Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-1991-2021.pdf
PDF · 97.2 KB
Case nature
Subarea
42Ek/1991/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SENÁT, s.r.o., so sídlom Mlynská 4, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 036 617 proti povinnému: Z. S., J.: XX.XX.XXXX, Y. G. N.O. XXX/X, XXX XX U., o vymoženie 9409,49 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jana Debnárová, IČO: 45 029 164, sídlo exekútorského úradu T.Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. 337EX 709/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti istiny 254,91 Eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 254,91 Eur od 12.09.2019 do zaplatenia vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jana Debnárová, so sídlom exekútorského úradu T.Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. 337EX 709/21 zastavuje podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 27.05.2021, domáhal od povinného vymoženia 9409,49 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 14 Cb 102/2016 zo dňa 18.08.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 08.09.2016.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 28.06.2021 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú so sídlom exekútorského úradu T.Vansovej 2, 984 01 Lučenec, ktorá ju vedie pod sp. zn. 337EX 709/21. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 9409,49 EUR s príslušenstvom.
3. Dňa 12.07.2021 bol prostredníctvom poštovej prepravy súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním tejto exekúcie doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor následne predložil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 15.07.2021. Následne dňa 22.07.2021 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu.
4. Povinný vo svojom podaní označenom ako „Návrh na povolenie odkladu exekúcie spolu s návrhom na zastavenie exekúcie vedenej pod č. 337EX 709/2021 v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.42Ek/1991/2021“ uvádza, že má za to, že k podanému návrhu na vykonanie exekúcie došlo v dôsledku toho, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 27.02.2020, sp.zn. 2Odi/1/2017 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.04.2021, sp.zn.43CoKR/4/2021 zrušil oddlženie povinného, ktoré bolo vyhlásené Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.4Odk/108/2017. Povinný uvádza, že proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 21.06.2021 podal dovolanie, o ktorom ešte Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol.
Povinný ako prílohu predložil súdu predmetné dovolanie s doručenkou. Upovedomenie o začatí exekúcie považuje povinný taktiež za nesprávne a nezákonné a dáva do pozornosti § 61h ods.1 písm.d) Exekučného poriadku. Povinný uvádza, že považuje za nepochybné, že zrušením jeho oddlženia došlo k dramatickému zásahu do jeho majetkovej sféry, kedy sa po právnej stránke obnovila vymáhateľnosť všetkých pohľadávok jeho veriteľov. Povinný navrhuje, aby súdny exekútor povolil odklad exekúcie až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanom dovolaní. Povinný je toho názoru, že je daný aj zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, a to aj napriek tomu, že exekučný titul je vykonateľný, nakoľko dôvodom je skutočnosť, že v exekučnom konaní platí zásada, že navrátenie do predošlého stavu je vylúčené, a preto pokiaľ by exekúcia bola naďalej vedená, je daná dôvodná obava, že dokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodne o podanom dovolaní, dôjde k exekúcií majetku povinného, pričom v prípade ak dovolací súd podanému dovolaniu vyhovie, táto ujma bude nenapraviteľná. Na záver povinný uvádza, že z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že oprávnený vymáha nárok presne v rovnakom rozsahu, v akom mu bol platobným rozkazom priznaný, a to aj napriek tomu, že v rámci konkurzného konania vedeného pod sp.zn. 40OdK/108/2017 bol oprávnený čiastočne uspokojený. Povinný uvádza, že zo zverejnenia konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty vyplýva, že oprávnenému správca uhradil sumu vo výške 254,91 Eur, čo znamená, že pohľadávka bola čiastočne uhradená. Na základe uvedeného povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, pričom vo svojom podaní zo dňa 13.07.2021 uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením povinného a považuje ho za nedôvodné. V prvom rade oprávnený poukazuje na to, že s poukázaním na skutočnosti uvádzané povinným v jeho žiadosti, nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 61h ods. 5 písm. d) Exekučného poriadku, pretože platná právna úprava v danom prípade dopadá na skutkovo odlišné situácie (typu požiar resp. iná katastrofa) a povinný sa účelovo pokúša odvrátiť účinky exekučného konania poukazovaním na citované ustanovenie, avšak opomína pritom, že k zrušeniu jeho oddlženia došlo práve z dôvodu jeho správania sa a konania pred podaním návrhu na vyhlásenie oddlženia ako aj po jeho vyhlásení, teda nie je pravdou, že v danom prípade ide o situáciu, v ktorej sa ocitol bez svojej viny. Naopak, v danom prípade k zrušeniu oddlženia došlo práve kvôli zavinenému konaniu povinného. Oprávnený taktiež poukazuje na to, že z odôvodenia rozhodnutia súdu o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer povinného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade k oddlženiu nedošlo na základe zlej ekonomickej situácie povinného spôsobenej situáciou, ktorú si sám nezavinil, ale naopak, k jeho oddlženiu došlo práve pre jeho nepoctivý zámer, čo právoplatne konštatoval aj odvolací súd v konaní o zrušení oddlženia a z uvedeného dôvodu nie je naplnená hypotéza právnej normy, podľa ktorej sa musí jednať o prípad, kedy sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Pokiaľ tak povinný v danom prípade prehlásil, ide o účelové a nepravdivé prehlásenie za účelom oddialenia účinkov exekúcie. Nad rámec vyššie uvedeného oprávnený uvádza, že povinný v danom prípade žiadnym spôsobom neozrejmil, v čom by mala mať prípadná neodkladná exekúcia pre povinného nepriaznivé dôsledky, pričom platná právna úprava na rozdiel od prehlásenia povinného, ktorý prehlásil, že neodkladná exekúcia by pre povinného mala nepriaznivé následky, vyžaduje, aby neodkladná exekúcia mala pre povinného zvlášť nepriaznivé následky. Oprávnený má za to, že samotný subjektívny nesúhlas povinného so zrušením oddlženia a s tým spojeným obnovením exekučných konaní zo strany oprávnených veriteľov nie je zákonný dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku a s poukázaním na vyššie uvedené má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky preto, aby bolo možné rozhodnúť o odklade exekúcie, preto navrhuje, aby súdny exekútor vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok upovedomenie o odklade exekúcie nevydal. K tvrdeniam povinného, že v rámci konkurzného konania správca oprávnenému uhradil oprávnenému sumu vo výške 254,91,-€, oprávnený uvedenú skutkovú okolnosť potvrdzuje, avšak zároveň dodáva, že povinný opomína, že okrem samotnej istiny uplatňovanej v tomto exekučnom konaní sú predmetom exekúcie aj súdne trovy vo výške 564,50,-€, vydanie poverenia vo výške 16,50,-€ ako aj úroky z omeškania. Na záver oprávnený uviedol, že keďže povinný v danom prípade nezaplatil v celom rozsahu dlžnú čiastku, nesúhlasí ani s čiastočným zastavením exekučného konania. Oprávnený má za to, že vzhľadom na to, že dlžník si svoj záväzok nesplnil, v danom prípade nedošlo k zániku vymáhaného nároku a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ani v čiastočnom rozsahu.
6. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si bude súdny exekútor uplatňovať trovy exekúcie.
7. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
13. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
14. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
17. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
18. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 12.07.2021 v zákonom stanovenej lehote.
19. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
20. Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Na základe predložených dôkazov a vyjadrení mal súd za preukázané, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 14 Cb 102/2016 zo dňa 18.08.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 08.09.2016. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 9409,49 EUR s príslušenstvom. Keďže zo strany povinného nedošlo k uhradeniu súdom priznanej pohľadávky, neostávala oprávnenému iná možnosť ako domôcť sa priznaného práva cestou podania návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tiež tým, že proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.04.2021, sp.zn.43CoKR/4/2021 podal dňa 21.06.2021 dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok), o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Súd k uvedenému konštatuje, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko s poukazom na konštantnú judikatúru podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá suspenzívny účinok, a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 05. 2004). Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Súd by však pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti, a preto nie je bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie.
22. Súd sa v danom prípade taktiež zaoberal úhradou od povinného. Súd mal z Obchodného vestníka, preukázané, že v rámci konkurzného konania vedeného pod sp.zn.4OdK/108/2017 došlo k čiastočnému uspokojeniu oprávneného dňa 11.09.2019 a má za preukázané, že zo zverejnenia konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty vyplýva, že oprávnenému správca uhradil sumu vo výške 254,91 Eur z čoho vyplýva, že časť vymáhanej pohľadávky bola uhradená. Oprávnený zhodne tvrdí, že táto suma bola uhradená a na účet oprávneného . 23. V časti úroku z omeškania súd dáva do pozornosti, že úrok z omeškania vychádza z nesplatenej časti istiny a tým, že došlo k zastaveniu exekúcie v časti 254,91 Eur je potrebné zníženie istiny zohľadniť aj na úroku z omeškania. 24. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V tomto
prípade sa však exekúcia začala dôvodne. Z dôvodu úhrady pohľadávky, by bolo možné celkom zastaviť exekúciu len v prípade, pokiaľ by povinný uhradil celú pohľadávku ešte pred začatím exekučného konania, teda pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo v prípade, ak by oprávnený so zastavením exekúcie celkom súhlasil. Povinný bol zaviazaný na platenie pohľadávky exekučným titulom a povinný nepredložil súdu dôkazy, pre ktoré by bolo možné predmetnú exekúciu celkom zastaviť z dôvodov uvedených v zmysle § 61k Exekučného poriadku. 25. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré čiastočne spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. a) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu pohľadávky v časti istiny 254,91 Eur zastavil a vo zvyšnej časti návrh povinného zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 26. Súd poznamenáva, že vo zvyšnej časti bude exekúcia pokračovať a z tejto je exekútor oprávnený vypočítať odmenu a vymôcť si ju od povinného spôsobom ustanoveným v Exekučnom poriadku. 27. Nad rámec vyššie uvedeného exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že nemajetnosť povinného nie je dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Právna úprava zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou sa nachádza v ustanovení § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré obsahuje pomerne komplexnú a exaktnú úpravu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, ktorý je fyzickou osobou. Podľa tohto ustanovenia exekúciu môže zastaviť súdny exekútor a to vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie a to len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný súd v tejto súvislosti konštatuje, že nie sú splnené podmienky na postup súdneho exekútora podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto nie možné exekúciu zastaviť ani podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
28. Exekučný súd ďalej považuje za vhodné uviesť aj to, že exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie). Nemajetnosť povinného ako aj nepriaznivá sociálna situácia povinného nie sú skutočnosti pôsobiace trvale. Zároveň možno v budúcnosti odôvodnene predpokladať, že nemajetnosť povinného a nepriaznivá sociálna situácia povinného pominú a následne bude možné úspešne pokračovať v už prebiehajúcej exekúcii. Prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola exekúcia vykonaná, a nie aby bola zastavená; inými slovami podstatou exekučného konania resp. exekúcie je vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom v prospech oprávneného (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1963/2004 zo dňa 22. septembra 2005). Tomu zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinnému, a ktorá je limitovaná tiež tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul.
29. Keďže povinný preukázal čiastočnú úhradu sumy vo výške 254,91 EUR, súd rozhodol tak, že exekúciu v tejto časti podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil (I. výrok).
30. Nakoľko povinný neuhradil dlžnú sumu v rozsahu uvedenom v poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 28.06.2021, pričom mu zostala povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 9154,58 EUR s prísl., ako aj trovy exekúcie, a v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané ďalšie skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že exekúcia proti povinnému v prospech oprávneného vo zvyšnej časti pokračuje (III. výrok).
31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
33. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený ani povinný neboli v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie právne zastúpení, trovy konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie im nevznikli žiadne, súd preto o trovách povinného ani oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.