Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: AK kredit, a.s., IČO: 53 558 022, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanému: V. V., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. I., o zaplatenie 48,73 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 23,94 eur od 19.2.2013 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.2.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.2.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 48,73 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako právny predchodca žalobcu Quantum Credit a.s., uzavrela so žalovaným dňa 25.8.2010 Zmluvu o pripojení. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný poskytnúť žalovanému hlasovú službu prostredníctvom pevnej telefónnej prípojky, konkrétne program služieb TURBO 2 SOLO, tento aktivovať a predať žalovanému koncové zariadenie DSL Ethernet v akciovej cene za podmienky dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytovateľ službu riadne aktivoval a dodal príslušenstvo. Za poskytnuté služby vystavoval právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry za jednotlivé zúčtovacie obdobia, a to faktúru č. 9747623909 so splatnosťou dňa 18.2.2013 na sumu 48,73 eur. Žalovaný však porušil zmluvu tým, že vystavenú faktúru nezaplatil, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a.s. a pôvodný žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 9.6.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Okrem tohto nároku si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

3. Dňa 31.3.2021 doručila spoločnosť Quantum Credit, a.s., ktorá v konaní vystupovala ako pôvodný žalobca, súdu oznam o postúpení pohľadávky na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.2.2021, pričom prílohou k tejto zmluve bola aj pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania. Súd na základe uvedeného vydal dňa 7.6.2021 uznesenie č.k. - 83, ktorým rozhodol o vstupe žalobcu na miesto spoločnosti Quantum Credit, a.s., do tohto konania.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 27.2.2018 do vlastných rúk, pričom žalovaný doručil súdu dňa 7.3.2018 vyjadrenie k žalobe. Žalovaný k žalobe uviedol, že vyššie uvedenú faktúru č. XXXXXXXXXX neuhradil, nakoľko nemal o nej vedomosť a to až do doručenia žaloby s prílohami. Žalovaný ďalej uviedol, že na tejto faktúre nie sú uvedené údaje, na základe akej zmluvy sú položky na tejto faktúre faktúrované, pričom žalovaný odmieta, že by porušil svoje zmluvné povinnosti a preto nesúhlasí s uhradením sumy 16,50 eur a sumy vo výške 4,99 eur, všetko bez DPH. Na základe uvedeného preto žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Podľa a veta prvá (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa , spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa veta prvá , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, faktúrou č. XXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal taktiež predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť však neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

9. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 25.8.2010 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb VRI Solo - Vysokorýchlostný internet Solo spolu s dodaním DSL Ethernet modemu. Žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby vyúčtované faktúrou č. 9747623909 so splatnosťou 18.2.2013 na sumu 48,73 eur, pričom táto suma sa v zmysle uvedenej faktúry skladala zo sumy 19,95 eur bez DPH (23,94 eur s DPH) titulom poplatkov za prevádzku; zo sumy 16,50 eur bez DPH (19,80 eur s DPH) titulom jednorazového poplatku za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie a zo sumy 4,99 eur bez DPH titulom zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti.

10. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv a dodatkov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

15. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv a dodatkov, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

16. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

19. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

25. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti. Právny predchodca žalobcu a žalovaný platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému služby Vysokorýchlostného internetu SOLO, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju povinnosť, a síce uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby, nesplnil v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 23,94 eur za dôvodný v celom rozsahu a preto mu v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.

26. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z faktúry č. XXXXXXXXXX odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania 8,75 % ročne, nakoľko bol uplatnený v súlade s nariadenia vlády SR č. (v znení účinnom ku dňu vzniku

omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,75 % (t.j. 0,75 % + 8 = 8,75 %). Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR, je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.

27. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy vo výške 16,50 eur a 3,30 eur k tomu ako DPH z titulu poplatku za obmedzenie poskytovania služby, a na zaplatenie sumy vo výške 4,99 eur ako zmluvnej pokuty, ktoré právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9747623909 so splatnosťou dňa 18.2.2013. Z ustanovenia vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

28. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do , konkrétne do jeho .

29. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemal postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel k záveru, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa . Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v a nasl. . v obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája ( ) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny predchodca žalobcu so žalovaným individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvných pokút za porušenie povinností.

30. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, súd dojednania o zmluvných pokutách, tak ako sú vyjadrené v zmluve považuje za nedostatočne určité, nakoľko v rozpore s ustanovením , z toho-ktorého dojednania presne nevyplýva, porušenie ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti znamená nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu. Dojednanie v znení, že má ísť o porušenie záväzku využívať tú-ktorú službu počas doby viazanosti, je nekonkrétne, neurčité a neumožňuje identifikovať, porušenie akej povinnosti spotrebiteľa je sankcionované zmluvnou pokutou. Neurčitosť zmluvných pokút vyplýva navyše aj z toho, že všetky vyššie uvedené zmluvné pokuty sú v rámci textu zmluvy a dodatku uvedené spôsobom, ktorý ani neumožnil spotrebiteľovi uvedomiť si, že podpisom zmluvy a dodatku bude zároveň viazaný uvedenými dojednaniami. Tieto dojednania sú totiž písané veľmi malým písmom, nie sú v texte nijako zvýraznené a zanikajú v rámci iných ustanovení. Súčasne s nimi sa v texte zmluvy a dodatku nachádzajú aj ustanovenia o iných zmluvných pokutách (nevzťahujúcich sa na daný program), čo pôsobí mätúco. Aj z tohto dôvodu súd nemôže považovať dojednania o zmluvných pokutách za určité. Zo všetkých uvedených dôvodov má súd za to, že uvedené dojednania o zmluvných pokutách sú v zmysle a pre ich neurčitosť neplatné.

31. Zároveň však súd poukazuje na neprijateľnosť všetkých zmluvných pokút v tom, že v danom prípade boli dohodnuté len zmluvné pokuty v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech spotrebiteľa. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne vedie súd k názoru o

neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

32. Súd ďalej poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripravenými sú aj ustanovenia o dojednaní zmluvných pokút, pričom právny predchodca žalobcu žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená, že nie je vylúčená situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri nezaplatení posledného poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti, čo možno zhodnotiť ako neprijateľné.

33. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedené zmluvné pokuty jednostranne zaťažujú spotrebiteľa a sú neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda neprijateľnými podmienkami v zmysle , ktoré sú podľa absolútne neplatné. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute, avšak v prejednávanom prípade sú dojednania o zmluvnej pokute absolútne neplatné.

34. Pokiaľ ide o účtovaný poplatok za prerušenie alebo obmedzenie služby, súdu nebol predložený cenník, z ktorého by vyplýval nárok na požadované sumy za službu Magio internet Security alebo za prerušenie alebo obmedzenie služby. Okrem toho je zrejmé, že poplatky boli stanovené paušálne bez zohľadnenia reálnych nákladov, preto nie je možné dospieť k záveru o ich primeranosti. Poplatkom za obmedzenie alebo prerušenie služby, si právny predchodca žalobcu zabezpečoval uspokojenie svojej splatnej pohľadávky bez toho, aby pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným pre neplnenie si povinností plniť za poskytnuté služby riadne a včas. Takéto zabezpečenie porušenia zmluvnej povinnosti sa z obsahového hľadiska dá hodnotiť ako zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou. Z dôkazov predložených žalobcom zároveň nevyplývalo ani to, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovaným výslovne dojednané, takže do ich obsahu nemohol žalovaný ako spotrebiteľ nijakým spôsobom zasiahnuť.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a poplatku za obmedzenie poskytovania služby v celkovej výške 24,79 eur vo výroku II. rozsudku zamietol. Nakoľko žalobca nemal právo na plnenie vyššie uvedenej sumy, nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania, a preto súd zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute a nedohodnutým poplatkom.

36. S poukazom na vyššie uvedené, súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 23,94 eur spolu s úrokom z omeškania a to z titulu fakturovanej ceny faktúrou č. 9747623909 za poskytnuté služby, preto žalobe v tejto časti vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

37. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobcovi bola zo sumy 48,73 eur s príslušenstvom priznaná suma 23,94 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 49,13 % a hrubý úspech žalovaného 50,87 %, a

teda konečný čistý úspech žalovaného je 1,74 % (50,87 % - 49,13 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 1,74 % trov konania, nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().