Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14P-52-2020.pdf
PDF · 89.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. P., L.. XX.X.XXXX, J. I. XXXX/XX, P. - C., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka T. X., L.. XX.X.XXXX, P. J. I. XXXX/XX, P.- C., P..Č.. J. P.. P. XX, P., otec T. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú S., L.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, počnúc dňom 24.9.2020.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. sumou 150 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 24.9.2020.
Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 24.9.2020 do 30.9.2021 v sume 1.712,67 eur, v pravidelných splátkach po 45 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 24.9.2020 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu keď navrhovala, aby bola maloletá S. zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa. Od narodenia dieťaťa žili s jej otcom v spoločnej domácnosti až do júna 2019. Od augusta otec o maloletú nejaví záujem a matke na jej výživu neprispieva žiadnou sumou. Za celé obdobie matke poslal približne 80 eur a S. dal k meninám ako darček 10 eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči Samuelovi, na výživu ktorého otec dieťaťa výživné taktiež neplatí. Matka dosahuje príjem, ktorý jej však nepostačuje na úhradu potrieb dieťaťa, z toho dôvodu sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv. Matka nepozná presnú adresu, na ktorej sa otec dieťaťa v súčasnej dobe nachádza. K návrhu matka priložila rodný list dieťaťa, potvrdenie o svojom pracovnom príjme a rozhodnutie, ktorým boli upravené rodičovské práva k maloletému D. V..
3. Návrh bol otcovi doručený dňa 3.10.2021 v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, písomne sa k nemu nevyjadril, vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, s rodným listom maloletej S., s potvrdením o pracovnom príjme matky, s oznámením spoločnosti ATALIAN SK s.r.o. Bratislava, s potvrdením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava o vyplatených dávkach v nezamestnanosti otcovi a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorý mal predvolanie doručené oznámením na úradnej tabuli súdu, pričom svoju neúčasť riadne neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že k maloletej S. práva a povinnosti rodičov doposiaľ upravené žiadnym rozhodnutím neboli. Maloletá sa narodila z ich vzťahu, manželstvo s otcom dieťaťa uzavreté nikdy nebolo. S otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do mája 2019. Od júna 2019 bývala spolu s deťmi spočiatku u svojej matky, následne od septembra 2019 bývajú v podnájme, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Za mesiace jún a júl 2019 jej otec maloletej prispel na výživu dieťaťa sumou 50 eur mesačne, v ďalších mesiacoch jej začal posielať 10 eur mesačne a takto platí doposiaľ. S maloletou sa vôbec nestretáva, telefonuje jej asi raz do mesiaca, vždy je to však účelové, pretože sa jej vychvaľuje kde býva, že tam má 7 izieb, z ktorých bude jedna pre ňu. Nezaujíma sa ale o to, či dieťa niečo nepotrebuje a ani jej nenavrhne, že sa s ňou stretne. Matka nemá vedomosť, aké sú skutočné majetkové pomery otca, ani o tom kde sa otec zdržiava, prípadne kde pracuje. Vie len to, že je vyučeným zámočníkom. Matka je zamestnaná v spoločnosti ATALIAN SK s.r.o. Bratislava, kde dosahuje priemerný čistý príjem vo výške 528,76 eur mesačne, okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 53 eur. Iný stabilný príjem nemá. Maloletá S. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, výdavky na jej výživu sú bežného charakteru, v škole sa nestravuje, na platené krúžky nechodí, výdavky sú len na cestu do školy, pracovné zošity, oblečenie, stravu a hygienické potreby, odhadom približne v sume 250 eur mesačne. Matka spláca exekúciu, iné zvýšené výdavky nemá. Okrem maloletej S. má matka aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči D. V., L.. XX.X.XXXX, otcom ktorého nie je otec maloletej S.. Samuel je študentom 4. ročníka strednej školy, otec si voči nemu vyživovaciu povinnosť neplní. Návrhom sa domáha zverenia maloletej S. do svojej osobnej starostlivosti, otcovi žiada uložiť povinnosť platiť jej na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne odo dňa podania návrhu, styk otca s maloletou upraviť nežiadala.
6. Procesný opatrovník dieťaťa s jeho zverením matke súhlasil, výživné navrhol určiť v závislosti od schopností a možností otca.
7. Z oznámenia spoločnosti ATALIAN SK s.r.o. Bratislava, bývalého zamestnávateľa otca dieťaťa súd zistil, že otec bol v spoločnosti zamestnaný od 1.10.2011 do 31.1.2020, pracovný pomer bol ukončený dohodou o rozviazaní pracovného pomeru. Z tohto pracovného pomeru plynul otcovi v období posledných 12 mesiacov jeho trvania, príjem vo výške 972,92 eur mesačne v čistom. Pokiaľ by otec zostal pracovať na svojej pozícii, dosahoval by pracovný príjem v priemernej výške 750 eur mesačne.
8. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava súd zistil, že otec dieťaťa mal v období od 1.2.2021 do 31.7.2021 vyplatenú dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 475,62 eur mesačne.
9. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
10. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. V predmetnej veci mal súd preukázané, že maloletá Aneta sa narodila zo vzťahu svojich rodičov, ktorí manželia nikdy neboli. Rodičovské práva vo vzťahu k dieťaťu doposiaľ žiadnym spôsobom upravené neboli. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária od júna 2019, keď malo dieťa desať rokov. Matka má okrem S. ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči D. V.. Spolu s deťmi býva v podnájme, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Matka je zamestnaná s pracovným príjmom v priemernej výške 528,76 eur, ďalší príjem nemá, poberá prídavky na dve deti. Maloletá S. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, výdavky na jej výživu sú bežného charakteru a matka ich odhaduje vo výške 250 eur mesačne. Matka nemá vedomosť, kde otec maloletej S. v súčasnej dobe býva, nevie či je zamestnaný a či dosahuje nejaký príjem. Otec v doterajšom období, po tom ako ukončili spolužitie, na výživu S. matke prispel len dvakrát sumu po 50 eur v mesiacoch jún a júl 2019, od augusta platí na výživu dieťaťa sumou 10 eur mesačne. S dieťaťom sa nestretáva, nie sú v žiadnom kontakte, od odchodu zo spoločnej domácnosti o maloletú neprejavuje žiaden záujem. O maloletú S. sa po celú dobu stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jej výchovu, a pretože neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa, súd nevidel dôvod aby menil jeho výchovné prostredie. Z toho dôvodu maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, keď ani procesný opatrovník nezistil pochybenia v starostlivosti matky o dieťa, pre ktoré by jej maloletá nemohla byť zverená. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého pri určení výživného prihliadne súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, prípadne majetkového prospechu. Otec dieťaťa bol v období od 1.10.2011 do 31.1.2020 zamestnaný u jedného zamestnávateľa, teda pomerne dlhú dobu. V tomto pracovnom pomere dosahoval priemernú výšku pracovného príjmu 972,92 eur mesačne, čo znamená, že dosahoval príjem, z ktorého bol schopný riadne platiť výživné na svoju maloletú dcéru. Predmetný pracovný pomer bol však ukončený dohodou o rozviazaní pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tým, že otec pristúpil na túto dohodu a teda dobrovoľne súhlasil s ukončením pracovného pomeru, z ktorého mu pravidelne plynul príjem po dlhšiu dobu a z ktorého by riadne mohol platiť výživné, sa vlastným pričinením pripravil o túto možnosť. Vlastnou vinou sa pripravil o pracovný príjem, ktorý by inak naďalej dosahoval z pracovnej činnosti a z ktorého by mal možnosť platiť maloletej výživné. Táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu maloletej, keď sa otec svojim nezodpovedným prístupom k plneniu si vyživovacej povinnosti pripravil o pracovný príjem a preto táto skutočnosť za žiadnych okolností by ani nemohla mať za následok určenie vyživovacej povinnosti na maloletú zo strany otca v nižšej výške, keď v zmysle ustanovení Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec si musí byť vedomý toho, že v prvom rade si musí zabezpečiť príjem tak, aby mohol pravidelne a včas uhrádzať výživné na maloletú, a až potom si uhrádzať ďalšie náklady. V konaní bol preukázaný vek dieťaťa a aj jej potreby v takej výške, ktorá odôvodňovala určiť výživné v matkou navrhovanej výške. Otec v pracovnom pomere dosahoval priemerný mesačný príjem v sume 972,92 eur v čistom a preto, ak súd skonštatoval, že otec sa v dôsledku dohody o rozviazaní pracovného pomeru vlastnou vinou pripravil o zárobok, z ktorého by si riadne mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, musel súd pri určení výšky výživného vychádzať práve z tejto sumy dosahovaného príjmu otcom, pričom je zjavné, že z takéhoto príjmu je výživné v určenej výške primerané. Matka s takýmto výživným súhlasila, keď v podstate súdu ani netvrdila, že by boli výdavky na odôvodnené potreby maloletej vyššie.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu matky vyhovel, maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť platiť výživné na dieťa vo výške, ktorá je podľa názoru súdu primeraná vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa ako aj na schopnosti a možnosti výživou povinného otca.
17. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 24.9.2020, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu. Otec v tomto období od podania návrhu na súde do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda od 24.9.2020 do 30.9.2021, výživné na dieťa platil len v obmedzenej výške, a to sumou 10 eur mesačne, z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné v sume 1.712,67 eur ( za 12 mesiacov od októbra 2020 do septembra 2021 po 150 eur mesačne, spolu 1.800 eur a alikvótna časť za 7 dní mesiaca september 2020 čo predstavuje sumu 35 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 1.835 eur ) po zohľadnení už zaplateného výživného vo výške 122,33 eur ( za 12 mesiacov od októbra 2020 do septembra 2021 po 10 eur mesačne, spolu 120 eur a alikvótna časť za 7 dní mesiaca september 2020 čo predstavuje sumu 2,33 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 122,33 eur ). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné, v pravidelných mesačných splátkach po 45 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.
18. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).