzované neodkladným opatrením. Čo sa týka doručenia výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, tak žalobca dôkaz o doručovaní prvýkrát predložil až v odvolacom konaní, no súd prvej inštancie mal povinnosť vychádzať zo skutkového stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Dodatočne doložený dôkaz nie je v zmysle , a ods. relevantný.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Preto ho podľa zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Tretia hlava tretej časti predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Podľa , ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia citoval, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení či už pred začatím konania alebo po začatí konania teda je: 1) osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2) osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3) preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania). Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

12. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom strán, vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

13. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa nemožno v tomto štádiu zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel druhej strany smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Súd musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov.

14. V tomto prípade súd prvej inštancie využil možnosť danú mu ustanovením prvej vety a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania vychádzajúc z tvrdenia žalobcu v podanom návrhu ako aj z ním doložených

listín. Odvolací súd v rámci prejednávania odvolania v nadväznosti na uplatnené dôvody odvolania žalovanej skúmal splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia na podklade ustanovenia , , podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

15. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa neodkladným opatrením snaží zabezpečiť, aby v prípade jeho úspechu v samotnom spore o nahradenie vyhlásenia vôle uzavretia kúpnej zmluvy voči žalovanej (, ) mohol byť ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva, tvrdiac, že je tu obava z ohrozenia exekúcie, t. j. zavkladovania jeho budúceho vlastníckeho práva, ak by žalovaná do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladala s nehnuteľnosťou zapísanou v katastri nehnuteľností Okresného úradu I. F. na LV č. XXXX pre okres I. F., obec Q., kat. úz. L. Q., a to tak, že by previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti darom, ak by ju scudzila tretej osobe, zamenila ju za inú nehnuteľnosť s treťou osobou, zaťažila ju záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby. Z jeho podania však vyplýva jeho vedomosť o tom, že žalovaná už s nehnuteľnosťou naložila darovacou zmluvou, pretože dňa XX.XX.XXXX podala návrh na zápis vkladu darovacej zmluvy v prospech tretej osoby, ktorej predmetom je sporná nehnuteľnosť, pričom vkladové konanie je vedené pod V. XXXX/XXXX (v spise na č. l. 4 p.v.). Sám teda uznal, že žalovaná predtým, než sa obrátil na súd, realizovala jeden zo spôsobov ním požadovaného budúceho zákazu nakladania s nehnuteľnosťou. Skutočnosť, že k uzavretiu darovacej zmluvy týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva žalovanej, o zavkladovaní ktorého má byť rozhodnuté Okresným úradom I. F., došlo pred začatím súdneho konania, nebola medzi stranami sporná a žalovaná túto skutočnosť v podanom odvolaní potvrdila. Žalovaná však zároveň poprela, že by ju žalobca vopred vyzval na uzavretie kúpnej zmluvy a že by mala povinnosť s ním kúpnu zmluvu uzavrieť.

16. Žalobca v podanej žalobe, ktorej súčasťou bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uviedol, že právny predchodca žalovanej sa v zmluve o budúcej zmluve zaviazal do 15 dní od doručenia výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy previesť na neho nehnuteľnosť a kúpnu zmluvu podpísať, pričom žalovaná vstúpila do práv a záväzkov budúceho predávajúceho a je viazaná prejavom vôle poručiteľa zo zmluvy o budúcej zmluve. Zároveň tvrdil, že žalovaná ako právna nástupkyňa napriek jeho výzve odmietla kúpnu zmluvu uzatvoriť. V žalobe, ku ktorej pripojil výzvu pre žalovanú, datovanú dňom XX.XX.XXXX a podpísanú jeho právnym zástupcom, však neuviedol, kedy túto výzvu žalovanej doručil, odkedy mala žalovanej plynúť 15-dňová lehota na podpísanie kúpnej zmluvy a nepripojil ani doklad o doručení. Až vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v odvolacom konaní pripojil listinu z pošty o tom, že zásielka adresovaná žalovanej pod J bola doručovaná dňa XX.XX.XXXX, kedy adresátka nebola zastihnutá a zásielka bola uložená do XX.XX.XXXX. Zásielka v odbernej lehote ostala neprevzatá a dňa XX.XX.XXXX bola vrátená odosielateľovi. Táto skutočnosť však súdu prvej inštancie v čase jeho rozhodovania nebola známa a aj on sám konštatoval, že odoslanie výzvy osvedčené nebolo. Odvolací súd na dodatočne v odvolacom konaní doložený listinný dôkaz svedčiaci o doručovaní výzvy poštou neprihliadal, pretože v zmysle pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vychádzal preto zo zistenia súdu prvej inštancie, že doručenie výzvy preukázané nebolo.

17. Súd prvej inštancie pre rozhodnutie považoval za podstatné, že žalobca doložil zmluvu o budúcej zmluve uzavretú s právnym predchodcom žalovanej a aj výpis z listu vlastníctva s informáciami z katastra nehnuteľností, ktoré osvedčili to, že žalovaná s pozemkom ďalej nakladá. Podľa názoru súdu prvej inštancie teda žalobca osvedčil obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia a aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu; nariadeným neodkladným opatrením sa nepochybne obmedzí zmluvná voľnosť žalovanej a vzhľadom na ujmu, ktorá žalobcovi hrozí neposkytnutím ochrany, je obmedzenie na strane žalovanej primerané a neodkladné opatrenie je aj v súlade so zásadou proporcionality.

18. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie dôvody a aj na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie dospel k opačnému právnemu záveru, než aký prezentoval súd prvej inštancie. S ohľadom na obsah spisu a aj na nesporné stanoviská oboch strán sporu za situácie, keď žalovaná dvojstranným právnym úkonom previedla nehnuteľnosť na inú osobu už pred začatím súdneho konania a kedy sa zároveň už vedie katastrálne konanie na Okresnom úrade I. F. na základe podaného návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva podľa § 28

ods. 1, 2 a § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, odvolací súd právny záver o osvedčení danosti dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za relevantný. Žalovaná s treťou osobou urobila písomný právny úkon, ktorý je v zmysle v spojení s prejavom vôle smerujúcim k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Obligačnoprávne účinky uzavretej darovacej zmluvy nastali bez ohľadu na pomyselné rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy podľa , pretože k takému rozhodnutiu nemôže dôjsť v prípade rozhodovania správy katastra o povolení vkladu, najmä vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani ďalších zmluvne vznikajúcich vecných práv k nehnuteľnostiam. Nie sú to totiž rozhodnutia, ktoré treba k zmluve a k jej obligačnoprávnym účinkom. Takýmito rozhodnutiami nastávajú len vecnoprávne účinky, avšak k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy neboli žiadne rozhodnutia potrebné. V danom prípade obligačnoprávne účinky kúpnej zmluvy jednoznačne nastali jej podpísaním zmluvnými stranami, ktorými mala byť žalovaná a tretia osoba, a zmluvné strany sú ňou viazané.

19. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k tomu, že žalovaná podala odvolanie opodstatnene, a to z prostého dôvodu, totiž že nie je dôvod na uloženie zákazu nakladania s nehnuteľnosťou žalovanej, lebo s ňou už naložila, keďže ju darovala tretej osobe a bol podaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva v súlade s vyššie uvedeným. Jej zmluvná voľnosť pre vznik obligačnoprávnych účinkov darovacej zmluvy už nemôže byť daná a vzhľadom na to tu nie je ani reálna hrozba urobenia ďalších právnych úkonov nakladania s nehnuteľnosťou u žalovanej. Takýto záver urobený na podklade ustanovenia vedie nutne k tomu, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a ani obavu z ohrozenia výkonu exekúcie. Odvolací súd poznamenáva, že ak by sa povinnosť právneho predchodcu žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom na základe zmluvy o budúcej zmluve mala vzťahovať aj na žalovanú ako jeho právnu nástupkyňu (čo bude posudzovať súd prvej inštancie v konaní vo veci samej) a ak by aj doposiaľ s nehnuteľnosťou nenakladala, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či žalobca dostatočne osvedčil doručenie výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, lebo povinnosť uzavretia zmluvy bola viazaná na písomnú výzvu. Aj v tomto smere odvolací súd posúdil námietky žalovanej za opodstatnené, pričom nepatrí odvolaciemu súdu právo vyjadrovať sa v tomto štádiu konania ( ) k posúdeniu momentu doručenia tejto výzvy s ohľadom na listinný dôkaz žalobcu doložený až v odvolacom konaní (č. l. 58-59). Čo sa týka stranami sporu označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, toto odvolací súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, nepovažoval za právne významné sa ním zaoberať. Opodstatnenosť aplikácie jeho záverov posúdi súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej.

20. S ohľadom na uvedené odvolací súd urobil záver, že pre opodstatnené odvolanie žalovanej je nutné napadnuté uznesenie podľa zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

21. O trovách odvolacieho konania podľa a súd odvolací nerozhodoval, keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s neodkladným opatrením, či už pred súdom prvej inštancie alebo aj pred odvolacím súdom, sa súd prvej inštancie vysporiada v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).