Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/50/2020

Potvrdené rozhodnutím 8To/12/2022
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému Q. Z. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora a poškodenej strany proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/50/2020 zo dňa 12. októbra 2021, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 31. mája 2022 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a poškodenej strany Lesy Slovenskej republiky, š.p."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.10.2021 v Rožňave, takto

rozhodol:

Podľa písmeno b/

obžalovaného Q. Z., J.. XX.XX.XXXX I. Y., Y. G. X. XXXX/X, K.,

oslobodzuje,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. zo dňa 25.06.2020 za skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa , v znení účinnom do 31.07.2019, ktorý mal spáchať tak, že

v presne nezistenom čase v období od februára 2017 do 20.03.2017 v katastrálnom území obce Čoltovo, okres Rožňava, v lesnom celku Stárňa, z lesného porastu (dielcov) JPRL Č.. XXXX, Č.. XXXX na parcele EKN č. XXX/XX, ktorej bol menšinovým vlastníkom v pomere 1/3, neoprávnene vyťažil a odcudzil drevnú hmotu v objeme 582,02 m3 tým spôsobom, že bez súhlasu väčšinového dvojtretinového vlastníka - D. L. E. H., štátnej občianky Maďarska, ako aj zákonného nájomcu a obhospodarovateľa lesa

- Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica, Odštepný závod Revúca, ako spoločník a konateľ spoločnosti P. N..V..Q.., X., F.: XXX XXX XX, a zároveň ako odborný lesný hospodár nariadil náhodnú ťažbu, keď vyznačil miesto ťažby, označil stromy rôznych druhov, najmä dub a hrab, a nariadil ich výrub, ktorý na jeho príkaz realizovali pilčíci I. I., S. H., K. E. M. K. H. v domnení, že tento je legálny, čím spôsobil pre poškodené Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica, Odštepný závod Revúca, IČO: 360 383 51 a poškodenú D.X. L. E. H. škodu vo výške najmenej 66.010,79 EUR, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa poškodené Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rožňave podal dňa 25.06.2020 obžalobu na Q. Z. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako to je opísané vo výroku tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov, listinnými dôkazmi a na základe toho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:

Obžalovaný Q. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil v súlade s , že je nevinný zo spáchania žalovaného skutku.

Obžalovaný na úvod výpovede uviedol, že podniká od roku 2001 a celý svoj profesionálny život sa venuje lesníckej činnosti, obchodu s drevom, ťažbou dreva, dopravou dreva, ale aj pestovnej činnosti v lesoch, zalesňovaniu a ďalším iným činnostiam súvisiacich s lesníctvom. Hlavnou činnosťou niektorých z jeho firiem je, že sa zaoberá kúpou lesných nehnuteľností, následnou správou týchto nehnuteľností a celkovým hospodárením v lese. V roku 2016 dostal ponuku na kúpu lesných pozemkov v katastri obce Čoltovo od pána Š.. Išlo zhruba o 30 hektárov lesných pozemkov. Došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej si dohodli, že lesné pozemky, ktoré mu ponúka do určitého času prevedie do jeho osobného vlastníctva. V tejto veci ho zastupoval brat Z.. S. Z., ktorý vyjednával podmienky tejto zmluvy a následných kúpnych zmlúv. Jednou z podmienok bolo, že nehnuteľnosti budú prevedené do jeho osobného vlastníctva v krátkej dobe, behom dvoch - troch mesiacov. Nemal dôvod Š.i nedôverovať, tak mu zaplatil za lesné pozemky kúpnu cenu v dvoch častiach. Jedna časť bola zaplatená priamym prevodom na účet, druhá časť prostredníctvom notárskej úschovy, keďže zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy vyplývalo, že sa musia splniť nejaké odkladacie podmienky. Pán Š. sa nejakým spôsobom dostal do omeškania so samotným prevodom, nakoľko sa nejednalo iba o parcelu XXX o rozlohe 6 hektárov, ale išlo zhruba o 30 hektárov v celku v tej lokalite, ktoré spolu susedia na lesnom celku Stárňa, v katastrálnom území Čoltovo. Obžalovaný uviedol, že na lesnom celku Stárňa má zhruba slabých 7 hektárov, čo nie je ani 1% podielu z jeho portfólia, ktoré tam vlastní. Na lesnom celku Stárňa vlastní zhruba 1000 hektárov lesa. Obžalovaný požiadal po kúpe týchto lesných pozemkov Lesy SR o vydanie pozemkov do užívania. Na to, aby mu lesné pozemky boli vydané bolo treba identifikovať v teréne ich vlastnícku hranicu, ktorá delí fyzicky vlastníctvo a presne vytyčuje kade vedie, aby každý z tých vlastníkov vedel, kde sa tá hranica presne nachádza a aby sa vedel v teréne orientovať a aby vedel hospodáriť.. Lesy na lesnom celku Stárňa, špeciálne dielce v oblasti Čoltova, Dlhej Vsi sú väčšinou všetko rovnoveké dubovo, hrabové, zmiešané a listnaté porasty, kde bez jasnej identifikácie geodetom, alebo inou osobou, ktorá je na to oprávnená, čiže taxátormi nie je možné presne určiť, kde sa človek nachádza bez toho, aby presne vedel, že tu je hranica. Na vypracovanie protokolu o priebehu hraníc si obžalovaný objednal vyhotovovateľa programu starostlivosti o lesy, ktorý v tej konkrétnej lokalite vyhotovoval program starostlivosti o lesy a to Slovenskú lesnícku spoločnosť, a.s. Banská Bystrica. Od nich získal protokol o priebehu hraníc, na základe ktorého požiadal o vydanie týchto lesných nehnuteľností. Hranicu v teréne vyznačili pracovníci F.. K. M. F.. H.. Na stromy, ktoré sa nachádzajú na hranici nastriekali vo výške očí - 1,30m od zeme červenú kocku v rozmere 10 cm x 10 cm. Na okrajové stromy hranice vyznačovali aj črtákom. Následne taxátori doručili pani S.Á., čo je referent pozemkovej správy na lesnom závode v Revúcej oznámenie, že hranice boli vytýčené v tomto lesnom celku a ďalej nasledovalo vyhotovenie protokolu o priebehu hraníc. Protokol o priebehu hraníc stanovuje, či obidve strany hranice súhlasia s hranicou. Tento protokol bol podpísaný obžalovaným ako aj zástupcom Lesov SR, keďže zastupovali neznámeho vlastníka na väčšinovej časti tejto parcely a na základe tohto podpísaného protokolu o priebehu hraníc požiadali o vydanie nehnuteľností Lesy SR. 30.12.2016 obžalovanému bola poštou zaslaná dohoda o odovzdaní lesných nehnuteľností a teda bol tam vyhotovený protokol o priebehu hraníc. Pána S. poverili na lesoch, aby túto hranicu skontroloval a aby tieto pozemky boli vydané do užívania. Avšak pán S.Á. túto hranicu neskontroloval. Pán S. klamal v tom, že hranicu skontroloval. Pani S. mu dôverovala a protokol o priebehu hranice považovala za správny. Obžalovaný pri vyznačovaní hranice nebol, čiže nemal odkiaľ vedieť, že hranica ktorú vyznačili taxátori nie je tá, ktorá by mala byť. Keby si pán Matlák splnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva, lebo podpisoval protokol o priebehu hraníc, tak by sa prišlo na to, že hranica medzi parcelou XXX a jeho parcelami, ktoré mal už vtedy v 1/1-ine je posunutá na okraj hranice, na okraj parcely XXX a upovedomili o tom pani S., ktorej by jasne povedal, že hranica je zle vyznačená. Zvolala by sa pracovná skupina a išlo by sa to znova urobiť. Následne obžalovaný ako vlastník a zároveň obhospodárovateľ lesných pozemkov neodkladne do týchto porastoch vchádza ako odborný lesný hospodár a posudzuje, že či nie je treba urobiť nejaké opatrenia na to, aby sa zabránilo šíreniu škodlivých činiteľov, aby sa zabránilo devastácii tohto majetku. Vyznačil náhodnú ťažbu, lebo les si to vyžadoval. Na túto činnosť prizval pána H.. Ťažbu vyznačovali klasicky sprejom do výšky zhruba 1,30 m na kmeň stromu a na koreňový nábeh stromu. Meria sa jeho priemer a zapíše sa to do zápisnice. Po vyznačení ťažby vznikol previerkovací manuál, resp. Zápisník, ktorý sa spracoval u obžalovaného v kancelárii s tým, že sa vypočítal objem dreva určený na ťažbu. Pri vyznačovaní sa strom zmeral, zapísal sa jeho priemer a druh dreviny a spravil sa výpočet objemu dreva, ktorý sa má z týchto porastov vyťažiť. Po uvoľnení pracovnej skupiny týmto obžalovaný zadal túto ťažbu vykonať

a pred ťažbou im priamo obžalovaný vypísal súhlas na ťažbu dreva a vysvetlil im akým spôsobom si praje, aby to vykonali. Tak ako vždy dovtedy, tak aj teraz ich jasne upozornil, že majú ťažiť iba označené stromy a majú zrezávať staré pne, ktoré sa po poraste nachádzajú. Chlapi začali ťažiť, rezali, tak ako im povedal. Pilčíci pílili, vývozkár na vývozke túto drevnú hmotu kus po kuse po poraste zbieral a vyvážal na odvozné miesto. Odvozné miesto zriadili na okraji lesného porastu, kde mali uzavretú dohodu s miestnym poľnohospodárom. Ťažba prebiehala až do jedného dňa, keď mu zavolal najprv niektorý z jeho kolegov a povedal mu, že prišli zamestnanci štátnej správy z Rožňavy a zamestnanci lesov plus polícia a že jednoducho vykonávajú nelegálnu ťažbu, že tam ťažia. On im povedal, že oni nelegálnu ťažbu nevykonávajú, nech teda pokračujú naďalej v ťažbe. Vtedy mu volal niekto od štátnej správy, z okresného úradu, kde obžalovaný trval na tom, že z jeho strany nedochádza k nelegálnej ťažbe, na čo bol odňatý súhlas na ťažbu vedúcemu skupiny, tým bol vtedy pán Peter Hľadaj. On bol ten, čo podpisoval prevzatie súhlasu. Obžalovaný na to chlapom povedal, nech balia techniku a nech nepokračujú v ťažbe a prestalo sa v tomto poraste ťažiť, v poraste dvoch dielcov. Následne obžalovanému prišlo oznámenie o vykonaní štátneho dozoru z Okresného úradu Rožňava, kde tento štátny dozor u neho vykonávali na lesnom celku Stárňa zhruba 15x za obdobie posledných piatich rokov a boli to hlavne pracovníci Okresného úradu Rimavská Sobota s poverením spolu s Revúcou. Okresný úrad nekonštatoval pochybenie lesných porastov, že by obžalovaný nejakým spôsobom pochybil. Pred vynesením výsledku prebehla terénna obhliadka s pracovníkmi štátnej správy s pánom G. M. K. M. M., ktorí sa prišli do toho lesného porastu pozrieť. Stretli sa najprv u nich v kancelárii, potom sa presunuli do lesa a potom obchôdzkou cez ten lesný porast si viac menej konfrontovali svoje názory. Obžalovaný im ukazoval pne po ťažbe, staré pne, ukazoval im stromy, ktoré ostali stáť, ktoré boli označené bielymi bodkami, lebo tým, že oni zastavili odobratím súhlasu ťažbu, tak niektoré stromy tak logicky ostali stáť, ktoré boli označené. Ukazoval im prečo tieto stromy označil. Na tých stromoch im jasne demonštroval, že prečo sú tieto stromy súce na vyťaženie a čo tým získa a čo tým stratí. Ani pani M. M. K.Á. G. nekonštatovali na mieste žiadne porušenie zákona. Možno 5 - 6 mesiacov po sa mu ozval vyšetrovateľ z polície z Rožňavy, aby prišiel v tejto veci vypovedať. Obžalovaný je v súčasnosti vlastníkom uvedených pozemkov v pomere 1/1. K zisku obžalovaný uviedol, že tam zisk nebol, reálne náklady boli na úrovni speňaženia dreva. Ohľadne škody vyčíslenej znalkyňou M. táto je podľa názoru obžalovaného prestrelená, nie je možné, aby bola na tak malom pozemku tak vysoká hodnota. Taktiež uviedol, že podľa znaleckého posudku K.. M. bolo vyťažených 580 m3 drevnej hmoty, čo v žiadnom prípade pri uvedených hodnotách nie je možné. Podľa programu starostlivosti o lesy z roku 2016 pre ťažbu tam bolo sumárne 1520 m3 drevnej hmoty a to za dielec 1431 v rozlohe 3,74 hektára 852 m3 drevnej hmoty a za dielec XXXXC o rozlohe 3,10 hektára 668 m3. Postupujúc podľa posudku malo by tam ostať 937,98 m3 drevnej hmoty, avšak v súčasnosti je tam 1522,47 m3 drevnej hmoty. Zároveň podľa znaleckého posudku by mala vychádzať hodnota lesa na 350.000,- EUR a to vzhľadom k tomu, že znalkyňa určila hodnotu vyťaženej 1/3-iny drevnej hmoty na 100.000,- EUR, 2/3-iny ostali a treba pripočítať aj samotnú plochu lesa. Podľa obžalovaného je to smiešne číslo. Hodnota lesa závisí od hodnoty lesného porastu. Obžalovaný taktiež poprel, aby v období roku 2017 sa nevykonala žiadna ťažba. Je zrejmé, že ťažba tam prebiehala aj predtým. Lesy SR to však neodevidovali. Starý plán z roku 2007 k dielcu 1432 hovorí o 240m3 na hektár. O 10 rokov malo byť pri novom určené 270 m3 na hektár. Taxátori však pri tvorbe nového plánu v roku 2016 určili 215m3 na hektár. Podľa obžalovaného neexistuje les na Slovensku, kde by za 10 rokov nenašli náhodnú ťažbu. Vyťaženú drevnú hmotu obžalovaný odpredal pre Celulózky a papierne SCP Ružomberok, kde dopravu zabezpečil niekto externý.

Svedkyňa F.. Q. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný požiadal dňa 11.08.2016 o užívanie lesných pozemkov. Uvedenú žiadosť doplnil dňa 24.10.2016, pričom malo ísť o lesné K. H. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX M. XXX/XX. Na jeho žiadosť bolo odpovedané 12.09.2016, kde mu bolo uvedené, že tieto pozemky mu nemôžu dať to užívania, nakoľko je vlastníkom len 1/3- iny. 2/3-inový vlastník je neznámy a správu týchto 2/3 zabezpečujú Lesy SR. V nasledujúcom období došlo k dohode o odovzdaní nehnuteľností, pričom terénna obhliadka sa nekonala. Ona poverila pána S. na preverenie hraníc medzi pozemkami XXX/XX M. XXX/XX, kde tento potvrdil, že hranica je správne a jasne vyznačená. Nemala mu dôvod neveriť. Dohoda o odovzdaní nehnuteľnosti bola podpísaná obžalovaným a riaditeľom úradu. Súčasťou dohody boli aj protokol o priebehu hraníc, protokol o odovzdaní odborného hospodára a grafická príloha. Kolega S. s kolegom N. svedkyňu požiadali na ohliadku terénu, nakoľko S. mal podozrenie, že došlo k nelegálnemu výrubu na parcele, ktorá nebola premetom odovzdania. Dňa 30.5.2017 išli do terénu, kde prostredníctvom GPS prístroja označili hranice oranžovou šípkou. Nekontrolovali zadnú hranicu parciel XXX/XX. Značili to z dôvodu, aby S. vedel vyčísliť spôsobenú škodu. Parcela bola do užívania odovzdaná obžalovanému až v roku 2018, kedy bol

vlastníkom v pomere 1/1-ine. K otázke odovzdania výťažku uviedla, že výťažok z predmetnej parcely je uložený na depozite na obdobie troch rokov. Po troch rokov sa odovzdá vlastníkovi, ak sa nájde. Ak sa vlastník nenájde, prechádza to do výnosov.

Svedok F.. S. G., referent mechanizácie v Revúcej uviedol, že jemu bolo doručené oznámenie o spáchaní priestupku, čo založil do evidencie. V týchto lesných porastoch nikdy nebol. Podľa lesnej hospodárskej evidencie v roku 2007 -2016 k ťažbe nedošlo.

Svedok I. I., zamestnanec obžalovaného vypovedal, že počas ťažby v Čoltove mali údajne prekročiť hranicu. On pracoval na vyvážačke. Miesto, kde sa nachádzali rozlišovali podľa značiek na stromoch.

Svedok S. H., bývalý zamestnanec obžalovaného, uviedol, že prišli rúbať, pričom obžalovaný ukázal E., kde majú rúbať. 3-4 dni rúbali v oblasti vyznačenej oranžovou farbou, kde boli označené stromy na výrub bielou farbou a potom prišli policajti s nejakou pani z úradu a zakázali im rúbať.

K. E. v pozícii svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že chodili rúbať, pričom rúbali aj podrast, aj staré pne, rezali stromy bielej farby, hranice boli označené oranžovou farbou. Práce sa ukončili z dôvodu, že ich zastavili. Pred výrezom vykonal obhliadku s obžalovaným, kde bola vymedzená jedna hranica.

Svedok K. H. uviedol, že po príchode do Dlhej Vsi, dostali súhlas na ťažbu a išli píliť. Nepamätal kedy ani koľko tam boli. Ťažili hrab, dub, stromy čo boli označené bielou farbou, hranice boli oranžovou farbou. Ťažbu ukončili po odstavení z lesného úradu.

V pozícii svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal lesník na obvode Panica Y. S., ktorý uviedol, že došlo k nezákonnému výrobu lesa. Zistil, previerkou, ktorú vykonal sám, že došlo k výrubu na porastoch, kde sa neťažilo 14 rokov, nebola tam ani úmyselná ani neúmyselná ťažba, neboli tam ani krádeže. Uvedené miesta boli v užívaní Lesov SR. Po zistení, že sa tam rúbe to oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Ďalej predniesol, že je povinnosťou vlastníka pozemku vyznačiť hranice. Ohľadne kritického porastu bol svedok poverený pani S., aby preveril hranice medzi pozemkami XXX/XX M. XXX/XX, kde našiel červené šípky v počte asi 10 vyhotovené olejovou farbou. Na základe toho pani S. vydala tieto porasty obžalovanému. Ku kontrole týchto hraníc došlo začiatkom novembra - decembra. Pri kontrole svedok našiel aj hranicu parcely XXX/XX s porastom XXXX Z., ktorá bola bielej farby. Oranžové štvorce svedok nenašiel. Uviedol, že nebolo jeho povinnosťou kontrolovať hranicu pozemku XXX/XX nakoľko tento bol v užívaní Lesov SR a tam nebol ani dôvod na to, aby bol tento les označený oranžovými štvorcami, jeho úlohou bolo kontrolovať len pozemok XXX/XX, ktorý bol pánovi Z. odovzdaný. O krádeži sa dozvedel začiatkom apríla 2017, kedy vyznačoval previerku a podával trestné oznámenie. V novembri

- decembri, kedy bol preveriť hranice pozemku XXX/XX tam tieto hranice neboli. Svedok si na uvedenom území nevšimol ani žiadne pne, podľa neho išlo o les úplne normálny, zdravý stav.

Na otázky obhajcu svedok Matlák reagoval, že hranice medzi pozemkami XXX/XX a XXX/XX vyznačoval v roku 2017 za súčinnosti pána N. a pani S. červenými šípkami vo vzdialenosti 70-80 metrov, nejakých 10-12 značiek. Stromy, na ktorých boli značky tam už nie sú. Hranice medzi Z. XXXX M. Z. XXXX sú dlhodobo vyznačené bielou farbou.

Svedkyňa F.. M. M. vykonala u obžalovaného štátny dozor. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný prišiel na okresný úrad, kde sa robila administratíva časť a potom sa išlo do lesov. Ku krádeži dreva vypovedala, že niekedy v marci 2017 na podnet obyvateľa F. A. občana Dlhej Vsi išla s F.. G. do k.ú. obce Čoltovo, ktoré obhospodáruje obžalovaný, resp. jeho firma. Tam našli ťažbárov, ktorí predložili súhlas na ťažbu s tým, že sa jednalo o náhodnú ťažbu. Následne na úrade zistili, že program starostlivosti o les skončili v roku 2016 a nový program nebol v platnosti. Nebola prepísaná vlastná ťažba. Prišla s F.. S., F.. L. M. F.. G. o pár dní a zastavili za súčinnosti kriminálnej polície ťažbu na základe toho, že náhodná ťažba nebola ohlásená podľa § 23 Zákona o lesoch. Zo stretnutia záznam nerobili. Mala vedomosť o tom, že X. vykonával osobnú obhliadku avšak ona tam nebola. V poraste sa našli aj nejaké značky a to, že stromy boli označené bielou farbou pri koreňoch a vo výške ako má byť 1,30 m, ako to predpisuje zákon.

Svedok F.. S. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že taktiež bol prítomný pri vykonávaní dozor u obžalovaného, pričom išlo o neplánovaný štátny dozor na základe anonymného podnetu, ktorý bol

adresovaný kolegyni M., ktorú viezol na nahlásené miesto z dôvodu, že ona nešoféruje. Prítomní boli aj kolega S. M. L.. Po príchode na miesto tam bola skupina, ktorá vykonávala internú ťažbu a na výzvu, aby predložila povolenie, toto predložili. Na to zavolali políciu Plešivec, kde táto kontaktovala kriminálnu políciu. Bolo to obdobie koncom marca. Ohľadne ťažby uviedol, že malo ísť o ťažbu duba napadnutého hnilobou. Na kritickom mieste mal byť svedok trikrát, prvýkrát na základe anonymu, druhýkrát na terénnej obchôdzke s X. a tretíkrát pri dozore s obžalovaným a pani M.. Svedok taktiež potvrdil, že sa nerobil žiadny záznam.

Svedok F.. K. N. uviedol, že pracuje pre Lesy SR štátny podnik Revúca ako referent správy a manažmentu majetku. Ku konaniu vypovedal, že má vedomosť, že malo ísť o výrub dreva osobou, ktorá nebola vlastníkom. On bol oslovený S., aby overil priebeh hraníc pozemku XXX/XX. Dňa 29.05.2017 dostal žiadosť a potom na základe programu WEBKYS uložil podklady mapy do prístroja GPS zn. NAUTIZ X8 a dňa 30.05.2017 tieto hranice išiel overiť. Odchýlka mohla byť maximálne 2,5m. Na stromoch si všimol dve až tri značky červenou šípkou na stromoch vo výške 1,5 m, to boli hranice. Svedok zároveň uviedol ráno, v deň pojednávania videl svoju zápisnicu o výsluchu v predmetnej veci, keďže mu ju dali policajti.

V pozícii svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal svedok F.. S. K., ktorý pracuje v Slovenskej lesníckej spoločnosti, a.s. pobočka Považská Bystrica. Zaoberá sa taxáciou, pričom robí aj geodetické práce. K veci uviedol, že obžalovaný si u šéfa objednal prácu niekedy v roku 2016, kde sa stretli. Obžalovaný poslal zoznam parciel, kde svedok ako pri bežnej činnosti, si preveril, či je vlastníkom alebo spoluvlastníkom a v novembri 2016 sa stretli a určili postup. V novembri 2017 ich opäť oslovil, firma ho poslala, boli tam 3-4 dni, vyznačovali červeným štvorcom parcely a dali vedľa toho veľké J. Vytýčili parcely, ktoré určil obžalovaný. V roku 2016 vytýčili okrem iného aj vonkajšie hranice parciel XXX/XX M. XXX/XX. Vyznačovanie robili klasickou lesníckou metódou, kde zohľadňovali hustotu porastu, terén a značky vyznačovali spôsobom, aby bolo vidno z jednej aj z druhej strany, aby bolo vidno na tie značky. Značky dávajú na 30 metrov až 50 metrov, avšak keď je tam holina, tak sa dáva aj na vzdialenosť 200m. Vyznačovanie vykonal s pánom H. a ešte jedným pánom, avšak títo to robili len podľa jeho pokynu, nakoľko on obsluhoval zariadenie. Obžalovaný nebol pri vyznačovaní parciel XXX/XX M. XXX/ XX. Svedok mal vedomosť aj o vykonaní programu starostlivosti o les v tejto kritickej oblasti.

Svedok Z. H., riaditeľ lesníckej informačnej spoločnosti, zároveň jej zamestnanec, kde predsedom predstavenstva je obžalovaný vypovedal, že chodí vyznačovať s obžalovaným porasty. K označovaniu kritického lesa došlo v mesiacoch január, február, marec roku 2017, pričom minimálne rok vyznačovali tieto porasty. S obžalovaným chodí minimálne rok. Bielym sprejom označujú poškodené stromy kalamitné a to vo výške pŕs a na koreňový nábeh. Pohybovali sa v území označenom oranžovými kockami. V lesnom poraste sa nachádzali aj pne po predchádzajúcich výruboch. Videl na stromoch aj biele pásky v hrúbke 5cm okolo celého stromu, ktoré označovali hranicu porastu podľa vekovej štruktúry.

Svedok F. Š. uviedol, že obžalovaného vidí prvýkrát, komunikoval s jeho bratom, s ktorým uzavrel dve alebo tri zmluvy o budúcej zmluve. Rovnako malo dôjsť k uzavretiu kúpnych zmlúv v dvoch častiach, pričom pri prvej zmluve všetko prebehlo v poriadku. Pri druhej sa dostal do omeškania, následkom čoho boli penále. On pozemky kúpil a následne predal. O problémoch sa dozvedel od pani H., ktorá to mala celé zabezpečovať. Svedok nedával žiadny súhlas na výrub lesov, jeho uvedené ani nezaujímalo, bol investor. Svedok doplnil, že v čase výrubu lesov nebol ani ich vlastníkom. Potvrdil, že brat obžalovaného od neho žiadal papier overený vlastníčkou, pani E., ktorý by umožnil obžalovanému ťažiť aj na kritickej parcele. Svedok nevedel uviesť, či tento súhlas bol daný. Nepamätal si, či poskytol obžalovanému, resp. jeho bratovi splnomocnenie na komunikáciu s obhospodárovateľom lesa, avšak mohlo to tak byť.

Svedkyňa D. L. H. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná. K veci povedala, že vtedy keď tú časť predávali dostali ohodnotenie tej časti na cca 15.000,- EUR. Vybavovala to pani O. G., ktorú splnomocnila na všetky úkony, dôverovala jej hlavne potom, čo jej predala aj pozemok na Gemeri. Nevedela, čo obsahovali papiere, nakoľko tie boli v slovenčine, zmluvu mala preloženú aj do maďarčiny. S G. hovorili o sume 15.000,- EUR, ale za toľko sa to predať nedá, nakoľko sa tam robila ťažba dalo sa to predať len za 9.100,- EUR, to všetko bolo v roku 2017. K rokovaniu o pozemku uviedla, že tieto mali prebiehať niekedy na jar roku 2017. Cenu akceptovala dobrovoľne. Po predložení listín súhlasu s vydaním lesného pozemku do užívania, osvedčovacej knihy podpisy a žiadosti o zastavenie ťažby a

vydanie majetku svedkyňa potvrdila, že podpisy na týchto listinách sú jej podpisom. Svedkyňa bola za podpisom zmluvy na Slovensku, ale niektoré písomnosti podpisovala aj v Maďarsku.

Svedkyňa O. G. vypovedala, že obžalovaného raz videla, stretnutie sprostredkovala H.. O veci vedela toľko, že obžalovaný mal vyrúbať les predtým, ako to bolo vyňaté zo štátnych lesov. Predaj lesov riešila niekedy v rokoch 2016 a 2017. Poznala ľudí, čo by to mohli predať. Obžalovaný to mal kúpiť vtedy keď bude všetko vyriešené, vykúpené, keďže tam boli parcely na predaj, u ktorých prebiehalo ešte dedičské konanie. Svedkyňa vyhľadala ľudí a pomohla im vyriešiť dedičské konanie, keďže vie po maďarsky. Na uvedené mala sprostredkovateľskú zmluvu. Okrem dedičského konania zabezpečovala aj súhlas s vydaním lesného pozemku do užívania, ako aj žiadosť o zastavenie ťažby a o vydanie majetku, či dohodu o budúcej kúpnej zmluve. Za účelom podpísania týchto dokumentov cestovala s pani K. Q. z obce Širkovce do Maďarska, kde došlo k ich overeniu. Tieto dokumenty vypísala ona, k ich overeniu došlo na žiadosť pána Š..

S. H. v pozícii svedkyne na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracovala pre pána Š., pričom súčasťou bolo prekúpenie pozemkov v Čoltove. Obžalovaného videla raz a väčšinu vecí komunikovala s bratom obžalovaného s tým, že tento chcel stále, aby všetky pozemky boli v poriadku, aby boli aj prededené. Predaj prebiehal v dvoch etapách. Najprv sa pozemky prevedú, prekúpia a po prededení príde druhá etapa, kedy sa pozemky prevedú na obžalovaného. Na základe žiadosti Š. mala zabezpečiť pre kupujúceho aj súhlas s ťažbou, žiadosť o zastavenie ťažby a vydanie majetku. S týmito dokumentmi jej pomáhala pani G., keďže svedkyňa po maďarsky nevedela. Tieto dokumenty mala od brata obžalovaného, ona ich poslala pani G., ktorá s nimi išla do Maďarska vybaviť ich a následne ich poslala Š.. V uvedenom období prekupovala pre obžalovaného možno až 40 ha.

Postupom podľa bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedka Y. H. zo dňa 29.03.2017, ktorý vypovedal, že pracoval ako živnostník pre firmu obžalovaného. Uviedol, že na základe povolenia, súhlasu na ťažbu udeleného vlastníkom lesného porastu, obžalovaným, spoločne s K. H., S. H. a K. E.Ľ. vyrúbali drevnú hmotu, pričom mali vypíliť približne až 700 kubíkov drevnej hmoty.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa F.. S. M. z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov, odhad škôd lesných porastov, ktorá v predmetnej trestnej veci vypracovala znalecký posudok č. 11/2017. Znalkyňa zároveň pracuje v pozícii hlavného radcu na pozemkovom a lesnom úrade Rimavská Sobota od roku 1995. Na záveroch posudku trvala, pričom podľa posudku a jeho následného doplnenia bolo na K. XXX/XX I. H..Ú.. Čoltovo vyťažených spolu 582,69 m3 drevnej hmoty, čomu zodpovedal zisk po odpočítaní nákladov v sume 99.016,18 EUR. Znalkyňa ekologickú ujmu spôsobenú predmetnou ťažbou nevyčíslila s tým, že pri ťažbe nedošlo k narušeniu pôdneho krytu a tým možnej strate protieróznej funkcie lesa, pričom zo zatriedenia lesného porastu v programe starostlivosti o les vyplýva len jeho produkčná a protierózna funkcia. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri výpočte spôsobenej škody používala weisovu metódu, nakoľko táto metóda sa jej osvedčila. Pri posudzovaní drevnej hmoty neboli bielou bodkou označené nevyťažené stromy, ktoré neboli vyťažené. Hranice parciel boli určené prostredníctvom GPS, kde tieto boli vytyčované vyšetrovateľom a zamestnancom lesov SR, ktorí označovali hranicu oranžovou farbou a znalkyňa označovala pne. Označovali sa len čerstvé pne, pričom sa tam nachádzali aj staré pne, ale v minimálnom množstve, možno po nejakej kalamite. Pri označovaní jej pomáhal manžel, ktorý je odborný lesný hospodár má vysokú školu a meral obvod pňa, výšku pňa a približne deň a pol bol s nimi aj vyšetrovateľ. Znalkyňa na otázky obžalovaného, že jej mal vyjsť priemerný kmeň v dielci 1431 2,26 m3 , resp. v dielci 1432 v priemere 1,78 m3 uviedla, že ona to dávala do tabuľky, pričom každý robí chyby, jej tak vyšli vzorce, ona si na tom trvá, robil to program.

Na prednes znalkyne ako aj ňou vypracovaný znalecký posudok rozsiahlym spôsobom reagoval obžalovaný, ktorý ňou prezentované závery považoval za nesprávne. Zarážala ho skutočnosť, že znalkyňa nenašla v lese ani na jednom koreňovom nábehu bielu bodku, aj napriek tomu, že všetci drevorubači uvedené videli. Nesúhlasil so zistením, že o priemernom kmeni v poraste zistenom u znalkyne na 2.24 kubíka oproti programu starostlivosti o les, podľa ktorého v uvedenom poraste to je 0,83 kubíka, čo predstavuje odchýlku 2000 %. Podľa obžalovaného bolo veľa stromov chytených a nešlo o tak kvalitné drevo ako to prezentovala znalkyňa, ktorá si choroby dreva nevšimla. Zároveň uviedol, že za ceny použité v posudku nikto na Slovensku drevo speňažiť nedokázal.

Súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný záznam z miestneho šetrenia vo veci zisťovania skutočností pri výrube stromov v katastrálnom území Čoltovo v lesných porastoch Č.. XXXX M. XXXX vykonaný dňa 29.03.2017, ktorého sa zúčastnili za Okresný úrad Rožňava F.. V. L., K.., F.. M. M., F.. S. G., F.. S. S. a za Lesnícku ochranársku službu F.. V. X., K.. V zázname je okrem iného uvedené, že pri kontrole dňa 27.03.2017 nebolo preukázané poškodenie stromov. Na základe tejto obhliadky bolo vypracované stanovisko zo dňa 30.03.2017 k zdravotnému stavu porastov XXXX M. XXXX v katastrálnom území Čoltovo. V stanovisku sa uvádza, že na guľatinových výrezoch bola prítomná jadrová hniloba. Táto bola zaznamenaná v rozsahu 20- 30% vyrúbaných stromov. Jadrové hniloby výmladkov súviseli v niektorých prípadoch aj s rozkladajúcim sa pňom po spílení stromu v minulosti.

Obžalovaný a Lesy SR uzavreli dohodu o odovzdaní nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu, súčasťou ktorej bol aj protokol o odovzdaní odbornej správy na lesnom majetku, kde preberajúcim bol obžalovaný a odovzdávajúcim Lesy SR. Súčasťou protokolu bola podmienka, podľa ktorej priebeh hraníc bol určený taxátormi.

Bola oboznámená obhliadka miesta činu, kde obžalovaný poukázal na množstvo fotografií, kde vidno biele bodky na kmeňoch, zhnité hlavne na kope, kopy haluziny, ako aj na sortimentačnú metódu vývozu.

Taktiež bolo prečítané nahlásenie obhospodárovateľa lesnej nehnuteľnosti, že okrem iných nehnuteľnosti aj na kritickej nehnuteľnosti bude túto činnosť vykonávať firma P. N..V..Q.. a odborným lesným hospodárom bude obžalovaný.

Zo záznamu o odňatí originálu súhlasu na ťažbu dreva zo dňa 29.03.2017 vyplýva, že tento súhlas bol odobratý uvedený deň pracovníkmi Okresného úradu Rožňava, pričom súhlas na ťažbu bol vydaný obžalovaným ako odborným lesným hospodárom na dielce XXXX M. XXXX.

Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v obžalovaný s S. Z. sú spoločníkmi a zároveň konateľmi spoločnosti P., N..V..Q..

Podľa oznámenia Lesov SR bola škoda vyčíslená na sumu 68.213,41 EUR. Súčasťou bol aj svierkovací zápisník Y. S., podľa ktorého malo dôjsť k výrubu 191 ks v dielci JPRL 1431 a 257 ks v dielci JPRL 1432.

Z protokolu o priebehu hraníc vydávaných nehnuteľností a z fyzického odovzdania zo dňa 30.12.2016 vyplýva, že v katastrálnom území Tornaľa, Hubovo, O., Čoltovo za prítomnosti vlastníka obžalovaného a F.. Q. S. boli posudzované hranice vydávaného majetku označené obvyklým spôsobom, pričom parcely boli v teréne určené taxátormi. Vydávané pozemky hraničia s pozemkami vo vlastníctve fyzických osôb a neznámych vlastníkov.

Z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 22.05.2018 vyplýva, že obžalovaný je výlučným vlastníkom parcely č. XXX/XX o výmere 68321 m2. Rovnako výlučné vlastníctvo obžalovaného bolo preukázané aj vo vzťahu k parcelám XXX/XX M. XXX/XX a to listami vlastníctva Č.. XXX M. XXX.

Obžalovaný sa nachádza aj v zozname odborných lesných hospodárov.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj výpis zo živnostenského registra, podľa ktorého štatutárnym orgánom firmy P., N..V..Q.. je obžalovaný.

Rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor zo dňa 31.08.2016 č. V XXXX/XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech obžalovaného okrem iného pozemku registra D. H. K. Č.N. XXX/XX v podiele 3/4 a v katastrálnom území Čoltovo pozemku registra D. H. K. Č. XXX/XX v podiele 1/3 na základe kúpnej zmluvy medzi obžalovaným ako kupujúcim a F. Š. ako predávajúcim.

Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 01.03.2018 č. V XXX/XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech obžalovaného okrem iného pozemku registra E KN parcelné číslo XXX/XX v podiele 2/3 na základe kúpnej zmluvy medzi obžalovaným ako kupujúcim a F. Š. ako predávajúcim.

Dňa 01.08.2016 bola uzavretá zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi obžalovaným ako budúcim kupujúcim, zastúpeným S.. S. Z.Č. a budúcim predávajúcim F. Š.. Budúci predávajúci čestne prehlásil, že je alebo sa v budúcnosti stane vlastníkom aj nasledovných nehnuteľností a to pozemku, parcely s parcelným číslom XXX/XX a vo v spoluvlastníckom podiele 1/3 a pozemku, parcely s parcelným číslom XXX/XX v spoluvlastníckom podiele 2/3.

Dňa 23.08.2016 bola medzi predávajúcim F.. F. Š. a obžalovaným, ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva súčasťou, ktorej bola aj prevod pozemku, a to parcely s parcelným číslom XXX/XX v spoluvlastníckom podiele 1/3. Predávajúci na úvod zmluvy prehlásil, že je vlastníkom aj uvedenej nehnuteľnosti. 2/3 parcely s parcelným číslom XXX/XX boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi rovnakými subjektmi zo dňa 02.02.2018 s tým, že splnomocnencom kupujúceho, obžalovaného bol Z.. S. Z.. F.. F. Š. nadobudol vlastníctvo k parcele XXX/XX v podiele 2/3 od D. L. H. E. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2017.

Obžalovaný písomným podaním zo dňa 11.08.2016 požiadal Lesy SR o vydanie lesných pozemkov do užívania a zároveň vypovedal všetky nájomné zmluvy, predmetom ktorých mohlo byť užívanie aj lesných pozemkov evidovaných na parcele s parcelným číslom XXX/XX v spoluvlastníckom podiele 1/1. Lesy SR na uvedené reagovali, že parcelu XXX/XX nie je možné obžalovanému odovzdať z dôvodu, že majoritný vlastník je neznámy.

Zápis z vytýčenia hraníc zo dňa 25.11.2016 vypracovaný Slovenskou lesníckou spoločnosťou potvrdzuje vonkajšie vytýčenie hraníc majetku obžalovaného oranžovými štvorcami na stromoch, okrem iného aj vyznačenie hraníc pozemkov XXX/XX M. XXX/XX.

Z informácií poskytnutých Lesmi SR vyplýva cena priemerného speňaženia v roku 2017 na Revúca pri dube zimnom a letnom na 62,- EUR a pri hrabe obyčajnom na 40,46 EUR. Podobné ceny boli fakturované aj spoločnosťou obžalovaného O. N. pre odberateľa Slovwood Ružomberok.

Dňa 01.10.2016 právoplatný dedič, vlastník D. L. H. E. súhlasila s tým, aby obhospodárovateľovi, obžalovanému bola vrátená od Lesov SR do užívania nehnuteľnosť, parcela s parcelným číslom XXX/ XX v spoluvlastníckom podiele 2/3. Tento súhlas bol overený dňa 28.07.2017 na obecnom úrade v obci Širkovce, čo potvrdzuje fotokópia osvedčovacej knihy podpisu evidovanom v bode 125.

Emília L. H. E. písomným podaním zo dňa 25.07.2016 požiadala o okamžité zastavenie ťažby a o vydanie majetku na parcele č. XXX/XX v k.ú. Čoltovo.

Taktiež bola prečítaná aj správa Národného lesníckeho centra, správa Okresného úradu Rožňava, správa Lesov SR, plán hospodárskych opatrení, správa F.. Š., stanovisko k znaleckému posudku č. XX/XXXX spochybňujúcemu jeho závery. Na hlavnom pojednávaní bolo prečítané aj stanovisko zásoby porastu vypracovaného Slovenskou lesníckou spoločnosťou, zhodnotenie výskytu parazitických drevných húb a ich vplyvu na kvalitu výrezov dubov lesnom poraste lesného celku Stárňa.

Z podkladov predložených svedkyňou H. vyplýva jej intenzívna komunikácia s S. Z., predmetom ktorej boli okrem náležitostí zmluvy aj zabezpečenie súhlasu s vydaním lesného pozemku do užívania a žiadostí o zastavenie ťažby a o vydanie majetku. Tieto dokumenty boli zo strany S. Z.Č. zaslané pani H. ako príloha mailu už dňa 05.10.2016. Z mailu zo dňa 05.10.2016 zaslaného pani H. vyplýva, že malo ísť o udelenie súhlasu aj na parcelu 488/14, ktorú vlastnia v podiele 1/3.

Obžalovaný má jeden záznam v registri trestov s tým, že na páchateľa sa hľadí ako by nebol odsúdený. Z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný.

V registri priestupkov má obžalovaný evidované len priestupky na úseku dopravy. Rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota zo dňa 22.08.2017, č. OU-RS-PLO-2017/011969-2 bola firme P., N..V..Q.. uložená pokuta vo výške 500,- EUR za porušenie povinnosti pri ťažbe dreva.

Súd podľa odmietol vykonať dôkaz znaleckým posudkom znalca F.. K. U., nakoľko uvedený znalec nebol osobou oprávnenou na podanie znaleckého posudku v odvetví, ktorý bol jeho predmetom. Zoznam znalcov vedený ministerstvom spravodlivosti a zverejnený na stránke MS

SR v prípade znalca F.. U. uvádza, že tento má oprávnenie len na vypracovanie znaleckých posudkov v odbore lesníctva, avšak iba odvetvie odhad hodnoty lesov. Za nevyhnutné na tomto mieste má súd potrebné poukázať na znenie a to a následne aj na , podľa ktorých nesmie vykonať úkon v odvetví, v ktorom nie je zapísaný, resp. je povinný odmietnuť vykonanie takého úkonu. Súd taktiež odmietol aj vykonanie obžalovaným navrhovaného výsluchu svedka Z.. S. Z. a s tým aj súvisiace konfrontácie svedkov Z.. S. Z. a svedka F.. F. Š. vzhľadom ku skutočnosti, že JUDr. S. Z. navrhovaný ako svedok v prejednávanej trestnej veci v prípravnom konaní vykonával úkony obhajoby obžalovaného, preto mal súd za to, že postavenie obhajcu nemožno v ďalšom konaní zamieňať s pozíciou svedka. Vykonanie súd vzhľadom k vykonanému dokazovaniu nepovažoval za potrebné.

Ako nedôvodné súd odmietol vykonať aj splnomocnencom poškodeného navrhované dôkazy a to oboznámenie fotodokumentácie o priebehu hraníc a výsluch svedkov F.. V. L., L. N. M. F.. I. E., či obžalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom znalca zastupujúceho znaleckú organizáciu Národné lesnícke centrum, resp. čítanie ňou vypracovaného posudku č. 1/2021, ako aj dôkaz vyžiadaním administratívneho spisu, podľa ktorého bol u obžalovaného vykonávaný dozor v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste, nakoľko uvedené dôkazy sa týkali okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr vykonanými dôkazmi a zároveň v kontexte vykonaného dokazovania a konečného rozhodnutia uvedené dôkazy boli dôkazmi nepodstatnými pre rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Podľa názoru súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa , pretože skutok nie je trestným činom.

Obžaloba kladie obžalovanému za vinu, že z jeho strany malo dôjsť k neoprávnenému vyťaženiu a odcudzeniu drevnej hmoty bez súhlasu väčšinového dvojtretinového vlastníka D. L. E. H.. Uvedené však dokazovaním na hlavnom pojednávaní preukázané nebolo.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi obžalovaným a F. Š. došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o budúcej zmluve s tým, že zmluvu o budúcej zmluve týkajúcu sa podielu 2/3 kritickej parcely uzavrel za obžalovaného splnomocnenec S. Z.. Následne došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv s tým, že jedna kúpna zmluva týkajúca sa aj 1/3 parcely XXX/XX bola podpísaná dňa 23.08.2016 a druhá kúpna zmluva týkajúca sa aj zvyšných 2/3 parcely XXX/XX bola podpísaná 02.02.2018. Je zrejmé, že zmluvy boli dohadované v prípade pán Š. pani H. a za obžalovaného jeho bratom S. Z.. Medzi týmito osobami prebiehala rozsiahla mailová komunikácia, v ktorej S. Z. požadoval aj zabezpečenie súhlasu s vydaním lesného pozemku do užívania, ako aj žiadosť o zastavenie ťažby a o vydanie majetku. Uvedený súhlas bol zo strany D. L. H. E. daný 01.10.2016. Obžalovaný následne požiadal Slovenskú lesnícku spoločnosť o vytýčenie hraníc, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.11.2016 a 24.11.2016, pričom boli vytýčené aj vonkajšie hranice parciel XXX/XX M. XXX/XX oranžovými štvorcami na stromoch. Po tomto určení hraníc obžalovaný ako odborný lesný hospodár nariadil náhodnú ťažbu a za spolupráce jeho zamestnanca Z. H. vykonal vyznačenie stromov rôzneho druhu bielou bodkou na koreňovom nábehu a vo výške približne 1,3 m. Obžalovaný následne udelil súhlas na ťažbu, ktorá bola realizovaná od presne nezisteného času do 27.03.2017 pilčíkmi I., H., E. M. H.. Súhlas na ťažbu bol dňa 29.03.2017 odobratý pracovníkmi Okresného úradu Rožňava.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní prezentoval ako najväčší podnikateľ na Slovensku v lesníckej činnosti, ktorej sa venuje už približne 20 rokov. Táto skutočnosť bola známa aj pánovi Š., ktorý nákup viacerých lesných pozemkov a ich následný predaj obžalovanému mal sprostredkovať. Obžalovaný s nadobudnutím kritického 2/3 podielu parcely XXX/XX nadobudol množstvo ďalších nehnuteľností. Je zrejmé, že obžalovaný ako podnikateľ v oblasti lesov mal záujem uvedené využiť priestor na ďalšiu kúpu, nadobudnutia nových nehnuteľností. Za týmto účelom na úkony súvisiace s ich nadobudnutím

poveril svojho brata. Ten mal okrem zmlúv zabezpečiť aj písomnosti umožňujúce uvedené nehnuteľnosti užívať, v tomto prípade na nich vykonať ťažbu. V uvedenom procese boli obžalovaným osobne vykonané úkony splnomocnenia a podpísania zmluvy. Následne obžalovaný ako odborný lesný hospodár vykonal len označenie stromov v lese označenom Slovenskou lesníckou spoločnosťou. Obžalovaný konal s vedomím, že uvedené lesy vlastní, resp. na ich užívanie má súhlas. Toto je v súlade aj s následným nadobudnutím zvyšnej časti predmetnej nehnuteľnosti, keďže obžalovaný je v súčasnosti vlastníkom kritickej nehnuteľnosti v podiele 1/1.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že obžalovaný pri poverení na výrub lesa nekonal v úmysle odcudzenia cudzej veci, prípadne v úmysle sa jej zmocniť a spôsobiť tak škodu. Je nepochybné, že v čase výrubu dreva obžalovaný nebol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (bol v tom čase vlastníkom v podiele 1/3), avšak v tom čase ňou nebola ani v obžalobe uvedená L. H. E. (jej podielové spoluvlastníctvo bolo potvrdené až následne realizovaným dedičským konaním). Až po potvrdení dedičstva uzavrela zmluvu s F. Š., s ktorým obžalovaným v tom čase už mal uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.

Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade po vykonanom dokazovaní absentuje obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu a to zavinenie. Obžalovanému nebolo žiadnym spôsobom preukázané úmyselné spáchanie trestného činu a to hoci len úmysel nepriamy.

K otázke zavinenia má súd za potrebné uviesť, že zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným náležitostiam trestného činu, resp. vnútorný psychický vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného trestný <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga2v6mzqga>m zákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v trestnom <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga2v6mzqga> zákonom. Zavinenie sa vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok, čin. Zavinenie sa musí vzťahovať v podstate na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu (k tomu porovnaj R 17/2003). Zavinenie je vybudované na existencii, resp. neexistencii vôľovej a vedomostnej zložky. Vôľová zložka zahŕňa chcenie alebo uzrozumenie, t. j. rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťou podstaty veci. Ak totiž páchateľ rozhodujúce skutočnosti nechce a nie je s nimi ani uzrozumený, nemožno hovoriť o jeho vôli spáchať trestný čin.

Úmyselné zavinenie predpokladá obidve zložky, vedomostnú aj vôľovú. Rozdiel medzi priamym a nepriamym úmyslom spočíva v kvantite- intenzite vôľovej zložky. Priamy úmysel vyžaduje, aby páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. V prípade nepriameho úmyslu páchateľ svojim konaním vedel, že môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda, že ko- nal tak ako konať chcel), ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený spôsobom v tomto zákone uvedenom (judikatúra R 92/1951). Pokiaľ sa páchateľove chcenie alebo uzrozumenie (úmysel) vzťahuje len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky uvedené v skut- kovej podstate trestného činu, pričom na ostatné sa vzťahuje iba nedbanlivosť (napríklad vedomá ned- banlivosť), nemôže ísť o trestný čin úmyselný.

Všetky tieto všeobecné právne závery ohľadne subjektívnej stránky mal súd na pamäti aj v posudzovanej trestnej veci, pričom súd zvýrazňuje, že obžalovaný už pri podpise zmluvy o budúcej zmluve a pri zabezpečovaní ostatných podkladov konal v úmysle tieto nadobudnúť a s tými nakladať ako s vlastnými.

Na margo prokurátorom a splnomocnencom tvrdeného antidatovania žiadosti o zastavenie ťažby a súhlasu s vydaním lesného pozemku do užívania súd uvádza, že ich pravdivosť bola objektivizovaná výpoveďou samotnej D. L. H. E.. Táto potvrdila, že verila pani G., netrvala na písomnom preklade týchto dokumentov, stačilo ak došlo k ich pretlmočeniu. Zároveň s poukazom na svedkyňou prezentovaný súhlas neobstojí ani tvrdenie o neukončení dedičského konania. Neobstojí ani poukaz na osvedčovaciu knihu a deň osvedčenia na obecnom úrade, nakoľko zákon v prípade takejto listiny nevyžaduje jej overenie. Súd nemal dôvod pochybovať o správnosti uvedeného súhlasu a tvrdenia splnomocnenca o nesprávnosti označenia dokumentov v osvedčovacej knihe obce Širkovce na tomto mieste neobstoja, nakoľko tieto nie sú ničím podložené. Aj na tomto mieste súd prezentuje, že obžalovaný od začiatku debát ohľadne kúpy predmetných nehnuteľností na týchto chcel ťažiť, preto požadoval aj

udelenie súhlasu na ich vydanie do užívania. Súd si dovolí na tomto mieste uviesť úvahu, že ani prípadné nezabezpečenie včasného súhlasu osobami poverenými nezakladá trestnú zodpovednosť obžalovaného, nakoľko tento od začiatku uvedeného procesu mal za to, že všetky náležitosti potrebné na realizáciu ťažby boli zabezpečené.

K dôvodeniu splnomocnenca poškodeného poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu prvostupňový súd uvádza, že mu je známe, že za cudziu vec treba považovať aj vec, ktorá páchateľovi vôbec nepatrí, resp. nepatrí mu výlučne za predpokladu, že s ňou nakladá spôsobom ako s vlastnou alebo spôsobom, ktorý je vyhradený výlučne vlastníkovi, teda bez ohľadu na oprávnenie ďalších spoluvlastníkov. Uvedené v prejednávanom prípade naplnené nebolo. Obžalovaný sa neúmyselne zmocnil cudzej veci, avšak s predchádzajúcim súhlasom väčšinového vlastníka, čo tento potvrdil aj na hlavnom pojednávaní.

Vo svetle vyššie uvedených záverov súdu bolo nedôvodným aj splnomocnencom požadované rozšírenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného.

Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru, že nebolo jednoznačne a nespochybniteľne dokázané, že je prítomná subjektívna stránka trestného činu, z tohto dôvodu nebolo dokázané, že skutok je trestným činom, čo odôvodňuje postup podľa , na základe čoho rozhodol súd o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Vykonanie ostatných dôkazov týkajúcich sa výrubu dreva, množstva, kvality je vo svetle vyššie uvedeného irelevantným a nemá na rozhodnutie vo veci samej vplyv. Vývoj dôkazov vykonaných počas hlavného pojednávania však nepreukázal potrebu v rozsudku ich bližšieho rozoberania.

Vzhľadom k vynesenému oslobodzujúcemu rozsudku súd podľa poškodené Lesy SR s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.