Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)Uznesenie_17CoCsp-21-2021.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpenému: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 1.724,57 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/111/2020-84 zo dňa 02.03.2021, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o zamietnutí prevyšujúcej časti nároku a súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 939,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. žalobou podanou na súde dňa 25.6.2020 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1 724,57,- eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že právny predchodca pôvodného žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 30.11.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca pôvodného žalobcu žalovanému celkovú sumu pôžičky 2 000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 55,83 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy len sumu 1.060,77 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, pôvodný žalobca dňa 27.9.2017 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade nedošlo, žalobca dňa 19.11.2017 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1 724,57,- eur s prísl.. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 16Csp/111/2020-53 zo dňa 22.01.2021 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 OZ. Ďalej vychádzal z § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Aplikoval § 3 ods. 1, § 41 a § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský, keď právny predchodca žalobcu bol pri uzatváraní zmluvy v pozícii dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa.
Uplatnený nárok považoval za čiastočne dôvodný. Dňa 30.11.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 eur v 60-tich mesačných splátkach. V zmluve si dohodli úrok vo výške 25 %. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 25,00 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. Podľa údajov NBS bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci november 2015 pri úveroch od 1 roku do 5 rokov na úrovni 10,34 %. Dohodnutá výška úrokov 25 % ročne uvedená v zmluve podstatne (takmer dvojnásobne) prekračuje priemernú mieru obchodných bánk v tom čase pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam. Prvoinštančný súd vyjadril pochopenie nad mierou rizika nebankového subjektu, ale zdôraznil, že dohodnutá výška úrokov, aj keď je vyššia ako pri bankách, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný. O trovách konania rozhodol v súvislosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2 000,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach 55,83,- eur. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 25,00 %. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavuje 3349,80 eur. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 1.349,80 eur za päť rokov. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 25 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Žalobca ďalej uviedol, že najvyššia prípustná výška odplaty podľa zákona (§ 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 26,72 % , t.j. dvojnásobok priemernej RPMN 13,36 % tak, ako je uvedené v zmluve. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 25,00 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 25,00 % nepresahuje 2x priemernej výške RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 30.09.2015 vo výške 13,36 % pre obdobné úvery. Preto dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 785,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 785,34 eur od 29.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contratio a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podaným odvolaním nebol napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, a ktorým bol žalovaný zaviazaný na peňažné plnenie, preto v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť (§ 226, § 228 ods. 1 CSP), a preto nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu túto časť prvoinštančného rozhodnutia preskúmavať. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v jeho zamietavej časti a súvisiacom výroku o trovách konania.
7. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje vadu rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že na zistený skutkový stav buď súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú, pretože prvoinštančný súd na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na úroky namiesto § 53 ods. 6 OZ a § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. aplikoval ust. § 3 OZ. 8. Podľa § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného od 01.09.2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
10. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah, nároky, z ktorého boli predmetom konania, ako vzťah vzniknutý z absolútne neplatnej zmluvy v zmysle § 41 OZ, keďže dohodnutú úrokovú sadzbu 25,00 % ročne považoval za priečiacu sa dobrým mravom podľa § 3 OZ. Na základe toho môže žalobca od žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný.
11. Odvolací súd uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy nároky, z ktorej boli predmetom konania, platilo už ust. § 53 ods. 6 OZ. Ust. § 53 ods. 6 OZ od 01.06.2014 (v plnom rozsahu v nadväznosti na vykonávacie nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. od 01.09.2014) naviazalo hodnotu najvyššie prípustnej odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať na vykonávací predpis učiac už odkazom na konkrétne čísla, aká odplata za poskytnutie peňazí prípustná je a aká už nie. Počnúc dňom 01. 09. 2014 konkrétne ust. § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. stanovuje, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere. Pri tomto prepočte je smerodajná priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
12. Súd prvej inštancie, ako zo spisu vyplýva, sa predmetným zákonným ustanovením nezaoberal, stroho konštatoval bez ďalšieho zdôvodňovania, že úroková sadzba je neprimerane vysoká, nakoľko priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru mala byť 25,00 %. Odhliadnuc od toho, že nie je zrejmé, či tento údaj bol správny vo vzťahu k typu a objemu prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol žalovanému na základe zmluvy, je potrebné uviesť, že odplata, ako vyplýva z citovaného ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného v čase vzniku záväzkového vzťahu na základe zmluvy, nemôže podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu.
13. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd konštatuje aj nedostatočné skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať, vyhodnotiť, či dohodnutá úroková sadzba v zmysle odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podstatne prevyšuje odplatu tak ako bola v čase vzniku zmluvy definovaná v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V prípade, že dospeje k záveru, že dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne neprevyšuje takú výšku odplaty, ktorá je v danom type právneho vzťahu akceptovateľná, bude sa zaoberať posúdením náležitostí zmluvy v tom zmysle, či v úplnosti zodpovedajú zákonným predpokladom takého úverového vzťahu, z ktorého má veriteľ nárok na úroky a poplatky, a v zamietnutej časti nároku opätovne rozhodne.
15. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).