Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-99-2021.pdf
PDF · 110.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/99/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. A., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - M. A., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, G., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757 a otec - Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XX, G., zast. Niku & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, v konaní o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje rodičom mal. M. a to, Z. S., J.. XX.XX.XXXX a M. A., J.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Referáte poradenskom - psychologických služieb Bratislava, pracovisko Bratislava V so sídlom Svoradova 1, Bratislava za účelom zlepšenia ich schopnosti vzájomne komunikovať ohľadom mal. M., za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov a to aj vo vzájomných interakciách, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto uznesenia. II. Toto výchovné opatrenie bude realizované v rozsahu 15 hodín samostatného poradenstva otcovi, v rozsahu 10 hodín samostatného poradenstva matke, s tým, že po skončení samostatného poradenstva každého z rodičov sa rodičia podrobia spoločnému odbornému poradenstvu v rozsahu 3 hodín. Spoločné poradenstvo rodičov bude poskytované za účelom schopnosti efektívne spolupracovať a komunikovať pri výchove maloletého. III. Rodičia sú povinní zúčastniť sa nariadených stretnutí, ktorých presná špecifikácia, trvanie a miesto realizácie budú určené povereným pracovníkom subjektu označeného vo výroku I. tohto uznesenia. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 11.05.2021 domáhal uložiť jemu a matke dieťaťa výchovné opatrenie formou odborného sociálno - psychologického poradenstva na Referáte poradensko - psychologických služieb v rozsahu 15 hodín pre matku a 15 hodín pre neho, a to za účelom zlepšenia komunikácie rodičov v záujme akceptovania postavenia druhého rodiča. Návrh odôvodnil otec tým, že preberanie dieťaťa je často sprevádzané konfliktnými situáciami zo strany matky, ktorá má na otca verbálne útočiť, zosmiešňovať ho, podkopáva jeho autoritu pred maloletým. Podľa názoru otca dieťa reflektuje postoj matky k otcovi, pritom má otec s malým pozitívny vzťah. Podľa názoru otca sa matka neprimerane dlho lúči so synom pri odovzdávaní, potom maloletý odchádza smutný. Ďalej v návrhu konštatoval, že mal. M. bola zistená E. F. a to je podľa neho následok vznikajúcich stresových situácií. Matka ho má atakovať aj telefonicky a v sms správach, komunikuje s ním hrubo a bez rešpektu, čo opakuje aj syn. Matka podľa otca syna neustále kontaktuje dopytujúc sa na to, čo jedol, kde bol, následne verbálne napáda otca. Otec je toho názoru, že matka ho neuznáva ako rovnocenného rodiča a z toho sú aj emocionálne a verbálne reakcie maloletého. Otec chce tieto problémy riešiť, ale bez pomoci iného odborného subjektu to nevie zvládnuť.
2. Matka s návrhom nesúhlasila.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka a výsluchom mal. M., písomnými vyjadreniami rodičov, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 59P/341/2018 ( v ňom sú pripojené spisy sp. zn.: 59P/371/2018, 17P/246/2016), písomnou komunikáciou medzi rodičmi ako aj fotografiami rodičov s mal. Alexom, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
4. Maloletý M. je dieťa M. A. M. Z. S.. Naposledy boli práva a povinnosti rodičov k maloletému upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 59P/341/2018 - 42 z 12.08.2019 ( právoplatný 19.8.2014), ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. V zmysle dohody bol upravený styk otca s dieťaťom každý týždeň v utorok od 15,00 hod. do 19,00 hod., v párnom týždni od 10,00 hod. v sobotu do 18,00 hod. v nedeľu a v nepárnom týždni od 15,00 hod. v štvrtok do 8,00 hod. v piatok, osobitne boli upravené sviatky a prázdniny. Aktuálne je na súde vedené aj konanie ( pod sp. zn. 68P/98/2021) vo veci návrhu rodičov ohľadom úpravy styku dieťaťa s druhým rodičom .
5. Otec na pojednávaní uviedol, že s matkou sa rozišli , keď bola v 1. mesiaci tehotenstva a pred narodením dieťaťa ho kontaktovala za účelom dohodnúť sa na podmienkach výživného, výbavičke, mene a priezvisku. Za hlavný dôvod jeho návrhu uviedol, že ho matka dieťaťa nerešpektuje ako rovnocenného partnera a z toho plynú následne emocionálne a verbálne prejavy mal. M.. Ako začiatok problémov medzi nimi uviedol čas, keď žiadal o širší rozsah styku, matka žiadala zvýšiť výživné. Podľa neho je potrebné zjednotiť výchovné postupy rodičov, nastaviť vzájomnú komunikáciu. Hlavne pri preberaní dieťaťa vznikajú konfliktné situácie priamo pred M. a to sa aj prenáša do jeho vzťahu so synom. S matkou majú väčšinu výmeny názorov pri K. M. za jeho osobnej účasti - toto potvrdila aj samotná matka. Podľa otca sa matka s M. pri odchode lúči 10 - 15 minút, aj keď sa on ponáhľa. Otec má vedomosť o zvýšenom histamíne syna, ale matka príliš zasahuje do toho, čo dáva synovi jesť a kam spolu chodia. Istý čas sa syn k nemu správal drzo a mal to odôvodniť tým, že aj matka sa tak k nemu správa. Otec chce, aby sa s matkou viac tolerovali a vychádzali si, ale aktuálne ju má na telefóne zablokovanú a ona ho vraj neinformuje ani o zdravotnom stave dieťaťa. Na druhej strane potvrdil, že bol so synom a známou v zmiešanej saune v bezplavkovej zóne. Otec poprel, že by malému dával polotovary alebo že by sa stretával so ženami stále, no niekedy príde na návštevu sused či suseda. O bolestiach bruška syna vie, ale podľa jeho názoru to má M. zo stresu a psychosomatického charakteru. Podľa názoru otca maloletý pri svojom vyjadrení len tlmočil vyjadrenia matky. Otec je presvedčený, že má dobrý vzťah so synom, ale výchovné opatrenie sa musí týkať oboch rodičov. 5.1. K správaniu matky voči nemu doložil na druhom pojednávaní papier ( čl. 44) , ktorý mala s svojou matkou odovzdať inému mužovi za prítomnosti dieťaťa ( text: „. práši Vašu ženu“) a matka tento svoj čin ( napísanie a odovzdanie papiera) ani nepoprela na pojednávaní. Dodala, že nie je dôležité, či nejaký lístoček písala. 5.2. Medzi inými fotkami doložil otec fotku matky so synom nachádzajúcej sa aj na sociálnej sieti matky, kde má syn v ústach hlaveň pištole. Matka k tomu dodala, že ide o detskú pištoľ, M. S. X V., držal si ju sám a chcel takú fotku. 6. Matka k návrhu otca uviedla, že nevidí dôvod na ukladanie výchovného opatrenia jej, lebo si plní svoje povinnosti, styk otca so synom umožňuje, nebráni im. Ak by jej bolo uložené výchovné opatrenie, považovala by to za faktický zásah do jej rodičovských práv. Dala súdu do pozornosti, že otec je ten, ktorý dieťa nepočúva, bez kričania s ním nedokáže nadviazať vzťah. Konfliktné situácie vyvoláva otec, lebo ju ako matku uráža pri odovzdávaní jej maloletého, maloletý sa potom otca bojí, uteká preč. Podľa slov matky maloletý v poslednom čase pri návrate od otca trpí bolesťami žalúdka, zvracia, pritom dieťa má E. F. a M. na G. H. S.. Otec však situáciu nadľahčuje, dieťaťu nedáva lieky, aj keď ich má zbalené v taške. Matka tvrdila na pojednávaní, že otec dieťaťu nenavarí a kŕmi ho polotovarmi. Syn jej vraví o kamarátkach otca, preto má otec vážne ohrozovať mravnú výchovu a vývoj dieťaťa. Ona sa s synom nelúči dlho, ale syn sa lúči s ňou. Podľa matky „tento človek“ robí scény na parkovisku, že huckajú dieťa a nechce pochopiť, že by s ním mal. M. F.šiel, ak by sa mu venoval. 6.1. K telefonovaniu M. s ňou počas jeho pobytu uviedla, Ž. M. má svoj telefón, ona mu nevolá, avšak on jej volá za víkend aj 10 krát. Telefón mu dala z dôvodu, aby pre neho mohla prísť ak bude smutný a bude chcieť ísť dom. Matka je presvedčená, že ak by sa otec dieťaťu venoval, tak by jej syn nevolal. Pokiaľ jej syn volá a tvrdí, že ho bolí brucho, tak sa ho pýta na stravu, lebo sama má histamínovú intoleranciu. 6.2. Matka označila jej komunikáciu s otcom za „premenlivú“ , ale je len na vôli oboch účastníkov, aby sa komunikácia medzi nimi zlepšila. Samotné nariadenie výchovného opatrenia zo strany súdu nepomôže vyriešiť ich vzťahy. Návrh považuje za nedôvodný a za šikanózny výkon práva s cieľom poškodiť matku.
Otec by sa mal snažiť byť vzorom pre dieťa a prispôsobiť k tomu správanie aj voči nej, neatakovať ju a vážiť si ju. Taktiež matka poukázala na fakt, že ak volá otcovi v záujme zistiť, čo syn u neho jedol, keď ho bolí brucho tak otec jej položí telefón a syn je pritom prítomný. Na sms správu jej odpovedá tak, aby jej dal pokoj. Sama matka si dala otázku, aký to má význam komunikovať s „týmto človekom“.
6. Matka predložila súdu správu z psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 25.2.2020 od detskej klinickej psychologičky K.. O. ( čl. 18). Z obsahu správy vyplýva, že matka jej uviedla, že od januára 2020 nechce maloletý chodiť k otcovi hlavne z dôvodu, že otec sa s ním nehrá. Zo správy vyplýva, že otec absolvoval individuálnu konzultáciu dňa 25.02.2020 a bol oboznámený ako s priebehom tak aj s výsledkami vyšetrenia. Z obsahu lekárskej správy z detskej gastroenter.ambulancie S.. H. z 25.02.2021 ( čl. 19) predloženej matkou súd zistil, že maloletý má v správe uvedenú diagnózu: V.- E. F. a ďalšiu kontrolu mal mať v máji 2021. Zo správy vstupného CNT - imunoalergologického vyšetrenia z 19.7.2021 ( čl. 20) vyplýva, že dieťaťu bola uvedená diagnóza: M. U., E. D. M.. Bola mu odporučená prísna bezmliečna a nízkohistamínová diéta.
7. Otec predložil súdu sms - ky od matky, ktorými tiež zdôvodňoval svoj návrh ( čl. 16,17), v ktorých ho hanlivo označovali použijúc aj vulgarizmy.
8. Zhodným tvrdením rodičov súd zistil, že k ich vzájomným konfliktom a slovným výmenám názorov dochádza aj na verejných miestach, pri odovzdávaní M. za jeho osobnej účasti.
9. V rámci konania súd vypočul mal. M. k otázke jeho vzťahu k rodičom a otázke stretávania rodičov pri odovzdávaní dieťaťa, tiež k otázke ich vzájomnej komunikácie. Mal. M. je na svoj vek dostatočne inteligentný, chápavý v akej veci boli na súd zavolaný a k čomu sa mal vyjadriť. V septembri XXXX nastúpil do X. V. L. školy. Chodí na športový krúžok, kam ho rodičia striedavo vodia, ale otec ho už priviedol aj oneskorene, pričom podľa otca to bolo z dôvodu, že on (M.) jazdí na bicykli ako spomalený film. Mal. M. sa pekne vyjadroval o oboch rodičov, ale na otcovi mu niekoľko vecí vadí. V prvom rade mu vadí, že otec na mamu stále hučí, tiež že sa mu nevenuje a stále k otcovi chodia jeho susedy. Podľa M. otec použije na mamu aj škaredé slová a ona mu to potom vráti, lebo si to nedá. M. potvrdil, že otec mu nedal lieky (antibiotiká) počas pobytu u neho, síce mu to matka vravela a lieky mal so sebou zbalené. Podľa mal. M. obaja rodičia doma varia. S rodičmi chodí aj na dovolenky. Ak je na dovolenke s mamou, tak ona posielala jeho fotky aj otcovi , ale otec to nerobí na dovolenke. Mama s ním chodí na prechádzky, hrá sa s ním, ale otec sa mu počas pobytu u neho nevenuje z jeho pohľadu. A to uviedol aj ako dôvod, že on telefonuje matke. M. túži po tom, aby sa mu otec viac venoval a hral sa s ním. 10. V rámci záverečného vyjadrenia: 11.1. Otec zotrval na návrhu majúc za preukázanú existenciu zákonných dôvodov na vydanie výchovného opatrenia, ktoré by absolvovali obaja rodičia formou odborného poradenstva. Vzťah medzi otcom a dieťaťom je pekný, pokiaľ nevstupuje matka s negatívnymi postojmi a emóciami. 11.2. Matka tvrdí, že si rodičovské povinnosti plní riadne a nevidí dôvod výchovného opatrenia voči nej. Otcovi pritom umožňovala styk aj nad rámec. 11.3. Po vyjadreniach rodičov kolízny opatrovník navrhol nariadiť výchovné opatrenie za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi.
11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa čl.2 ods. 1 Základných princípov CMP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
13. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Podľa čl.4 veta prvá a druhá Základných princípov CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho
najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
15. Podľa čl.5 písm. a) -c), e)-f), h),i) Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákona o rodine) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a)úroveň starostlivosti o dieťa, b)bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c)ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, e)ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f)podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, h)podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i)využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 38 ods. 1,2 CMP , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
17. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
18. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa (prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb.), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodárne a správne opatrenia.
19. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
20. Podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov.
21. Podľa § 37 ods. 4 písm. a), b) Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť: a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.
22. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
23. Podľa § 37 ods. 8 veta druhá a tretia Zákona o rodine, súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia.
24. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opareniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
25. Súd zastáva názor, že návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia obom rodičom bol podaný dôvodné. Súd vychádzal z vykonaného dokazovania a aktuálneho skutkového stavu rozhodného pri rozhodovaní súdu a dospel k záveru, že výchovné opatrenie je nutné nariadiť len vo vzťahu k rodičom mal. M.. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že je v záujme M. nateraz nariadiť výchovné opatrenie len rodičom. Pri samotnom dokazovaní a rozhodovaní súd vychádzal primárne z pozitívneho záväzku štátu mať na zreteli prioritný záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Na začiatku súd vo všeobecnosti uvádza, že nie je jeho úlohou „vychovávať“ rodičov, ktorí sú dospelé a svojprávne osoby, pokiaľ neboli zistené okolnosti oprávňujúce súd prijať záver, že dochádza z ich strany k porušovaniu či dokonca zneužívaniu ich rodičovských práv vo vzťahu k maloletému. Je na osobnostnej, emocionálnej a psychickej vyspelosti oboch rodičov, aby práve v záujme mal. M., ku ktorému majú „obaja“ nesporne veľmi silný citový vzťah, sa pokúsili upraviť aj formu a tón vzájomnej komunikácie nezaťahujúc svoje osobné výhrady jeden voči druhému do výkonu ich rodičovských práv a povinností na úkor a v rozpore so záujmami M.. Alex veľmi citlivo vníma napätie medzi rodičmi a ich vzájomné napádanie sa. Súd apeluje na rodičov, že dieťa nemôže riešiť problémy dospelých a nemôže byť zneužívané ako nástroj ventilovania vzájomných rozporov rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že problémy majú rodičia vyplývajúce z ich nevyjasnených a nejednotných postupov vo výchove dieťaťa, tiež výhrad voči sebe navzájom, neakceptujú sa ako rodičia.
26. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či je vôbec návrh podaný dôvodne aplikujúc obsah § 37 Zákona o rodine. Mal na zreteli, že základným predpokladom uloženia výchovných opatrení je preukázanie existencie závažného resp. narušeného správania sa rodičov pri vzájomnej komunikácii. Súd mal v konaní zhodným tvrdením rodičov preukázané, že medzi rodičmi pri osobných stretnutiach hlavne pri odovzdávaní si dieťaťa skoro vždy pretrvávajú slovné útoky, hádky, žiaľ často neberúc ohľad na osobnú prítomnosť M.. Každý z rodičov sa bránil jedine tým, že hádku začal ten druhý- avšak pre súd to nie je podstatné. Ide o dvoch dospelých rodičov, s plnou zodpovednosťou pre výchovu a zdravý psychický vývoj maloletého 6 ročného dieťaťa, preto pre súd bolo dôležité len to, že sa pred synom hádajú, osočujú. Súd skúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vyhovenie návrhu (§ 37ods. 1 veta prvá Zákona o rodine) : či je správanie sa rodičov tak nevhodné alebo do takej miery zásadne porušujúce rodičovské práva, že to nevyhnutne vyžaduje nariadiť výchovné opatrenie obom rodičom.
27. Súd vychádzal primárne z vyjadrení a konania samotných „oboch“ rodičov odprezentovaných aj priamo na pojednávaniach. Matka tvrdila, že nariadenie výchovného opatrenia bude zásahom do jej rodičovských práv a že ona maloletého otcovi na styk dáva. Na druhej strane otec apeloval na nariadení výchovného opatrenia obom rodičom, lebo je potrebné cestou odborného sociálno - psychologického poradenstva naučiť ich schopnosti medzi sebou lepšie komunikovať, keďže terajšia ich vzájomná komunikácia nemá dobrý vplyv na maloletého. Z vykonaného dokazovania a aj samotných vyjadrení rodičov vyplýva, že rodičia spolu preukázateľne „ako rodičia“ nevedia komunikovať aspoň za osobnej prítomnosti dieťaťa tak, aby to bolo vecné a bez emócií. Na jednej strane matka odmieta výchovné opatrenie voči nej, ale na druhej strane otca dieťaťa na pojednávaní označuje ako „človeka“. Čiže otázkou je, keď na súde ho označuje takto, ako ho označuje pri ich osobných kontaktoch. Súd mal z vyjadrení matky preukázané, že ona samotná nezvláda spôsob komunikácie s otcom, nie je stotožnená s inými vzťahom ( vzťahmi) otca, čo vyplynulo aj z z jej sms správy zasielanej otcovi ( čl. 16 spisu) a tohto, že mala nejaký lístoček písať inému mužovi ohľadom otca Alexa ( čl. 44 spisu, obsah je v ods. 5.1. odôvodnenia tohto uznesenia). Matka to na pojednávaní ani nepoprela. Súd si však z toho ustálil, že aj matka potrebuje odborné poradenstvo s účelom ako je uvedený vo výroku rozhodnutia, lebo bez toho sa nevie dostatočne odosobniť pri osobných kontaktoch s otcom. Ako ďalší dôvod, pre ktorý súd akceptoval návrh na výchovné opatrenie aj voči matke je jej pasívne konanie v podobe doloženej fotografie s hlavňou detskej zbrane v ústach dieťaťa zavesená dokonca na sociálnych sieťach, pritom matka to zľahčuje tým, že M. S. X V. a ide o detskú zbraň a že malý to chcel. Súd chápe, že matka ako aj otec svoje dieťa ľúbi, snaží sa mu vyhovieť vo všetkých požiadavkách, avšak má nie len rodičovské
práva ale aj povinnosti, ku ktorým patrí aj riadny výchova dieťaťa, učiť ho čo je dobré a čo nie. Keďže otec sám návrh podal a preukázateľne z jeho vyjadrenia vyplynulo, že pri stretnutí s matkou a odovzdávaní dieťaťa sa to len málokedy obíde bez hádok a vzájomného osočovania ( a je jedno kto ich začne ako prvý), pritom na to dopláca len Alex, je potrebné aj otcovi nariadiť výchovné opatrenie. 28. Ďalej sa súd vyporiadal s počtom hodín, ktoré rodičom v rámci poradenstva nariadi. Tu súd vychádzal primárne z vyjadrení samotného otca na prvom pojednávaní, ktorý za všetko a za celý spôsob jeho vzťahu či komunikácie so synom viní matku dieťaťa. Ďalej súd prihliadal na výsluch maloletého ( čl. 29 v spise), ktorému vadí, že otec sa s ním nehrá a venuje sa skôr návštevám ( hlavne susedám), ktoré k nemu chodia. Súd si porovnal vyjadrenie dieťaťa a matky v konaní a dospel k záveru, že rétorika dieťaťa je z väčšej miery kopírovaním slovných vyjadrení matky ( napr. že sa otec malému nevenuje alebo že je otec so susedami) čo vyhodnotil ako pasívny zásah matky pri výchove dieťaťa do budovania vzťahu otca so synom a zas to len umocnilo rozhodnutie súdu, aby výchovné opatrenie nariadil aj matke. Z vyjadrení dieťaťa však vyplynulo, že matka trávi so synom viac spoločných aktivít ako otec, v prípade problému ako príklad s neskorým príchodom na tréning skôr otec hľadá spôsob vyviniť sa z omeškania aj za cenu, že dôvod zmeškania nechá na mal. M.. 29. Súd po výsluchu rodičov dospel k názoru, že pokiaľ sa má dosiahnuť, aby sa začali rodičia k sebe správať ako „rodičia“ aspoň za osobnej prítomnosti mal. Alexa, čím mu ukážu že sa k sebe slušne správajú ako dospelí, komunikujúc vecne, bez emócií a striedmo. Mal. M. je veľmi inteligentné a senzitívne dieťa, ktorému neprospieva byť účastníkom zvád svojich rodičov, lebo oboch rodičov ľúbi a je samozrejmé, že ak je prítomní pri tom, ako si rodičia nadávajú či po sebe „hučia“, je z toho smutní, dostáva sa do stavu nepohody, z čoho môžu prameniť aj jeho brušné problémy. Aktuálne M. vníma, že viac „hučí“ otec na matku. Úlohou súdu má byť rodinné väzby sceľovať a nie ničiť. Vzhľadom na výsledky dokazovania súd vyhodnotil, že nateraz sa bude výchovné opatrenie realizovať samostatným poradenstvom s každým rodičom a to u otca v rozsahu 15 hodín, ktoré aj sám navrhol a u matky v rozsahu 10 hodín, následne sa rodičia podrobia spoločnému odbornému poradenstvu v rozsahu 3 hodín. Rodičia budú povinní riadiť sa pokynmi psychológa, dodržiavať stanovené termíny stretnutí. Súd určil matke menší rozsah hodín z dôvodu, že z konania vyplynulo, že odborné poradenstvo vo väčšej miere v priemere o 1/3 v počte hodín potrebuje otec z dôvodu, aby začal viac vnímať potreby dieťaťa ( napr. uprednostniť dieťa pred rôznymi často striedajúcimi sa priateľkami/známosťami, a to aspoň v čase, keď má syna u seba). 30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.