Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-998-2020.pdf
PDF · 72.78 KB
Case nature
Subarea
39Ek/998/2020
Uznesenie
Z. súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava- mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, proti povinnému: D. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. námestie XXXX/XX A, XXX XX T. - S., na vymoženie pohľadávky vo výške XXX,XX eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: doc. D.. O. H., H.., so sídlom exekútorského úradu C. XX, XXX XX F., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Z. súdu T. T. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, takto
rozhodol:
I. J. sťažnosť povinného proti uzneseniu Z. súdu T. T. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX z a m i e t a .
II. J. povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
X. Vyšší súdny úradník Z. súdu T. T. (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/XXX/ XXXX zo dňa XX. novembra XXXX výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § XXl ods. X L. poriadku v celom rozsahu zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že súd povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. W. návrhu povinného na zastavenie exekúcie odôvodnil predovšetkým tým, cit: „H. na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. X a § 48 L. poriadku. L. titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť: do XX dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu XX.XXX,- Sk, úrok z omeškania X,XX% denne zo sumy XX.XXX,- Sk od XX.XX.XXXX do zaplatenia, trovy konania XXX,- Sk. Q. povinnosť povinný dobrovoľne nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. V zmysle upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s oznámením o ukončení exekučného konania zo dňa XX.XX.XXXX, vydaných súdnym exekútorom E.. R. B., došlo k zastaveniu starej exekúcie sp. zn. EX XXX/XXXX podľa § 2 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z., pričom z upovedomenia o zastavení starej exekúcii je zrejmé, že oprávnený nevymohol pohľadávky od povinného ani z časti. Z. preto podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. XXX/XXXX Z. z., a to na sumu vo výške XXX,XX eur s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne. .... Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu mal súd preukázané, že exekúcia sa začala na základe exekučného titulu vydaného dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. P. sa jedná o podanie opätovného návrh na vykonanie exekúcie, oprávnený podal pôvodný návrh na vykonanie exekúcie na exekútorskom úrade dňa XX.XX.XXXX, teda viac ako mesiac po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu. Po vydaní upovedomenia o zastavení starej exekúcie a oznámení o zastavení exekučného konania, oprávnený následne dňa XX.XX.XXXX podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s §
9 ods. X zákona XXX/XXXX Z. z. a keďže podľa § 9 ods. X zákona XXX/XXXX Z. z. pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, právo priznané exekučným titulom premlčané nebolo, tak ako uvádza povinný vo svojom vyjadrení. H. v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o zániku vymáhaného nároku a zastavení exekúcie, preto súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam ktoré povinný v návrhu uviedol, pretože by neboli argumentom na zastavenie exekúcie podľa taxatívne uvedených dôvodov v ustanovení § 61k ods. X L. poriadku.“
X. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinný prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.
X. Právna zástupkyňa oprávneného navrhla, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
X. Sudca k veci udáva nasledovné:
X. Podľa § 200 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „L. poriadok“) na exekučné konania sa použijú ustanovenia B. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. K. o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
X. Podľa § 239 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. B. sporový poriadok (ďalej len „B.“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
X. Podľa § 249 B. súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez pojednávania.
X. Podľa § 250 ods. X B. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
X. Podľa § X02 ods. 2 L. poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
XX. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Z. napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými tvrdeniami povinného. V danom prípade súd zdôrazňuje význam klasickej rímskej právnej zásady “vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“). H. povinný (v základnom konaní žalovaný) s rozhodnutím vo vydanom platobnom rozkaze nesúhlasil, mohol sa brániť podaním odporu v zákonnej lehote. Z uvedených dôvodov, sudca v zmysle § 250 ods. X B. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
XX. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinnej poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. X L. poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. H. ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.
XX. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie N. súdu SR z XX. mája XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XX, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania,
a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS XXX/XX, O.. ÚS XXX/XX). V obdobnom znení je aj nález N. súdu J. republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, O.. ÚS XX/XX), najmä s ustanovením § 157 ods. X Z. (v súčasnosti § 220 B.), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.
XX. Povinný si od oprávneného uplatnil trovy konania.
XX. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. X L. poriadku). H. pre priznanie tejto náhrady je úspech povinného v tomto konaní. P. súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zamietol, t.j. povinný v konaní o sťažnosti úspech nemal, rozhodol o nich tak, ako je uvedené vo výrokovej vete II. tohto uznesenia. V tejto súvislosti súd zároveň dáva do pozornosti, že dotazom na J. - odbor matriky bolo zistené, že dňa XX. XX. XXXX bol advokát D.. S. D., O.: 40 353 729, zo zoznamu advokátov vyradený.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.