Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/161/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore navrhovateľa I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Ján Spišák, Idanská 17, Košice, proti odporkyni Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. V. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Milan Slebodník, Štúrova 20, Košice, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 28. júla 2021, č.k. -29

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Odporkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti navrhovateľovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením uvedeným v záhlaví uložil odporkyni zákaz predať, darovať, vložiť ako vklad alebo inú majetkovú časť do majetku právnickej osoby alebo inak scudziť, prenajať, zriadiť zmluvné záložné právo, zamedziť alebo obmedziť riadne užívanie nehnuteľností navrhovateľom alebo inak nakladať s nehnuteľnosťami, a to parc. reg. C-KN č. 539, záhrada o výmere 785 m2, parc. reg. C-KN č. 540/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 233 m2, parc. reg. C-KN č. 540/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, rodinný dom č. súp. 317 postavený na parc. reg. C-KN č. 540/2 a rodinný dom č. súp. 318 postavený na parc. reg. C-KN č. 540/1, nachádzajúcimi sa v kat. úz. D. V., evidovanými na liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom Košice-okolie, odbor katastrálny, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (I.), navrhovateľovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude domáhať proti odporkyni určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa uznesenie týka (II.).

2. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania o neodkladnom opatrení, boli v jeho výlučnom vlastníctve do roku 2009, kedy po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán z dôvodu výkonom podnikateľskej činnosti navrhovateľa, nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na odporkyňu, vtedajšiu manželku, za cenu 70.000 €. Obsahom kúpnej zmluvy bolo aj zriadenie práva vecného bremena spočívajúce v práve navrhovateľa na doživotné užívanie sporných nehnuteľností, ktoré užíval spoločne s odporkyňou a deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Na účely financovania dostavby jednej z nehnuteľností- rodinného domu súp. č. XXX, sa vyžadovalo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, z ktorých dôvodov v roku 2013 bolo zrušené navrhovateľovi právo vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti s tým, že podľa dohody s odporkyňou jeho oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti malo naďalej pretrvávať. V roku 2020 došlo k rozvodu manželstva sporových strán a v júni 2021 odporkyňa odhlásila navrhovateľa z trvalého pobytu na nehnuteľnostiach a žiadala ho o ich vypratanie. Navrhovateľ odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia tým, že odporkyňa ho svojím konaním uviedla do omylu, pri uzatváraní kúpnej zmluvy využila jeho tieseň pri podnikaní, kúpnu cenu dohodnutú v zmluve nezaplatila, za ktorých okolností tvrdil, že

mu svedčí právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z titulu odstúpenia od zmluvy, resp. z dôvodu neplatnosti právneho úkonu. Argumentoval tiež obavami, že odporkyňa predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli jeho rodinným majetkom, predá a zbaví ho možnosti bývania, z čoho vyplýva pre neho nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď nemá inak vyriešenú bytovú otázku.

3. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádzal zo zistenia, že podľa zápisu na LV č. XX, okres Košice-okolie, kat. úz. D. V., je odporkyňa výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, ku ktorým je zriadené záložné právo v prospech ČSOB, a.s.. Výpisom z listu vlastníctva z obdobia roku 2006 a obsahom darovacej zmluvy mal preukázané, že navrhovateľ bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností titulom darovacej zmluvy uzavretej v roku 2006 s bratom navrhovateľa ako darcom, k zápisu rodinného domu súp. č. XXX na LV č. XX došlo na základe návrhu na vykonanie záznamu potom, čo v roku 2007 bolo stavbe pridelené súpisné číslo s konštatovaním, že stavba bola postavená ešte v roku 1976, ale nebola evidovaná na liste vlastníctva. Odporkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena o práve doživotného užívania prevádzaných nehnuteľností navrhovateľom zo dňa 11.5.2009, za dohodnutú kúpnu cenu prevádzaných nehnuteľností 70.000 €. Oznámením obce Veľká Ida mal potvrdené, že navrhovateľovi bol zrušený dňom 8.6.2021 trvalý pobyt na sporných nehnuteľnostiach na adrese D. V. č. XXX.

4. Súd prvej inštancie po citácii , , , , vymedzil všeobecné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia konštatujúc, že osvedčenie existencie dôvodnosti nároku, ochrany ktorého sa navrhovateľ domáha, nepostačuje pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože pre vyhovenie návrhu je nevyhnutná existencia ohrozenia právneho postavenia navrhovateľa. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, keď súčasne súd musí dbať na to, aby ujma osobe, proti ktorej opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ z neodkladného opatrenia získava, čo je dané rešpektovaním zásady proporcionality. Súd hodnotil ako preukázané, že po rozvode manželstva sporových strán odporkyňa, ktorá je v súčasnosti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností už nezaťažených vecným bremenom práva užívania v prospech navrhovateľa, začala vykonávať kroky smerujúce k vyprataniu nehnuteľností, čo mu vyplynulo z oznámenia o zrušení trvalého pobytu navrhovateľa na adrese D. V. č. XXX. Správanie odporkyne podľa názoru súdu znamená praktické vylúčenie navrhovateľa z užívania nehnuteľností, predstavujúcich jeho obydlie, keď nie je vylúčený ani prevod, či zaťaženie nehnuteľností, preto bez nariadenia neodkladného opatrenia existuje u navrhovateľa aj reálna hrozba straty obydlia. Súd zdôraznil, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, iba sa dočasne odloží nakladanie s nehnuteľnosťami a v prípade, že odporkyňa nemá v úmysle s nimi nijako nakladať, nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje pre ňu žiadne obmedzenie priečiace sa jej vôli, iba zabezpečuje zachovanie nastoleného stavu do času právoplatného skončenia konania o žalobe, povinnosť na podanie ktorej uložil navrhovateľovi. Vo vzťahu k povinnosti navrhovateľa domáhať sa trvalej úpravy práv žalobou vo veci samej súd uviedol, že nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu právnych pomerov sporových strán, preto vymedzil aj špecifikáciu žaloby, z ktorej je zrejmé, že musí ísť o žalobu, po vyhovení ktorej bude navrhovateľ evidovaný ako vlastník, či spoluvlastník nehnuteľností. O náhrade trov konania nerozhodoval, poukazujúc na to, že tieto budú až predmetom rozhodnutia vo veci samej, či v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

5. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa z odvolacích dôvodov podľa a , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a skutočnosti ním uvádzané v návrhu, nie sú pravdivé.

6. Odvolateľka uviedla, že k prevodu sporných nehnuteľností na jej osobu došlo po predchádzajúcej dohode s rodinou navrhovateľa potom, čo tento mal osobné problémy v dôsledku požívania alkoholických nápojov, čo sa negatívne prejavovalo aj v jeho podnikateľskej činnosti, keďže bol zadlžený, zaťažený exekúciami. Po prevode nehnuteľností bol navrhovateľ riadne vyplatený, čo prehlásil aj v kúpnej zmluve. Problémy navrhovateľa s požívaním alkoholu neustávali, nepomohlo ani absolvované protialkoholické liečenie, prestal prispievať aj na chod spoločnej domácnosti. Pri prestavbe rodinného domu odmietal dodržiavať dohodnuté podmienky, preto stavebná firma voči nej ako vlastníčke podala

aj žalobu. Zdôraznila, že v roku 2015 sa pre správanie navrhovateľa odsťahovala do samostatnej izby v dome, a z dôvodu narušenia vzťahov pre nadužívanie alkoholu, podala návrh na rozvod manželstva. Situáciu po rozvode manželstva navrhovateľ osobnostne nezvládal, neustále ju urážal, osočoval aj ich deti, ktoré sa zdržiavali v rodinnom dome, preto potom, čo si navrhovateľ našiel novú známosť, odišla z miesta bydliska s tým, že správu majetku prenechala dcére I. a synovi M., pričom navrhovateľovi nijako nebránila v užívaní nehnuteľností. Navrhla mu, že mu zaobstará samostatné bývanie s tým, že si bude uhrádzať všetky náklady s tým spojené, čo však navrhovateľa odmietal. K zrušeniu trvalého pobytu navrhovateľa pristúpila až potom, keď pod vplyvom alkoholu napadol dcéru I., nemala a nemá zámer nehnuteľnosť scudziť, konala len v reakcii na agresívne správanie navrhovateľa a jeho dlhodobé zanedbávanie povinnosti prispievať na chod spojený s užívaním domu. Navrhovateľa z rodinného domu nevyhadzovala a tieto svoje tvrdenia navrhovateľ ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na ohrození práv navrhovateľa z toho, že mu zrušila trvalý pobyt, skutočné dôvody zrušenia trvalého pobytu vyplývajú zo samotného konania navrhovateľa a neosvedčujú zámer akokoľvek s nehnuteľnosťami nakladať, ktoré nehnuteľnosti užívajú ich spoločné deti. Zdôraznila, že nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva pred 12 rokmi, k zrušeniu vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti navrhovateľom došlo pred 8 rokmi, a po celý čas nikdy nebolo navrhovateľovi bránené v užívaní nehnuteľnosti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia hodnotila ako nedôvodný aj pre neosvedčenie nároku na ochranu vlastníckeho práva, pretože navrhovateľ by bol v konaní vo veci samej neúspešný z dôvodu, že bez ohľadu na nadobúdací titul stala by sa originálnou vlastníčkou nehnuteľnosti z titulu vydržania. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, návrh na neodkladné opatrenie zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov.

7. Odvolateľka ňou tvrdené skutočnosti preukazovala zápisnicou o trestnom oznámení z 21.5.2021 podaného dcérou sporových strán I. M. na navrhovateľa z dôvodu nebezpečného vyhrážania sa, z ktorej zápisnice vyplýva, že v uvedený deň mal navrhovateľ pod vplyvom alkoholu fyzicky atakovať poškodenú I. M. tým, že ju chytil pod krk a zatlačil jej hrtan. Zo zápisnice tiež vyplýva, že navrhovateľ v minulosti opakovane fyzicky napádal ju, aj odporkyňu. Zdravotná správa zo dňa 21.5.2021 dokumentovala začervenanie na krku poškodenej I. M.. Uznesením OR PZ Košice-okolie v Komárovciach zo dňa 27.6.2021 bola vec odovzdaná na prejednanie priestupku.

8. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že odvolanie je dôvodné. Pretože neboli dané dôvody na potvrdenie ( ), ani na zrušenie rozhodnutia( ), uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil ( ) tak, ako vyplýva z výroku tohto súdneho rozhodnutia.

10. Napadnutým uznesením súdu prvej inštancie bol naplnený odvolací dôvod podľa , keď súd napriek správne uvedeným teoretickým východiskám platným pre posudzovanie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa týmito dôsledne neriadil a návrhu vyhovel, aj keď na to neboli splnené podmienky, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia na základe podaného návrhu stranou sporu je možné len na účely vymedzené zákonom, ktorými sú existencia bezodkladnej potreby úpravy právnych pomerov alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. S ohľadom na povahu tvrdení navrhovateľa a okolnosti sporu nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy o ohrozenie výkonu exekúcie, teda prichádza do úvahy poskytnutie ochrany iba pre prípad, ak je preukázaná nevyhnutnosť úpravy právnych pomerov strán. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní môže vychádzať. Je nevyhnutné, aby z návrhu vyplývali skutočnosti osvedčujúce vysokú mieru pravdepodobnosti chráneného práva, ktorého sa navrhovateľ v konaní dovoláva a nevyhnutným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je taktiež uvedenie skutočností osvedčujúcich prvok naliehavosti pri úprave právnych pomerov strán neodkladným opatrením. Z argumentácie navrhovateľa a ním predložených dôkazov preto musí vyplývať prvok naliehavosti v tom zmysle, že bez požadovanej úpravy právnych pomerov v zrýchlenom konaní, dôjde k vážnemu zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov. Súčasne je ale významné, že nemožno vyhovieť nedôvodnému, či neexistujúcemu nároku, a v spojitosti s požiadavkou osvedčenia práva je nutné riešiť aj otázku zákonnosti hroziaceho zásahu, pretože neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

17. Nariadené neodkladné opatrenie musí mať vždy vzťah k predmetu sporu, je nevyhnutné, aby z návrhu vyplývali skutočnosti osvedčujúce vysokú mieru pravdepodobnosti chráneného práva, ktorého sa navrhovateľ v konaní dovoláva a nevyhnutným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je taktiež uvedenie skutočností osvedčujúcich prvok naliehavosti pri úprave právnych pomerov strán neodkladným opatrením.

18. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v zásade založil na tvrdeniach navrhovateľa, ktoré boli obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prehliadajúc že tieto nenapĺňajú požiadavku neodkladnej úpravy právnych pomerov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pre začatím konania vo veci samej. Prípadný nárok, tvrdený a preukazovaný navrhovateľom v konaní vo veci samej, môže odôvodňovať potrebnosť (právny záujem) súdnej ochrany; tú si však nemožno zamieňať s potrebnosťou neodkladnej úpravy pomerov. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť, ktorá odôvodňuje záver, že neodkladná úprava neznesie odklad, lebo bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V danom spore však skutočnosti uvádzané v návrhu neumožňujú prijať ani záver o osvedčení vlastníckeho práva navrhovateľa, ochrany ktorého sa mieni domáhať v konaní vo veci samej.

19. Z konania vyplýva, že medzi sporovými stranami ako bývalými manželmi vznikali konflikty plynúce z nadmerného požívania alkoholu navrhovateľom. Navrhovateľ sa v podstate domáha ochrany svojho práva na bývanie v nehnuteľnosti, ktorá je výlučným vlastníctvom odporkyne. Vlastnícke právo predstavuje nielen výsadné oprávnenie na nakladanie s vecou, ale súčasne zaväzuje, teda nesmie byť zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom chránenými záujmami spoločnosti (Čl. 20 ods.3 SR). Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, môže sa domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje ( ). Právo na bývanie je základným ľudským právom, keď k obmedzeniu základných práv, či slobôd, môže dôjsť len v prípade ich kolízie. V predmetnom spore v kolízii proti sebe stojí právo na bývanie navrhovateľa voči vlastníckemu právu odporkyne, keď pri vyhodnotení priority ochrany jedného z nich, je nevyhnutnou

podmienkou zásada proporcionality a minimalizácie zásahu do druhého z práv. V prípade, ak sa o kolízii takýchto práv koná a rozhoduje v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, predpokladom je osvedčenie existencie tvrdeného práva, ako aj existencia prvku naliehavosti na neodkladnej úprave právnych pomerov. V kontexte skutkových tvrdení navrhovateľa smerujúcich k ochrane jeho „strateného“ vlastníctva však nebolo osvedčené, aby mu také právo mohlo patriť, a nebola preukázaná ani naliehavosť na ochrane jeho práva bývania. Je potrebné vziať na zreteľ, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporkyňou došlo pred viac ako 10 rokmi, k zrušeniu práva doživotného užívania nehnuteľnosti navrhovateľa pred viac ako 7 rokmi, počas ktorého obdobia navrhovateľ nijako nespochybnil platnosť právnych úkonov, a z jeho návrhu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť osvedčenie existencie dôvodov možnej neplatnosti právneho úkonu, či dôvodov na odstúpenie od zmluvy, uplatnenie ktorého práva navyše podlieha premlčaniu.

20. Aj keď odporkyňa nadobudla vlastníctvo nehnuteľností od navrhovateľa po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, ktoré nehnuteľnosti spoločne ako rodina obývali, nemožno nechať bez povšimnutia ňou tvrdené a nijako nespochybnené dôvody, pre ktoré ako výlučná vlastníčka pristúpila k zrušeniu trvalého pobytu navrhovateľa na nehnuteľnosti. Odporkyňou uvádzané tvrdenia o problematickom spolužití s navrhovateľom pre jeho abúzus alkoholu, fyzickom napadnutí rodinných príslušníkov, boli preukázané správou polície i zdravotným záznamom. Je všeobecne známou skutočnosťou, že spolužitie s osobou nadmerne požívajúcou alkohol, ktorá je pod jeho vplyvom navyše agresívna, sa môže stať pre ostatných spolubývajúcich neznesiteľným, v ktorých prípadoch zákonná úprava umožňuje vylúčenie tejto osoby z užívania bytu, či domu aj v situácii, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a manželstvo nezaniklo (, ). O to viac je odôvodnené právo na poskytnutie ochrany dotknutým spolužijúcim osobám voči osobe, ktorá vytvára stav neznesiteľnosti spolužitia, ak tejto nesvedčí k nehnuteľnosti vlastnícke právo. Limity konania oprávnených osôb sú dané v takom prípade rešpektovaním princípu „zákazu zneužitia práv“ a „konaním v súlade s dobrými mravmi“. Z vyjadrení odporkyne, ktoré neboli nijakým spôsobom spochybnené vyplýva, že sporné nehnuteľnosti sú v užívaní rodinných príslušníkov - detí sporových strán, pričom je to práve navrhovateľ, kto sťažuje, či znemožňuje ich bezkonfliktné spolunažívanie. Ak za takejto situácie bolo voči navrhovateľovi zasiahnuté, nemožno to hodnotiť ako konanie neprimerané, vybočujúce z medzí zákona, či odporujúce zásade dobrých mravov. Samotné zrušenie trvalého pobytu osobám, ktoré vážnym spôsobom narúšajú spoločné užívanie nehnuteľností, či vytvárajú konflikty v spolužití na spoločnej nehnuteľnosti, neodôvodňujú neodkladný zásah súdu pri ochrane ich práva bývania, ak sa samy podieľajú na vytváraní ťažko zvládnuteľnej, až neznesiteľnej situácie. V návrhu absentujú akékoľvek tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť zámer odporkyne účelovo, bezdôvodne zbaviť navrhovateľa práva užívania nehnuteľností, či jej úmysel s nehnuteľnosťami inak nakladať, nevyplýva z nich ani žiadna bezprostredná hrozba uspokojenia práva navrhovateľa na bývanie, či ohrozenie jeho života a zdravia. Javí sa, že je vo výlučnej kompetencii navrhovateľa, aby zmenou svojho správania vytvoril predpoklady pre ďalšie užívanie nehnuteľností, na ktorých sa zdržiava so súhlasom svojich rodinných príslušníkov. Odvolací súd dospel preto k záveru o absencii podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých dôvodov zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh na jeho nariadenie zamietol.

21. Pretože prejednávané neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí (nenadväzuje naň žiadne ďalšie konanie) odvolací súd rozhodol o náhrade trov celého konania v súlade s a . Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto je povinný v plnom rozsahu nahradiť vzniknuté trovy procesne úspešnej protistrane (odporkyni). O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).