Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-10-2020.pdf
PDF · 131.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15Pc/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, O. T., zastúpená advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec proti osobe povinnej platiť výživné: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, B., zastúpeného: Advokátska kancelária ŠVECOVÁ, s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47 253 363, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Povinný j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od 29.06.2020 do 31.08.2020, v sume 225 eur s účinnosťou od 01.09.2020 do 31.03.2021 a v sume 120 eur s účinnosťou od 01.04.2021, k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom v sume 1.955,08 eur za obdobie od 29.06.2020 do 30.09.2021 je povinný p o v i n n ý navrhovateľke zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľky z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Piešťany dňa 29.06.2020 domáhala proti osobe povinnej platiť výživné, svojmu otcovi (ďalej len „povinný“) určenia výživného v sume 400 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu s odôvodnením, že sa štúdiom na vysokej škole pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadne finančné príjmy ani iný majetok. Svoje výdavky špecifikovala konkrétnymi položkami uvedenými v návrhu. Otec na jej výživu prispieva sumou 50 eur mesačne, čo je neadekvátna suma.
2. Povinný v písomnom podaní zo dňa 28.07.2020 namietal jednak dôvodnosť návrhu na určenie výživného, ako aj to, že skutočnosti v návrhu uvedené považuje za nepreukázané, tvrdiac, že navrhovateľka je schopná sa sama živiť, preto žiadal, aby súd jej návrh celom rozsahu zamietol. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že dobrovoľne prispieval navrhovateľke na výživu sumou 250 eur, avšak potom ako sa k nemu začala navrhovateľka nepekne správať, od apríla 2020 jej prispieva na výživu sumou 50 eur, čo považuje za adekvátne. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky a s tým súvisiace zvýšené náklady poukázal na to, že navrhovateľka fajčí a ak by bolo pravdou, že by mala mať špeciálnu diétu, jej fajčenie k zlepšeniu zdravotného stavu nepomáha a preto nevidí dôvod prečo by jej mal prispievať na lieky. Okrem navrhovateľky má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi Samuelovi, ktorému platí výživné 250 eur mesačne. Jeho mesačný príjem je 550 eur plus diéty vo výške približne 1.000 eur mesačne.
V zahraničí už nepracuje, zdržiava sa na území SR v rodičovskom dome, kde jeho mesačné výdavky predstavujú približne 350 eur. Zároveň platí úver na dom vo O. T. vo výške 129,84 eur mesačne. Má tiež zdravotné problémy - reflux, bolesti, poškodenie chrbtice, operované kolená a podobne v dôsledku čoho platí za lieky približne 50 eur mesačne.
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 05.11.2020 poukázala na výdavky súvisiace s jej štúdiom v magisterskom študijnom programe - veterinárne lekárstvo na J. O. Y. O. F. J. U. Z.. Uviedla, že si našla ubytovanie v podnájme kde mesačné náklady na ubytovanie predstavujú sumu 3.100 Kč. V súvislosti s nástupom do 1. ročníka vysokej školy si zakúpila potrebné skriptá, ktorých celkovú hodnotu vyčíslila v podanom vyjadrení. Ďalšie náklady má v súvislosti s cestovným, tak v rámci W. O. Z. ako aj cestovaním z B. X. Z. a naspäť. Poukázala na to, že tieto výdavky sú úplným základom v súvislosti so štúdiom, avšak má ďalšie náklady nad rámec, a to v súvislosti so stravou nakoľko má špeciálnu diétu, s ošatením, drogériou, voľno časovými aktivitami a podobne. Otec jej prispieva na výživu neadekvátnou sumou 50 eur, pričom prevažnú časť všetkých jej nákladov uhrádza jej matka. V čase keď navštevovala strednú školu jej otec dobrovoľne prispieval na výživu sumou 250 eur, avšak v súčasnosti sú jej náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole a pobytom v zahraničí neporovnateľne vyššie. Nie je schopná sama sa živiť a preto jej návrh dôvodný.
4. Povinný reagujúc na vyjadrenie navrhovateľky v písomnom vyjadrení zo dňa 15.03.2021 uviedol, že nepopiera, že navrhovateľka bola prijatá na prezenčné (denné) štúdium na fakulte v Z., avšak v momentálnej situácii kedy od decembra 2020 až doposiaľ je v súvislosti s vývojom pandemickej situácie na Slovensku a v Čechách vyhlásený zákaz vychádza a všetky školy vrátane vysokoškolského vzdelávania fungujú v režime dištančnej formy (on line) nie sú navrhovateľkou vyčíslené náklady na štúdium aktuálne a reálne. Podľa jeho informácií sa navrhovateľka zdržuje doma a nie v Z., takže je otázne či vôbec platí mesačné náklady na ubytovanie. Navrhovateľka podľa jeho názoru ničím nepreukázala výdavky v súvislosti s nákupom učebníc. Poukázal na zhoršenie svojho zdravotného stavu, bol dlhodobo práceneschopný a z dôvodu svojich zdravotných problémov bol nútený ukončiť svoj pracovný pomer výpoveďou v januári 2021 nakoľko mu jeho zdravotný stav neumožňoval vykonávať prácu, ktorú vykonával. Výpovedná doba uplynie 31.03.2021 a od 01.04.2021 bude nezamestnaný a evidovaný príslušným úradom práce. Zároveň požiadal o priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Opäť poukázal na nedôvodnosť návrhu a žiadal súd návrh v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinnými dôkazmi ako aj obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Navrhovateľka je dcérou povinného, čo preukazuje rodný list ( č.l. 42). Navrhovateľka bola rozhodnutím O. F. J. U. Z., J. O. Y. Č.. W.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX prijatá na magisterské štúdium ( č.l. 39). Podľa potvrdenia o štúdiu v akademickom roku 2020/2021 t. j. od 01.09.2020 do 21.08.2021 bola navrhovateľka študentkou 1. ročníka prezenčného štúdia. Aktuálne je podľa potvrdenia o štúdiu v akademickom roku 2021/2022 t.j. od 01.09.2021 do 31.08.2022 študentkou X. L. B. Š. I. J. O. Y. O. U. Z. ( č.l. 112).
7. Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej navrhovateľkou ako nájomcom vyplýva výška mesačného nájomného 3.100 Kč a z výpisu z bankového účtu navrhovateľky vyplýva, že dňa 23.09.2020 zaplatila nájomné a kauciu v sume 320 eur (č.l. 41). Podľa tvrdenia navrhovateľky výpoveď z nájmu dala v decembri 2020. Podľa zmluvy o podnájme uzavretej dňa 04.09.2021 navrhovateľka platí nájomné mesačne vo výške 3010 Kč. Úhrada nájomného za mesiac september 2021 v sume 315,28 eur je preukázaná výpisom z účtu navrhovateľky na č.l. 119 súdneho spisu.
8. Podľa lekárskych správ gastroenterologickej ambulancie zo dňa 07.06.2021, 29.06.2021 a 12.07.2021 navrhovateľka trpí gastroezofágovou refluxnou chorobou bez ezofagitídy, pričom jej stav sa zhoršil a podľa lekárskeho odporúčania je potrebná eradikačná liečba Hp. probiotiká a šetriaca diéta.
9. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na svojom návrhu trvá, pretože je stále študentkou vysokej školy v Z. a z nástupom vysokoškolské štúdium si musela zabezpečiť potrebnú študijnú literatúru, čo ju stálo cca 120 eur a taktiež si musela zabezpečiť ubytovanie, pričom lacnejším riešením bol privát ako internát a mesačný nájom predstavoval čiastku 2.900 - 3.000 Kč. Uviedla, že v súvislosti s pandémiou bola nútená zostať doma a študuje dištančne. Výpoveď z nájmu dala v
decembri 2020. Cestovné výdavky predstavovali sumu 10 eur, ktoré momentálne nemá keďže je doma. Nakoľko trpí vrodenou chybou žalúdka toto ochorenie si vyžaduje špeciálne stravovanie, čo je finančne náročné cca 100 - 120 eur mesačne. Jej výdavky v súvislosti so stravou hradí v celom rozsahu jej matka. Od matky nedostáva konkrétnu sumu peňazí ale z rodinného rozpočtu na jej výdavky mama uhrádza čiastku cca 250 eur. V súvislosti so štúdiom uviedla, že nastúpila 02.09., avšak škola trvala iba týždeň a v dôsledku zhoršujúcej sa pandemickej situácie museli zostať doma. Podľa jej názoru suma výživného 400 eur ktorú požaduje plne pokrýva jej opodstatnené potreby.
10. Povinný vo svojej výpovedi uviedol, že na základe vlastného rozhodnutia platil navrhovateľke v minulosti výživné vo výške 250 eur a to do apríla 2020 odkedy jej prispieva na výživu 50 eur mesačne. Dôvodom jeho rozhodnutia znížiť výšku výživného bolo to, že keď žili v spoločnej domácnosti navrhovateľka kryla svojej matke chrbát, pričom vedela, že jej matka ho podvádzala a hodinky, ktoré daroval navrhovateľke k 18. narodeninám a ktoré mali hodnotu 450 eur predala. Potvrdil, že s navrhovateľkou dlhodobo nekomunikujú. Vďaka svojmu zlému zdravotnému stavu bol nútený ukončiť svoj pracovný pomer v zahraničí, keďže pravidelné dochádzané autom do vzdialeností 1500 - 2000 km bolo neúnosné. Vzhľadom na trombózu ľavej nohy musel skončiť zamestnanie a zvážiť svoj ďalší život aj vďaka domu že má štyri nálezy na chrbtici, 3x operované kolená, pričom jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršuje. Zdravotné problémy u neho pretrvávajú 20 rokov. Pravidelne absolvuje infúznu liečbu, návštevy lekárov (ortopéd, neurológ, cievny) a mesačné výdavky s tým spojené predstavujú sumu prevyšujúcu 100 eur. Býva v rodičovskom dome ktorého je vlastníkom v 1-ici a žije v spoločnej domácnosti so svojou 82 ročnou matkou. Platí hypotéku za dom v ktorom nebýva vo výške 130 eur mesačne a taktiež poistku za dom 85 eur ročne. S bývaním má náklady cca 145 eur mesačne. Platí výživné na maloletého M. vo výške 250 eur a momentálne žije so svojich úspor keďže nemá žiaden príjem. Na pojednávaní 14.09.2021 povinný uviedol, že keď pracoval v zahraničí dosahoval príjem cca 1800 - 2000 eur, v zahraničí dal výpoveď 15.01.2020, avšak posledný rok a dva mesiace pracoval na Slovensku, bol zamestnaný v K. v pozícii Y. od 29.01.2020 do 31.03.2021. Jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 427,97 eur. Uviedol, že sa stále pokúša nájsť si vhodné zamestnanie, avšak neúspešne, stále je nezamestnaný evidovaný na úrade práce a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 360 eur a invalidný dôchodok vo výške 171,90 eur. Iný príjem nemá. Dňa 09.08.2021 podal na tunajšom súde návrh na zníženie výživného na maloletého M., ktorým žiada znížiť výživné na sumu 50 eur.
11. V písomnom vyjadrení o dňa 17.08.2021 povinný uviedol, že v roku 2020 začal trpieť vážnymi zdravotnými problémami v dôsledku ktorých nemohol vykonávať doterajšiu prácu a v marci 2021 sa stal nezamestnaným. Pre vážne diagnózy u ortopéda, neurológa, gastroenterológa a angiológa a pre chronické zdravotné obtiaže bol uznaný čiastočne invalidným, no napriek tomu si aktívne hľadá prácu, žiadal o prijatie do zamestnania M. O. B., ktorý mu však oznámil dňa 22.03.2021, že pre neho voľné pracovné miesto nemajú. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 04.06.2021 mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 167,50 eur od 08.10.2020 a od 01.01.2021 v sume 171,90 eur. Bol uznaný invalidným z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z počiatku mu nebola priznaná žiadna dávka v nezamestnanosti, neskôr vydala sociálna poisťovňa rozhodnutie zo dňa 25.06.2021, ktorým mu priznala nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 24,2567 eur od 01.04.2021 na obdobie 6 mesiacov. Bude teda poberateľom dávky v nezamestnanosti približne 360-380 eur mesačne od septembra 2021. Po septembri 2021 bude poberateľom len invalidného dôchodku vo výške 171,90 eur mesačne, ktorý bude predstavovať jeho jediný mesačný príjem. Výdavky na bývanie predstavujú mesačne 72 eur záloha za plyn a 25 eur záloha za elektrinu, miestny poplatok za komunálne odpady 79,92 eur ročne. Na stravu má výdavky približne 200 eur mesačne, na drogériu 20 eur mesačne, hradí povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo ktorým chodí na lekárske vyšetrenia vo výške 97,60 eur ročne. V dôsledku svojho zdravotného stavu je nútený uhrádzať približne 100 - 150 eur mesačne na lieky, lekárske vyšetrenia, infúzie, rehabilitácie a iné zdravotnícke úkony, vrátane parkovného za parkovanie motorového vozidla ktorým sa dopravuje do zdravotníckych zariadení a nemocníc.
12. Z potvrdenia o príjme bývalého zamestnávateľa povinného G. M..L..T.. vyplýva, že povinný bol zamestnaný od 29.01.2020 na pozícii Y.. V skúšobnej dobe bol do 28.04.2020 a pracovný pomer s ním bol ukončený 31.03.2021. Priemerný čistý mesačný príjem bez cestovných náhrad prestavoval čiastku 427,97 eur.
13. Podľa potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany je povinný zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.04.2021 (č.l. 92). Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava v rozhodnutí zo 04.05.2021 skonštatovala, že povinný nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. júna 2021 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava priznala povinnému nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 24,2567 eur od 01.04.2021 na obdobie šiestich mesiacov (č.l. 95).
14. Na základe potvrdenia všeobecného lekára zo dňa 18.06.2021 povinný pre svoj dlhodobo zhoršený zdravotný stav je v trvalej starostlivosti okrem obvodného lekára aj u odborných lekárov a to ortopéda, neurológa, gastroenterológa a angiológa. Pre chronické zdravotné obtiaže bol uznaný za čiastočne invalidného (č.l. 90).
15. Rozhodnutím Sociálne poisťovne - ústredie z 04. júna 2021 bol povinnému priznaný invalidný dôchodok v sume 167,50 eur mesačne od 08.10.2020 a sume 171,90 eur mesačne od 01.01.2021 (č.l. 94).
16. Dňa 08.04.2021 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní na Sociálnej poisťovni - pobočka Trnava posudkovým lekárom sociálneho poistenia a z lekárskej správa okrem iného vyplýva, že posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity povinného od 08.10.2020. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %. V dôsledku zdravotného postihnutia povinného pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku posudkový lekár neodporúča, povinný môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania a nosenia ťažkým bremien a bez prác v chlade a vlhku. Prácu môže vykonávať podľa schopností a vzdelania s úľavami (č.l. 84).
17. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
23. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov
(odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, bude náročnejšie ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli byť niektoré z týchto foriem predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného rodiča. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru).
24. Zmysel § 62 ods. 1 zákona o rodine je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.) v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť(nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).
25. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a ide o vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. V dôsledku zmenených ekonomických pomerov väčší význam nadobudli príjmy z inej než závislej činnosti. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti.
26. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé.
27. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti.
28. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľky voči povinnému bol podaný dôvodne. Navrhovateľka je plnoletou dcérou povinného, ktorá sa na svoje budúce povolanie pripravuje momentálne denným štúdiom na vysokej škole, s čím sú spojené odôvodnené mesačné výdavky jednak s nákupom učebníc a potrebnej literatúry, ale aj s bývaním, stravovaním, cestovaním i nákupom ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod. Povinný prispieva dobrovoľne na výživu navrhovateľky čiastkou 50 eur mesačne, čo je však podľa vyjadrenia navrhovateľky neadekvátna suma, ktorá nepokrýva ani len jej základné potreby. V súvislosti s vysokoškolským štúdiom v zahraničí navrhovateľke nepochybne stúpli výdavky (odborná literatúra, skriptá, pomôcky, cestovné náklady, náklady na ubytovanie, strava, ošatenie, drogéria a pod.). I keď v dôsledku nepriaznivého vývoja pandemickej situácie bola navrhovateľka nútená absolvovať vysokoškolské vzdelávanie dištančne a preukázateľne sa znížili jej výdavky s cestovaním a ubytovaním, jej potreby naďalej pretrvávali a jej zákonný nárok na výživné nezanikol. Aktuálne navrhovateľka absolvuje vysokoškolské štúdium prezenčnou formou a jej výdavky sa od septembra 2021 zvýšili hlavne o náklady spojené s ubytovaním a cestovaním. V konaní bolo nesporne preukázané lekárskymi správami, že navrhovateľka má zvýšené nároky na výživu v súvislosti so svojím zdravotným stavom, s čím sú spojené mesačné náklady na zabezpečenie si diétneho stravovania.
29. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v období od 29.01.2020 do 31.03.2021 bol povinný zamestnaný v spoločnosti G. M..L..T.. F. Y.. Jeho mesačný príjem spolu s cestovnými náhradami predstavoval čiastku približne 1.000 eur, čo sám povinný uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na určenie výživného. Okrem toho mal súd preukázané, že s účinnosťou od 08.10.2020 bol povinný uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 55 percentách a bol mu priznaný invalidný dôchodok od 08.10.2020 v sume 167,50 eur, ktorý mu bol od 01.01.2021 zvýšený na 171,90 eur. V konaní bolo tiež preukázané, že povinný je od 01.04.2021 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 24,2567 eur od 01.04.2021 na obdobie šiestich mesiacov, teda do 30.09.2021. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na tieto skutočnosti a prihliadol i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinného k maloletému dieťaťu, ako aj na jeho zdravotný stav, v dôsledku ktorého má zvýšené nároky na úhradu svojich potrieb.
30. Súd poukazuje na to, že zákonnú vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, avšak neznamená to mechanickú rovnosť a vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky súd prihliadol na okolnosť, že matka navrhovateľky uspokojuje odôvodnené potreby navrhovateľky v naturálnej forme, preto zabezpečovanie potrieb navrhovateľky v tejto forme súd chápe ako určitú hodnotu, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy a takýto spôsob starostlivosti sa nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Teda v danom prípade možno z jej strany považovať za naplnenú vyživovaciu povinnosť v plnej miere výkonom osobnej starostlivosti o navrhovateľku napriek skutočnosti, že je navrhovateľka plnoletá, avšak nie je schopná si zabezpečiť financovanie svojich potrieb v dôsledku štúdia na vysokej škole.
31. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že navrhovateľka má zákonný nárok na výživné, nakoľko nie je schopná zabezpečiť si svoje potreby, keďže sa na svoje budúce povolanie pripravuje štúdiom na vysokej škole a preto je povinnosťou jej rodičov zabezpečiť jej všetky odôvodnené potreby. V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka má zvýšené nároky na výživu v súvislosti so svojím zdravotným stavom, s čím sú spojené vysoké mesačné náklady súvisiace s diétnym stravovaním. Pokiaľ ide o jej potreby, ich výšku vyčíslila jednak v návrhu na začatie konania, ale aj vo vyjadrení zo dňa 05.11.2020. V návrhu zo dňa 17.06.2020 svoje mesačné výdavky špecifikovala nasledovne: ubytovanie v študentskom domove približne 100 eur, strava podľa špeciálnej diéty 150 eur, obedy 100 eur, doprava 13 eur, 2 x cestovné z Z. X. B. 20 eur a ostatné náklady súvisiace so štúdiom jej ešte neboli známe. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.11.2020 navrhovateľka vyčíslila výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti s nákupom potrebnej študijnej literatúry v celkovej sume 3.020,- Kč, v súvislosti s cestovným na W. 685,-Kč štvrťročne ( č.l. 40) a mesačné náklady s ubytovaním 3.100,-Kč. Na preukázanie výdavkov s ubytovaním
predložila nájomnú zmluvu ( č.l. 32 a nasl.) a výpis z banky preukazujúci zaplatenú kauciu spolu s nájmom v sume 320 eur ( č.l. 41). V dôsledku pandémie na Slovensku i Čechách a zákazu vychádzania, navrhovateľka bola nútená zostať doma a vysokoškolské vzdelávanie absolvovala dištančnou formou, čím sa jej náklady spojené s cestovaním a ubytovaním v Z. znížili, čo potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní. Navrhovateľka vo vysokoškolskom štúdiu pokračuje, čo preukázala potvrdením zo dňa 06.09.2021 a so štúdiom sú spojené náklady s ubytovaním vo výške 3.010,-Kč (118,43 eur) podľa nájomnej zmluvy zo dňa 04.09.201 na č.l. 113 a nasl. Navrhovateľka vyplatila nájomné spolu s kauciou vo výške 315,28 eur dňa 02.09.2021, čo preukazuje výpis z banky na č.l. 119. V súvislosti s nákladmi na liečbou navrhovateľka predložila kópie dvoch pokladničných dokladov v celkovej sume 12,16 eur ( č.l. 124). Podľa údajov uvádzaných navrhovateľkou v návrhu jej mesačné výdavky predstavovali v čase podania návrhu sumu 383 eur (ako súčet pravidelných výdavkov na bývanie, stravu, špeciálnu diétu, dopravu). K týmto výdavkom pripočítala náklady na nákup literatúry potrebnej k štúdiu v sume 118,83 eur, náklady za mobilný telefón 10 eur mesačne a vyplatené nájomné spolu s kauciu v sume 320 eur. Súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka mala v súvislosti so štúdiom v prvom ročníku cestovné náklady, náklady spojené s ubytovaním a tiež i s nákupom potrebnej študijnej literatúry, ktorých výšku síce nepreukázala žiadnym listinným dôkazom, avšak niet nepochybností o tom, že takéto náklady jej vznikli. Jej výdavky teda predstavovali sumu 496 eur (nájomné s kauciou, cestovné B.-Z., študentský lístok na MHD, študijná literatúra, mobilný telefón). V období distančnej formy štúdia navrhovateľka náklady na bývanie v Z. a cestovné náklady nemala, na čo bolo potrebné prihliadnuť, avšak niet pochýb o tom, že navrhovateľka počas celej doby dištančného štúdia bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá výdavky navrhovateľky nepochybne hradila. Od septembra 2021 navrhovateľka nastúpila na vysokoškolské štúdium do druhého ročníka, čím sa preukázateľne jej výdavky spojené s ubytovaním a cestovné výdavky zvýšili. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že niet pochýb o tom, že navrhovateľka má zákonný nárok na výživné.
32. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na možnosti a schopnosti povinného a zohľadnil jednotlivé časové obdobia, v ktorých dosahoval rozličný príjem. V čase podania návrhu t.j. 29.06.2020 bol povinný zamestnaný a jeho príjem bol cca 1.000 eur, ako sám uviedol v písomnom podaní zo dňa 28.07.2020. Pracovný pomer ukončil k 31.03.2021. V tomto období mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 167,50 eur. Dňa 01.04.2021 bol povinný zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo trvá doposiaľ. Podľa jeho vyjadrenia si aktívne hľadá prácu, čo preukázal odpoveďou Slovenského vodohospodárskeho podniku zo dňa 22.03.2021. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 25. júna 2021 bol povinnému priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 24,2567 eur od 01.04.2021 na obdobie 6 mesiacov. Povinný bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 04. júna 2021 mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 167,50 eur od 08.10.2020 a od 01.01.2021 v sume 171,90 eur. S prihliadnutím na tieto skutočnosti sa potom odvíjala výška výživného, keďže súd bral ohľad na zdravotný stav povinného, ktorý mu bráni vykonávať doterajšiu prácu, ako to vyplýva z lekárskej správy vypracovanej posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne zo dňa 08.04.2021 (č.l. 84). V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom ma povinný zvýšené náklady, čo vyčíslil v celkovej sume 100 - 150 eur mesačne ( lieky, lekárske vyšetrenia, infúzie, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky vrátane parkovného), okrem týchto výdavkov platí mesačné zálohové platby za energie v sume 97 eur, čo preukázal dokladom na č.l. 57. Náklady na stravu a drogériu vyčíslil v sume 220 eur. Uviedol, že uhrádza povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo vo výške 97,60 eur ročne a tiež miestny poplatok za komunálne odpady v sume 79,92 eur ročne ( č.l. 99).
33. V konaní bola ustálená výška odôvodnených mesačných potrieb navrhovateľky v sume cca 450 eur, za takejto situácie by potom bolo určenie výživného povinnému vo výške 400 eur tak ako navrhovateľka požadovala, v priamom rozpore so zásadou, že na výžive dieťaťa sa podieľajú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vychádzajúc z povinnosti oboch rodičov podieľať sa na výžive navrhovateľky, berúc do úvahy všetky vyššie opísané okolnosti, majúc na zreteli ďalšiu vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k ich spoločnému maloletému dieťaťu (bratovi navrhovateľky), vychádzajúc z týchto zistení, bolo úlohou súdu určiť spravodlivú sumu výživného, ktorá zohľadní odôvodnené potreby navrhovateľky, ale aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, pričom je treba pripomenúť, že výživné má spotrebný charakter a slúži na zabezpečenie úhrady každodenných potrieb.
34. Pri určovaní výšky výživného bolo podľa názoru súdu potrebné prihliadnuť na jednotlivé časové obdobia tak u navrhovateľky ako aj u povinného, preto súd rozhodol nasledovne.
35. V období od podania návrhu 29.06.2020 do 31.08.2020, kedy navrhovateľka ešte nemala výdavky v súvislosti so štúdiom a povinný bol zamestnaný s mesačným príjmom cca 1.000 eur súd určil výšku výživného 200 eur. Od 01.09.2020 sa výdavky navrhovateľky preukázateľne zvýšili minimálne o nájomné s kauciou, cestovným a nákupom literatúry, avšak počas celého vysokoškolského štúdia dištančnou formou sa tieto výdavky znížili, čím aj nárok na úhradu jej potrieb o niečo klesol, preto súd určil výšku výživného 225 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol k 01.04.2021 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a došlo k poklesu jeho príjmu o viac ako polovicu, bolo potrebné na túto okolnosť prihliadnuť, preto súd určil výšku výživného 120 eur, keď vychádzal z príjmu povinného pozostávajúceho z dávky v nezamestnanosti a invalidného dôchodku. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného o nemožnosti nájsť si vhodné zamestnanie súd uvádza, že nakoľko je jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%, je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si dostatočný príjem, aby si voči navrhovateľke plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá je prvoradá a má prednosť pred inými výdavkami rodiča ( § 62 ods. 5 Zákona o rodine).
36. Určením výživného spätne od podania návrhu dňa 29.06.2020 vznikol na zročnom výživnom nedoplatok za obdobie od 29.06.2020 do 30.09.2021, t.j. 15 mesiacov a 2 dni v celkovej sume 2.708,36 eur, t.j. 413,36 eur v období od 29.06.2020 do 31.08.2020, 1.575 eur v období od 01.09.2020 do 31.03.2021 a 720 eur v období od 01.04.2021 do 30.09.2021. Nakoľko povinný platil navrhovateľke pravidelne mesačné výživné v sume 50 eur a za obdobie 15 mesiacov a 2 dni zaplatil celkom čiastku 753,28 eur ( 15 x 50 = 750 2 x 1,64 eur = 3,28 eur), bolo potrebné túto čiastku od nedoplatku odpočítať, preto nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje čiastku 1.955,08 eur.
37. S prihliadnutím na súčasnú sociálnu a finančnú situáciu povinného, súd povolil povinnému nedoplatok na zročnom výživnom zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným a povinný teda bude navrhovateľke uhrádzať sumu 170 eur mesačne až do úplného zaplatenia zročného výživného, s tým, že pokiaľ povinný neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa zročným celé plnenie (výrok II.).
38. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia výživného vo výške 400 eur mesačne. Vzhľadom na to, že súd určil inú výšku výživného ako sa domáhala navrhovateľka, bolo potrebné zvyšnú časť uplatneného nároku zamietnuť (výrok III.).
39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak CMP neustanovuje inak. V predmetnom ustanovení § 52 sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach.
42. Riadiac sa uvedenou zásadou, súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.