Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-157-2020.pdf
PDF · 142.49 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/157/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, IČO: 52 058 310 proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, I., zast. JUDr. Peter Havlík advokátska kancelára s.r.o., so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, o zaplatenie 2 180,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2 180,27 eur spolu s príslušenstvom ako aj trovy konania. Uviedol, že uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 6565800598 (podľa návrhu č. 3491340904) o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 19.01.2018 došlo k poistnej udalosti - škodovej udalosti. Uvedenú poistnú udalosť žalobca likvidoval (pod PU č. 9565347029) a v prospech poškodenej: B. J. (na účet autoservisu: F. Nitra s.r.o.) uhradil poistné plnenie celkom v sume 2 180,27 eur. Vyplatením poistného plnenia poškodenému prešlo na žalobcu právo na náhradu voči žalovanému (§12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.). Žalovaný bol povinný žalobcovi uhradiť sumu 2 180,27 eur (100% zo žalobcom poskytnutého poistného plnenia) ako regresný nárok žalobcu, nakoľko nepostupoval podľa pokynov žalobcu a nepristavil svoje vozidlo k obhliadke, a to ani na výzvu žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, žalovaný však túto neuhradil ani len sčasti, a to aj napriek tomu, že mu písomné výzvy žalobcu boli viackrát zasielané. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania.
2. Okresný súd Nitra vydal dňa 23.11.2020 pod č. k. 36Csp/157/2020-28 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, z dôvodu čoho bol uznesením súdu zo dňa 12.05.2021 pod č. k. 36Csp/157/2020-50 platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu.
3. V odpore právny zástupca žalovaného uviedol, že považuje žalovaný nárok za nedôvodný v celom rozsahu. Škodová udalosť sa síce stala na parkovisku pri obchodnom dome Lidl Chrenová Nitra, ale vozidlo poškodenej sa nachádzalo v čase stretu na mieste, ktoré nie je vyhradené na parkovanie. Poškodená parkovaním na mieste nevyhradenom na parkovanie sama porušila predpisy, čím sa spolupodieľala na vzniknutej škode. Z uvedeného dôvodu sa účastníci škodovej udalosti (žalovaný a poškodená) dohodli, že si poškodená nebude požadovať náhradu škody ani od poisťovne ani od
žalovaného, tak ako vyplýva z oznámenia o škodovej udalosti. Žalovaný považoval škodovú udalosť zo dňa 19.01.2018 za uzavretú a doručenie platobného rozkazu po troch rokoch od udalosti bolo pre žalovaného prekvapivé. Žalobca bez toho, aby zisťoval skutočnú škodu, či spoluzavinenie poškodenej, plnil a zaplatil faktúry vystavené spoločnosťou F. Nitra s.r.o. bez toho, aby vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k uplatnenej výške škody ako aj na okolnosti vzniku škody. Podľa žalovaného žalobca mal odmietnuť plniť plnenie poškodenej, nakoľko z dokumentov, ktorými žalobca disponoval, bolo zrejmé, jednak spoluzavinenie poškodenej, a teda jej povinnosť podieľať sa na náhrade škody, výrazný nesúlad uplatnenej náhrady škody so škodou, ktorá v skutočnosti vznikla a dohoda účastníkov škodovej udalosti o neuplatnení si náhrady škody. Bez ohľadu na vyššie uvedené, žalovaný si splnil povinnosť poisteného a oznámil škodovú udalosť v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Nepristavenie vozidla, na ktorom nebola spôsobená žiadna škoda teda nebolo spôsobilé ovplyvniť uplatnený nárok poškodenej, nemožno klasifikovať ako porušenie povinností žalovaného ako poisteného voči žalobcovi, navyše keď sa o tejto povinnosti nedozvedel. Žalobca nevyzval žalovaného na vyjadrenie sa k požadovanej náhrade a jej výške, voči žalovanému nebol uplatnený nárok na náhradu škody, o ktorom by mal povinnosť informovať žalobcu a nenastali ani iné skutočnosti predpokladané ust. § 10 ods. 1 až 4 citovaného zákona, ktoré by bol žalovaný povinný oznamovať žalobcovi. Mal za to, že zo strany žalobcu ide len o snahu vyhnúť sa jeho zákonnej povinnosti poisťovateľa plniť v prospech poškodeného za žalovaného ako poisteného, ktorý riadne, včas a pravidelne uhrádza povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhol žalobu zamietnuť.
4. Právny zástupca žalobcu v rámci replike uviedol, že k samotnému dôvodu tzv. regresu (podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g zák. č. 381/2001 Z. z.) sa žalovaný vyjadril len tým spôsobom, že podľa žalovaného nepristavenie vozidla, na ktorom nebola spôsobená žiadna škoda, nebolo spôsobilé ovplyvniť uplatnený nárok poškodenej, čo podľa žalovaného nemožno kvalifikovať ako porušenie povinností žalovaného ako poisteného voči žalobcovi, keď sa o tejto povinnosti nedozvedel. Žalovaný nepripojil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, a len navrhoval výsluch účastníkov dopravnej nehody, čo nie je vo veci samej hospodárne a ani dôvodné. S názormi žalovaného žalobca nesúhlasil, zo žaloby je zrejmé, že žalobca svoj nárok žalobou uplatnil z titulu (tzv. regresného) nároku na náhradu za poskytnuté poistné plnenie, a to podľa ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok uplatnený žalobou vo veci samej vznikol zo zákona, tento druh nárokov poisťovne sa v poisťovacej praxi označuje ako postih, ale nejde o postih v zmysle legálnej definície nároku podľa ust. § 440 Občianskeho zákonníka. Nárok poisťovne na vrátenie vyplateného poistného plnenia má sankčnú, ale i preventívnu funkciu, ktorá má viesť k potrestaniu nedodržania povinnosti a zároveň k výchove poistníkov/poistených na ich dodržiavanie. Uplatnenie nároku poisťovne často vnímajú poistení ako „nespravodlivé“ s ohľadom na uplatnený dôvod, resp. uplatnenú výšku. K tomuto je potrebné uviesť, že taxatívne vymedzenie prípadov, keď môže poisťovňa pristúpiť k sankcii, neumožňuje rozšírenie na iné prípady, na druhej strane však garantuje právo poisťovne na uplatnenie nároku v prípade, ktorý možno subsumovať pod § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. Z právneho hľadiska je uplatnenie nároku poisťovne limitované iba výškou vyplateného poistného plnenia a samozrejme hypotézou právnej normy § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. Táto hypotéza spočíva v tom, že ak poistník/poistený porušil pri prevádzke poisteného motorového vozidla niektorú povinnosť taxatívne vymedzenú v ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z. z., spôsobil tým škodu a jej náhradu poisťovňa poskytla poškodenému, potom poisťovňa má ex lege nárok proti poistníkovi/poistenému na náhradu. Práve z tohto dôvodu (zakotvenia nároku poisťovne ex lege v zmysle hypotézy v ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z. z.) v súdnej praxi ani súdy nepripúšťajú analógiu ust. § 450 Občianskeho zákonníka (v súlade s vôľou zákonodarcu), ktorá by sa v opačnom prípade pretavila do možnosti moderovať výšku uplatneného nároku pre celú oblasť záväzkového práva (R 64/2020, rozsudok NS SR zo dňa 11.12.2019 sp. zn.: 4Obdo/84/2018). Podľa názoru žalobcu, súd teda musí rešpektovať právo poisťovne uplatniť nárok až do výšky vyplateného poistného plnenia tak, ako to garantuje lex specialis. Nárok žalobcu voči žalovanému vznikol žalobcovi zo zákona, a to nakoľko žalovaný preukázateľne porušil svoju zákonnú povinnosť, keď ako účastník dopravnej nehody, ktorá je škodovou udalosťou tj. prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobil škodu motorovým vozidlom, a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z. z., in concreto nepostupoval podľa pokynov poisťovateľa - nepristavil svoje motorové vozidlo k obhliadke, a to za účelom prešetrenia okolností a príčin vzniku škodovej udalosti a rozsahu spôsobenej škody. O tom, že žalobca aj písomne vyzval žalovaného na súčinnosť - pristavenie vozidla k obhliadke, niet pochýb, ako už žalobca preukázal písomnou výzvou pripojenou k žalobe. Tvrdenie žalovaného, že nepristavenie vozidla, na ktorom nebola spôsobená žiadna škoda, nebolo spôsobilé ovplyvniť uplatnený nárok
poškodenej, je len účelové, nepreukázané a nesúvisiace so skutkovým stavom veci. Každopádne toto tvrdenie žalovaného len preukazuje, že žalovaný zrejme opomína resp. ignoruje nie len svoje zmluvné ale najmä zákonné podmienky. Žalovaný sa uzavretím poistnej zmluvy so žalobcom zaviazal na plnenie zmluvných povinností, a tým, že použil motorové vozidlo v cestnej premávke, je povinný na plnenie aj zákonných povinností. Pri dopravnej nehode stretu dvoch motorových vozidiel vždy vznikne poškodenie na oboch zúčastnených vozidlách, a preto je zrejmé, že aj na vozidle žalovaného poisteného u žalobcu muselo byť poškodenie. Poškodenie motorového vozidla (ďalej aj ako MV) žalovaného napokon vyplýva aj z predloženého dôkazu „Oznámenie škodovej udalosti poisteným“, na ktoré odkázal aj žalovaný vo vyjadrení (tj. ho nerozporuje), a kde žalovaný v časti „Vozidlo, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená“ žalovaný uviedol „jemný ťukes pri cúvaní“ a k bližšiemu popisu či nákresu nehody odkázal na Správu o nehode. Pristavenie vozidla, ktorým bola škoda na vozidle poškodeného spôsobená, je nie len povinnosťou poisteného, ale aj nevyhnutné pre zistenie okolností, príčin a rozsahu škody. Tým, že žalovaný si nesplnil túto povinnosť, zásadne sťažil samotné šetrenie a likvidáciu predmetnej škodovej/ poistnej udalosti, no napriek tomu vo vyjadrení (nedôvodne) namieta zistený rozsah. Každopádne, aj tvrdenie žalovaného, že žalobca mal plniť a zaplatiť faktúry vystavené autoservisom vykonávajúcim opravu vozidla poškodenej bez toho, aby zisťoval skutočnú škodu, je nepravdivé, nie dané a len účelové. Nie je totiž zrejme pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že sa mal dohodnúť s poškodenou, že si poškodená nebude požadovať náhradu škody ani od poisťovne ani od žalovaného, a to nakoľko predmetná dopravná nehoda sa stala dňa 19.01.2018 a dňa 23.01.2018 túto ako škodovú/poistnú udalosť nahlásila práve poškodená B. J.. Následne dňa 24.01.2018 žalobca prostredníctvom spol. SLOVEXPERTA s.r.o. (spoločnosť poverená vykonávaním obhliadok) telefonicky kontaktoval žalovaného za účelom výzvy na pristavenie vozidla žalovaného k obhliadke, avšak bezúspešne. Dňa 25.01.2018 poškodená pristavila svoje poškodené vozidlo k obhliadke, kde bolo zaznamenané poškodenie, ktoré bolo zistené na vozidle poškodenej k danému dňu, a o čom bola vyhotovená rozsiahla aj fotodokumentácia a zápis z obhliadky. Následne dňa 26.01.2018 žalobca opätovne prostredníctvom spol. SLOVEXPERTA s.r.o. telefonicky kontaktoval žalovaného za účelom výzvy na pristavenie vozidla žalovaného k obhliadke, avšak opäť bezúspešne. Rovnako tak dňa 29.01.2018. Na reklamáciu/žiadosť poškodenej bola vykonaná dňa 12.02.2018 ďalšia obhliadka/doobhliadka vozidla poškodenej (ĽP svetlo a podblatník). Na základe týchto skutočností navrhovaný výsluch B. J. považoval za nedôvodný, pretože žalobcom preukázané konanie poškodenej bezprostredne po vzniku predmetnej škodovej udalosti potvrdzujú, že poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody, a že údajná (žalovaným tvrdená) dohoda o tom, že si neuplatní nárok sa nezakladá na pravde, pretože tak urobila bezodkladne a pretože to nie je vo veci samej ani nijak skutkovo či právne významné, nakoľko poškodenej preukázateľne škoda na vozidle cúvaním vozidla žalovaného vznikla. Po vykonanej oprave poškodenia vozidla poškodeného, bola autoservisom vykonávajúcim opravu vystavená faktúra č. 1860130 na sumu 1 936,07 eur a faktúra č. 1860252 na sumu 244,20 eur. Nakoľko si poškodená uplatnila svoj nárok na náhradu škody, po doložení všetkých podkladov a dokladov o vzniknutom poškodení, žalobca vzniknutú škodu prešetril, ukončil likvidáciu a poskytol poistné plnenie poškodenej. Z dôkazov predložených žalobcom navyše vyplýva, že žalobca neposkytol poistné plnenie ani v plnej výške tak, ako si škodu vyčíslil poškodený. Nárok poisťovne na náhradu vyplatených súm tak, ako ho upravuje § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. , je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného pomeru. A teda, pokiaľ žalovaný nepreukáže, že si splnil svoju povinnosť a pristavil svoje vozidlo k obhliadke, nároky uplatnené žalobou voči žalovanému sú v celom rozsahu dané, zákonné, dôvodné a preukázané. Argumentácia žalovaného je preto len účelovou obranou žalovaného, ktorá však neobstojí. Na doplnenie poukázal na ust. § 22 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (zaistenie bezpečného cúvanie), generálnu preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný mal za to, že vinníkom predmetnej dopravnej nehody bola B. J. ako druhá účastníčka dopravnej nehody, resp. že sa spolupodieľala na vzniknutej škode, bolo povinnosťou a v neposlednom rade aj v záujme samotného žalovaného, aby privolal políciu a aby bola táto dopravná nehoda prešetrená a zadokumentovaná políciou, čo však neurobil. A práve naopak, žalovaný v oznámení škodovej udalosti poisteným doručenej žalobcovi uviedol, že prevádzkou jeho vozidla bola škodová udalosť zavinená a tam odkázal aj na Správu o nehode, ktorá je dohodou účastníkov dopravnej nehody o zavinení. Už len z princípu nedáva argumentácia žalovaného zmysel, nakoľko ak by sa sám žalovaný nepovažoval za vinníka predmetnej dopravnej nehody (19.01.2018), potom by neoznámil predmetnú nehodu ako škodovú udalosť žalobcovi hneď na druhý deň (datované samotným žalovaným dňa 20.01.2018). Žalobcovi nie je zrejmé, čo sleduje žalovaný tým svojím tvrdením, že má za to, že zo strany žalobcu ide len o snahu vyhnúť sa jeho zákonnej povinnosti poisťovateľa plniť v prospech poškodeného, a to nakoľko takéto tvrdenie sa taktiež nezakladá na pravde. Žalobca preukázal,
že poškodenej už poskytol poistné plnenie, čím práve žalobou uplatnený nárok na náhradu poistného plnenia zo zákona žalobcovi vzniká, a je len potvrdením toho, že žalovaný zrejme nepozná poistné podmienky a/alebo zákon zákona č. 381/2001 Z. z. Ide tu len o účelovú procesnú obranu žalovaného, zrejme za účelom oddialenia resp. zníženia plnenia svojich povinností žalobcovi.
5. V rámci dupliky žalovaný uviedol, že žalobca sa vo vyjadrení k odporu podrobne zaoberá predmetnou škodovou (poistnou) udalosťou, jej priebehom, výškou vzniknutej škody, jej adekvátnosťou s poukazom na fotodokumentáciu, dôkazmi a argumentami preukazujúcimi, že škodovú udalosť spôsobil žalovaný, následne postupom poškodenej pri uplatnení si poistného plnenia u žalobcu ako aj argumentami ohľadne nemožnosti súdu rozhodujúcom o nároku poisťovateľa v zmysle ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona ako reakciu na tvrdenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu. Žalobca sa však nevyjadril k tvrdeniu žalovaného, že žiadnym spôsobom neporušil jeho zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá zákona č. 381/2001 Z. z. a preto žalobcovi nevznikol nárok na náhradu poskytnutého poistného plnenia voči žalovanému. Súhlasil so žalobcom, že dokazovanie iných skutočností ako tých, či vznikol žalobcovi v zmysle zákona nárok na náhradu poskytnutého poistného plnenia voči žalovanému, je v predmetnom spore bezpredmetné. Preto považoval za nevyhnutné zamerať dokazovanie súdu na skutočnosť, či došlo k splneniu zákonných predpokladov v zmysle ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré by odôvodňovali uplatnený nárok žalobcu proti žalovanému, nakoľko je tento medzi stranami sporný. Žalobca si odvodzuje svoje právo postihu proti žalovanému (regresný nárok) podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Porušenie povinnosti podľa § 10 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. možno vylúčiť, nakoľko v predmetnom prípade neprichádzajú do úvahy a ani žalobca sa o tieto odseky neopiera. Zároveň možno vylúčiť aj porušenie povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., nakoľko žalovaný si preukázateľne splnil povinnosť nahlásiť škodovú udalosť. Žalobca si tak odvodzuje svoj nárok proti žalovanému na základe ust. § 10 ods. 2 druhá veta, t.j. po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Povinnosť postupovať podľa pokynov žalobcu mal žalovaný „údajne“ porušiť tým spôsobom, že nepristavil svoje motorové vozidlo k obhliadke v rozpore s pokynom žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca je nositeľom povinnosti preukázať dôvodnosť uplatneného nároku, t.j. splnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie si nároku na náhradu poskytnutého poistného plnenia voči žalovanému v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. a nie žalovaný. Žalobca žiadnym dôveryhodným spôsobom nepreukázal, že dal pokyn žalovanému k pristaveniu jeho MV k obhliadke. Úradné záznamy o „údajných“ telefonických pokusoch vyhotovených zamestnancom žalobcu nie sú spôsobilé preukázať a nepreukazujú existenciu pokynu žalobcu, ktorý mal údajne žalovaný porušiť. Zároveň je nelogické tvrdiť, že žalovaný dostal nejaký pokyn od žalobcu na základe „údajných“ telefonátov, na ktoré nemal žalovaný podľa tvrdenia žalobcu reagovať. Žalobca nepreukázal doručovanie žiadnej písomnej výzvy adresovanej žalovanému, ktorá by obsahovala nejaký pokyn žalobcu, ktorý by žalovaný mohol porušiť alebo mal porušiť a preto je žaloba proti žalovanému v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobca preukazuje len doručovanie písomnej výzvy na úhradu regresného nároku, na ktorý mu však podľa nášho názoru a v zmysle s vyššie uvedeným nevznikol zákonný nárok. Takýmto spôsobom mal podľa názoru žalovanému preukazovať žalobca v prvom rade existenciu pokynu žalobcu, ktorý mal žalovaný podľa tvrdení žalobcu porušiť. Žalobca však nepreukázal žiadne nesplnenie povinnosti žalovaným predpokladanej v ust. § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný bezprostredne po škodovej udalosti túto nahlásil a následne, keď ho skontaktovala osoba poverená žalobcom na riešenie uvedenej poistnej (škodovej) udalosti (žalovaný si presne nespomínal meno poverenej osoby), žalovaný mu poskytol všetku súčinnosť, o ktorú ho osoba poverená žalobcom žiadala. Žalovaný sa s touto osobou osobne stretol, poskytol jej fotodokumentáciu, ktorou disponoval z miesta škodovej udalosti a táto poverená osoba mala možnosť MV žalovaného obhliadnuť za účelom zistenia rozsahu jeho poškodenia. Žalovaný následne po osobnom stretnutí s osobou poverenou žalobcom a po poskytnutí všetkých potrebných podrobností o priebehu škodovej udalosti osobe poverenej žalobcom zaslal fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti mailom. Z dôvodu, že žalovaný menil telefón, nepodarilo sa mu dohľadať mail zaslaný poverenej osobe. Žalovaný neevidoval žiaden pokyn žalobcu, ktorý mal následne porušiť a to ani pokyn k
pristaveniu jeho vozidla k obhliadke. Je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu pokynu žalobcu, ktorý mal žalovaný nesplniť a nie, tak ako uvádza žalobca vo vyjadrení, povinnosťou žalovaného preukázať pristavenie MV žalovaného k obhliadke, ku ktorej nebol zo strany žalobcu vyzývaný.
6. V priebehu konania žalobca poukázal na to, že žalovaný v zásade len opakuje, že nárok žalobcu nevznikol a že porušenie povinností žalovaným nebolo žalobcom preukázané. Žalovaný sa svojimi následnými vyjadreniami podľa žalobcu len účelovo bráni, zrejme z dôvodu, aby mu žalovaná povinnosť nebola uložená. Žalovaný až teraz vo vyjadrení uvádza akési (nové) svoje tvrdenie, že mal so žalobcom komunikovať ohľadom predmetnej škodovej udalosti a dokonca zaslať žalobcovi nejaký e-mail, ktorý však nepripojil. Na jednej strane žalovaný vytýka žalobcovi, že nepreukázal, že by od žalovaného vyžadoval súčinnosť a že by ho vyzýval na súčinnosť, a to aj napriek tomu, že žalobca viacerými dôkazmi preukázal, že tomu tak bolo, no na druhej strane sám žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie. Žalobca nemá vedomosť o nejakom e-maile žalovaného a ani o nejakej e-mailovej komunikácii so žalovaným. Táto, keby prebehla, bola by súčasťou likvidačného spisu, a to práve z toho dôvodu, že sa so žalovaným opakovane nedarilo skontaktovať a aj z dôvodu, aby práve nebol daný dôvod napríklad na taký postih, ktorý je teraz predmetom žaloby. Zopakoval, že práve záujmom poisťovne je, aby bola škoda odškodnená len v takom (nevyhnutnom) rozsahu ako reálne vznikla a ako je preukázaná. Je to napokon aj v záujme samotných poistníkov, aby z ich poistného krytia neboli vyplácané nedôvodné nároky na náhradu škody resp. aby sa neopodstatnene nezhoršovala ani status ich „(bez)škodového priebehu“ v rámci PZP (čo tiež ovplyvňuje výšku následného poistného). Pokiaľ by poisťovne poskytovali poistné plnenia bez akéhokoľvek šetrenia, potom by poistenie stratilo zmysel, pretože poistníci by o takéto poistenie (značne aj predražené) nemali ani záujem. Aj preto bolo v samotnom záujme žalovaného, aby súčinnosť poskytol a aby predviedol/pristavil svoje vozidlo k obhliadke. Pretože pokiaľ by sa preukázalo, že poškodenie tvrdené poškodenou nekorešponduje s poškodením na MV škodcu poistenom u žalobcu, potom by nebolo poskytnuté poškodenej žiadne poistné plnenie resp. len také, ktoré sa preukázalo ako vzniknuté v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Preto je teraz aj nepochopiteľné, prečo v odpore žalovaný svoju obranu postavil na iných tvrdeniach. Žalobca na svojich doterajších podaniach vo veci samej zotrváva v celom rozsahu, a nakoľko žalovaný svoju argumentáciu mení len podľa vývoja dokazovania vo veci samej, mal za to, že sa jedná len o účelovú obranu žalovaného, ktorý doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalobcu a/alebo ktorým by preukázal, že po predmetnej škodovej udalosti poskytol žalobcovi súčinnosť pri jej šetrení a pri zisťovaní okolností, príčin a rozsahu vzniknutej škody a/alebo že by postupoval podľa pokynov žalobcu. Nárok poisťovne na vrátenie vyplateného poistného plnenia má sankčnú, ale i preventívnu funkciu, ktorá má viesť k potrestaniu nedodržania povinnosti a zároveň k výchove poistníkov/ poistených na ich dodržiavanie. Mal za to, že tvrdenia uvádzané žalovaným sú účelové a nespôsobilé rozporovať dôvodné právne nároky žalobcu uplatnené vo veci samej. Nakoľko žalovaný nepredložil žiadne nové dôkazy rozhodné pre rozhodnutie súdu vo veci samej, žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal jej vyhovieť v celom rozsahu. Žalobca si týmto zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalovaný s právnym zástupcom. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s jej prejednaním v jeho neprítomnosti.
8. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že v tomto spore ide o regresný nárok žalobcu ako poisťovne voči žalovanému ako poistenému. Pridržal sa písomných vyjadrení a poukázal hlavne na vyjadrenie zo dňa 27.07.2021. Podľa jeho názoru je žalobca osobou, ktorá má povinnosť preukázať, že žalovaný nepristavil svoje vozidlo a tým mal konať v rozpore s jeho pokynom. Žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. I keď poukazuje na list zo dňa 13.07.2018, žalovaný sa o ňom nikdy nedozvedel a ani mu nebol doručený a ani doručovaný. Otázkou tohto konania je posúdenie, či žalovaný porušil povinnosti ako poistený. Nie je povinnosťou žalovaného preukazovať negatívnu skutočnosť, tj. nemožno od neho požadovať, aby preukázal, že mu nebolo doručené ani doručované oznámenie žalobcu. Konanie žalobcu považoval za účelové, pričom poukázal na to, že žalobca vedie veľa súdnych sporov, základom ktorých je uplatnenie nárokov voči žalovaným s údajne nesplnených povinností žalovaných ako poistených. Vo vzťahu k navrhnutým dôkazom uviedol toľko, že keďže nebolo preukázané zo strany žalobcu porušenie povinnosti žalovaným, na vykonaní navrhnutých dôkazov už netrval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu jeho povinnosti vyzvať žalovaného na poskytnutie súčinnosti vo vzťahu k škodovej udalosti zo dňa 19.01.2018. Tým, že nepreukázal splnenie tejto podmienky, jeho žaloba je nedôvodná, preto ju navrhol zamietnuť a v prípade úspechu si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania.
9. Žalovaný v rámci výsluchu ako strany sporu uviedol, že je dlhoročným klientom žalobcu a svoje povinnosti si plní riadne a včas. Naopak práve poisťovňa mu nevyplatila plnenie za poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení majetku. Okrem toho pred dvomi rokmi uplatnil nárok na plnenie z poistnej zmluvy, ktorou mal poistený rodinný dom, pretože došlo k jeho poškodeniu, a to strechy, zvodov a pod. Škodu vyčíslili na sumu 120 eur, pričom spoluúčasť bola100 eur. Žiadal ich o vysvetlenie, ale dodnes mu neoznámil žalobca, ako k tejto sume prišli. Škodovú udalosť v tomto prípade nahlásil riadne a včas a bol veľmi prekvapený z konania žalobcu. Po škodovej udalosti ho telefonicky kontaktoval niekto z poisťovne, jeho presné meno si nepamätal, dohodol si so ním stretnutie a tak sa stretli na parkovisku pred Úradom práce, kde prišiel aj s vozidlom. Rozprávali sa asi 30 minút. Jeho prvá otázka bola, či je nejaký problém, pričom dotyčná osoba mu uviedla, že nie je. Bol to celkom úprimný rozhovor, on to tak vnímal. Pán z poisťovne sa ho pýtal na rozsah poškodenia vozidla. Dohodli sa, že mu pošle fotky. Aj mu ich aj poslal mailom, ale nevie ho dohľadať, pretože medzičasom sa mu rozbil telefón a všetko robí len cez telefón. Následne boli spolu ešte aj na káve. Riešili všetko ohľadne poškodenia vozidla a on vec považoval za uzatvorenú. Tak to bolo prezentované aj zo strany zástupcu poisťovne. Trvalé bydlisko má na Viničkách, ale v skutočnosti sa zdržuje na adrese Na priehon XX, I.. Z tohto dôvodu neprevzal zásielku poisťovne doručovanú na adresu O.. Na adresu Priehon XX mu nebolo vo vzťahu k tejto veci doručené nič, tj. nemal vedomosť ani o oznámení zo dňa 13.07.2018. Toto oznámenie mu nebolo ani doručované a ani doručené. Prvý krát ho videl až potom, čo mu bol doručený zo súdu platobný rozkaz spolu s návrhom a prílohami. Bol veľmi prekvapený prečo ho poisťovňa žaluje. Uviedol, že žalobca mu v iných poistných zmluvách posiela písomnosti práve na adresu, kde sa zdržiava a nikdy mu nebola písomnosť žalobcu zo dňa 13.07.2018 doručená a ani známa. Potom, čo riešil vec so zástupcom žalobcu, sa už nezaujímal o túto vec. Považoval ju za ukončenú.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä poistkou, oznámením škodovej udalosti, uplatnením nároku na náhradu škody, oznámením o poistnom plnení, oznámením o riešení škodovej udalosti, výzvy, správou o nehode, hlásenie škodovej udalosti, informáciami o škodcovi, fotodokumentáciou, zápisom o obhliadke a doobhliadke, faktúrami, výsluchom žalovaného, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
11. Medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva č. 6565800598 (podľa návrhu č. 3491340904) o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. W. Benz, EČ: I
12. Dňa 19.01.2018 o 18:30 hod. došlo v Nitre k škodovej udalosti, ktorú žalovaný nahlásil u žalobcu dňa 24.01.2018. Dňa 20.01.2018 žalovaný vyplnil tlačivo „oznámenie o škodovej udalosti“, v ktorom sú uvedené údaje o účastníkoch nehody (aj tel. č. žalovaného ako 0950 772 582 a žalovanej 0911 878 633) ako aj to, že medzi ním ako poisteným s motorovým vozidlom zn. W. Z., u žalobcu a p. B. J. s vozidlom zn. VW, EČ:I poisteným v Komunálnej poisťovni, a.s., došlo ku škodovej udalosti v Nitre. Na vozidle žalovaného bol rozsah poškodenia vymedzený ako jemný ťukes pri cúvaní a na vozidle p. J. išlo o drobné poškodenie predného ľavého blatníka, oškretie nárazníka. Nehoda nebola šetrená políciou a žalovaný nevedel objektívne posúdiť, kto nehodu spôsobil a v čom videl jej príčinu. Vozidlo žalovaného bolo označené ako vozidlo, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená a vozidlo p. J. ako poškodené vozidlo.
13. V uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 13.07.2018 sa uvádza, že poškodená p. J. mala vozidlo VW B. v čase nehody odparkované bez vodiča na parkovisku LIDL v Nitre - Chrenová, keď jej vinník (žalovaný) narazil pri cúvaní do Ľ.P. časti vozidla.
14. Oznámením o riešení škodovej udalosti zo dňa 13.07.2018 žalobca žalovaného za účelom preukázanie technickej prijateľnosti poškodenia motorových vozidiel pre škodovej udalosti zo dňa 19.01.2018 vyzval v zmysle § 10 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z., k vykonaniu obhliadky jeho vozidla do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň bol žalobcom upozornený, že v prípade, ak nebude z jeho strany umožnené zadokumentovať poškodenia jeho vozidla vzniknuté pri udalosti, alebo ak žalobcovi nedoloží fotodokumentáciu vozidiel z miesta nehody, bude voči nemu v zmysle § 12 zák. č. 381/2001 Z. z. uplatnený nárok na náhradu poistného plnenia vyplateného poškodenému. List žalobcu bol adresovaný žalovanému na adresu Na Priehon XXX/XX, Nitra.
15. O škodovej udalosti bola spísaná správa o nehode dňa 19.01.2018, ktorá obsahuje údaje oboch účastníkov nehody (bez telefonického kontaktu na žalovaného), údaje o ich vozidlách, nákres nehody ako aj rozsah poškodenia vozidiel.
16. Z fotodokumentácie je zrejmé, že na vozidle p. J. vzniklo poškodenie, ktoré bolo zadokumentované v rámci obhliadok vozidla ako poškodenej.
17. V dokladoch, označených žalobcom ako informácie zo Slovexperty s.r.o., sú uvedené informácie o škodovej udalosti, údaje o škodcovi (ako žalovaný) a poznámka p. X. o tom, že škodca nereaguje na telefonáty (na č. 0915 729 653) zo dňa 24.01., 26.01.2018. Poznámka zo dňa 29.01.2018 uvádza, že klient neumožnil vykonanie obhliadky ani po zaslaní písomnej výzvy, prosil o zaslanie písomnej výzvy, nakoľko škodca nekomunikuje.
18. Oznámeniami žalobcu zo dňa 03.08.2018 a 06.08.2018 bolo p. J. uvedené, že žalobca ukončil šetrenie poistnej udalosti, a bude jej poskytnuté poistné plnenie tak v sume 1 927,93 eur ako aj v sume 252,34 eur ako dolikvidácia.
19. Výzvou žalobcu zo dňa 13.08.2018, adresovanou žalovanému na adresu O. XX/XX, I., bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie náhrady poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil poisťovateľ poškodenému v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to podľa § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. Škoda bola poškodenej - p. J., spôsobená prevádzkou motorového vozila žalovaného EČ: I a podľa zákona žalovaný bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti poisteného podľa § 10 ods. 1 až 4 tým, že nepostupoval podľa pokynov poisťovateľa a nepristavil vozidlo k obhliadke. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1 927,93 eur do 15 dní odo dňa doručenia výzvy a v zmysle listu zo dňa 07.09.2018 na zaplatenie sumy 252,34 eur, tj. spolu v celkovej výške 2 180,27 eur.
20. Výzvy žalobcu boli adresované žalovanému na adresu Viničky XX/XX, I., pričom výzva zo dňa 13.08.2018 sa vrátila žalobcovi späť dňa 05.09.2018 s poznámkou, že si ju neprevzal v odbernej lehote a výzva zo dňa 07.09.2018 sa vrátila žalobcovi späť dňa 18.09.2018 s poznámkou, že adresát je neznámy.
21. Podľa § 788 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „Občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
22. Podľa § 2 písm. d), e), g) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ZoPZP), poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu; poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“); poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
23. Podľa § 10 ods. 1 ZoPZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
24. Podľa § 10 ods. 2 ZoPZP, vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada.
25. Podľa § 10 ods. 3 ZoPZP, poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že a) bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške,
b) v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je povinný oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno a sídlo, c) právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takomto prípade je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa.
26. Podľa § 10 ods. 4 ZoPZP, poistený je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť poisťovateľovi, že nastali okolnosti odôvodňujúce prechod práva podľa § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20191001> na poisťovateľa a odovzdať mu doklady potrebné na uplatnenie týchto práv.
27. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20150401.html>.
28. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 19.01.2018 došlo k dopravnej nehode žalovaného v Nitre, na parkovisku pre Lidlom. Účastníkmi nehody bol žalovaný a p. J., pričom žalovaný vyplnil dňa 20.01.2018 oznámenie o škodovej udalosti a doručil ho žalobcovi. Taktiež nebolo sporné, že žalobca vyplatil p. J. poistné plnenie v sume 2 180,27 eur.
29. Spornými zostali skutočnosti, kto spôsobil dopravnú nehodu, či k nej došlo spoluzavinením p. J., rozsah poškodenia vozidla VW Passat ako aj to, či žalovaný porušil zákonom určenú povinnosť, spočívajúcu v nepristavení jeho vozidla na obhliadku.
30. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vinníkom škodovej udalosti bol žalovaný, a to na základe listinných dôkazov, predložených žalobcom. Predmetom tohto sporu bolo teda aj posúdenie, či žalovaný je povinný plniť žalobcovi sumu 2 180,27 eur, ktorá bola zo strany žalobcu uhradená poškodenej z dopravnej nehody (škodovej udalosti). Preto sa musel súd predovšetkým vyporiadať s tým, či žalovaný porušil niektorú z povinností podľa § 10 ods. 1 až 4 ZoPZP.
31. Dôvodom pre uplatnenie regresného nároku podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP, bolo podľa žalobcu porušenie pokynov žalobcu zo strany žalovaného, spočívajúcom v nepristavení jeho vozidla k obhliadke, a to ani na výzvu žalobcu zo dňa 13.07.2018.
32. Žalovaný v priebehu konania namietal, že nemal vedomosť o žiadnej výzve, predstavujúcej pokyn žalobcu. Takáto mu nebola ani doručovaná a ani doručená.
33. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca doručoval žalovanému výlučne listy zo dňa 13.08.2018 a 07.09.2018, o čom predložil zásielky, ktoré sa žalobcovi vrátili späť ako nedoručené z adresy O. XX/XX, I.. Ohľadne výzvy zo dňa 13.07.2018, ktorá mala predstavovať pokyn žalobcu ako poisťovateľa podľa § 10 ods. 2 ZoPZP, žalobca nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že by sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca, napriek tomu, že mal, resp. musel mať vedomosť o tejto námietke žalovaného, na ktorú upriamil pozornosť vo svojich podaniach (už aj v odpore), žiadnym spôsobom nereagoval a ani nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie toho, že by sa žalovaný o tomto jeho pokyne aj dozvedel.
34. Samotný žalovaný tvrdil, že bol kontaktovaný osobou zo strany žalobcu, ktorému poskytol všetky požadované údaje a umožnil vykonať aj obhliadku vozidla. 35. Súd konštatuje, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla
adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. V prípade sporu o doručení písomnosti dôkazné bremeno o doručení zaťažuje odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.
36. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu.
37. Pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania postupoval súd podľa § 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ako aj v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 základných princípov CSP, keď žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje jednotlivým dôkazom súd podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.
38. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Žalobca uviedol, že o pokyne mal žalovaný vedomosť z listu zo dňa 13.07.2018, pričom žalovaný toto tvrdenie poprel a žalobca v tomto smere nepreukázal opak, tj. súdu počas konania nepredložil hodnoverný dôkaz o tom, že výzva žalobcu bola žalovanému doručená, resp. doručovaná.
39. Podmienkou pre uplatnenie regresného nároku je porušenie niektorej z povinnosti vymedzenej v § 10 ZoPZP. Tým, že žalobca nepreukázal ním uvádzané tvrdenia, predmetný nárok mu podľa súdu nemohol vzniknúť.
40. Keďže práve nedodržanie pokynu žalobcu (list žalobcu z 13.07.2018), o ktorom žalovaný ale nevedel, mal byť jediným dôvodom pre uplatnenie regresného nároku žalobcu voči žalovanému podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP, súd žalobu zamietol. Žalobcom tvrdené skutočnosti o tom, že žalovaný nedodržal zákonné povinnosti (pokyn žalobcu), neboli preukázané, preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemohol jeho žalobe vyhovieť. Nad rámec už uvedeného súd konštatuje, že ak aj žalobca uviedol, že zástupca Slovexperty kontaktoval žalovaného telefonicky (podľa predložených dokladov na č. 0915 729 563), je zvláštne, prečo ho nekontaktoval na č. 0950 772 582, uvedenom priamo žalovaným v oznámení škodovej udalosti zo dňa 20.01.2018. Predmetné oznámenie mal žalobca k dispozícii, sám ho priložil k žalobe ako prílohu. Podľa toho je pre súd dôveryhodnejšie tvrdenie žalovaného z vyjadrenia zo dňa 27.07.2021, kde poukázal na telefonáty žalobcom poverenej osoby na riešenie uvedenej poistnej udalosti. Okrem toho je tiež zvláštne, že pri listoch žalobcu zo dňa 13.08.2018 a 07.09.2018 žalobca
mal k dispozícii doklad o ich zasielaní, ale pri liste zo dňa 13.07.2018, ktorý bol pre posúdenie porušenia povinnosti žalovaného smerodajný, takúto zásielku počas konania nepredložil, a to i napriek tomu, že to žalovaný v priebehu konania poprel. Vzhľadom na to, že súd zamietol žalobu pre nepreukázanie porušenia povinnosti žalovaným, nezaoberal už ďalšími tvrdeniami strán sporu.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.