Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoCsp-27-2021.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: W. T., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX D. Č.. XX, právne zastúpený: JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická č. 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 031,79 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 03. 05. 2021, č. k. 9Csp/25/2020-149 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 031,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 031,79 eur od 05.03.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 30. 01. 2015uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Na základe úverovej zmluvy žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 2 600 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť mesačnými splátkami vo výške 70,71 eura pri počte splátok 66. Žalobca celkom za poskytnutý úver splatil sumu 3 631,79 eura. Súd konštatoval, že spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje všetky obligatórne zákonné náležitosti. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že predmetná zmluva neobsahuje uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru, ktorý má byť vyjadrený konkrétnym dátumom, teda dňom, mesiacom a rokom. Zmluva taktiež neobsahuje predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), keďže tieto majú byť uvedené ako samostatná zákonná náležitosť, konkrétne pre zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania. Konštatoval, že absencia vyššie uvedených náležitostí má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby žalovaný vôbec skúmal bonitu žalobcu, aby vyžadoval od žalobcu preukázanie skutočností týkajúcich sa jeho schopností
predmetný úver splácať dohodnutými pravidelnými mesačnými splátkami, resp. žeby skúmal jeho bonitu. Z dokladov predložených žalovaným nevyplýva, žeby veriteľ zisťoval výdavky či iné záväzky žalobcu pri komplexnom posúdení schopností splácať predmetný úver, teda konal v rozpore s prístupom starostlivého hospodára.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľovi z predmetnej úverovej zmluvy preto vznikol iba nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi reálne poskytnuté, a to vo výške 2 600 eur. Keďže žalobca doposiaľ zaplatil žalovanému sumu 3 631,79 eura, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1 031,79 eura, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Namietal, že úverová zmluva je vyhotovená v súlade s právnou úpravou. Cieľom § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bolo, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritéria, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru tak, ako je tomu v danom prípade. V prejednávanej veci termín konečnej splatnosti úveru, teda nebolo nevyhnuté určiť konkrétnym dátumom, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie, ale postačilo vymedzenie iným určitým spôsobom, ktoré bez akýchkoľvek ťažkostí a pochybností umožňovalo spotrebiteľovi tento dátum identifikovať. Vo vzťahu k výpočtu RPMN žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, aj smernicou a poskytol žalobcovi úplne a najpresnejšie informácie v požadovanej zrozumiteľnej a stručnej podobe. Tá žalobcovi umožnila porovnanie úveru ponúkaného žalovaného s akoukoľvek ďalšou ponukou na trhu. Jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej zmluve v časti Úver, kde sú uvedené všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú. Žalovaný preto zastáva názor, že v zmluve uviedol správnu výšku RPMN spolu s predpokladmi jej výpočtu. Ďalej uviedol, že žalobca pri podpise úverovej zmluvy vyhlásil, že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých svojich záväzkov, vrátane záväzkov s nižšie uvedených úverových zmlúv a že považuje svoju finančnú situáciu za primeranú svojim záväzkom. Uvedené vyhlásenie sa nachádza na strane 1 úverovej zmluvy a hneď vedľa neho sa nachádza podpis žalobcu. Pokiaľ teda žalobca nebol zbavený svojprávnosti na právne úkony, bolo predovšetkým v jeho záujme, aby si vedel spočítať výšku svojich doterajších nákladov a príjmu a sám si zvážil či úver dokáže splácať. Žalobca do roku 2019 s výnimkou pár splátok uhrádzal splátky riadne a včas. Aj z tejto skutočnosti je zrejmé, že nemal problém záväzok, ktorý mu z úverovej zmluvy vznikol, splácať. Žalovaný preto nepochybil, keď tvrdenie žalobcu považoval za dostatočné, vzhľadom na neexistenciu dôvodných pochybností o pravdivosti tvrdenia žalobcu. Žalovaný vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na výšku úveru s dlhými časovými odstupmi poskytnutia jednotlivých úverov, tiež s ohľadom na sofistikovanú analýzu, ktorej bol žalobca pri dojednaní úveru podrobený, splnil podmienky zákona, kedy miera poverenia zodpovedá čiastke, a teda žalovaný postupoval v danej veci s odbornou starostlivosťou. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd prihliadol na nevyhnutnosť eurokonformného výkladu právnych noriem, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
6. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.
8. Odvolací súd má po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacími námietkami žalovaného za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.
9. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie tak ako to má na mysli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP.
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 30.01.2015 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, hotovostný úver a revolvingový úver, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2 600 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 70,71 eura. Ročná úroková sadzba podľa zmluvy predstavovala 21,06 %, hodnota RPMN dosahovala 25,9 %, priemerná hodnota RPMN 17,33 %. Celkový počet splátok, ktoré mal žalobca žalovanému zaplatiť predstavoval 66. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia.
11. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie a jeho argumentáciou, že pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru a o dobu trvania zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., v samotnej zmluve o úvere tento údaj v časti údajov o úvere aj podľa názoru odvolacieho súdu absentuje. Počet splátok 66 (resp. v bode 39 - o určenie termínu konečnej splatnosti 66 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci), je údaj nepostačujúci. Vychádzajúc z formulácie termín konečnej splatnosti je nepochybné, že tento musí byť určený dátumovo, minimálne mesiacom a rokom a nemožno termín nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok.
12. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzatváraní zmluvy, akú dlhú dobu a dokedy má úver splácať. I podľa názoru odvolacieho súdu je to účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. S neuvedením tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) spája sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
13. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere absentujú predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., nakoľko pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Týmito predpokladaniu sú výška úveru, výška splátky, jej interval, počet splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov.
14. Súdu prvej inštancie preto nemožno vytknúť, že pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl taktiež v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, aj z tohto dôvodu.
15. Navyše pre porušenie povinností žalovaného pri skúmaní bonity je úver bezúročný a bez poplatkov. Za stavu, ak dodávateľ neskúmal výdavky spotrebiteľa, hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (§
7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., čo samo postačuje na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru).
16. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 2 600 eura, žalobca zaplatil celkom sumu 3 631,79 eura. Žalovaný sa teda obohatil o žalovanú sumu 1 031,79 eura (3 631,79 eura - 2 600 eur).
17. Keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami žalovaného nezaoberal.
18. Za toho stavu odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).