Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4 v Bratislave, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, AK Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: Y. E., Q.. XX.X.XXXX, K. na K. Č.. XXX, občan SR, o 55,32 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06. júla 2021, č.k. -41, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 55,32 € s príslušenstvom titulom nezaplatenia poistného za dobu do zániku poistenia, zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vec rozhodol ako drobný spor (spotrebiteľský spor do 1.000 €) a dňa 6.7.2021 verejne vyhlásil rozsudok v súlade s príslušnými ustanoveniami V žalobe žalobca uviedol, že so žalovanou bola dňa 31.7.2018 uzavretá Poistná zmluva na dobu do 1.8.2043. Žalobca a žalovaná si v zmysle Poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia ročného poistného mesačne, avšak žalovaná porušila túto svoju zmluvne dohodnutú povinnosť. V zmysle zaniklo poistenie z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie dňa 18.11.2018. V zmysle má žalobca právo na poistné do zániku poistenia, t.j. do 18.11.2018 vo výške 55,32 €. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením poistného, preto si žalobca zároveň uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% ročne od 19.11.2018. Uznesením zo dňa 25.8.2020 pod č.k. - 25 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil žalobu o riadne skutkové zdôvodnenie žalovaného návrhu vrátane výšky žalovanej pohľadávky a doručil aj Poistnú zmluvu, ktorá v spise ako dôkaz absentovala. Výzva mu bola riadne doručená dňa 12.10.2020. Žalobca na ňu nereagoval. S poukazom na , , , , , , a , , dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca si nesplnil svoju elementárnu zákonnú povinnosť riadne skutkovo zdôvodniť žalobný návrh, teda úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, zdôvodniť výšku žalovanej pohľadávky ako aj pripojiť k žalobe rozhodujúci, ním uvedený dôkaz, ktorým je Poistná zmluva. Súdu neboli známe podstatné náležitosti Poistnej zmluvy, najmä výška ročného poistného, výška splátok, splatnosť jednotlivých splátok, konkretizácia dôvodu zániku poistenia ako aj výpočet poistného do zániku poistenia. Súd nie je povinný zisťovať tieto skutočnosti z listín priložených k žalobe a pátrať tak po informáciách, ktoré žalobný nárok podporujú, prípadne ho nepotvrdzujú. Žalobca nereagoval ani na výzvu súdu, ktorou bol požiadaný o zjednanie nápravy. Absencia riadneho skutkového zdôvodnenia žaloby znamená aj zmarenie prípadného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovanej. V konečnom

dôsledku však znamená stratu sporu pre neunesenie dôkazného bremena. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (ustanovenie ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie ). Argumentoval, že spolu so žalobou predložil poistku č. XXXXXXXXXX a Výzvu na zaplatenie s doručenkou a Oznámenie o zániku poistnej zmluvy. Poistka je pritom legálny dokument so zákonnou definíciou a významom identifikovaným právnym poriadkom podľa ust. . Nesúhlasil so záverom súdu, že k tvrdeniu o záväzkovom vzťahu nepredložil rozhodujúci dôkaz, keď predložil vydanú poistku, ktorá spolu s ostatnými dôkazmi dokladá jeho tvrdenia v žalobe. Zánik poistenia zanikol z dôvodu neplatenia poistného zo strany žalovaného, mohol preukázať len dátum, ku ktorému eviduje zánik poistenia, nemal možnosť preukázať, že žalovaný mu nezaplatil poistné. Dôkazné bremeno v tejto časti teda malo byť prenesené na žalovaného. Súd v rozpore s článkom 15 posúdil žalobný návrh spolu predloženými dôkazmi ako nepreukázaný naproti absolútnej nečinnosti žalovaného, ktorý na žalobu vôbec nereagoval, neposkytol jediné tvrdenie či popretie akýchkoľvek skutočností, počas celého konania bol nečinný a oproti nemu si nesplnil ani bremeno tvrdenia, nehovoriac o unesení bremena dokazovania. Poukázal na skutočnosť, že súd pri svojom rozhodovaní postupoval v rozpore s ustanovením , nakoľko hoci žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami, spolu s výzvou, aby sa k žalobe vyjadril, žalovaný na výzvu nijakým spôsobom nereagoval, a teda nespochybnil existenciu poistnej zmluvy ani žiadne jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil jeho tvrdenia o existencii nároku ani o výške nedoplatku na poistnom, všetky tieto tvrdenia mal súd považovať za nesporné. 3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 55,32 eur spolu s úrokmi z omeškania. Svoj žalobný nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 31.7.2018 uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu, v ktorej si dohodli spôsob platenia ročného poistného mesačne, ktorú povinnosť žalovaná porušila. Z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie dňa 18.11.2018 poistenie zaniklo a vzniklo mu právo na poistné do zániku poistenia. 5. Konanie sa začína doručením žaloby ( ), ktorá je procesným úkonom, ktorým si žalobca uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva ( ) a obracia sa tak na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí podania ( ) obsahovať aj osobitné náležitosti podľa Existencia riadne podanej žaloby je základnou podmienkou pre začatie civilného sporového konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná, alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto (niektoré z nich) sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať stranu na jej doplnenie alebo opravu pod následkom odmietnutia podania (, ). 6. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. V civilnom sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, je súd viazaný žalobným nárokom tak, ako ho žalobca vymedzil v podanej žalobe, a teda nesmie stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. Z uvedeného vyplýva, že súd je limitovaný (viazaný) nielen žalobnou žiadosťou formulovanou v žalobnom petite, ale aj skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa tak riadi zásadou formálnej pravdy.

7. Podanou žalobou žalobca zároveň vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa žalobcovi ukladá uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom relevantných skutkových okolností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom a plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti (relevantný skutkový dej) vyplýva z , podľa ktorého majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosť uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcovi vyplýva 8. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže (nesmie) však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade. 9. V posudzovanej veci žalobca neuviedol v podanej žalobe všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa domáha zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia poistného do zániku poistenia pre nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie, ale; ako na to správne poukázal súd prvej inštancie; zo žaloby nevyplýva výška ročného poistného, výška mesačných splátok, splatnosť jednotlivých splátok, poistné obdobie, za ktoré žalovaná poistné nezaplatila, výpočet alikvotnej časti poistného do zániku poistenia. Žalobca nemôže opis rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ), a preto sa nemôže v preskúmavanej veci odvolávať na k žalobe priložené dôkazy. V danej veci žalobca porušil svoju procesnú povinnosť uviesť v žalobe úplný a pravdivý opis rozhodujúcich skutočností. V danom prípade nejde o vadu žaloby, pretože v nej neabsentuje žiadna náležitosť. Žaloba obsahuje skutkové tvrdenia do tej miery, že na jej podklade bolo možné v konaní pokračovať a súd nemal povinnosť zo žalobcom k žalobe pripojených dôkazov zisťovať, či žalobca vyčerpávajúco uviedol všetky relevantné skutočnosti na preukázanie v žalobnom petite uplatňovaného peňažného nároku. Konajúci súd len mohol žalobcu za účelom ozrejmenia nejasností vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení; ako ho aj v danej veci náležite vyzval.

10. Vzhľadom k tomu, že išlo o jednoduchý spor, v ktorom išlo o žalobu, ktorú podáva žalobca opakovane vo viacerých veciach (hromadná žaloba) a pre zanedbanie povinnosti v tomto prípade tak neprichádzalo do úvahy zmiernenie prísnych formálnych následkov spojených s opomenutím uvedenia relevantných skutočností v žalobe. Procesným následkom porušenia procesnej povinnosti tvrdenia žalobcom je potom procesná sankcia v podobe straty sporu. 11. S ohľadom na vyššie uvedené úvahy súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď zamietol žalobu z dôvodu neunesenia povinnosti tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutočností. Konajúcemu súdu neprináležalo v danej veci aktívne prevziať iniciatívu a zisťovať z listinných dôkazov; pripojených žalobcom k žalobe; na základe akých konkrétnych skutočností sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky a ustaľovať (ujasňovať) si tak predmet konania po skutkovej stránke. V kontradiktórnom procese je neprípustné, aby súd iniciatívne zisťoval z predložených dôkazov to, čo strana v konaní netvrdila, naopak jeho úlohou je zisťovať z predložených dôkazov, či strana nimi preukázala to, čo v konaní tvrdila. V posudzovanej veci správne súd prvej inštancie žalobu zamietol pre absenciu vymedzenia podstatných rozhodujúcich skutočností. 12. Za správny možno považovať aj ďalší procesný postup súdu prvej inštancie, keď rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania podľa Pokiaľ žalobca v podanej žalobe skutkovo riadne (úplne a pravdivo) nevymedzil konkrétny nárok, ktorého sa v žalobnom petite domáha, tak potom vo vzťahu k neexistujúcim skutkovým tvrdeniam žalobcu si nemohla žalovaná kvalifikovane (účinne) splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z a v žalobe neuvedené rozhodujúce skutkové tvrdenia sa nemohli považovať za nesporné. Právna domnienka nespornosti skutkových tvrdení žalobcu sa vzťahuje len na riadne v žalobe opísané skutkové okolnosti, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav a bude z nich pri rozhodovaní vychádzať ( ). 13. Súd prvej inštancie správne žalobu zamietol ako procesný následok nesplnenia si žalobcom jeho procesnej povinnosti uviesť úplne a pravdivo rozhodujúce skutkové tvrdenia. V tomto smere súd prvej inštancie dokazovanie nevykonával, pretože žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia

žalobcom a nie pre neunesenie dôkazného bremena. Nesplnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu má za následok zamietnutie jeho žaloby bez dokazovania; dokazovať nemožno skutkové tvrdenie, ktoré neexistuje. Úlohou dokazovania nie je zisťovať to, čo žalobca v žalobe netvrdil. 14. Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s 255 ods. 1 , podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanej žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).