Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-310-2021.pdf
PDF · 105.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/310/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: W. U., rod. A. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX E. pri T., zastúpená JUDr. Petrom Debnárom, advokátom so sídlom Metodova 7, 821 08 Bratislava, a manžela: E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX E. pri T., zastúpený Mgr. Janou Bartošovou, advokátkou so sídlom Kukučínova 23, 942 01 Šurany, IČO: 42 194 814, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu D. U., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 900 03 Senec, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/112/2020-49, zo dňa 11.03.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku IV. o výživnom na maloleté dieťa a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 37P/112/2020-49, zo dňa 11.03.2021, vo výroku I. rozviedol manželstvo W. U., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, a E. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX, vo výroku II. na čas po rozvode manželstva zveril maloletú D. U., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III. zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, vo výroku IV. otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, vo výroku V. styk otca s maloletou neupravil, vo výroku VI. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Za preukázané mal, že manželia spolu nežijú od apríla 2020, spolu nehospodária a nemajú spoločný záujem na obnovení manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielne názory na manželské spolužitie a hospodárenie, ich citové a intímne odcudzenie, následné odsťahovanie manželky s deťmi, jej novú známosť a neplnenie si vyživovacej povinnosti manžela voči deťom. Vo veci zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletej a správe jej majetku obidvoma rodičmi ako aj neupravenia styku otca s maloletou, zohľadnil zhodné stanoviská rodičov a odporúčania kolízneho opatrovníka. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej
povinnosti vychádzal zo zákonných kritérií, odôvodnených potrieb maloletej, osobnej starostlivosť matky o maloletú, schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a ich ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dospelej R. U., nar. XX.XX.XXXX, študentke 4. ročníka Z. I. v T., na výživu ktorej otec neprispieva. Zohľadnil, že obe dcéry žijú s matkou v prenajatom byte s nákladom 600 eur mesačne. Na strane maloletej D. (17 rokov) študujúcej v školskom roku 2020/2021 1. ročník strednej umeleckej školy J. R., E. v T. poukázal na jej odôvodnené náklady na bývanie, stravu 70 eur, ošatenie a obuv, náklady na psychológa (40 eur za sedenie), drogériu 50 eur, školské potreby 30 eur, za mesačník 20 eur. Vo vzťahu k matke pracujúcej ako predavačka vychádzal z jej priemerného čistého mesačného príjmu v spol. J. otec, a.s. W. XX/C, T. XXX,XX eur a poberania rodinných prídavkov 48 eur mesačne. Na strane otca mal za preukázané, že má úplné stredoškolské vzdelanie s nadstavbou (je vyštudovaný mechanik NCC strojov), bez obmedzení pracovať v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu. Pri hodnotení jeho možností a schopnosti nezohľadnil ním deklarovaný jediný príjem vo výške 82,87 eur netto mesačne, ktorý 6 rokov pracuje vo firme E., s.r.o. R. N. na X/X pracovný úväzok. Nezohľadnil vyjadrenie otca, že majiteľ firmy, jeho brat, vlastní nehnuteľnosť v ktorej býva za režijné náklady, používa jeho osobné motorové vozidlo, telefón, notebook, ním uvedené nevyhnutnými nákladmi na stravu 100 eur mesačne, s tým, že mu vypomáhajú susedia. Pri takto prezentovanom príjme otca, a jeho sociálnych a bytových pomerov ustálil dôvodné pochybnosti o skutočnom príjem otca a podozrenie na účelové správanie otca dosahovať nízky príjem. Pokiaľ otec skutočne dosahuje ním deklarovaný príjem súd prvej inštancie uzavrel, že nezistil žiadne obmedzenia otca, aby si našiel adekvátnu prácu za účelom zabezpečenia primeranej výživy maloletej, ktorá je na výživu od svojich rodičov stále odkázaná. Dôvodil, že otec nedostatočne využíva svoj pracovný potenciál a preto skutočnosť, že vo firme svojho brata dosahuje ním deklarovaný príjem nemôže byť dôvodom určenia výživného v ním navrhovanej výške, ktorá nezohľadňuje ani náklady na najzákladnejšie potreby maloletej. Mal za to, že otec je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Dôvodil, že výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami a nákladmi, ktoré nie je nevyhnutné vynakladať. Súd prvej inštancie v danom prípade osobitne zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú a skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej neplní a na jej starostlivosti a výchove sa nepodieľa, nestretáva sa s ňou. Výšku výživného odvodil aj od životnej úrovne, akú maloletá zdieľala počas trvania spolužitia rodičov v rodinnom dome v J. G.. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozsudku vo vzťahu k výroku o výživnom na maloletú podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc ho zmeniť a výšku výživného určiť v sume 70 eur, najviac 100 eur mesačne, alebo rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok v napadnutej časti považoval za vecne nesprávny, v rozpore so skutočným a tým aj s právnym stavom veci, namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdene veci. Uviedol, že jeho dlhodobá finančná situácia mu neumožňuje platiť určené výživné na maloletú. Aj keď si je vedomý svojej zlej finančnej situácie, doposiaľ sa mu neporadilo nájsť si prácu, ktorá by mu pokryla jeho nevyhnutné výdavky (bývanie, stravu, oblečenie, kozmetiku, auto. mobil, lekársku resp. zubnú starostlivosť) a súčasne platiť výživné v určenej výške. Uviedol, že od pojednávania v septembri 2020 aktívne začal riešiť svoj stav so svojim bratom- majiteľom firmy, kde je zamestnaný, avšak po dôkladnej analýze stavu firmy zistili, že v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom spoločnosti za posledný rok výrazne klesol počet zákaziek v dôsledku stagnácie trhu. Pokiaľ ide o hľadanie iného zamestnania, narazil na rovnaký problém. Jeho nadobudnuté vzdelanie už nepostačuje na požiadavky dnešnej doby, je síce vyštudovaný mechanik strojov, avšak od vyštudovania jeho odboru uplynulo takmer 30 rokov, pričom v ňom rovnako dlhý čas nepracoval. Jeho vzdelanie mu v súčasnej pretechnizovanej dobe nie je žiadnym prínosom na trhu práce. Súd od neho žiada, aby si našiel iné, lepšie platené zamestnanie vo svojom vyštudovanom odbore mechanik strojov. Ak dá výpoveď v danej firme, zostane absolútne bez príjmu, bez ubytovania, bez auta, bez mobilu a notebooku a bez stravy, ktorú mu brat začal po odchode manželky poskytovať ako kompenzáciu za znížené energie v rodinnom dome. Zaujímal sa aj o rekvalifikačné kurzy, dostal však odpoveď, že musí počkať na uvoľnenie vládnych opatrení. Musí si teda nájsť prácu s takým príjmom, ktorý mu mesačne pokryje nevyhnutné výdavky na základnú stravu, oblečenie a obuv, kozmetiku, lieky a zubára, dopravu do nového zamestnania, na prenájom jednoizbového bytu. Poukázal aj na vyživovaciu povinnosť k dcére R., ktorá sama iniciovala konanie o určenie výživného na plnoleté dieťa. Nie je pravdou, že by zatajoval svoj príjem, alebo by sa vyhýbal lepšie platenému zamestnaniu. Namietal, že výživné nevychádza z potrieb maloletej, keď jej náklady sú 210 eur (40-eur na psychológa, 70 eur na stravu, 50 eur na drogériu, sumy 20-30 eur na školu a sumy 20 eur za mesačník).
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako správny potvrdiť. Uviedla, že doposiaľ otec neplatí výživné na maloletú, v dôsledku čoho bola nútená dňa 29.04.2021 podať na otca trestné oznámenie pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy. Uviedla, že otec má vyživovaciu povinnosť aj k druhej dcére, študentke, ktorá si sama podala návrh na určenie výživného (sp. zn. 24Pc/10/2020). Uviedla, že otec ohľadom majetkových a zárobkových pomerov nevypovedá pravdu. Nakoľko mal v minulosti exekúcie, ktoré postihovali aj jej zárobok, asi pred 6 rokmi previedol svoju firmu E.. na svoju matku a po jej smrti sa stal jej jediným spoločníkom a konateľom jeho brat L. J. (spolu s tým nadobudol aj majetok spoločnosti). Napriek tomu celú spoločnosť (s predmetom podnikania v preprave a doprave) riadi naďalej otec, otcov brat je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere. Z dôvodu zadĺženia otca v minulosti, na výstavbu rodinného domu v Moste pri Bratislave si hypotekárny úver vzal na seba jeho brat, na splátky ktoré mu v skutočnosti poskytuje finančné prostriedky otec. Zdôraznila, že v rodinnom dome spolu s deťmi bývali ako rodina 6 rokov a to až pokiaľ pre správanie otca zo spoločnej domácnosti deťmi neodišla. Otec má premyslene majetok aj obchodnú spoločnosť registrovanú na brata, aby nebol exekučne postihnuteľný. Nie je pravdou, že nemá príjem, keď s ním žila v spoločnej domácnosti a vyhotovovala mu faktúry za prepravu tovaru, jeho mesačný príjem bol od 2.000 do 3.000 eur. Zdôraznila, že s oboma dcérami žije v prenájme v 3 izbovom byte, dcéry sporadicky brigádujú, aby mali zabezpečené finančné prostriedky na pokrytie niektorých potrieb.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval na svojej právnej a skutkovej argumentácii uvedenej v odvolaní. Uviedol, že nerozumie z akých zdrojov má zabezpečiť výživné pre svoje 2 dcéry bez toho aby sa neúmerne zadĺžil a zároveň nerozumie, prečo by výživné vo výške 70 až 100 eur nebolo dostatočné do času, kým si nestabilizuje svoju finančnú situáciu. Výživné posiela vo výške zodpovedajúcej jeho majetkovým pomerom a aktuálnym možnostiam. Tvrdenia matky o jeho príjme vychádzajú z minulosti a nezodpovedajú aktuálnemu stavu z ktorého má aj súd vychádzať pri rozhodovaní. To, že v minulosti zarábal a staral sa o domácnosť nič nemení na tom, že momentálne už matkou uvádzaný príjem nedosahuje.
6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 19.08.2021, poukázala na výšku mesačných platieb otca titulom výživného na maloletú, ktoré mesačne nepresahujú výšku 50 eur.
7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 37P/112/2020-49, zo dňa 11.03.2021, rozviedol manželstvo rodičov maloletej, ktorú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku oprávnil obidvoch rodičov, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne, styk otca s maloletou neupravil. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku.
8. V danom prípade podal odvolanie otec len proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výživnom na maloletú D. U. na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude účastníkov konania označovať ako otec a matka. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2021.
9. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia výšky výživného na maloletú na čas po rozvode manželstva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.
11. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča.
12. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
13. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.
14. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloletú na čas po rozvode, jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletej, jej veku, ale aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5
a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, počet vyživovacích povinností každého z rodičov a skutočnosť, že otec sa na starostlivosti a výchove maloletej nepodieľa, matka žije s maloletou a tiež aj staršou plnoletou dcérou v prenájme a sama zabezpečuje ich potreby. Správne súd prvej inštancie tiež pomenoval otcom prezentované zárobkové možnosti a schopnosti a správne nezohľadnil pri ich posúdení výšku ním deklarovaného príjmu v bratovej firme 82,27 eur mesačne, ale uplatnil zásadu potencionality v nadväznosti na vzdelanie otca, jeho dobrý zdravotný stav a možnosti na trhu práce v Bratislave a okolí. Otec býva v 4 izbovom rodinnom dome svojho brata, ktorý však postavil sám pre potreby rodiny a v ktorom ako rodina pred rozvodom manželstva viedli spoločnú domácnosť. Ako dispečer pracujúci vo firme svojho brata, dosahuje príjem 82,27 eur netto mesačne, avšak má k dispozícii rodinný dom, auto, stravu, mobilný telefón notebook. Je len zrejmé, že ním uvádzaný príjem v obchodnej spoločnosti jeho brata, spolu s deklarovanými jeho mesačnými nákladmi a výživným ktoré je ochotný platiť 70- 100 eur mesačne sú v priamom nepomere. Odvolací súd nezohľadnil ani tvrdenie otca o výške jeho príjmu z dôvodu pandemických opatrení pre šírenie ochorenia Covid 19, nakoľko išlo o dočasné obmedzenia, navyše otec nijako nepreukázal že táto jeho argumentácia je dôvodná napr. porovnaním ziskov spoločnosti a výšku jeho príjmov za obdobie pred a počas pandemických obmedzení, ktoré mali mať zásadný vplyv na podnikanie (v oblasti dopravy, prepravy) a jeho príjem z neho plynúci. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné na maloletú v konaní o rozvod manželstva bolo určené od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna (t.j. v danom prípade od 10.05.2021), ktoré zohľadňuje náklady a výdavky maloletej s ohľadom na jej aktuálny vek blízky veku dospelosti a reflektuje aj na jej štúdium a prípravu na budúce povolanie na obdobie na čas po rozvode manželstva. Pokiaľ ide o otcom namietanú výšku výživného s poukazom na mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletej odvolací súd udáva, že tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania je potrebné ustáliť vo výške 414 eur mesačne a spočívajú v minimálnom pomere nákladov na platby za bývanie v matkou prenajatom byte 100 eur, drogériu a kozmetiku 30 eur, stravu 140 eur (stravná jednotka počas celého dňa doma, v škole, minimálne 4,50 eur na deň), oblečenie a obuv 30 eur, mobil 10 eur, MHD 14 eur, psychológ 40 eur, 50 eur poplatky v škole. Takto definované náklady na maloletú v jej veku blízkom veku dospelosti nemožno považovať za neprimerané a je potrebné zdôrazniť, že tvorili životnú úroveň maloletej aj počas trvania manželstva rodičov. Uvedené ustálenie priemerných odôvodnených nákladov nezohľadňuje aj ďalšie mimoriadne výdavky na maloletú, ktoré bezpochyby súvisia vo veku maloletej s aktivitami poriadaných školou, vreckové či náklady spojené s kultúrnym a spoločenským vyžitím maloletej ( knihy, kino a pod.). V posudzovanom prípade bolo potrebné osobitne zohľadňovať výlučnú osobnú starostlivosti matky o maloletú, o ktorú otec neprejavuje skutočný záujem a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť. V prospech maloletej neposkytuje vecné plnenia alebo dary pri príležitosti sviatkov, neprispieva na niektoré osobitné výdavky, nedáva jej vreckové. Podiel matky na osobnej starostlivosti je tiež formu plnenia si jej vyživovacej povinnosti a v tomto prípade, kedy otec na starostlivosti o maloletú neparticipuje, je potrebné ju zohľadniť. Otcom navrhovaná výška výživného, ktoré by nepokrylo ani najzákladnejšie finančné nároky na výživu maloletej je nereálna a v jednoznačnom rozpore s jej záujmami. K odvolacím dôvodom otca je potrebné uviesť, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. V posudzovanej veci súd prvej inštancie preto správne vychádzal z možností a schopností otca, poukazujúc na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, jeho pracovné zaradenie a prax, vek aj zdravotný stav, ktorý ho neobmedzuje pri výkone akejkoľvek práce, vrátane manuálnej. Takýto prístup otca k zodpovednosti za maloletú a plneniu si zákonnej vyživovacej povinnosti nemôže byť na úkor maloletej. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného bolo dôvodné vychádzať nie z faktického, ale potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosiahnuť, keby svoje schopnosti a možnosti využíval. Pokiaľ ide o výdavky otca a ním uvádzané benefity, ktoré mu namiesto príjmu poskytuje jeho brat odvolací súd udáva, že na tieto nie je možné prihliadať resp. prihliadať iba čiastočne v miere, neohrozujúcej zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej, na výživu odkázanej zo strany obidvoch rodičov.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom na maloletú poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil, ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).