Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/38/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: M. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W. Č.. XX, občan SR, zastúpeného: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti žalovaným: 1. M. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W. Č.. XX, občan SR, 2. V. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX W., občan SR, 3. O. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX W. Č.. XX, občan SR, všetci zastúpení: JUDr. Rastislav Trnka, advokát, so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, o zaplatenie náhrady škody vo výške 6.181,78 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 3. rade trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade na zaplatenie sumy 6.181,78 EUR a to na základe tých skutkových okolností, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie W. a jedná sa o parcelu č. XXX o výmere 689 m2 vedenú ako zastavená plocha a nádvoria a stavba súpisné číslo XX - rodinný dom. Žalovaní 1. a 2. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie W., jedná sa o parcelu č. XXX o výmere 553 m2, vedená ako zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXX/X o výmere 1641 m2, vedená ako záhrada, parc. č. XXX/X o výmere 71 m2, vedená ako zastavaná plocha a nádvoria, stavba so súpisným č. XX - rodinný dom. Žalovaný v 3. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie W., na parc. č. XXX/ X -stolárska dielňa. Žalobca poukazuje na to, že zo stolárskej dielne bola urobená šachta z 50 litrového plastového suda, kde je odpílený len vrch, pričom voda nesteká do tejto šachty, ale voda steká popri rúre a potom k obvodovým múrom a základom rodinného domu žalobcu. Na tomto rodinnom dome preto vznikajú praskliny a trhliny a opadáva omietka. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 20. 06. 2017 určil, že žalovaný (v našom konaní žalovaný 3.) O. B. ako vlastník nehnuteľnosti je povinný zdržať sa poškodzovania nehnuteľnosti žalobcu a zaplatiť mu sumu 2.641,39 EUR. Z dôvodu, že žalovaný 3. v zmysle tohto rozsudku porušuje naďalej povinnosť zdržať sa poškodzovania nehnuteľnosti žalobcu, aj

z dôvodu vzniku ďalších škôd dal žalobca vypracovať znalkyni L.. W. O. znalecký posudok č. 3/2020, ktorého predmetom bolo určenie výšky škody na rodinnom dome žalobcu. Znalkyňa konštatovala, že od posledného znaleckého posudku vypracovaného L.. M. T. t. j. od 22. 03. 2016 príčina závad určená v znaleckom posudku č. 29/2016 do dňa vykonania ohliadok nebola odstránená. Znalkyňa pri ohliadke zistila trhliny vertikálne na fasáde rodinného domu a trhliny horizontálne. Hodnotu prác - určenie výšky vzniknutej škody určila na výšku 6.181,78 EUR. Zároveň žalobca poukazuje v ďalšom odseku na nejaký znalecký posudok znalkyne G.U.C. č. XX/XXXX, pričom však súd nevie o aký znalecký posudok ide, nakoľko jeho označenie je neurčité a ďalej sa týmto znaleckým posudkom nebude zaoberať. Žalobca poukazuje teda na tie skutočnosti, že potom ako si žalovaný vybudoval stolársku dielňu, z tejto stolárskej dielne steká dažďová voda smerom k rodinnému domu žalobcu a rodinný dom sa podmáča, takto mu vzniká škoda, lebo stavba praská a klesá. Zo znaleckého posudku vyplýva, že na vlhkosť, podmáčanie a praskliny rodinného domu žalobcu má vplyv stolárska dielňa žalovaného postavená na susednom pozemku, nakoľko odvádzanie dažďovej vody nebolo a nie je dostatočne zabezpečené. Na vlhkosť, podmáčania a praskliny rodinného domu žalobcu majú vplyv aj terénne úpravy, vyspádovanie susedného pozemku smerom k rodinnému domu žalobcu, ktoré boli vykonané pri stolárskej dielni. Terén od stolárskej dielne je mierne svahovitý smerom k rodinnému domu žalobcu. Odvod dažďovej vody je zabezpečovaný rúrami z PVC s priemerom 120 mm od provizórnej zbernej šachty vyspádovanej smerom k ceste, ale odvádzanie povrchovej vody, hlavne pri intenzívnom daždi týmto spôsobom nie je zabezpečené. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. Súd z vyjadrenia žalovaných zistil, že títo navrhujú žalobu zamietnuť, pričom poukazujú na to, že predmetná žaloba je v podstate skutkovo odôvodnená tak, že podľa názoru žalobcu z dôvodu nedostatočného odvodnenia zrážkovej vody zo stolárske dielne dochádza k stekaniu týchto vôd smerom k rodinnému domu žalobcu. Na podporu svojich tvrdení poukazujú na rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 20. 06. 2017 sp. zn. a znalecký posudok č. 3/2020 a č. 29/2016. Čo sa týka znaleckého posudku č. 3/2020 poukazujú na to, že tento bol vypracovaný len za účelom výšky škody na rodinnom dome. V tomto znaleckom posudku sa však uvádza, že príčina závad určená v znaleckom posudku č. 29/2016 do dňa vykonania ohliadok nebola odstránená. Žalovaní dávajú do pozornosti, že znalkyňa L.. O. je znalcom z odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty stavebných prác, pričom znalkyňa, ktorá vypracovávala znalecký posudok č. 29/2016 je znalkyňou v odvetví poruchy stavieb. Z tohto vyplýva, že znalkyňa L.. O. sa nemôže vyjadrovať k otázke vzniku príčin škôd, ktoré sú predmetom znaleckého ohodnotenia. Keďže posledná výška škody na rodinnom dome žalobcu určená znaleckým posudok č. 3/2020 je odvodnená od zistení rozsahu jeho poškodenia, čiže poruchy stavby znalkyňa O. nebola v rámci svojej odbornosti oprávnená tento znalecký posudok podať, resp. si mala prizvať znalca z príslušného odvetvia na odbornú konzultáciu. Tiež nie je zrejmé ako znalkyňa dospela k záveru o nových poškodeniach omietok na rodinnom dome žalobcu od roku 2016, keďže vo vlastnom texte ani v prílohe neuvádza stav omietok, ktorý bol v roku 2016. Z uvedeného teda vyplýva, že znalecký posudok č. 3/2020 je nepreskúmateľný, pretože z jeho obsahu alebo príloh nie je možné zistiť ako znalkyňa dospela k záveru o príčine škôd a ich zväčšenia od roku 2016, čo má tiež vplyv na určenie výšky škody. Namietajú teda aj to, že výška škody určená týmto znaleckým posudok zahŕňa už škodu priznanú žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. vo výške 2.641,39 EUR a v tomto prípade by túto bolo potrebné odpočítať od v súčasnosti uplatňovanej si škody. Taktiež nesúhlasia aj s existenciou príčinnej súvislosti medzi údajným zlým odvodnením ich nehnuteľností a vznikom škody na rodinnom dome žalobcu. Ich nehnuteľnosti sú vyspádované smerom k obecnej ceste a vyústenia žľabov smerujú do cestného rigolu. Poukazujú aj na znalecký posudok zo dňa 17. 07. 2008, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní , predmetom ktorého bolo posúdenie príčin vplyvov vlhnutia rodinného domu žalobcu. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že základová vodorovná izolácia rodinného domu nie je v dobrom technickom stave, príčinou praskania prístavby rodinného domu je nesprávne prepojenie konštrukcií domu a prístavby, rodinný dom žalobcu bol podmáčaný, nakoľko jeho izolácia nie je dostatočná a spevňovanie základov bolo neodborné a vlhkosť do konštrukcie rodinného domu preniká celou šírkou konštrukcie a nielen zo strany od suseda. Z tohto teda vyplýva, že k vlhnutiu rodinného domu nedochádza zatekaním vody z ich nehnuteľností. Neexistencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na rodinnom dome žalobcu a porušením ich povinnosti, tak ako to v žalobe žalobca uvádza, je dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby. Taktiež poukazujú na pasívnu vecnú legitimáciu a to z dôvodu, že vzniku škody na rodinnom dome má podľa názoru žalobcu dochádzať hlavne z dôvodov stekania vody zo stavby stolárskej dielne. Ak by to tak bolo, v takom prípade by žalovaní v 1. a 2. rade neboli v tomto spore pasívne legitimovaní, pretože nie sú vlastníkmi stavby stolárskej dielne. Poukázali na to, že samotný žalobca porušuje právnu

prevenčnú resp. zákonnú zakročovaciu povinnosť, pretože žalobca sa už žalobou v roku 2004 v konaní na Okresnom súde Zvolen snažil od ich matky vymôcť okrem iného aj náhradu údajne mu spôsobnej škody na podobnom skutkovom základe. Pokiaľ by aj boli pravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že mu spôsobujú škodu mal teda zakročiť tak, aby tejto škode zamedzil alebo ju minimalizoval. Žalobca aj napriek dvom desaťročiam nevykonal v tomto smere nič, ani len pôvodne vzniknuté škody riadne nenapravil a len sa prizerá na to ako mu vniká škoda na rodinnom dome. O tomto svedčí aj zápisnica zo dňa 25. 10. 2017 a to vrátane rozhodnutia Obce W.. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tak tomu nie je, má mu odoprieť právnu ochranu.

3. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní zistil, že oni ešte pred rozhodnutím súdu navrhujú vypočuť v tejto veci okrem iných aj Z. O. a M. B., ktorí sa vedia vyjadriť k otázke toho, či dochádza alebo nedochádza k stekaniu povrchovej vody. Taktiež poukazoval na závery znaleckého posudku vypracovaného v konaní , v ktorom znalkyňa L.. M. T. predložila znalecký posudok č. 29/2016, kde v záveroch sa uvádza, že okolitý terén je mierne vyspádovaný k rodinnému domu navrhovateľa od záhrady navrhovateľa, to znamená, že podzemné a povrchové vody sa snažia dostať k najnižšiemu bodu terénu, kde je spádovanie pozemkov dané, podmienené pôvodnou konfiguráciou terénu, podmáčanie a praskanie rodinného domu je zapríčinené stekajúcou vodu zo susedného pozemku a zo stolárskej dielne. Podľa nich predmetný záver znaleckého posudku je použiteľný aj pre toto konanie. Zo strany žalovaných dlhodobo dochádza k porušovaniu základných prevenčných povinností a spôsobovaním škody na pozemkoch žalobcu, čoho dôkazom sú aj predchádzajúce súdne konania.

4. Právny zástupca žalovaných v rámci záverečnej reči uviedol, že žiadajú žalobu zamietnuť a čo sa týka poukazovania na iné konania, prípadne znalecké posudky vykonané v týchto konaniach tu uvádzajú, že v tomto konaní z týchto posudkov nie je možné bez ďalšieho vychádzať a preto pokiaľ žalobca tvrdí svoj návrh na náhradu škody je povinný ho preukázať tak, ako to vyžadujú príslušné ustanovenia a teda pokiaľ nie je splnená aspoň jedna z požadovaných podmienok nie je dôvodné sa zaoberať tým, či sú splnené ďalšie podmienky, nakoľko už toto samo o sebe je dôvodom na zamietnutie žaloby. Navrhujú žalobu zamietnuť.

5. Súd na predbežnom prejednaní sporu dňa 12. 05. 2021 účastníkov oboznámil v zmysle s tým, že podľa súdu zrejme bude potrebné v tomto konaní vykonať viacero znaleckých posudkov, pričom prvý znalecký posudok sa zameria na zisťovanie tých skutočností či z pozemku žalovaných 1. a 2. a tiež či zo stolárskej dielne žalovaného 3. preteká voda na pozemok žalobcu a to za účelom toho, aby bolo možné zistiť v akom rozsahu môže pretekať voda zo stolárskej dielne a v akom rozsahu voda z pozemku, pretože je potrebné aj určiť mieru zavinenia a nie je možné v tomto prípade podľa súdu zaviazať spoločne a nerozdielne všetkých troch žalovaných. Ďalej ďalším znaleckým posudkom by sa malo zisťovať, že ak z pozemku žalovaného 1. a 2. a zo stolárskej dielne žalovaného 3. preteká táto voda, treba zistiť, či škody žalobcovi na dome vznikli a tiež či je tu daná príčinná súvislosť medzi vznikom týchto škôd a pretekaním vody a zároveň by bolo potrebné v prípade, ak by účastníci sa nevedeli dohodnúť na výške škody, kedy by už bolo jednoznačne preukázané, že škoda na nehnuteľnosti žalobcu vzniká v príčinnej súvislosti s pretekaním vody zo strany žalovaných 1. až 3., aby bola určená výška škody s ohľadom aj na to, či predmetný dom bol riadne postavený a či by tieto škody vznikli v takom rozsahu ako sú. Zároveň súd určil, že aby v lehote piatich dní právny zástupca žalobcu ako aj právneho zástupcu žalovaných v 1. až 3. rade, aby zaslali otázky na znalca, ktorý sa bude vedieť konkrétne vyjadriť, či od žalovaných 1. až 3. preteká na pozemok žalobcu voda a či táto môže spôsobiť jeho vlhnutie.

6. V rámci predmetnej výzvy právny zástupca žalovaných súdu zaslal viacero otázok, z ktorých súd predovšetkým považoval za podstatné, že čo je príčinou praskania a podmáčania rodinného domu žalobcu a ak je príčin viac, aby boli podpísané, ďalej v prípade, ak sa preukáže, že dochádza k stekaniu vody z nehnuteľnosti žalovaných, prečo k tomu dochádza a čo má na to vplyv, napr. prírodné podmienky, stavba. Taktiež dôležitá je otázka, že ako by stekala dažďová voda z okolitých pozemkov v prípade, ak by nebola postavená stavba stolárskej dielne. Ďalšími otázkami boli, že v

prípade, ak dochádza k stekaniu vody, aby znalec uviedol či je príčinou stekania vody stavba stolárskej dielne alebo k stekaniu vody dochádza z pozemkov žalovaných, či má rodinný dom žalobcu dostatočnú izoláciu proti vlhkosti, či žalobca môže takémuto stekaniu zabrániť a ak áno, tak ako a tiež, že ak by žalobca vykonal potrebné úpravy proti stekaniu vody či by došlo k vzniku škody na jeho rodinnom dome.

7. Právny zástupca žalobcu svojím podaním doručeným súdu dňa 18. 05. 2021 k predmetnému znaleckému dokazovaniu uviedol, že chce, aby znalec odpovedal na otázky či sa dá určiť príčina vlhkosti podmáčania a praskania rodinného domu, či na zvýšenú vlhkosť podmáčania a praskania má vplyv stolárska dielňa žalovaného v 3. rade, či má vplyv vyspádovanie pozemku žalovaných v 1. a 2. rade, či odtokový systém zo stolárskej dielne je dostatočným zabezpečením vzhľadom na množstvo odtekajúcej vody zo strechy, či vie uviesť čo môže byť dôvodom, že ak neprší a nesteká voda zo strechy stolárskej dielne, avšak z odtokovej PVC rúry napojenej na žľaby stolárskej dielne naďalej vyteká voda a tiež či existuje resp. existovala príčinná súvislosť medzi postavenou stolárskou dielňou, vyspádovaním pozemkov žalovaných 1. a 2. a odvádzaním vody z nich s vlhkosťou, podmáčaním a praskaním rodinnému domu žalobcu.

8. Súd vzhľadom, na tak vyjadrenie žalobcu ako aj žalovaných v rámci položenia otázok na znalca vydal uznesenie pod č. k. -135 z dôvodu ustanovenia a , aby tak žalobca ako aj žalovaní zložili spoločne a nerozdielne preddavok vo výške 350,- EUR, nakoľko toto jednoznačne prikazuje súdu. Účastníci konania v bode 5 predmetného uznesenia boli výslovne upozornení, že ak si nesplnia uloženú povinnosť spočívajúcu v zložení preddavku súd takýto dôkaz nevykoná. Súd poukazuje na to, že žalovaní zložili prostredníctvom M. B. dňa 08. 06. 2021 preddavok, pričom žalobca tento nezložil a to ani napriek výzve zo dňa 12. 07. 2021, v ktorej súd upozornil žalobcu, že v prípade nezloženia preddavku súd znalecké dokazovanie nevykoná s tým, že jeho nevykonanie súd bude posudzovať tak, že ho zmaril žalobca. Právny zástupca žalobcu súdu v písomnom vyjadrení doručenom dňa 20. 07. 2021 poukázal na to, že žalobca je v zmysle o súdnych poplatkoch oslobodený a preto ani samotný príjem žalobcu mu nedovoľuje uhradiť tento preddavok. Na uvedené súd právnemu zástupcovi žalobcu písomne odpovedal, že bude postupovať v zmysle výzvy zo dňa 12. 07. 2021 a poukázal aj na Komentár k Nakladateľstvo C.H. BECK - Veľké Komentáre r. 2016, kde na strane 905 sa uvádza: „nepostačuje... zákonné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ani preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od súdneho poplatku.“ Z uvedeného vyplýva, že nakoľko ak žalobca nezložil preddavok na znalecké dokazovania svojim konaním (nekonaním) zmaril jeho nariadenie a súd bude pri vyhodnocovaní dôkazov na toto prihliadať.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Súd zo znaleckého posudku č. 3/2020 vypracovaného znalcom L.. W. O. zistil, že záverom znalec uvádzal v bode 3, že hodnota stavebných prác na určení výšky vzniknutej škody na rodinnom dome od posledného posúdenia znaleckým posudkom č. 26/2016 bola určená na 6.181,78 EUR s DPH. Úlohou znalca bolo stanoviť odhad hodnoty stavebných prác na stavbe - určenie výšky vzniknutej výšky na rodinnom dome žalobcu od posúdenia znaleckým posudok č. 29/2016.

11. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. W. zistil, že ako vlastníci sú tu každí v 1-ici označení žalovaní 1. a 2., pričom na tomto liste vlastníctva sú uvedené nehnuteľnosti a to parcela č. XXX o výmere 553 m 2 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 1641 m2 vedená ako záhrada a parc. č. XXX/X o výmere 71 m2 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXX/X je evidovaný na LV č. XXXX. Ako stavba je zapísaná stavba rodinného domu súp. č. XX. Súd z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. W. zistil, že ako vlastník v 1/1 je tu evidovaný žalovaný v 3. rade, jedná sa o stolársku dielňu súp. č. XXX postavenú na parcele č. XXX/X.

12. Súd z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. W. zistil, že vlastníkom je tu žalobca v celosti, nachádzajú sa tu nehnuteľnosti a to parc. č. XXX o výmere 689 m2 uvedené ako zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere 1871 m2 vedená ako orná pôda. Na parc. č. XXX so súpisným č. XX je postavený rodinný dom.

13. Súd z uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. -201 zistil, že týmto bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb L.. L. Č.. Úlohou bolo zistiť, že či má na vlhkosť rodinného domu navrhovateľa vplyv terén pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený a vplyv susediacich pozemkov, či majú základy rodinného domu navrhovateľa dostatočné štandardné izolácie, čo je skutočnou príčinou praskania a odúvania omietky, či by rodinný dom navrhovateľa bol podmočený keby v susedstve nad ním nebola postavená žiadna stavba odporkyne resp. žiadna iná stavba, teda v susedstve by bol len pozemok, či má vplyv na vlhkosť rodinného domu správanie sa odporkyne a to vylievanie odpadovej vody na pozemok, či je škoda na rodinnom dome navrhovateľa v príčinnej súvislosti s konaním a správaním odporkyne a aká je výška škody. Súd poukazuje, že v rámci tohto konania navrhovateľ je M. B. (v našom konaní žalobca) a ako odporkyňa V. B., ktorá je právnou predchodkyňou M. B. a V. B. t. j. v našom konaní žalovaných 1. a 2. Z predmetného znaleckého posudku súd zistil, že na otázku č. 1 ako odpoveď znalec uviedol, že je zrejmé, že základová vodorovná izolácia nie je v dobrom technickom stave, čo značí aj o prevádzaných stavebných prácach, ktoré boli popísané. Zvolená technológia nie je štandardná a vynaložené fyzické sily a finančné prostriedky nie sú priamo úmerné s požadovaným výsledkom prác. K otázke č. 2 uviedol, že izolácia na dome nie je dostatočná, pri realizácii domu sa malo prihliadať na terén, v ktorom sa dom stavia. Môže za to aj ďalší problém a to keramický obklad je vyššie ako podložená vodorovná izolácia. Keramický obklad nedovoľuje odparovaniu zvýšenej zemnej vlhkosti. Na otázku č. 3 uviedol, že príčinou praskania a odúvania omietky je nesprávne prepojenie konštrukcií domu a prístavby. Hmoty oboch budov nerovnomerne zaťažujú podložia cez stykovú škáru a to sa prejavuje prasklinou. Je to trvalý stav. Na otázku či by bol dom navrhovateľa podmočený, keby v susedstve nad ním nebola žiadna stavba uviedol, že dom č. XX by bol popraskaný a podmáčaný, nakoľko nie je dostatočne prevedená vodorovná izolácia a sú diskutabilné kvality základov, ktoré dostatočne neodborne spevňoval technológiou akú sám popísal. Vplyv na posun povrchovej vody a podzemných vôd má reliéf terénu. Základy vytvorili nornú stenu, ktorá zvyšuje hladinu spodnej vody. V prípade, ak by na pozemku nestál žiaden dom vplyv na vlhkosť by mal aj spôsob obrábania pozemku. V rámci otázky č. 5 či na vlhkosť rodinného domu žalobcu má vplyv správanie sa odporkyne a to vylievanie odpadovej vody, stekanie dažďovej vody zo žľabov strechy rodinného domu uviedol, že dažďové vody v čase prehliadky boli zvedené do šachiet, zo šachiet bola odvedená do vonkajšieho rigolu a stav vody v rigole nemohol ovplyvniť vlhkosť v dome sťažovateľa. Pri svahovitom teréne, kde nie je na ulici kanalizácia sa pri výstavbe domu musí uvažovať aj s vplyvom vody na stavbu z okolia, vody, ktorú neovplyvňuje sused alebo vlastník susedného pozemku. Vplyv vody sa dá znížiť takými opatreniami, ktoré previedol majiteľ domu č. XX. Kedy ich previedol nie je možné zistiť, nakoľko nie je o tom žiaden právny dokument. V prípade betónových základov osadených v nezamŕzajúcej hĺbke by tento vplyv vody pri dobrej vodorovnej izolácii bol minimálny. Na otázku, v prípade ak je dôvodom praskania a odúvania omietok správanie sa odporkyne, či bol navrhovateľom vykonaný rozsah opráv a izolácií dostatočným vhodným opatrením proti odporkyňou zapríčinenej hroziacej alebo už vzniknutej škody uviedol, že prevedený rozsah opráv na dome bol z toho dôvodu, že nie je dostatočná izolácia, pričom vlhkosť do konštrukcie preniká celou šírkou konštrukcie a nielen zo strany od suseda. Na otázku, či je príčinou sadania stavby, vlhkosti, praskania rodinného domu navrhovateľa stekajúca povrchová voda zo susedných pozemkov resp. existujúce terénne úpravy uviedol, že sadanie objektu je spôsobené zlými statickými pomermi stavby rodinného domu. Vplyv zemnej vody alebo podzemnej sa rieši v projekte stavby. Neporiešené časti, ktoré majú vplyv na celú stavbu sa prejavili aj následným neodborným zosilovaním základov a prevádzaním dodatočnej zvislej izolácie. Pre zabránenie ďalších sporov by bolo treba vedľa okapového chodníka vybudovať pevný odtokový rigol. Na otázku č. 8 uviedol, že zo strany suseda nebola dokázaná priama úmera v zamokrovaní domu. Terén pri dome je pod úrovňou obkladu vyspádovaný smerom k ceste do rigolu. Zamokrenie steny od suseda je spôsobené neprevedením okapových klampiarskych prác na streche. Podobná príčina je aj na stene prístavby zo strany priamo od majiteľa domu. Výška vzniknutej škody na rodinnom dome zo strany odporkyne sa nedá vykázať, nakoľko nik nepotvrdil priame ohrozovanie vodou na dome.

14. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -402 zistil, že ako žalobca je tu uvedený M. B., ako žalovaný O. B. (v našom konaní žalovaný v 3.rade). Výrokom tohto rozsudku je, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXX, postavená na parcele XXX/X s popisom stolárska dielňa je povinný zdržovať sa poškodzovania

nehnuteľnosti žalobcu a to rodinného domu č. XX. Zároveň je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.641,39 EUR. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici. V bode 18. súd poukázal, že žalovaný si postavil stolársku dielňu a na tejto neboli dlhé roky urobené žiadne žľaby. Len potom, ako sa žalobca sťažoval žalovaný tieto žľaby namontoval a je tam urobený vývod z týchto žľabov pre stekajúcu vodu s tým, že táto má smerovať do šachty a potom rúrou do rigolu. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že hlavne pri veľkom daždi táto voda zo žľabov neodteká do šachty a rigolu, ale tečie popri smerom k rodinnému domu žalobcu. V bode 19. poukázal na to, že súd nariadil aj znalecké dokazovanie znalkyňou L.. M. T., pričom zo znaleckého posudku č. 29/2016 mal preukázané, že vlhkosť podmáčania a prasklín rodinného domu žalobcu má vplyv stolárska dielňa žalovaného postavená na susednom pozemku, nakoľko odvádzanie tejto vody nebolo a nie je dostatočne zabezpečené. Terén od stolárskej dielne je mierne svahovitý smerom k susednému rodinnému domu súp. č. XX. Odvod dažďovej vody je zabezpečený smerom k ulici, rúrami z PVC s priemerom 120 mm od provizórnej zbernej šachty vyspádovanej smerom k ceste, ale odvádzanie povrchovej vody, hlavne pri intenzívnom daždi, týmto spôsobom nie je zabezpečené. Amatérsky vyhotovený odtokový PVC systém stolárskej dielne nie je dostatočným odtokovým zabezpečením, nakoľko zvislý zvod nie je pevne spojený so šachtou. Na rodinnom dome žalobcu sú trhliny pod stropom, ale aj zvnútra. Preto súd uložil žalovanému ako vlastníkovi stolárskej dielne zdržať sa poškodzovania nehnuteľnosti žalobcu. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -464 zistil, že týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen . V predmetnom rozsudku v bode 9. odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

15. Súd zo znaleckého posudku L.. M. T. vykonanom v rámci konania zistil, že uvedená znalkyňa pracuje v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, porucha stavieb. Znalkyňa okrem iných uviedla, že praskanie a podmáčanie rodinného domu bolo zapríčinené stekajúcou vodou zo susedného pozemku a od stolárskej dielne. Uvedené praskliny sú zapríčinené podmáčaním rodinného domu od roku 2009. Na vlhkosť a podmáčanie má vplyv stolárska dielňa, nakoľko odvádzanie dažďovej vody nebolo a nie je dostatočne zabezpečené. Na otázku či mohla mať na vlhkosť a podmáčanie vplyv aj skutočnosť, že na stolárskej dielni neboli osem rokov nainštalované žľaby uviedla, že áno, mohla mať vplyv táto skutočnosť.

16. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. z n. zo dňa 10. 03. 2010 zistil, že ako žalobca je tu žalobca aj v našom konaní, ako žalovaná je V. B., právna predchodkyňa žalovaných v 1. a 2. rade. Okresný súd rozhodol, že odporkyňa je povinná sa zdržať poškodzovania nehnuteľnosti navrhovateľa a to rodinného domu so súpisným číslom XX povrchovou dažďovou vodou stekajúcou z pozemku odporkyne od právoplatnosti rozhodnutia.

17. Podľa (ďalej len „“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

19. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Súd na poukazuje z dôvodu, že ide o tzv. prevenčnú povinnosť, ktorá ukladá každému povinnosť zachovávať určitý stupeň opatrnosti, ktorý je možné od neho vzhľadom na určité časové, miestne a iné pomery rozumne považovať a ktorý je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. ukladá subjektom občianskoprávnych vzťahov dodržiavať pravidlá prevencie ešte pred vznikom škody, ale taktiež i počas tohto procesu a aj po vzniku škody. Vo veci poukázania na zákonodarca poukazuje na to, že aj ten komu škoda hrozí je povinný primeraným spôsobom zakročiť na jej odvrátenie. V prípade vážneho

ohrozenia sa môže domáhať na súde vhodného a primeraného opatrenia smerujúceho k tomu, aby hroziace nebezpečenstvo bolo odvrátené. To znamená, že každý má tzv. prevenčnú zakročovaciu povinnosť proti vzniku škody, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku a iných hodnotách. Zároveň však poukazuje na to, že najdôležitejším v tomto súdnom konaní je poukázanie na s tým, že súd poukazuje na tie podmienky, ktoré musia byť splnené pri zodpovednosti za škodu. Predpoklad vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa zahŕňa dve zložky a to protiprávny úkon a protiprávnosť úkonu. Čo sa týka protiprávneho úkonu, toto je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Čo sa týka protiprávnosti úkonu, toto sa môže prejaviť či už v aktívnom konaní, napr. poškodení určitej veci alebo opomenutí konania, na ktoré je osoba povinná. Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď škodca bol povinný konať. Protiprávny úkon musí byť jednoznačne preukázaný. Na to, aby mohol byť nejaký úkon kvalifikovaný ako protiprávny zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, pričom táto môže vyplývať priamo z právnych predpisov zo zmluvy ako aj z iných právnych skutočností. Protiprávne konanie každého subjektu musí byť preukázané žalobcom ako poškodeným, ktorý sa domáha náhrady škody. Na základe tohto čo je pri náhrade škody najdôležitejšie je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosť úkonu vždy spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Z uvedeného vyplýva, že prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, ktoré musí preukázať žalobca ako poškodený, ďalej existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Na základe uvedeného teda žalobca sa mal zamerať preukázaním svojich dôkazov najmä na a) porušenie právnej povinnosti, b) na existenciu škody, kde súd má za to, že túto preukázal predmetným znaleckým posudkom L.. W. O., ďalej na príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a na zavinenie.

22. Podľa Z. z . prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

27. Podľa ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa , súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

28. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

29. Súd na vyššie uvedené paragrafy poukazuje z toho dôvodu, že pre rozhodnutie o žalobe je dôležitý stav v čase, keď súd rozhoduje a teda podstatné sú tie dôkazy, ktoré preukážu súčasnú situáciu, v tomto prípade týkajúcu sa skutočností, ktoré tvrdil žalobca a to, že zo strany žalovaných mu na pozemok steká voda, ktorá mu teda spôsobuje škodu na jeho dome a nie aká bola situácia v roku 2016, t. j. pred 5 rokmi, najmä ak to žalovaní popierajú. Zároveň súd poukazuje, že v zmysle a skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné, avšak ak strana poprie skutkové tvrdenia a uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach potom je strana, ktorá niečo tvrdila povinná navrhnúť na preukázanie týchto tvrdení také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali, že strana, ktorá poprela tieto

dôkazy jej popretie je neúčinné z dôvodu nového dokazovania. Bremeno tvrdenia je pritom v kolerácii z bremenom popretia tvrdení. Každá strana sporu, ktorá vyvodzuje pre seba určité právne následky musí nielen tieto skutočnosti potvrdiť, ale aj predložiť, alebo označiť dôkazné prostriedky a ak takéto dôkazné prostriedky na potvrdenie skutočností nepredloží, tak nemôže byť úspešná v konaní. Zároveň súd musí poukázať na jednotlivé dôkazy a právnu silu týchto dôkazov vyhodnotiť v rámci porovnania skutkových tvrdení potrebných na odôvodnenie toho ako vo veci rozhodol.

30. Súd predovšetkým zamietol žalobu z toho dôvodu, že žalobca aj napriek predbežnému posúdeniu sporu zmaril vykonanie dôkaz a to znaleckého posúdenia či od žalovaných 1., 2., 3. dochádza k zamáčaniu a podmáčaniu jeho domu s čím sú spojené poškodenia, ktoré opísal v žalobe. Tak, ako súd na predbežnom prejednaní sporu uviedol zo strany žalobcu bolo potrebné preukázať túto skutočnosť a keďže preukázanie tejto skutočnosti bolo potrebné urobiť v súvislosti s tvrdeniami oboch strán, tak žalobcu ako aj žalovaných, mali sa podieľať na vykonaní tohto dôkazu. Súd žalobcu vyzval v rámci uznesenia na zaplatenie preddavku na vykonanie znaleckého dokazovania, a tento aj napriek tomu, že súd ho poučil, že v prípade zmarenia vykonania tohto dôkazu bude posudzovať jeho nevykonanie v jeho neprospech, nezložil preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania a preto jeho nevykonanie súd pričíta na ťarchu žalobcu. Súd, keďže takú odbornú otázku akou je posúdenie podmáčania domu žalobcu nevie sám posúdiť a sú na to potrebné odborné znalosti nemohol bez takéhoto dôkazu vo veci rozhodnúť. Zároveň čo sa týka tvrdenia, že táto otázka už bola riešená v znaleckom posudku M. T. v rámci konania vedeného na Okresnom súde Zvolen sp. zn. súd poukazuje, že tento znalecký posudok bol vykonaný pred viac ako piatimi rokmi odo dňa kedy súd vo veci rozhodol. Preto pre súd bolo dôležité zistiť stav aký je v súčasnosti ( ), keďže samotní žalovaní už popreli skutočnosti, ktoré boli v predmetnom znaleckom posudku a preto bolo potrebné si ustáliť súčasný stav. Taktiež však súd poukazuje, že aj z jednotlivých odpovedí znalkyne nevyplývalo jednoznačne, že by žalovaní v 1. až 3. rade spôsobovali žalobcovi škodu na jeho dome s tým, že súd tak ako bolo vyjadrené v jednotlivých odpovediach na tieto otázky konštatuje, že znalkyňa vždy uviedla, že môže to byť spôsobené a nie, že je to spôsobené zatekaním vody. Okrem tohto však je podstatnou aj tá skutočnosť, že žalobca sa domáhal v konaní zaplatenia sumy 2.641,39 EUR a tiež zamedzenia a zdržania sa poškodzovania nehnuteľnosti dažďovou vodou zo strechy stolárskej dielne výlučne od žalovaného v 3. rade. Preto súd má za to, že keďže v tomto konaní boli žalovaní traja, pričom žalovaní 1. a 2. nemajú žiaden právny vzťah k nehnuteľnosti patriacej žalovanému v 3. rade - stolárskej dielni musel by mať súd preukázané v akom rozsahu by mohol zaviazať žalovaných 1. a 2. na zaplatenie sumy žalobcovi a v akom rozsahu by mal zaviazať žalovaného v 3. rade. Bez vyriešenia pomeru akým sa žalovaní v 1. a 2. rade ako podieloví spoluvlastníci a žalovaný v 3. rade ako výlučný vlastník podieľajú na výške škody žalobcu nie je možné v tomto konaní rozhodnúť. Iná by bola situácia, keby boli žalovaní 1., 2., 3. podielovými spoluvlastníkmi tak stolárskej dielne ako aj predmetného pozemku, z ktorého má údajne stekať voda na pozemok žalobcu a z tohto dôvodu mu poškodzovať dom. Tiež čo sa týka poukazovania žalobcu na znalecký posudok, ktorý bol urobený v rámci konania L.. M. T. žalovaní zase poukazujú na znalecký posudok urobený v rámci konania na Okresnom súde Zvolen sp. zn. a to L.. L. Č., z ktorého jednoznačne zasa vyplýva, že podľa tohto znaleckého posudku neboli práce na dome urobené technológiou, ktorá je štandardná. V rámci otázky 2 poukázali na to, že izolácia nie je dostatočná a pri realizácii domu sa malo prihliadať na terén, v ktorom sa dom stavia, taktiež v bode 4 poukázali na to, že keby nebola žiadna stavba v susedstve dom by bol tiež popraskaný a podmáčaný, nakoľko nie je dostatočne prevedená vodorovná izolácia. Na základe otázky 6 uviedli, že vlhkosť do konštrukcie preniká celou šírkou konštrukcie a nielen zo strany suseda. Podľa odpovede na otázku č. 8 zo strany suseda nebola dokázaná priama úmera v zamokrovaní domu. Z tohto teda vyplýva, že tu je nielen znalecký posudok v prospech žalobcu, ale aj ďalší znalecký posudok v prospech žalovaných. Zároveň sa žalovaní bránili aj tým, že aj žalobca je povinný v zmysle všeobecnej prevenčnej a zakročovacej povinnosti podľa a zamedziť resp. aspoň minimalizovať svojím konaním to, aby mu nevznikala na jeho nehnuteľnosti škoda. Tieto všetky skutočnosti a to či dochádza k podmáčaniu domu žalobcu z dôvodu vyspádovania pozemku patriaceho žalovaným v 1. a 2. rade a z dôvodu stekania vody zo stolárskej dielne žalovaného 3. a to v akom pomere mal byť predmetom znaleckého dokazovania, ktoré zmaril žalobca. Žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal tú skutočnosť, že by z doteraz vykonaných dôkazov mohol súd jednoznačne toto posúdiť, pretože znalecký posudok, na ktorý sa žalobca odvoláva je starý 5 rokov a v súčasnosti môžu byť pomery celkom iné ako boli v roku 2016, čo aj popreli žalovaní. Okrem toho súd teda poukazuje, že znaleckým posudkom sa mala preukázať aj tá skutočnosť či by k podmáčaniu domu žalobcu dochádzalo bez toho,

že by tam bola dielňa resp. bez toho, že by tam bola nejaká iná stavba na pozemku žalovaných 1. a 2. a tiež sa malo preukázať či žalobca mohol svojím konaním eliminovať predmetné škody. Bez týchto skutočností preukázaných znaleckým dokazovaním, keďže ide o odborné posúdenie veci, súd vo veci nemohol rozhodnúť, pričom k nevykonaniu dôkazu došlo na základe konania resp. nekonania tým, že žalobca nezložil preddavok, hoci bol na to výslovne súdom upozornený a vyzvaný.

31. Až následne by pre súd bol dôležitý znalecký posudok, na ktorý poukázal žalobca vo veci zistenia výšky škody L.. W. O.. Avšak základným predpokladom pri náhrade škody je predovšetkým porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť a až potom následné zisťovania výšky náhrady škody. Keďže súd nemal preukázané porušenie právnej povinnosti resp. rozsah medzi porušením právnej povinnosti, ktorý by sa mal vzťahovať na žalovaných v 1. a 2. rade a žalovaného v 3. rade, keďže títo nie sú podielovými spoluvlastníkmi obidvoch nehnuteľností, v rámci ktorých mohla vzniknúť škoda, bez takéhoto určenia súd nevie vo veci rozhodnúť a tiež nemôže rozhodnúť tým spôsobom, že by ich zaviazal spoločne a nerozdielne, keďže tak ako vyššie uviedol nie sú podielovými spoluvlastníkmi jednotlivých nehnuteľností.

32. Čo sa týka vykonania dôkazov predovšetkým výsluchom svedkov a ohliadkou súd má za to, že tieto dôkazy nevykonal z toho dôvodu, že predovšetkým bolo treba preukázať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a to znaleckým posudkom, keďže súd nemá vedomosti na posúdenie takýchto skutočností. Pre súd by bolo právne irelevantné, ak by aj mal zo strany svedkov tvrdené, že dochádza k pretekaniu vody, pretože pre súd by bolo podstatné to v akom rozsahu preteká voda, či je to vo väčšom rozsahu zo stolárskej dielne patriacej žalovanému v 3. rade resp. z pozemku žalovaných v 1. a 2. rade, aby mohol určiť mieru zavinenia a zároveň v rámci tejto miery zavinenia určiť aj náhradu škody s tým, že samozrejme súd poukazuje na to, že náhrada škody by bola určovaná tým spôsobom, že žalovaní 1. a 2. by boli zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie tej ktorej výšky škody a žalovaný v 3. rade by bol zaviazaný zaplatiť škodu sám, keďže je výlučným vlastníkom stolárskej dielne.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní, ktorí boli v celom rozsahu úspešní, keďže súd žalobu zamietol priznal každému právo na náhradu trov vo výške 100% voči žalobcovi. Z. z . ,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne ( ).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.