Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcov v rade 1/: Š. W., B..XX.XX.XXXX, O. X. G. XXXX/XX, XXX XX L. X., Š. C.H. U., P. G. X/: L. T., B..XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX B. XXX, Š. C. U., obaja právne zastúpení JUDr. Marek Maslák, PhD., advokát so sídlom Šúrska 5, 900 01 Modra, proti žalovanému: W. B. L. U., U. U. XXX XX B. XXX, N.: XX XXX XXX, o určenie, že uznesenia valného zhromaždenia sú neplatné, takto

rozhodol:

Súd určuje, že uznesenie č. X valného zhromaždenia žalovaného v znení „Zhromaždenie podľa bodov X.X.X H. X.X.X Zmluvy o spoločenstve zo dňa 27.07.2019 schvaľuje zastupovanie/účasť a rozhodovanie zástupcom spoločenstva (podpredsedu a predsedu) na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v roku XXXX“; uznesenie č. X valného zhromaždenia žalovaného v znení „Zhromaždenie podľa bodov X.X.X H. X.X.X Zmluvy o spoločenstve zo dňa 27.07.2019 poveruje výbor zastupovať o uzavretí a skončení nájomných zmlúv, vrátane zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru B. na dobu viac ako päť rokov“ a uznesenie č. X valného zhromaždenia žalovaného v znení „Výbor berie na vedomie správu Komisie pre sčítanie hlasov zasadnutia zhromaždenia s tým, že hlasovanie PER-ROLLAM (korešpondenčné hlasovanie) bolo úspešné a všetky body na hlasovacom lístku boli právoplatne schválené väčšinou a to 63,27% z celkového počtu hlasov“, ktorých prijatie bolo osvedčené notárskou zápisnicou B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, napísanou Y.. L. Y.Á., B., dňa 17.11.2020 sú neplatné.

Žalobcom v rade 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo súdom priznaného plnenia.

odôvodnenie:

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina elektronicky dňa 29.01.2021 domáhali určenia, že uznesenie č. X valného zhromaždenia žalovaného v znení „Zhromaždenie podľa bodov X.X.X H. X.X.X Zmluvy o spoločenstve zo dňa 27.07.2019 schvaľuje zastupovanie/účasť a rozhodovanie zástupcom spoločenstva (podpredsedu a predsedu) na Z. P. L. L. v roku XXXX“; uznesenie č. X valného zhromaždenia žalovaného v znení „Zhromaždenie podľa bodov X.X.X H. X.X.X Zmluvy o spoločenstve zo dňa 27.07.2019 poveruje výbor zastupovať o uzavretí a skončení nájomných zmlúv, vrátane zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru B. na dobu viac ako päť rokov“ a uznesenie č. X valného zhromaždenia žalovaného v znení „Výbor berie na vedomie správu Komisie pre sčítanie hlasov zasadnutia zhromaždenia s tým, že hlasovanie PER-ROLLAM (korešpondenčné hlasovanie) bolo úspešné a všetky body na hlasovacom lístku boli právoplatne schválené väčšinou a to 63,27% z celkového počtu hlasov“, ktorých prijatie bolo osvedčené notárskou zápisnicou B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, napísanou Y.. L. Y., B., dňa 17.11.2020 sú neplatné a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Oznámením/Pozvánkou zo dňa 20.10.2020 žalovaný prostredníctvom svojho predsedu informoval členov pozemkového spoločenstva, medzi ktorých

patria aj žalobcovia, o uskutočnení zasadnutia valného zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania (ďalej ako „Pozvánka“). Hlasovanie poštou žalovaný odôvodnil trvaním mimoriadneho/ núdzového stavu a nemožnosťou uskutočnenia zhromaždenia spoločenstva s osobnou účasťou členov. Spôsob uskutočnenia zhromaždenia pozemkového spoločenstva formou korešpondenčného hlasovania žalovaný podložil o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) a Zmluvou o pozemkovom spoločenstve v znení Dodatku č. X zo dňa 27.7.2019 (ďalej ako „Zmluva o spoločenstve“). Jednou z príloh Pozvánky bol aj hlasovací lístok, prostredníctvom ktorého mali členovia spoločenstva hlasovať o tam uvedených otázkach. O zasadnutí zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania bola dňa 17.11.2020 spísaná notárska zápisnica B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, v ktorej sa, okrem iného, uvádza, že Komisia pre sčítanie hlasov po sčítaní všetkých hlasov predložila na uvedenom zasadnutí výsledok hlasovania, a to že uznesenia boli schválené väčšinou - 63,27 % z celkového počtu všetkých hlasov (predmetná notárska zápisnica bez príloh je zverejnená na webovej stránke žalovaného A.-A..W..sk). Touto žalobou žalobcovia napádajú neplatnosť uznesení č. X H. X prijatých na tomto zasadnutí zhromaždenia žalovaného uskutočneného korešpondenčnou formou z dôvodov nižšie uvedených. V zmysle a rozlišujeme žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie, pri ktorej (okrem zákonom ustanovených výnimiek) je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem; a žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť musí zakladať osobitný predpis. Pri žalobe o určenie právnej skutočnosti v zmysle sa teda nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, ale vyžaduje sa, aby jej prípustnosť zakladal osobitný predpis. Osobitným predpisom je v tomto prípade , ktorý v posledná veta priznáva prehlasovanému členovi spoločenstva právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Ustanovenie hovorí, že žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva môže podať len prehlasovaný člen. Teda aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby má prehlasovaný člen. Žalobcovia preukazujú svoju prehlasovanosť kópiami hlasovacích lístkov, na ktorých je uvedený ich podpis, ako aj vyznačené hlasovanie o nesúhlase s prijatými uzneseniami zhromaždenia. Prílohou Pozvánky bol hlasovací lístok, ktorým mali hlasovať členovia žalovaného o súhlase/nesúhlase s navrhovanými uzneseniami zhromaždenia. Predmetom hlasovania však boli rôzne (spolu nesúvisiace) otázky, pričom členovia žalovaného mohli buď so všetkými súhlasiť, alebo so všetkými nesúhlasiť. Konkrétne, v rámci časti „schvaľuje sa“ boli v hlasovacom lístku uvedené tri body, no hlasovať o každom z nich samostatne nebolo možné. Bolo možné hlasovať iba hromadne za všetky body naraz, a to tak, že člen pozemkového spoločenstva buď hlasoval „súhlasím“, alebo „nesúhlasím“. Uvedený spôsob hlasovania je neprípustný a spôsobuje neplatnosť takto prijatého uznesenia valného zhromaždenia. Na to, aby bol úkon považovaný za platný, musí, okrem iných náležitostí, spĺňať aj náležitosť vôle. Vôľa musí byt' slobodná, vážna a bez omylu. Slobodou vôle sa rozumie neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú. Jednoznačne možno vyvodiť záver, že uvedená forma hlasovania, t. j. že bolo možné buď hlasovať za všetky skutočnosti súhlasne, alebo nesúhlasne, zbavujú člena spoločenstva voľnosti rozhodnúť sa o každej otázke samostatne a v konečnom dôsledku ho navádzajú, aby hlasoval súhlasne, keďže predmetom hlasovania bola aj výška nájomného za prenájom spoločnej nehnuteľnosti, pričom výbor viackrát a opakovane členov upozorňoval, že v prípade neschválenia výšky nájomného nebude v roku 2020 členom vyplatené žiadne nájomné. Už zo samotnej Pozvánky vyplýva, že predseda žalovaného zameriaval pozornosť členov výlučne na schválenie výšky nájomného, keď sa tam výslovne uvádza, že bez rozhodnutia o výške nájomného by nemohlo dôjsť k jeho výplate v roku 2020, a preto výbor rozhodol o zasadnutí zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania. Nabádanie členov so súhlasom s navrhovanými uzneseniami zhromaždenia potvrdzuje aj Správa o činnosti výboru, ktorá je prílohou k Pozvánke a v ktorej predseda žalovaného uvádza: „Zdôrazňujem, že hlasovanie touto formou kladie na Vás zodpovednosť, aby ste si celý materiál dôsledne preštudovali tak, aby sme mohli vyplatiť nájom za rok 2020 v termíne do 20.12.2020. Podmienkou vyplatenia však je, aby členovia spoločenstva odsúhlasené uznesenie poslali včas v stanovenom termíne, najlepšie však, aby návratovú obálku so schváleným uznesením poslali späť obratom“. Predseda žalovaného v pozvánke, ako aj v správe odôvodnil zasadnutie zhromaždenia výlučne potrebou schválenia nájomného (hoci na hlasovacom lístku sa malo súčasne s týmto hlasovať aj o iných otázkach). Teda ak chcel mať člen spoločenstva vyplatený nájom, ktorý mu patrí, neostávalo mu nič iné, ako súhlasiť aj s ďalšími uzneseniami uvedenými na hlasovacom lístku. V tomto prípade tu potom absentuje slobodná vôľa člena pri hlasovaní na zasadnutí zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania (pôsobenie vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav

vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú). V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na skutočnosť, že Pozvánka neobsahuje program zasadnutia ako povinnú náležitosť v zmysle v spojitosti s . Možno sa odôvodnene domnievať, že výbor žalovaného tak urobil z toho dôvodu, aby členov neupozorňoval aj na ďalšie nesúvisiace otázky s výplatou nájomného, ktoré mali členovia žalovaného schváliť. Z tejto Pozvánky vyplýva, že jediným účelom zasadnutia zhromaždenia je schválenie nájmu. Pritom členovia mali súčasne rozhodnúť aj o iných, s tým nesúvisiacich, otázkach. Schválenie týchto otázok týkajúcich sa poľovníctva si výbor podmienil výplatou nájomného. Rozhodne tak nemožno hovoriť o slobodnej vôli členov pri schválení uznesení týkajúcich sa práva poľovníctva. Po tom, čo žalobcovia v súlade so zásadou prevencie upozorňovali na možné porušenie pre zvolený spôsob hlasovania, žalovaný prostredníctvom svojho predsedu a podpredsedu zverejnili na webovej stránke žalovaného Upozornenie, v ktorom, okrem iného, zvýraznene uvádzajú: „K tomu aby sme mohli vyplatiť plánovanú výšku nájmu za rok 2020 potrebujeme Váš súhlas. V opačnom prípade musíme celý zisk zdaniť a v tomto roku vyplácať nájom nemôžeme.“ Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že viacerými formami dochádzalo k ovplyvňovaniu vôle členov žalovaného pri hlasovaní. Žalobcovia podporne poukázali na pomerne krátku lehotu pre členov žalovaného na rozhodnutie. V zmysle v spojitosti s je povinnosťou výboru pozvať členov na zasadnutie minimálne 30 dní pred jeho termínom. Pozvánka je datovaná dňa 20.10.2020 (z čoho možno vyvodzovať ešte neskoršie doručovanie členom), pričom lehota na odoslanie návratovej obálky bola stanovená už na 06.11.2020. Teda lehota pozvať na zasadnutie zhromaždenia všetkých členov spoločenstva najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia nebola dodržaná (a ani sa k tejto 30-dňovej lehote nepribližovala). Pritom žalobcovia podotýkajú, že sú si vedomí , no nedodržanie tejto lehoty v zmysle v spojitosti s len potvrdzuje nátlak a narušenie slobody vôle členov pri hlasovaní. Takisto vplyv na vôľu členov malo aj znenie napádaného uznesenia zhromaždenia č. X uvedené v petite tejto žaloby, keďže v tomto prípade nejde o uznesenie podľa bodov X.X.X. H. X.X.X. Zmluvy o spoločenstve, ako sa v uznesení uvádza, ale ide o uznesenie v zmysle bodu X.X.X. Zmluvy o spoločenstve. Keďže takýmto uznesením nedošlo k povereniu výboru rozhodovať o nájomnej alebo inej obdobnej zmluve na čas trvania nad 5 rokov zhromaždením (ako vyplýva z výslovného znenia bodov X.X.X. H. X.X.X.), ale k neobmedzenému povereniu na uzatváranie všetkých nájomných a iných obdobných zmlúv na čas trvania nad 5 rokov. Týmto sa v konečnom dôsledku stráca význam bodov X.X.X. H. X.X.X. Zmluvy o spoločenstve a ide teda priamo o zmenu Zmluvy o spoločenstve v zmysle bodu X.X.X. Aj týmto spôsobom bola vôľa členov ovplyvnená nepravdivými informáciami. Uvedený spôsob hlasovania navrhnutý zo strany výboru žalovaného indikuje záujem výboru zastrieť skutočný dôvod hlasovania, a to mať opätovne vplyv v poľovníctve na základe uznesení schválených valným zhromaždením. Tento vplyv výbor stratil práve v dôsledku prijatého Dodatku č. X k Zmluve o spoločenstve v roku 2019, v ktorom zhromaždenie na riadnom zasadnutí schválilo potrebu väčšej kontroly výboru a do svojej právomoci si vyhradilo rozhodovať o nájomných a im obdobných vzťahoch s dobou trvania na viac ako 5 rokov (bod X.X.X. H. X.X.X. Zmluvy o spoločenstve). Uvedené zvýrazňuje o to viac skutočnosť, že predseda a podpredseda ža1ovaného sa zúčastnili na Z. P. L. L. dňa 20.02.2020 v I. I. a hlasovali tam za členov žalovaného aj napriek tomu, že si boli vedomí, že na to nemajú poverenie v podobe súhlasu zhromaždenia žalovaného (dokonca nielenže sa tam štatutárni zástupcovia žalovaného zúčastnili, ale samotný žalovaný, ako aj súčasný podpredseda žalovaného - N.. S. - boli zvolávateľmi tohto Z. P. L. L.). S cieľom bližšieho objasnenia vyššie uvedených skutočností o spôsobe hlasovania a zvolania zhromaždenia žalovaného žalobcovia navrhli, aby boli v konaní pred súdom vypočutí tak žalobcovia, ako aj predseda a podpredseda žalovaného - t. j. p. Y. Ž. H. L.. N.. L. S.. Takisto žalobcovia poukázali na skutočnosť, že v zmysle pri korešpondenčnom hlasovaní má výbor pripojiť materiály, o ktorých má zhromaždenie rokovať. Pokiaľ ide o hlasovanie o napádaných uzneseniach o dodatočnom schválení zastupovania štatutárnych zástupcov na Z. P. L. L. a o poverení výboru na schválenie zmluvy o užívaní poľovného revíru, výbor nepredložil žiadne materiály z predmetného Z. P. L. L. zo dňa 20.02.2020 - ako tam zástupcovia žalovaného hlasovali, aký bol priebeh tohto zhromaždenia a pod. Členovia žalovaného teda pri rozhodovaní nemali podklady, na základe ktorých by vedeli posúdiť výhodnosť, resp. nevýhodnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, na ktorej kontraktácii sa má podieľať výbor žalovaného. Žalobcovia mali za to, že z vyššie uvedených dôvodov sú uznesenia valného zhromaždenia žalovaného neplatné, a preto žiadali súd, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia o podaní žaloby v zmysle ustanovenia na úradnej a webovej stránke súdu, v súdom stanovenej lehote nevyjadril ani nepoužil prostriedky procesnej obrany.

4. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 12.10.2021, ktoré sa v súlade s ust. konalo v neprítomnosti žalovaného a za účasti žalobcov v rade 1/ a 2/ a právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ a 2/. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ust. náhradným spôsobom dňa 18.08.2021. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas, ani z dôležitých dôvodov nepožiadal o odročenie pojednávania.

5. Strany sporu zotrvali na svojej skutkovej i právnej argumentácii. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v rade 1/ a 2/.

6. Súd tak na základe žalobcami produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

7. Podľa o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „Zákon o pozemkových spoločenstvách) spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba.

8. Podľa členmi spoločenstva podľa až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa a , len ak zhromaždenie rozhoduje podľa a, , , , a .

9. Podľa členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

10. Podľa pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.

11. Podľa orgánmi spoločenstva sú: a) zhromaždenie, b) výbor, c) dozorná rada, d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

12. Podľa a najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva, fond, ak fond spravuje podiely na spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá, a správcu, ak správca vykonáva práva vlastníka k podielom na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia (ďalej len „oznámenie“) na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou; obvyklé miesto uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. Výbor je povinný informovať okresný úrad o zasadnutí zhromaždenia do 30 dní odo dňa jeho konania.

13. Podľa výbor v oznámení a pozvánke na zasadnutie zhromaždenia (ďalej len „pozvánka“) uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Výbor môže v pozvánke uviesť, že ak na zasadnutí zhromaždenia nebude dostatočná účasť na to, aby sa dosiahlo rozhodnutie podľa , považuje sa toto zasadnutie za prvú čiastkovú schôdzu; zároveň uvedie miesto, dátum a hodinu

konania ďalších čiastkových schôdzí. Ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia.

14. Podľa ak v pozvánke a v oznámení nie je uvedený bod programu zasadnutia zhromaždenia podľa odseku 7 písm. i) alebo j), nemožno taký bod programu doplniť na zasadnutí zhromaždenia.

15. Podľa výbor môže rozhodnúť o uskutočnení zasadnutia zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov. Výbor pripojí k pozvánke materiály, o ktorých má zhromaždenie rokovať, hlasovacie lístky a návratovú obálku a v pozvánke uvedie dátum, do ktorého má byť odoslaná návratová obálka s hlasovacím lístkom, a poučenie o spôsobe hlasovania a úprave hlasovacieho lístka. Na zvolanie zasadnutia zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4.

16. Podľa do pôsobnosti zhromaždenia patrí: a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny okrem zmien v zozname členov a zozname nehnuteľností, b) schvaľovať stanovy a ich zmeny, c) voliť a odvolávať členov a náhradníkov členov orgánov spoločenstva uvedených v až d), rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa , rozhodovať o poverení spoločenstva konať vo veci nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa , rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, g) schvaľovať účtovnú závierku, h) rozhodovať o rozdelení zisku a majetku spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva a spôsobe úhrady straty, i) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, j) rozhodovať o zrušení spoločenstva, k) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom spoločenstva.

17. Podľa každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa . Spoločenstvo, ktoré je členom seba samého, nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy.

18. Podľa zhromaždenie rozhoduje podľa , , a nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach podľa , , , a zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa a a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa a rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

19. Podľa na konanie podľa a až 29 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,37) <https://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-97> ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Úvodom súd v nadväznosti na cit. ust. len udáva, že rozhodovanie o žalobe o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva patrí nepochybne do právomoci civilných súdov podľa , nie do právomoci správnych súdov podľa (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. XKO XX/XXXX, Z. XX/XXXX). L. U. nie je správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach svojich členov, tzn. nevykonáva verejnú správu. Rozhodnutia na Z. L. U. prijímajú členovia spoločenstva. Argumenty v prospech rozhodovania súdov v správnom súdnictve, ktoré sa opierali o cit. ust. v znení účinnom do 30.06.2018, boli prijatím novely s účinnosťou od 01.07.2018 zákonodarcom odmietnuté. Novelou bolo ust. zmenené tak, že zákonodarca výslovne stanovil, že všeobecný predpis o správnom konaní sa použije len na konanie podľa a až 29 , tzn. iba v prípadoch zápisu spoločenstva do registra spoločenstiev, zápisu zrušenia spoločenstva do registra spoločenstiev, a v prípadoch štátneho dozoru.

22. V prípade žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva ide o žalobu podľa , tzn. žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá má svoj základ v . Jej procesnú prípustnosť zakladá vyššie cit. ust. veta tretia tohto zákona. Preto v predmetnom konaní nebolo povinnosťou súdu skúmať naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe.

23. Z hľadiska procesnej prípustnosti predmetnej žaloby nebolo teda zo strany súdu potrebné skúmať naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe. To však neznamená, že podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva zákonodarca žiadnym spôsobom neobmedzil. na podanie takejto žaloby síce výslovne neustanovuje žiadnu prekluzívnu lehotu tak, ako je to napr. v prípade žalôb o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným ( - 3 mesiace) alebo o určenie neplatnosti členskej schôdze družstva ( - 1 mesiac). V dôvodovej správe k novele však zákonodarca o.i. uvádza, že na oprávnenie podať takúto žalobu sa vzťahujú „všetky všeobecné ustanovenia vrátane ustanovení o premlčaní, ktoré sa vzťahujú na analogické oprávnenie podľa a “. Preto súd vychádzal z ust. za včasné podanie takejto žaloby považoval podanie žaloby vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote počítanej odo dňa prijatia napádaného rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva. V danom prípade žalobcovia žalobu o neplatnosť rozhodnutí prijatých zhromaždením spoločenstva dňa 17.11.2020 podali na súd dňa 29.01.2021, tzn. v trojročnej premlčacej lehote.

24. Aj keď zákonodarca v dôvodovej správe k novele poukazuje na ust. a upravujúce občianskoprávny režim podielového spoluvlastníka k veci, súd v súlade s odbornou literatúrou zastáva názor, že v prípade žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva nie je namieste analógia s ust. a . Takáto žaloba je svojou právnou povahou príbuzná skôr žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným ( ), ktorej úprava sa primerane vzťahuje aj na prípady neplatnosti rozhodnutí najvyšších orgánov akciovej spoločnosti a družstva. V prípadoch a ide o konštitutívne rozhodnutie súdu, ktorého účelom je vyriešenie konkrétnej nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi veci. Nejde o určenie neplatnosti rozhodnutia podielových spoluvlastníkov veci, o tzv. o deklaratórne rozhodnutie súdu (porovnaj napr. MASLÁK ,M., JAKUBÁČ,R., , Komentár Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s. 2019, 229 s).

25. V kontexte analógie obchodného práva súd preto posudzoval aj aktívnu legitimáciu žalobcov na podanej žalobe. Podľa cit. veta tretia aktívne legitimovaným na podanie žaloby je „prehlasovaný člen spoločenstva“. Podľa žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným možno úspešne podať, len ak „porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha“. Súd preto pre účely posúdenia aktívnej legitimácie žalobcov na podanej žalobe vychádzal z výkladu pojmu „prehlasovaný člen spoločenstva“ tak, že ide o člena spoločenstva, ktorého práva mohli byť obmedzené porušením

zákona, zmluvy o pozemkovom spoločenstve alebo jeho stanov, resp. ktorý bol na svojich právach člena spoločenstva týmto porušením ukrátený. Na podporu tohto výkladu súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.04.2018 sp.zn. XXCob X/XXXX, podľa ktorého: „Sankcia určenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia ako kolektívneho orgánu je krajným riešením, ktoré je možné aplikovať v prípadoch, kedy by spôsob, akým bolo valné zhromaždenie vedené alebo akým bolo jeho rozhodnutie prijaté, porušoval právo niektorého z členov valného zhromaždenia tým, že by ho ukrátil na jeho právach“. Pasívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva je spoločenstvo ako právnická osoba ( ).

26. Aplikujúc primerane režim obchodného práva súd vychádzal z toho, že dôvodom neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva môže byť tak porušenie zákona ako aj porušenie zmluvy o spoločenstve, resp. stanov spoločenstva, teda vnútorných dokumentov spoločenstva. dôvody neplatnosti bližšie nevymedzuje. Žaloba o neplatnosť rozhodnutia pozemkového spoločenstva však nepochybne nesleduje cieľ, aby o neplatnosti bolo rozhodnuté pri akomkoľvek porušení zákona alebo vnútorného dokumentu spoločenstva, ale len pri takom porušení, ktoré neoprávnene zasiahne do práva člena spoločenstva. Súd je preto povinný vždy citlivo zvažovať mieru porušenia zákona alebo vnútorných dokumentov spoločenstva a výsledok tohto porušenia (tzv. princíp proporcionality). Súčasne aj tu je potrebné uprednostniť princíp prednosti platnosti rozhodnutia pred jeho neplatnosťou.

27. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného v danej veci súd prijal záver, že žalobcovia sú v konaní aktívne legitimovaní, nakoľko v priebehu zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného osvedčeného notárskou zápisnicou B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, napísanou Y.. L. Y., B., dňa 17.11.2020, na ktorom boli prijaté všetky napadnuté uznesenia, došlo k takým porušeniam zákona a zmluvy o pozemkovom spoločenstve, že žalobcovia boli na svojich právach člena spoločenstva ukrátení. Pasívna legitimácia žalovaného je zrejmá z aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, ktoré je vedené v tomto elektronickom registri pozemkových spoločenstiev s dátumom zápisu dňa 06.03.2014.

28. V prejednávanej veci ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle , t.j. o žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného. Podľa na podanie predmetnej žaloby sa vyžaduje, aby člen bol prehlasovaný pri hlasovaní. K žalobe boli pripojené hlasovacie lístky žalobcov v rade 1/ a 2/, ktoré boli nimi podpísané. Pokiaľ ide o samotné dôvody neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, súd zastáva názor, že vôľa členov žalovaného nemohla byť slobodná a skutočná, keďže žalovaný podmienil rozhodovanie o nájme, ktoré sa má vyplatiť podielnikom a takisto aj odsúhlasením uzatváraní akýchkoľvek nájomných zmlúv bez obmedzenia, ako aj odsúhlasením zastupovania predsedu a podpredsedu žalovaného na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v roku 2020, teda ex post. Podľa názoru súdu, nie je možné hlasovať súčasne o viacerých navzájom nesúvisiacich návrhoch, teda hlasovať en bloc buď súhlasím alebo nesúhlasím so všetkými návrhmi, ktoré sú prednesené alebo ani s jedným. Aj z pozvánky k predmetnému zasadnutiu valného zhromaždenia vyplýva, že štatutárny orgán žalovaného uviedol, že je potrebné odsúhlasiť tieto uznesenia na to, aby bol schválený podiel na nájomnom a teda členovia boli takpovediac nútení, aby odsúhlasili všetky uznesenia, ktoré boli žalovaným predložené na to, aby získali podiel na nájomnom. Z uvedených dôvodov došlo k hrubému porušenie hlasovacích práv členov. Pokiaľ ide o uznesenie, kde sa malo schváliť zastupovanie predsedu a podpredsedu žalovaného na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v roku 2020, tak k tomu neboli pripojené žiadne materiály, tak ako vyžaduje , teda členovia nemali informáciu, akým spôsobom bolo hlasované na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a aká zmluva o užívaní poľovných pozemkov a s kým mala byť uzatvorená. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že súčasťou pozvánky na korešpondenčné hlasovanie nebol program zasadnutia zhromaždenia tak, ako vyžaduje v spojitosti s .

29. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

31. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný bol v konaní nečinný, k predmetnej žalobe sa nevyjadril, skutočnosti tvrdené žalobcami v žalobe nepoprel, súd ich považoval za nesporné, a preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech. Preto im patrí voči žalovanému právo na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady v súlade s cit. rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.