Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18Pc-11-2021.pdf
PDF · 72.26 KB
Case nature
Subarea
18Pc/11/2021
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľky: Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX/XX, XXX XX G. X., občan SR, právne zastúpená: JUDr. Emil Vaňko, advokát so sídlom Tŕnie 134, IČO: 37 897 951, proti povinnému A.. H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX G. X., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Dušan Kracina, advokát so sídlom Zvolen, Nám. SNP 80/22, IČO: 10 991 042, o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu navrhovateľky o určenie výživného z a s t a v u j e .
II. Žiadnej zo strán sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 08. 07. 2021 návrh, žiadala, aby súd zaviazal povinného ako jej otca platiť na jej výživu po 400,-- Eur mesačne, žiadala tiež zaviazať ho zaplatením zameškaného výživného za obdobie od 01. 09. 2020 do súčasnosti sumu 4.000,-- Eur, nakoľko povinný si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej dobrovoľne neplní.
2. Povinný s podaným návrhom nesúhlasil, uviedol, že nesúhlasil so štúdiom dcéry v zahraničí. Napriek tomu si dcéra vybrala školu v zahraničí, uvádzala, že si bude brigádnicky privyrábať na štúdium. Tvrdil, že navrhovateľka je schopná sa sama živiť, pretože poberá štipendium cca 850,-- Eur, vykonáva prácu manikérky, spochybnil tiež, či navrhovateľka skutočne pokračuje v štúdiu, poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala svoje výdavky.
3. Súd vykonával dokazovanie na pojednávaní, po odročení pojednávania elektronickým podaním doručené súdu 27. 09. 2021 vzala navrhovateľka návrh v celom rozsahu späť. Uviedla, že vzhľadom na správanie jej otca a vyjadrovanie na pojednávaní na adresu jej matky, sa rozhodla vziať celý návrh späť.
4. Späťvzatie návrhu bolo doručené povinnému, ktorý so späťvzatím návrhu súhlasil. Žiadal súd priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko späťvzatie návrhu na začatie konania, ako aj úplne zbytočného, umelo a bezdôvodne vyvolaného konania zavinila navrhovateľka, ktorá sama v konaní preukázala neopodstatnenosť a neoprávnenosť svojich údajných požiadaviek na výživné, keď napriek tomu, že bola v konaní zastúpená advokátom požadovala ako plnoletá zameškané výživné pred podaním návrhu na začatie konania. Zároveň preukázala, že jej príjem 849,93 € je podstatne vyšší (aj bez príjmu od starých rodičov a za prácu manikérky, ktorú vykonáva v Dánsku) ako jej životné, nepreukázané a čiastočne vymyslené náklady.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
5.1 Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
5.2. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky, súd v súlade s citovanými ustanoveniami zastavil konanie. Povinný voči späťvzatiu návrhu nevzniesol žiadne námietky.
7. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 52 C.m.p., podľa ktorého súd vyslovil, že sa žiadnej zo strán náhrada trov konania nepriznáva. Povinný žiadal priznať plnú náhradu trov konania s poukazom na to, že navrhovateľka zbytočne vyvolala konanie, v konaní preukázala, že len jej príjem zo štipendia je vyšší ako životné náklady. V režime C.m.p. si teda každý z účastníkov sám znáša trovy, ktoré v konaní platil Civilný mimosporový poriadok však pripúšťa výnimky, a to § 53 až 55 C. m. p. Ust. § 53 C. m. p. sa na tento prípad nevzťahuje, týka sa konaní vo veciach rodičovstva a vo veciach notárskych úschov. Ust. <aspi://module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.%252353'&ucin-k- dni='30.12.9999'> 54 C. m. p. vyjadruje zásadu procesného zavinenia, kedy môže dôjsť aj k tzv. separácii trov konania, keď náhradu trov konania môže znášať aj účastník, ak druhému účastníkovi vzniknú trovy procesným zavinením. T.j. takúto náhradu možno uložiť len účastníkovi, jeho zástupcovi alebo tomu, kto mal v konaní nejakú povinnosť, pričom musí byť preukázané, že ku vzniku trov konania došlo v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Jedná sa o špeciálnu úpravu k ust. § 256 ods.2 C.s.p., a teda ani toto ustanovenie nie je možné aplikovať na tento prípad, pretože navrhovateľka len uplatnila procesnú možnosť späťvzatia návrhu, povinný voči tomuto úkonu nevzniesol žiadne námietky. Ust. § 55 C.m.p. oprávňuje súd priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Tvrdenia povinného o nedôvodnosti návrhu si však súd nemôže osvojiť, pretože až dokazovaním na pojednávaní možno ustáliť, či návrh navrhovateľky bol nedôvodný. Z doposiaľ vykonaného dokazovania neboli jednoznačne preukázané tvrdenia povinného, že navrhovateľka nepokračuje v štúdiu, ani že by jej príjem mal plne pokryť výdavky, pretože z výsluchu matky navrhovateľky vyplynulo, že táto ako matka finančne podporuje dcéru pri štúdiu v zahraničí a túto podporuje aj jej širšia rodina, z čoho nemožno vyvodiť, že by otec ako povinný nemal voči navrhovateľke žiadnu vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka vzhľadom na postoj povinného v konaní ako jej otca sa rozhodla nepokračovať v tomto konaní, čo samo o sebe nie je dôvodom na priznanie trov konania povinnému. Preto súd rozhodol, že sa žiadnej zo strán náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.