Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Csp-52-2021.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, R., o zaplatenie 774,02 eura s príslušenstvom a o čiastočnom späťvzatí, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 175,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4,99 eura od 30.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 23,89 eura od 01.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 18,90 eura od 01.06.2019 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 598,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 74,39 eura od 30.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 62,39 eura od 01.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 56,99 eura od 01.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 56,99 eura od 02.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 53,20 eura od 01.08.2019 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 01.06.2021, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu sumy 774,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 79,38 eura od 30.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 86,28 eura od 01.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 75,89 eura od 01.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 56,99 eura od 02.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 53,20 eura od 01.08.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 3033382601. Uvedenú skutočnosť zároveň Slovak Telekom oznámil v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovanému. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva v znení Dodatku (v prípade ak
bol uzavretý). Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Uzavretím zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami, platným Cenníkom a dodatkami. Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra zo dňa 15.03.2019 uvedená pod VS 8229629711 vo výške 79,38 eura s lehotou splatnosti 29.03.2019, faktúra zo dňa 15.04.2019 uvedená pod VS 8231702799 vo výške 86,28 eura s lehotou splatnosti 30.04.2019, faktúra zo dňa 15.05.2019 uvedená pod VS 8233792126 vo výške 75,89 eura s lehotou splatnosti 31.05.2019, faktúra zo dňa 15.06.2019 uvedená pod VS 8235897420 vo výške 56,99 eura s lehotou splatnosti 01.07.2019, faktúra zo dňa 15.07.2019 uvedená pod VS 8238020433 vo výške 53,20 eura s lehotou splatnosti 31.07.2019. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka v písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška v prípade, ak by došlo k porušeniu zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku. Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti. Sankcia nie je neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktoré splnenie ním bolo zabezpečené. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby resp. poskytnuté elektronické zariadenie. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) resp. písm. s) Občianskeho zákonníka. V doplnení žaloby žalobca ďalej uviedol, že zmluvnú pokutu vo výške 126,39 eura označenú vo fa č. 8253429015 ako Zmluvná pokuta 866991034367022* si žalobca uplatňuje v zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.10.2018, kde sa zmluvné strany dohodli v bode 6.7 zmluvy na záväzku viazanosti a zmluvnej pokute v prípade porušenia záväzku viazanosti žalovaným. Zmluvné strany sa dohodli v tabuľke č. 1 zmluvy na záväzku viazanosti v trvaní 24 mesiacov. Pre prípad porušenia tohto záväzku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, ktorá mala degresívny charakter a klesala v závislosti od plynutia doby viazanosti. Základ zmluvnej pokuty bol v Tabuľke č. 1 zmluvy dohodnutý vo výške 298,- eur. Z dôvodu porušenia záväzku viazanosti žalovaným bolo pristúpené k výpočtu zmluvnej pokuty podľa dohodnutého vzorca Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) nasledovne: 126,39 = 298 - (420 / 730 x 298). Zmluvnú pokutu vo výške 167,79 eura označenú vo fa č. 8253429015 ako Zmluvná pokuta 867906036746709* si žalobca uplatňuje v zmysle Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.06.2018, kde sa zmluvné strany dohodli v bode 4.5 dodatku na záväzku viazanosti a zmluvnej pokute v prípade porušenia záväzku viazanosti žalovaným. Zmluvné strany sa dohodli v tabuľke č. 1 dodatku na záväzku viazanosti v trvaní 24 mesiacov. Pre prípad porušenia tohto záväzku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, ktorá mala degresívny charakter a klesala v závislosti od plynutia doby viazanosti. Základ zmluvnej pokuty bol v Tabuľke č. 1 dodatku dohodnutý vo výške 470,- eur. Z dôvodu porušenia záväzku viazanosti žalovaným bolo pristúpené k výpočtu zmluvnej pokuty podľa dohodnutého vzorca Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) nasledovne : 167,79 = 470 - (470 / 730 x 470).
3. Žalobca ako dôkazy predložil Podací hárok, faktúry č. 8229629711, č. 8238020433, č. 8235897420, č. 8233792126, č. 8231702799, č. 8253429015, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.03.2020, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2020, Výzvu na zaplatenie - predžalobnú výzvu zo dňa 31.03.2021, Upomienku zo dňa 14.02.2019, Upomienku zo dňa 14.03.2019, Upomienku zo dňa 12.04.2019, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.06.2018, Identifikačné údaje účastníka zo dňa 28.06.2018, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.10.2018, Identifikačné údaje účastníka zo dňa 22.10.2018, Dohoda o zmene služby zo dňa 04.12.2018.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne v tom zmysle, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, je to viac ako 100 percent zo sumy, ktorú žiada žalobca zaplatiť. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že v zásade voči nároku nenamieta, namietal len voči zmluvným pokutám, lebo sa mu zdajú vysoké. Ak by bol zaviazaný na plnenie, žiadal o možnosť plnenia v splátkach, ktorých výšku a splatnosť ponechal na súd.
5. V rámci podania doručeného súdu dňa 29.07.2021 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 175,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4,99 eura od 30.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 23,89 eura od 01.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 18,90 eura od 01.06.2019 do zaplatenia, a to titulom nákladov vymáhania - upomienka a nákladov skorého vymáhania v celkovej sume 47,78 eura (2x 4,99 + 2x 18,90) a titulom zmluvných pokút v celkovej sume 128,10 eura (64,27 + 63,83), na zaplatení ktorých (vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania) žalobca netrval.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti (odsek 5.) vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.
10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj výsledkom elektronickej lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni, Výpisom zo živnostenského registra a výsluchom žalovaného (§ 295 CSP), keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
12. Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 18.10.2018 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bola aktivácia programu služieb Mobilný internet M s dobou viazanosti 24 mesiacov a dňa 27.06.2018 Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb ÁNO L s dobou viazanosti 27 mesiacov. Za poskytnuté služby vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry: faktúra zo dňa 15.03.2019 pod VS 8229629711 vo výške 79,38 eura s lehotou splatnosti 29.03.2019 (z ktorej si žalobca po čiastočnom späťvzatí uplatnil sumu 74,39 eura), faktúra zo dňa 15.04.2019 pod VS 8231702799 vo výške 86,28 eura s lehotou splatnosti 30.04.2019 (z ktorej si žalobca po čiastočnom späťvzatí uplatnil sumu 62,39 eura), faktúra zo dňa 15.05.2019 pod VS 8233792126 vo výške 75,89 eura s lehotou splatnosti 31.05.2019 (z ktorej si žalobca po čiastočnom späťvzatí uplatnil sumu 56,99 eura), faktúra zo dňa 15.06.2019 pod VS 8235897420 vo výške 56,99 eura s lehotou splatnosti 01.07.2019, faktúra zo dňa 15.07.2019 pod VS 8238020433 vo výške 53,20 eura s lehotou splatnosti 31.07.2019. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému tiež zmluvné pokuty vo výške 126,39 eura a 167,79 eura. Pohľadávky voči žalovanému z predmetných faktúr boli postúpené na žalobcu ku dňu 03.12.2020, ktorá skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 18.12.2020.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Zmluvu, ako aj dodatok súd posudzoval ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy a dodatku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a ako podnik v zmysle § 43 zák.č. 351/2011 Z.z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ- fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 OZ a účastník podľa § 43 zák.č. 351/2011 Z.z.. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva a dodatok sú tak zmluvami spotrebiteľskými. Obsah zmluvy a dodatku bol vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovanému privodiť akúkoľvek zmenu.
22. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je po čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu dôvodná. V konaní bolo preukázané, že na základe zmluvy a dodatku právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. Žalovaný však neuhradil v lehote splatnosti vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Z uvedených dôvodov súd vo výroku I. rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 303,96 eura pozostávajúcu z uplatnených neuhradených faktúr za poskytnuté služby.
23. Žalovaný tým, že svoj dlh v lehote splatnosti určenej faktúrami nesplnil, dostal sa s plnením do omeškania nasledujúci deň po splatnosti tej-ktorej faktúry, a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania z priznaných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže základná úroková sadzba ECB bola v období od 16.03.2016 až doposiaľ vo výške 0,00%, súd žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne.
24. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 126,39 eura = 298 - (420 / 730 x 298) a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 167,79 eura = 470 - (470 / 730 x 470), pri výpočte Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Žalobca si uplatnil nárok na zmluvné pokuty z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu záväzku viazanosti. Súd posudzoval nárok žalobcu na vyúčtované zmluvné pokuty, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený.
25. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.
26. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná. V tu prejednávanej veci dospel súd k záveru, že všetky predpísané náležitosti boli dodržané a zmluvné pokuty boli platne dojednané. Jednou z povinností zabezpečených zmluvnou pokutou podľa zmluvy a dodatku bolo i riadne a včasné platenie ceny za služby. Keďže žalovaný túto svoju povinnosť porušil a žalobcovi za dodané služby nezaplatil, čím porušil záväzok viazanosti, vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zmluvné pokuty. Súd posudzoval výšku dojednaných zmluvných pokút, pričom dospel k záveru, že ich nemožno považovať za neprimerane vysoké. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu v zmluve/dodatku po dobu 24/27 mesiacov a riadne a včas platiť cenu za služby, pričom túto povinnosť porušil. Súd preskúmal ustanovenie zmluvy/dodatku aj z hľadiska prijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute a dospel k záveru, že nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zohľadňuje pri výpočte zmluvnej pokuty dĺžku doby, ktorá uplynula z doby viazanosti. Zmluva/dodatok teda nevyžadujú od spotrebiteľa, aby zaplatil zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti spotrebiteľom a prípadne k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Zároveň výška tej-ktorej zmluvnej pokuty nie je neprimeraná vo vzťahu k plneniam poskytovaným právnym predchodcom žalobcu, keďže žalovanému boli okrem zľavnených zariadení (za akciovú kúpnu cenu 1,- euro/28,99 eura namiesto neakciovej maloobchodnej ceny 199,- eur/399,- eur), poskytnuté i ďalšie benefity (keď zároveň súčet zliav zo štandardných poplatkov za služby bol vo výške 100,- eur/120,- eur), a teda zmluvné pokuty nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému tiež uhradiť žalobcovi zmluvné pokuty v celkovej sume 294,18 eura (126,39 + 167,79). Hoci podľa správneho výpočtu zmluvných pokút by mal žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 126,55 eura (namiesto 126,39 eura) a na zmluvnú pokutu vo výške 201,27 eura (namiesto 167,79 eura - keď záväzok viazanosti v dodatku bol dojednaný na 27 a nie 24 mesiacov), žalobca si uplatnil zmluvné pokuty v nižšej výške; súd mu ich potom v tejto nižšej výške priznal, keďže nemôže prekročiť žalobu a priznať viac.
27. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd žalobu žalobcu (ktorý bol v konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa) po čiastočnom späťvzatí za dôvodnú v celom rozsahu, a preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel.
28. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)
29. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného a sociálnej situácii žalovaného preukázanej z výsledku elektronickej lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov, Sociálnej poisťovni a Živnostenskom registri, ako aj výsluchom žalovaného (bez zamestnania, s pozastavenou živnostenskou činnosťou; výživné na dve maloleté deti vo výške 130,- eur a 100,- eur mesačne), mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 20,- eur mesačne so splatnosťou do 25. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od
právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
35. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti istiny 175,88 eura (zobral v tejto časti žalobu bez zavinenia žalovaného späť), pričom zo zvyšnej časti žaloby bol žalobca úspešný, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 77% a hrubý úspech žalovaného 23%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 54% (77-23). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 54%, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP), avšak odvolanie podané žalovaným by bolo právne neúčinné, pretože sa práva podať odvolanie vzdal do zápisnice po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).