Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32Csp-54-2020.pdf
PDF · 82.1 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banský Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanej: H. U., rod. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom Ž., XXX XX Ž., o zaplatenie 209,46 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 01.10.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu Banská Bystrica dňa 09.07.2020 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 209,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 28,28 Eur od 04.10.2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 49,75 Eur od 04.11.2016 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaná uvedená pod referenčným číslom 3053001101. Medzi Slovak Telekom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval faktúrami: faktúra zo dňa 15.09.2016 uvedená pod VS 7608036755 vo výške 28,28 Eur s lehotou splatnosti 03.10.2016 a faktúra zo dňa 15.10.2016 uvedený pod VS 7609052415 vo výške 49,75 Eur s lehotou splatnosti 03.11.2016. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ju upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanej nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaná napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradila. Žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 131,43 Eur, ktorá je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti
výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala procesne nečinná. 4. Súd vo veci na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 12.10.2021, na ktoré sa žalobca, ani žalovaná nedostavili. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 05.10.2021. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, predvolanie jej bolo doručené riadne a včas (zásielku neprevzala v odbernej lehote). 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
6. Právny predchodca žalobcu ako Podnik a žalovaná ako Účastník, uzavreli dňa 06.04.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, spolu s dodatkami. Žalovaná si záväzne objednala v zmluvách špecifikované služby a zaviazala sa riadne a včas plniť všetky povinnosti, vyplývajúce zo zmlúv, dodatkov, všeobecných podmienok a cenníka, najmä riadne a včas platiť cenu za zriadenie a používanie služieb. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.
7. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nesporné, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej faktúrami č. 3414889007, so splatnosťou dňa 28.04.2017 v sume 131,43 Eur, č. 7608036755, so splatnosťou dňa 03.10.2016 v sume 28,98 Eur, č. 7609052415, so splatnosťou dňa 03.11.2016 v sume 49,75 Eur, cenu služieb podľa zmluvy a podľa platného cenníka a taktiež podľa dodatku vypočítanú zmluvnú pokutu.
8. Z odstúpenia od zmluvy o poskytovaní služieb verejných služieb zo dňa 04.05.2017 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb dňa 14.05.2017 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti.
9. Z listu zo dňa 13.08.2018 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu.
10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
12. Podľa § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 14. Súd na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah, vyplývajúci z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku. Právu žalovaného na poskytovanie služieb podľa zmluvy právnym predchodcom žalobcu zodpovedala povinnosť žalovanej uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu týchto služieb podľa cenníka a v prípade porušenia záväzku viazanosti zaplatiť aj zmluvnú pokutu.
15. Podľa § 150 Civilného sporového poriadku: 1/. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 2./ Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
16. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobca podľa skutočností uvedených v žalobe odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu od postúpenia pohľadávky voči žalovanému spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (dňa 04. 07. 2018), avšak túto skutočnosť v spore nepreukázal. Žalobca v konaní predložil listinu, označenú ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka“ zo dňa 13.08.2018, avšak súdu nepredložil doklad o doručovaní oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej. Žalobca tak vo vzťahu k tejto skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno (k tomu napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 13. 06. 2003)
17. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia t.j. musí preukázať to, čo tvrdí. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V súlade so zásadou kontradiktornosti konania súd len vyhodnocuje predložené dôkazy a v uvedenom prípade neboli predložené dôkazy na preukázanie vzniku nároku.
18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalovaná bola vo veci v plnom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu zamietol, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti neúspešnej strane, t. j. žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.