Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-54-2021.pdf
PDF · 132.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: STAR-CAR s.r.o., Seňa 118, 040 58 Seňa, IČO: 45 699 968, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., sídlo: Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/ A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 264,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.: 26Cb/19/2019-196 zo dňa 13. novembra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k.: 26Cb/19/2019-196 zo dňa 13. novembra 2020.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v podarí druhým) rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 264,30 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 61,29 eur od 22.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 203,01 eur od 1.11.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 1.2.2019 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 264,30 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 61,29 eur od 22.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 203,01 eur od 1.11.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.4.2018 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle Seat Ibiza, EVČ: C., ktoré patrilo poškodenému I. K.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť k žalobcovi. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 6.8.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565797150 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Za opravu poškodeného motorového vozidla bola faktúrou č. 2018160028 účtovaná suma 268,24 eur. Žalovaným však bola uznaná iba suma 206,95 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora došlo ku kráteniu z dôvodu rozdielu medzi faktúrou a kalkuláciou, priznané bolo plnenie podľa kalkulácie Audatex, pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 61,29 eur. Neuznanú pohľadávku 61,29 eur poškodený postúpil na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 18.12.2018 na žalobcu. Dňa 12.6.2018 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, EVČ: C., ktoré patrilo poškodenému A. A.. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý mal s poškodeným uzatvorené havarijné poistenie a zaregistrovaná pod č. 9565948289. Poškodený
dal motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vo výške 702,05 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 2018160036. Oznámením o poistnom plnení žalovaný uviedol, že dňa 16.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565948289 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma uznaná a uhradená žalovaným, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 66,- eur však bola iba do výšky 433,04 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora pri výpočte poistného plnenia neboli priznané neprimerane účtované práce a lakovanie, pričom celková nepriznaná suma bola vo výške 203,01 eur. Neuznanú pohľadávku 203,01 eur poškodený postúpil na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 29.10.2018 na žalobcu. Žalobca si okrem istiny uplatnil v tomto konaní aj zákonné úroky z omeškania z dlžných súm, nakoľko mal za to, že neuhradením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavené faktúry mu neboli doručené a uplatnené nároky neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Poškodení teda boli dlžníkmi žalobcu a nemohli tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedených prípadoch došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedenými postúpeniami tak došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluvách o postúpení pohľadávok zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcov postúpiť pohľadávky (resp. ich časti) a aj samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá ich neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný taktiež zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvádzaný v jednotlivých Oznámeniach o poistnom plnení s poukazom na kalkuláciu žalovaného vypracovanú systémom Audatex. Zároveň namietal aj uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko mal za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017.
4. Žalobca tvrdenie žalovaného, že neeviduje predmetné faktúry vo svojom účtovníctve, považoval za klamlivé. Žalovaný totiž už v Oznámeniach o poistnom plnení, pri výpočte výšky plnenia, sám uviedol faktúry za opravy motorových vozidiel. Ďalej žalobca poukázal, že v žalobe uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti o škodovej udalosti a riadne špecifikoval svoj návrh. Zároveň uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Žalobca žiada len uhradiť náklady, ktoré boli vynaložené na uvedenie motorových vozidiel do stavu v akom boli pred škodovou udalosťou. Právnou skutočnosťou, ktorá podmieňuje nárok na poskytnutie poistného plnenia je vznik škodovej udalosti. Faktúra predstavuje len vyčíslenie výšky skutočnej škody. Ak má servis vykonávajúci opravu vozidla povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, má všetky potrebné nástroje a dodržiava výrobcom predpísanú technológiu opravy, potom faktúra ním vydaná je relevantným dokladom o určení skutočnej výšky škody, na ktorú má poškodený nárok. Podstatou poistenia je prenos negatívneho dopadu v dôsledku škodovej udalosti z poisteného na poisťovňu. Nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží. Zo strany žalovaného došlo k uznaniu pohľadávky poškodeného vzhľadom na to, že žalovaný poskytol žalobcovi časť náhrady škody zo škodových udalostí. Poškodenému vznikla pohľadávka voči žalovanému momentom vzniku škodovej udalosti. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 35, 37, 39, 524, 442, 788, 790, 791, 795 ods. 1, 797, 798, 799, 806, 809, 517 Občianskeho zákonník a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., upravujúce povinnosť uhradiť skutočnú škodu, právne úkony, náležitosti právnych úkonov, neplatnosť
právnych úkonov, postúpenie pohľadávky, poistnú zmluvu, druhy poistenia, písomnú formu poistnej zmluvy, povinnosť poistiteľa plniť, právo na poistné plnenie, splatnosť poistného plnenia, zníženie poistného plnenia, povinnosti poisteného, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce Ďalej podľa § 4 ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), o práve poisteného voči poisťovateľovi aby za neho poskytol poškodenému poistné plnenie a priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi a podľa §§ 129, 132, 274 až 277 C.s.p.
6. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore z dôvodu neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie uviedol, že samotná škoda vznikla poisteným momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúry slúžili len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. V zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Nie je sporné, že predmetné faktúry za opravu vozidiel vystavil žalobca poškodeným, teda na základe týchto faktúr mali plniť poškodení žalobcovi. Žalobca nemohol faktúry vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo Zmlúv o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva, že postupcovia postúpili na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodeným momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávok z faktúry č. 2018160028 a č. 2018160036, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že pri posudzovaní nároku žalobcu vo vzťahu k poistnej udalosti č. 9565797150 vychádzal z ustanovení ZoPZP a konštatoval, že krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 2018160028 zo dňa 30.5.2018 vyhotovenej žalobcom vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 268,24 eur. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Žalovaný nepredložil svoju kalkuláciu vyhotovenú programom Audatex, preto súd prvej inštancie nemohol zistiť v čom spočívalo krátenie poistného plnenia, v čom konkrétne mal spočívať rozdiel medzi vyúčtovaním žalobcu a kalkuláciou žalovaného. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.
8. Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 ZoPZP. Z ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 11 ods. 8 ZoPZP má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.
9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti č. 9565948289 vychádzal z § 788 Občianskeho zákonníka, kde poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má pokiaľ nie je v tomto zákone, alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
10. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal z akého dôvodu priznal za jednu normohodinu opravárenských prác iba sumu 23,- eur/NH s DPH a lakovaciu konštantu vo výške 100 %. Nebolo sporné, že žalobca pri oprave poškodeného vozidla uplatnil cenu za jednu normohodinu prác 25,- eur/NH bez DPH. Zo žalobcom predložených cenníkov opravovní vyplýva, že cena za jednu normohodinu servisných prác je v nich vyššia ako cena účtovaná žalobcom a cena priznaná žalovaným. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že ceny účtované žalobcom sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto určenie ceny za normohodinu opravárenských prác žalovaným sumou 23,- eur/NH s DPH je nedôvodná. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 23,- eur s DPH.
11. Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9565948289 (16.10.2018), dostal sa do omeškania (dňom 1.11.2018) so zaplatením sumy 203,01 eur, preto je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
12. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nárok žalobcu na úhradu 264,30 eur, vrátane nároku na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania je dôvodný, preto žalobe vyhovel.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pričom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Z predložených Zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodení postúpili tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpili pohľadávky, ktoré predstavuje ich záväzok a nie pohľadávku, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V Zmluvách o postúpení pohľadávky zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmlúv o postúpení pohľadávky. Pritom sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, keďže povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými
námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného, či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že uplatnený nárok vyplýva z havarijného a povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde súd prvej inštancie správne uviedol, že nárok vzniká momentom vzniku škody a nie opravou vozidla. Poškodenému teda pohľadávka voči žalovanému na náhradu škody vznikla momentom vzniku škody, pričom táto bola v súlade so zákonom postúpená na žalobcu Zmluvami o postúpení pohľadávky. Z uvedených zmlúv jednoznačne vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške a aj s uvedením dôvodu vzniku pohľadávky. Teda Zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujú zákonom určené náležitosti podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu záveru týkajúceho sa nedôvodnosti krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného, keď konštatoval, že žalobca v konaní preukázal, že ním účtovaná suma za NH mechanických a lakovníckych prác je sumou obvyklou akú účtujú porovnateľné servisy v košickom regióne. Žalovaný pritom nepreukázal, že žalobcom určená suma nie je primeranou v danom regióne. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovaného rozhodnutia NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 11.2.2021.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
21. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
22. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
24. Predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 264,30 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a uložil žalovanému túto sumu žalobcovi zaplatiť.
25. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávky sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.
26. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu, postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.
28. Odvolací súd zistil z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávky, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou, že boli uzatvorená v písomnej forme:
29. Dňa 18.12.2018 medzi postupcom I. K. a postupníkom - žalobcom, kde postupca prehlásil, že mal voči dlžníkovi (žalovanému) pohľadávku v celkovej sume 268,24 eur. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9565797150 zo dňa 25.4.2018. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2018160028 a z časti vo výške 206,95 eur bola priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh je vo výške 61,29 eur neuhradený. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 61,29 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným dlžníkom a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. V článku III. bod 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
30. Dňa 29.10.2018 medzi postupcom Ing. A. A. a postupníkom - žalobcom, kde postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi (žalovanému) pohľadávku vo výške 203,01 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2018160036, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9565948289. Predmetom zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 203,01 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. V článku III. bod 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.
31. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného, že takto špecifikovaný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávky vo výške 62,29 eur a 203,01 eur je právny úkon nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, čo predstavuje postupovaná pohľadávka 62,29 eur a 203,01 eur, že ide o časť neuhradenej pohľadávky z konkrétnej faktúry zo strany žalovaného
z poistnej udalosti. Preto nie je pochybnosť o tom aká suma, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávky vznikla. Z toho dôvodu odvolací súd nepovažoval námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie predmetných pohľadávok za dôvodnú.
32. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmlúv o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť tam jednoznačne špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
33. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku poistného plnenia voči žalovanému ako poisťovni, a to na základe poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel a nárok na úhradu zostatku škody voči žalovanému ako poisťovni, a to na základe povinného zmluvného poistenia.
34. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
35. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 61,29 eur aj z dôvodu rozdielu medzi faktúrou a kalkuláciou žalovaného, resp. dôvodnosť sumy 203,01 eur, že žalobca nadhodnotil cenu práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu 23,- eur/NH s DPH a namietal aj vyúčtovanú cenu prác a lakovacieho materiálu, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny 23,- eur/NH s DPH a nie fakturovaná odmena vo výške 25,- eur/NH bez DPH. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
36. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah opravy vozidiel, ktorých cenu žiadal od žalovaného uhradiť. Žalovaný namietal neprimerané účtované mechanické práce, lakovacie práce a cenu lakovacieho materiálu bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.
37. Žalovaný nepreukázal, svoje tvrdenie, prečo by mal žalobca použiť lakovací koeficient uvedený v kalkulácii opravy žalovaného namiesto žalobcom použitého lakovacieho koeficientu. Na margo argumentu žalovaného, že nebolo preukázané, že bolo potrebné použiť vyššiu lakovaciu konštantu, odvolací súd poukazuje, že žalovaný pri šetrení poistnej udalosti nedodržal postup upravený v ustanovení § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď si pred ukončením poistnej udalosti, na účely rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty v prípade, že mal pochybnosti (čo v danom prípade mal), nevyžiadal od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu potrebné doklady za účelom ozrejmenia, či technológiou, ktorú použil, prípadne druhom laku, bol servis nútený použiť vyššiu lakovaciu konštantu, tak ako mu to explicitne prikazuje ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nepostačujúcim je strohé vyjadrenie likvidátora obsiahnuté v Oznámení o poistnom plnení, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce vo výške 23,- eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Neprimerané účtovanie počtu NH nebolo vôbec namietané. V súvislosti s týmto žalovaným odôvodnením krátenia poistného plnenia obsiahnutým v Oznámeniach o poistnom plnení, odvolací súd ozrejmuje, že v zmysle citovaného ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou žalovaného v prípade jeho zjavných pochybností, pred tým, ako sa rozhodol krátiť poistné plnenie, vyžiadať si doklad na objasnenie použitej lakovacej konštanty servisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla, pretože toto ustanovenie explicitne vymedzuje, že kto má právo na plnenie je povinný predložiť takýto doklad, ktorý si žalovaný vyžiada
(čiže až po jeho vyžiadaní žalovaným). Nedodržanie tohto zákonného postupu žalovaným má logicky za následok žalovaného nemožnosť preukázať, že by fakturované náklady na opravy nezodpovedali výške škody. Účelom zákonných ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Kalkulácia opravy žalovaného nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných žalovaným. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom udávaná lakovacia konštanta nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil žalobca. Nové auto lakuje robot, preto je vrstva laku tenšia, opravované auto lakuje človek a môže sa stať, že vrstva laku bude hrubšia. Žalovaný zároveň nepreukázal, že žalobca použil pri oprave neoriginálne pôvodne diely. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať.
38. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 264,30 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodených vozidiel a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá kde v servise AUTO GABRIEL je cena 30,- eur/33,- eur bez DPH; v servise Kia/MOTOR
- CAR Košice s.r.o. je cena 26,22 eur s DPH a v servise MORIS Slovakia s.r.o. je cena 25,- eur/33,- eur bez DPH a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom vo výške 25,- eur/NH s DPH bola primeraná.
39. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorových vozidiel mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.
40. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 264,30 eur, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opráv poškodených motorových vozidiel a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom poistného plnenia, resp. nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.
41. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
42. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
43. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
44. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania,
lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
45. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP.
46. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, keď priznal žalobcovi popri uplatnenej istine aj zákonný nárok na úroky z omeškania vo výške vo výške 5 % ročne zo sumy 61,29 eur od 22.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 203,01 eur od 1.11.2018 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
47. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).