Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/146/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v spore žalobcu: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX/XX, J., zastúpeného JUDr. Igor Kovačik, advokát so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 43 634 451, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O. BOX 100, Bratislava, IČO: 30 416 094, o náhradu škody podľa v sume 315 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 315 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 315 eur od 16.11.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 18.12.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, spolu vo výške 315 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil skutkovými tvrdeniami podľa (ďalej len „“) pričom uviedol, že dvoma nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky Bratislava, mu bola spôsobená škoda, ktorú žalovaný, ako pasívne legitimovaný subjekt, odmietol žalobcovi nahradiť. Ako prvé nezákonné rozhodnutie označil žalobca rozhodnutie č. OU-BA-M zo dňa 10.01.2017, ktorým boli trvalo vyvlastnené pozemky vo vlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS“), ktoré bolo na základe odvolania žalobcu v odvolacom konaní zrušené ako nezákonné, podľa o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „SP“). Ako druhé nezákonné rozhodnutie žalobca označil rozhodnutie č. OU-BA-M zo dňa 02.08.2017, ktorým bolo zastavené vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany NDS ako jeho navrhovateľa, pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho konania, o náhrade trov konania sa ani nezmienil, a to i napriek tomu, že si žalobca ako účastník správneho konania pred zastavením vyvlastňovacieho konania uplatnil náhradu trov vyvlastňovacieho konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne preukázal a vyčíslil konaní. Označené druhé rozhodnutie Okresného úradu Bratislava bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa Správneho poriadku rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „MDaV SR“), z dôvodu jeho nezákonnosti zrušené. Za daného stavu si žalobca dňa 14.06.2018 u žalovaného uplatnil predmetný

nárok žiadosťou o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody, pričom žalovaný žalobcovi dňa 16.11.2018 oznámil, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí. Podľa žalobcu sú splnené všetky zákonné predpoklady objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci a to, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, spočívajúcu v účelne vynaložených nákladoch na dokazovanie v predmetnom správnom konaní, v ktorom boli vydané označené nezákonné rozhodnutia a v ktorých boli tieto nezákonné rozhodnutia zrušené, ktorú žalobca vyčíslil v celkovej výške 315 eur, a to ako odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (znalečné) za vypracovanie znaleckého posudku W.. T., v sume 275 eur a za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku v sume 40 eur. Žalobca poukázal na to, že nezákonnosť uvedených rozhodnutí vydaných v rámci správneho konania, záväzne konštatoval nadriadený správny orgán, pričom priama vecná príčinná súvislosť medzi týmito nezákonnými rozhodnutiami a vyčíslenou škodou je daná tým, že pokiaľ by orgán verejnej moci postupoval v súlade so zákonom, žalobca by nemal dôvod objednať si vypracovanie znaleckého posudku a uhradiť s tým spojené trovy (znalečné). Preto vznik škody predstavujúcej náklady žalobcu na trovy dokazovania v žalovanom rozsahu, je dôsledkom nezákonného postupu orgánu verejnej moci, vydaním dvoch nezákonných rozhodnutí.

3. Po právnej stránke žalobca odôvodnil žalobu ustanoveniami , , , , a , , a , a , , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a odkazom na Čl. 46 ods.s Čl. 46 ods. 3 a Čl. 47 ods. 2 SR, ako aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR v obdobných veciach.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil so žalobou nasledovné listinné dôkazy: rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky Bratislava č. OU-BA-M zo dňa 10.01.2017, odvolanie žalobcu zo dňa 25.01.2017, rozhodnutie MDaV SR č. XXXXX/XXXX/SV/ XXXXX zo dňa 25.04.2017, oznámenie o zastavení vyvlastňovacích konaní vyznačením spise zo dňa 04.08.2017, podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 04.09.2017, rozhodnutie MDaV SR č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 27.11.2017, žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami zo dňa 14.06.2018, odpoveď MDaV SR zo dňa 05.11.2018, výpis z elektronickej schránky zo dňa 16.11.2018, vyúčtovaním znalečného č. 36/2016 zo dňa 09.06.2016 a č. 28/2017 zo dňa 19.01.2017, výpis z účtu znalca - doklad o úhrade z 12.07.2016 a 08.02.2017.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.05.2019 a zo dňa 25.05.2020, namietal žalobu ako neprípustnú pre nesplnenie procesných podmienok na podanie žaloby z viacerých dôvodov a tiež nedôvodnú pre nesplnenie . Žalovaný predovšetkým namietal nesplnenie podmienky podľa citovaného zákona vo vzťahu k rozhodnutiu o vyvlastnení č. OU-BA-M zo dňa 10.01.2017, ktoré bolo zrušené podľa Správneho poriadku a ktoré podľa žalovaného nikdy nenadobudlo právoplatnosť, keď bolo odvolacím orgánom zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie. V nadväznosti na to, rozhodnutie č. OU- BA-M zo dňa 02.08.2017 o zastavení konania bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/ SV/XXXXX zo dňa 27.11.2017, pričom žalobkyňa žaluje nesprávne rozhodnutie, nakoľko o trovách konania bolo rozhodnuté rozhodnutím č. OU-BA-M zo dňa 30.04.2018, ktoré nebolo pre nezákonnosť zrušené. Žalovaný ďalej namietal, že nakoľko si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody z dvoch samostatných konaní, tak podľa , si má tento nárok uplatniť z každého konania samostatne, z ktorého dôvodu nie sú splnené procesné podmienky na podanie žaloby podľa citovaného zákona a preto ju žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný v rámci procesnej obrany tiež namietal, že poškodený žalobca v návrhu na predbežné prerokovanie zo dňa 14.06.2018 požadoval náhradu škody v sume 1.303,58 eur, ktorá suma sa odlišuje od žalovanej sumy 315 eur, pričom z ustanovenia , podľa žalovaného vyplýva, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku a len z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný a preto nebola splnená procesná podmienka na uplatnenie predmetného nároku na súde. Okrem uvedených procesných dôvodov, žalovaný namietal aj samotný nárok na náhradu škody konštatujúc, že každý účastník konania má právo navrhovať a predkladať dôkazy v správnom konaní a pokiaľ toto právo využije, tak za určitých podmienok je povinný znášať náklady na zaobstaranie takýchto

dôkazov v zmysle § 31 ods. 1 Správneho poriadku. Ohľadom náhrady trov právneho zastúpenia žalovaný poukázal na to, že vo vyvlastňovacích konaniach nemá ich účastník zákonom stanovenú povinnosť byť zastúpený advokátom a pokiaľ účastník využije služby advokáta, je to na základe vlastného uváženia a potom náklady spojené s právnym zastúpením znáša výlučne sám. V nadväznosti na to, žalovaný napokon namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi označenými rozhodnutiami orgánov verejnej moci a uplatneným nárokom na náhradu škody, nakoľko podľa žalovaného, príčinou vzniku tvrdenej škody bolo dobrovoľné rozhodnutie žalobcu predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť, pričom zákon jednoznačne ustanovuje, že tieto náklady je povinný znášať sám. Žalovaný poukázal na to, že predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako následkom, pričom existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody, je nevyhnutná bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Podľa žalovaného preto žalobca aj z dôvodu, že nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami, nesplnil podmienky podľa zákona na uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaný záverom zhrnul, že nie sú splnené procesné podmienky pre uplatnený nárok, a to : ad (i) podmienka podľa vo vzťahu k rozhodnutiu o vyvlastnení č. OU-BA-M zo dňa 10.01.2017, ad (ii) nárok je uplatnený z dvoch samostatných konaní a ad (iii) v rámci predbežného prerokovania bola prerokovaná iná výška žalovanej škody a ani hmotnoprávne podmienky žalovaného nároku podľa a to ad (i) žalobca nepreukázal vznik samotnej škody a ad (ii) žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami.

6. Žalobca vo svojich neskorších vyjadreniach zo dňa 16.09.2019 a zo dňa 03.07.2020 namietal tvrdenie žalovaného, že predmetnú náhradu škody si nemôže uplatniť z dôvodu, že označené rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 10.01.2017 nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo zrušené odvolacom konaní, je v rozpore so základnými princípmi správneho konania, s účelom , ako aj v rozpore so zásadami dobrej verejnej správy. Poukázal na to, že predmetné vyvlastňovacie konanie vedené pred prvostupňovým správnym orgánom, odvolacie konanie v rámci, ktorého došlo k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení, následné konanie pred prvostupňovým správnym orgánom, v ktorom došlo k zastaveniu vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu, ako aj následné konanie pred odvolacím správnym orgánom, v ktorom došlo k zrušeniu rozhodnutia o zastavení vyvlastňovacieho konania z dôvodu nezákonnosti, je jediným nedeliteľným správnym konaním, tvoriacim jeden celok, v ktorom bola žalobcovi spôsobená škoda v žalovanej výške. Uviedol , že akékoľvek rozdeľovanie predmetného vyvlastňovacieho konania na konanie pred prvostupňovým správnym orgánom a na konanie pred druhostupňovým orgánom je v rozpore so zásadou jednotnosti správneho konania, účelové a ústavne neakceptovateľné. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnej situácii, kedy by orgán verejnej moci mohol vydávať nezákonné prvostupňové rozhodnutia, bez prináležiacej zodpovednosti za škodu spôsobenú takýmto nezákonným rozhodnutím a v konečnom dôsledku, k neústavnej svojvôli orgánu verejnej moci. Tvrdenie žalovaného o tom, že nezákonné rozhodnutie neexistovalo, považuje za formalistické a odporujúce zmyslu a účelu zákona, ako aj ústavnej ochrane práva na náhradu škody pri výkone verejnej moci. V danej veci ide o nárok na náhradu škody z viacerých (dvoch) rozhodnutí vydaných v jednom správnom konaní, tým istým orgánom verejnej moci (Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky) a obe rozhodnutia boli vydané v tom istom (jednom) správnom konaní č. OU-BA-M Naopak uplatňovanie celej škody v jednom predbežnom prerokovaní nároku je zákonným postupom a opačný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti, rýchlosti a efektivity konania o náhrade škody podľa . Ohľadom namietanej inej výšky náhrady škody v predmetnom konaní (315 eur) oproti tej, ktorá bola uvedená v žiadosti o predbežné prerokovanie (1.303,58 eur), žalobca poukázal na svoje dispozičné oprávnenie s predmetom žaloby. Okrem toho ani nezakazuje domáhať sa náhrady škody vo väčšej výške ako poškodený žiadal pri predbežnom prerokovaní nároku, s ohľadom aj na to, že táto sa môže časom meniť a súdy pri svojich rozhodnutiach vychádzajú zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Rovnako žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že náklady spojené s dokazovaním v rámci správneho konania si znáša tento účastník sám a nemôžu byť predmetom nároku na náhradu škody podľa , nakoľko takéto tvrdenia nemá oporu ustanoveniach právnych predpisov, sú v rozpore princípmi právneho štátu (Čl. 47 ods. 2 SR, a ,), pričom predmetný nárok je potrebné posudzovať podľa , a nie podľa Správneho poriadku. Ďalej

žalobca poprel tvrdenie žalovaného o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou v podobe trov znalečného, nakoľko naopak je daná priama vecná príčinná súvislosť, keď bez nezákonného rozhodnutia by nenastala predmetná škoda. Žalobca poukázal na to, že znalečné bolo trovami účelne vynaloženými za účelom ochrany práva žalobcu a nápravu protiprávneho (nezákonného) stavu. Poukázal na to že navrhovateľ vyvlastnenia (NDS) neurčil náhradu za vyvlastňované pozemky podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, za ktorú sa musí považovať cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, nakoľko znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný dňa 27.07.2015 stavebnej ekonomiky, s.r.o., nebol vypracovaný v súlade s požadovanými požiadavkami. Táto okolnosť však sama osebe nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav veci vrátane primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky. Nakoľko však znalecký posudok predložený navrhovateľom vo vyvlastňovacom konaní mal viaceré závažné nedostatky a nestanovil trhovú cenu, 4 Ale cenu vo výške,02 eur/m2, žalobca bol za účelom svojej právnej ochrany odkázaný na zabezpečenie vlastného znaleckého posudku, ktorý bude spĺňať všetky zákonom požadované náležitosti a ktorý stanovil hodnotu pozemkov vo výške 67,24 eur/m2. žalobca sa tiež o tom, že vo vyvlastňovacom konaní došlo k doplneniu návrhu na vyvlastnenie zo strany NDS dozvedel až z rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 10.01.2017, ako aj o tom, že navrhovateľ predložil nový znalecký posudok, bol žalobca za účelom svojej právnej ochrany odkázaný na zabezpečenie doplnenia (aktualizácie) vlastného znaleckého posudku. Ohľadom rozhodnutia o zastavení vyvlastňovacieho konania žalobca uviedol, že bolo vydané dňa 02.08.2017 a v ten istý deň nadobudlo aj právoplatnosť podľa , a Správneho poriadku a z toho dôvodu nebolo zo zákona možné, aby žalobca podal proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania odvolanie. Preto za účelom ochrany svojich práv bol odkázaný na využitie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa a nasl. Správneho poriadku, v rámci ktorého došlo k zrušeniu uvedeného rozhodnutia o zastavení vyvlastňovacieho konania MDaV SR pre jeho nezákonnosť. Ďalej žalobca namietal tvrdenie žalovaného, odvolávajúceho sa na posledné rozhodnutie orgánu verejnej moci zo dňa 30.04.2018, ktorým bolo ukončená vyvlastňovacie konanie resp., ktorým bolo vyvlastňovacie konanie opätovne zastavené pre späťvzatie návrhu a o trovách konania a tvrdiaceho, že náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak posledné rozhodnutie orgánu verejnej moci bolo v správnom konaní zrušené. Žalobca poukázal na to, že toto rozhodnutie nie je predmetom podanej žaloby a z titulu uvedeného rozhodnutia si neuplatňuje žiadnu náhradu škody. Naviac uvedené rozhodnutie nebolo advokátovi žalobcu a ani žalobcovi žiadnym spôsobom oznámené alebo doručené, o jeho vydaní sa dozvedel advokát žalobcu telefonicky až dňa 18.05.2018 a trovy správneho konania neboli žalobcovi uhradené a ani inak kompenzované. Zdôraznil, že v danom konkrétnom prípade sa žalobca domáha náhrady škody z titulu iných dvoch označených nezákonných rozhodnutí, vydaných tým istým orgánom verejnej moci, obe rozhodnutia sa týkajú tých istých účastníkov správneho konania a obe nezákonné rozhodnutia boli zrušené pre nezákonnosť práve Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalobca tiež poukázal na konania vedené na tunajšom súde v identických veciach akou je predmetný spor, pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a sp. zn XXC/XXX/XXXX, v ktorých súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie v uvedených konaniach boli preskúmané odvolacím súdom, ktorý v ich postupe nezistil žiadne vady a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k prijatému výroku súdu prvej inštancie, ktorým žalobcom priznal nárok na náhradu škody spolu s úrokmi z omeškania, konštatujúc, že súd dostatočne a presvedčivo zodpovedal v konaní nastolené otázky, právne významné pre jeho rozhodnutie, ku ktorým odvolací súd prijal doplňujúce právne závery. Žalobca poukázal na to, že v uvedených konaniach odvolací súd neprihliadol k námietke žalovaného o tom, že príčinou vzniku škody bolo dobrovoľné rozhodnutie žalobcu v správnom konaní predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť, pričom odvolací súd v plnej miere odkázal na názor súdu prvej inštancii o existencii príčinnej súvislosti medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a uplatnenou škodou, keď postoj žalovaného a jeho argumentácia je v priamom rozpore s a . Záverom žalobca zopakoval, že v predmetnej veci sú súčasne splnené všetky zákonné podmienky objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci. Žalobca na podporu svojej právnej argumentácie poukázal vo vyjadreniach aj na viaceré rozhodnutia súdov a Ústavného súdu SR.

7. Podľa , súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

8. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 12.10.2021, pričom vypočul strany sporu, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, na základe ktorého mal za nesporne preukázaný skutkový stav, rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Vzhľadom na to, že strany sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa prvej vety vyhlásil vo veci rozsudok, na základe nasledovného skutkového stavu veci.

9. Strany sporu do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nepredložili, pričom súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy.

10. V rámci prednesu pred súdom právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojich vyjadreniach a postojoch uvedených v rámci písomných podaní vo veci samej, na ktoré v plnom rozsahu odkázali. Advokát žalobcu žiadal žalobe vyhovieť, zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. V danom prípade neboli sporné skutkové tvrdenia o tom, že v rámci správneho konania boli vydané označené rozhodnutia, predložené súdu ako listinné dôkazy a označené odseku 4. rozsudku. Konkrétne nebolo sporné, že v rámci vyvlastňovacieho konania bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-M zo dňa 10.01.2017 o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ktoré bolo na odvolanie žalobcu v odvolacom konaní zrušené ako nezákonné, rozhodnutím MDaV SR č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 25.04.2017.

12. Rovnako neboli sporné skutkové tvrdenia o tom, že Okresný úrad Bratislava, Oznámením o zastavení vyvlastňovacích konaní vyznačením spise zo dňa 04.08.2017 žalobcovi oznámil, že na základe udelených súhlasov so späťvzatím návrhov na vyvlastnenie podaných NDS, bolo konanie zastavené s tým, že podľa § 30 ods. 3 Správneho poriadku sa zastavenie konania iba vyznačilo v spise, pričom o trovách konania správny orgán podľa § 31 ods. 1 Správneho poriadku nerozhodoval, nakoľko podľa jeho názoru, z dikcie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že trovy vyvlastňovacieho konania si znáša účastník konania sám a preto návrhu na náhradu trov konania nebolo možné vyhovieť.

13. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že na základe opravného prostriedku žalobcu - podnetu na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, bolo rozhodnutie OÚ Bratislava č. OU-BA-M zo dňa 02.08.2017, o zastavení vyvlastňovacieho konania pre späťvzatie návrhu na vyvlastnenie zo strany NDS ako navrhovateľa vyvlastnenia, zrušené z dôvodu porušenia § 3, § 32, § 31 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku, a to rozhodnutím MDaV SR č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 27.11.2017.

14. Napokon nebolo sporným, že za daného stavu žalobca ako poškodený, požiadal dňa 14.06.2018 MDaV SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami, spolu vo výške 1.303,58 eur. Na túto žiadosť žalobcu odpovedalo ministerstvo listom zo dňa 05.11.2018, v ktorom konštatovalo, že v danom prípade bola splnená len jedna z podmienok pre uplatnenie náhrady škody z titulu nezákonných rozhodnutí vydaných OÚ BA pod č. OU-BA-M zo dňa 10.01.2017 a č. OU-BA-M zo dňa 02.08.2017, oboch zrušených pre rozpor so zákonom, avšak nebola splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi citovanými nezákonnými rozhodnutiami stavebného úradu a vznikom škody uplatňovanej žalobcom a tiež, že uplatňovaný nárok v sume 1303,58 eur, predstavujúci škodu z titulu trov vyvlastňovacieho konania, nemôže byť predmetom náhrady škody, keď trovy konania, ktoré mu vznikli má znášať účastník sám. Preto MDaV SR žiadosti žalobcu nevyhovelo, z dôvodu nesplnenia základných podmienok nároku na náhradu škody podľa .

15. Podľa predložených listín - vyúčtovania znalečného č. XX/XXXX zo dňa 09.06.2016 a č. XX/XXXX zo dňa 19.01.2017, výpis z účtu znalca - doklad o úhrade z 12.07.2016 a 08.02.2017 a špecifikácie výšky škody, si žalobca uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla v rámci správneho konania v súvislosti s predložením znaleckého posudku znalca W.. T. a uhradením znalečného. Konkrétne vyčíslená škoda predstavovala :

- znalečné za vypracovanie znaleckého posudku W.. T. v sume 275 eur (odmena znalca náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času) na základe vyúčtovania č. XX/XXXX zo dňa 09.06.2016;

- znalečné za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku W.. T. v sume 40 eur (odmena znalca náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času) na základe vyúčtovania č. XX/XXXX zo dňa 19.01.2017.

16. Sporným bolo medzi stranami právne posúdenie veci a v nadväznosti na to, dôvodnosť žalovaného nároku.

17. Podľa Čl. 8 Základných princípov (ďalej len „“), strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

20. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. Podľa procesnej právnej úpravy je dokazovanie založené výlučne na zásadách - prejednacej, kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, pričom v zmysle súd vychádza pri svojom rozhodovaní výlučne z tých dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu (princíp formálnej pravdy), hodnotenie dôkazov súdom má oporu vo vykonanom dokazovaní a je v súlade so zásadami formálnej logiky. Dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená a nositeľmi procesnej aktivity sú predovšetkým strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán sporu, ktoré sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (, a ) a posudzovaní použitia prostriedkov procesnej obrany a útoku ( ), dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strán sporu za vlastné skutkové tvrdenia a ich dôkazné preukázanie v prípade, že sú sporné. Ide o princíp zodpovednosti strán za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v rámci súdneho konania, zakotvenú v Čl. 8 Základných princípov . Inak povedané platí, že nositeľmi procesnej aktivity sú v kontradiktórnom civilnom procese, strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia, tzn. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ) a povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas ( a ), vrátane dôkaznej povinnosti sporných skutočností ( ).

23. Predmetom tohto konania je náhrada majetkovej škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

24. Súd vychádzajúc z uvedených princípov, posúdil nesporne zistený skutkový stav veci podľa nasledovných ustanovení , Správneho poriadku, Občianskeho zákonníku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“) a nariadenia vlády SR č. .

25. Podľa Článku 46 ods. 3 a č SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

26. Podľa , výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb; a orgánom verejnej moci je: 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

27. Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci okrem iného aj nezákonným rozhodnutím.

28. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

29. Podľa , právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

30. Podľa , ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

31. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

32. Podľa , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa , ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, pre ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

34. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

35. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

36. Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie možné uspokojiť ju inak.

37. Podľa , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

38. Podľa , súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

39. Podľa , ak neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú .

40. Podľa o správnom konaní (ďalej len ako „Správny poriadok“), trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.

41. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

42. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

43. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

44. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

45. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, je jedným z ústavných práv, vyplývajúcich z článku 46 ods. 3 SR, pričom v zmysle odstavca 4 tohto článku SR sú podmienky a podrobnosti upravené osobitným o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom tejto právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, je nahradiť každú majetkovú ujmu, spôsobenú takýmto zásahom štátu účastníkovi konania pred orgánom verejnej moci (fyzickej alebo právnickej osobe) a preto nie je namieste taký reštriktívny výklad zákona, ktorý by bol v rozpore s uvedeným účelom citovaného zákona.

46. Pre posúdenie predmetného nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 315 eur, z titulu zodpovednosti štátu, za spôsobenú škodu nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci - Okresného úradu Bratislava, vydanými vo vyvlastňovacom konaní (č. OU-BA-M zo dňa 10.01.2017 o vyvlastnení pozemkov a č. OU-BA-M zo dňa 02.08.2017 o zastavení vyvlastňovacieho konania ) je potrebné uviesť, že z povahy veci ide o občianskoprávny vzťah, upravený osobitným zákonom (lex specialis). Preto pri absencii úpravy podľa tohto špeciálneho zákona, sa na daný právny vzťah použijú ustanovenia o náhrade škody.

47. Právna úprava podľa uvedeného špeciálneho zákona pritom vychádza z princípu výlučnej zodpovednosti štátu (Slovenská republika) a predpokladmi jej vzniku sú tri základné objektívne predpoklady a to:

- nesprávny úradný postup (zrejmý rozpor s objektívnym právom týkajúci sa zásade procesných predpisov, rozpor s procesnou normou v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou) alebo nezákonné rozhodnutie (individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach subjektu práva, odporujúci objektívnemu právu, pričom toto konštatovanie musí byť vyjadrené v rámci zmeňujúceho alebo zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného orgánu);

- vznik konkrétnej škody (materiálnej alebo na zdraví a živote, pričom podľa jej charakteru sa postupuje pri realizácii jej náhrady);

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (kauzálny nexus).

48. Zodpovednosť za vznik škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna (§ 3 ods. 2 zákona), čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nemusí preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti. Zároveň platí, že preukázanie splnenie všetkých troch vyššie uvedených predpokladov jej vzniku kumulatívne, spočíva na poškodenom (žalobcovi), pričom zodpovednosť za škodu vzniká len vtedy, ak nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup boli príčinou vzniku škody, tzn. že poškodený musí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu,

ktorý znáša objektívnu zodpovednosť za výsledok svojej činnosti. Okrem uvedených predpokladov je nárok na náhradu škody potrebné vždy vopred prerokovať, a až pokiaľ predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, má poškodený právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd.

49. Preto je významnou otázka súčasného splnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, teda v zásade za také, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, ktorého rozhodnutím je súd rozhodujúci o náhrade škody v zmysle viazaný, v príčinnej súvislosti s ktorým, vznikla účastníkovi konania pred orgánom verejnej moci škoda, predstavujúca majetkovú ujmu. Bez splnenia uvedených predpokladov nemôže vzniknúť daný zodpovednostný vzťah. Vo svojom základe je otázka príčinnej súvislosti pri vzniku zodpovednosti štátu otázkou skutkovou, tzn. že musí byť bezpochyby zrejmé, v čom konkrétne spočíva vzniknutá majetková ujma ako následok, vo vzťahu ku konkrétnemu nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci ako príčinou tejto ujmy (kauzálny nexus). Rozhodujúcim pritom nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (R 21/1992). Čo sa týka pojmu škoda, špeciálny , ho bližšie nedefinuje, avšak ustanovenie , obdobne ako všeobecná úprava podľa , upravuje spôsob a rozsah jej náhrady; zákon teda rozlišuje skutočnú škodu a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej praxe škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetku, príp. v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí, poškodení a pod., resp. škoda predstavujúca hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ako už bolo uvedené, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (nezákonným rozhodnutím) a vznikom škody musí byť bezpečne preukázaná a ide o vzťah, kedy je škoda k tomuto nezákonnému rozhodnutiu vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol a dôkaznú povinnosť nesie žalobca.

50. Z príslušnej judikatúry súdov, na ktorú poukazoval žalobca vyplýva, že zastavenie správneho konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom a dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku, alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. XSž-o- KS/XX/XXXX, sp. zn. XSžo/XX/XXXX, sp. zn. XXSža/X/XXXX).

51. Ako bolo už uvedené, súd považoval za nesporné, že :

- rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-M zo dňa 10.01.2017 o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, bolo v odvolacom konaní rozhodnutím MDaV SR č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 25.04.2017, zrušené ako nezákonné, z dôvodu porušenia viacerých ustanovení zákona, najmä § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 46 a § 47 Správneho poriadku a pre rozpor s platnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na danú vec (§ 108 ods. 2 písm. f), § 110 ods. 1 a 2, § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona a § 17a cestného zákona);

- rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-M zo dňa 02.08.2017 o zastavení vyvlastňovacieho konania pre späťvzatie návrhu, bolo na základe opravného prostriedku žalobkyne - podnetu na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, rozhodnutím MDaV SR č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 27.11.2017, zrušené ako nezákonné, z dôvodu porušenia § 3, § 32, § 31 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku;

- žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami zo dňa 14.06.2018 spolu vo výške 1.303,58 eur, príslušné ministerstvo (MDaV SR) listom zo dňa 05.11.2018 nevyhovelo, z dôvodu nesplnenia základných podmienok nároku na náhradu škody podľa .

52. Súd vychádzajúc z uvedených záverov a na základe nesporných a listinne preukázaných skutkových okolností, dospel k záveru o dôvodnosti žalovaného nároku žalobcu na náhradu škody sume 315 eur s príslušenstvom, v príčinnej súvislosti s dvomi nezákonnými rozhodnutiami vydanými v správnom konaní vedenom pred Okresným úradom Bratislava, o vyvlastnenie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.

53. K jednotlivým námietkam žalovaného, pre ktoré považoval žalobu za procesne neprípustnú a nárok žalobcu za nedôvodný, súd uvádza nasledovné.

54. Súd nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise, predovšetkým ani v a ani Správnom poriadku, že žalobca si mal uplatňovať nárok na náhradu škody z každého nezákonného rozhodnutia samostatne, a preto nie sú splnené procesné podmienky na podanie žaloby podľa . Takáto povinnosť nie je v uvedenom zákone explicitne zakotvená a nevyplýva ani z citovaného ustanovenia cit. zákona. Je potrebné vychádzať zo Správneho poriadku a zásady jednotnosti správneho konania, v zmysle ktorej prvostupňové správne konanie tvorí s odvolacím konaním jeden celok. Náhradu škody si žalobca uplatňuje z jedného správneho konania, týkajúceho sa vyvlastnenia nehnuteľností v jeho vlastníctve, na základe návrhu NDS. Nebolo sporným, že obe označené rozhodnutia boli vydané práve v tomto jednom konaní Okresným úradom Bratislava, a obe boli zrušené ako nezákonné, pre rozpor so zákonom. Nie je pri tom právne významné, že toto konanie bolo napokon právoplatne zastavené pre späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa až následným rozhodnutím správneho orgán, pričom toto rozhodnutie nie je predmetom daného konania. Rovnako nebolo sporným, že žalobca v každej fáze správneho konania podal proti výroku o trovách konania odvolanie, alebo využil mimoriadny opravný prostriedok mimo odvolacieho konania. Preto tvrdenie žalovaného o tom, žalobca nevyčerpal riadne opravné prostriedky v zmysle nemá oporu v preukázanom skutkovom stave veci.

55. Ďalej súd ohľadom námietky procesnej neprípustnosti žaloby z dôvodu, že žalobca si v tomto spore uplatňuje inú sumu, ako žiadal predbežne prerokovať uvádza, že je rovnako nedôvodná, nakoľko je výlučným právom žalobcu ako dominus litis, disponovať s predmetom sporu, samozrejme, v intenciách ustanovenia , tzn. autonómne rozhodovať o tom, či sa v spore bude domáhať rovnakej výšky škody ako požadoval v žiadosti na predbežné prerokovanie, alebo si uplatní inú výšku škody, v rozsahu predbežne uplatnených nárokov. Je legitímnym právom žalobcu žalovať a uplatňovať si náhradu škody pred súdom v plnej výške, príp. sa rozhodnúť, že pokiaľ zodpovednostný subjekt nevyhovel jeho žiadosti o predbežné prerokovanie, bude sa domáhať náhrady vzniknutej škody v menšom rozsahu (výške), ako uviedol v návrhu na predbežné prerokovanie. Ustanovenie, na ktoré poukazoval žalovaný, upravuje povinnosť dodržania rozsahu nárokov, ktoré boli predbežne prerokované v rámci uplatnenej náhrady škody a nie ich výšku (konkrétnu sumu). V danom prípade súd vychádzal z nesporných skutočností, že žalobca žiadosťou zo dňa 14.06.2018 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej označenými nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, na základe rovnakého skutkového stavu a citovaných nezákonných rozhodnutí ako v predmetnej veci, a z titulu rovnakých nárokov na náhradu trov daného vyvlastňovacieho konania, spolu vo výške 1.303,58 eur. Tiež nebolo sporné, že žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel, i keď sám v liste zo dňa 05.11.2018, konštatoval splnenie jednej z podmienok pre uplatnenie náhrady škody a to, nezákonnosť predmetných rozhodnutí orgánov verejnej moci pre rozpor so zákonom, avšak bol názoru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi týmito nezákonnými rozhodnutiami a vznikom škody a názoru, že náhradu trov správneho konania, nemožno uplatňovať ako náhradu škody podľa .

56. Súd preto konštatuje, že predbežne bol prerokovaný rovnaký rozsah nárokov ako si žalobca uplatnil predmetnou žalobou, aj keď vyčíslených inej výške, na základe čoho považoval súd zákonnú podmienku predchádzajúceho prerokovania nároku na náhradu škody za splnenú.

57. Pri nespornej existencii označených dvoch nezákonných rozhodnutí vydaných o orgánom verejnej správy súd ďalej skúmal existenciu vzniku škody, v príčinnej súvislosti s týmito nezákonnými rozhodnutiami. Ako bolo už uvedené, vzťah príčinnej súvislosti predstavuje priamu väzbu medzi nezákonným rozhodnutím ako príčinou a škodou ako následkom. V praktickej rovine možno vzťah príčinnej súvislosti konštatovať vtedy, ak je preukázané, že bez vydania nezákonného rozhodnutia by nebolo bývalo došlo ku vzniku škody.

58. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázanú priamu väzbu medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava a vznikom majetkovej ujmy žalobcu, spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, vynaložením finančných prostriedkov na vykonanie potrebného znaleckého dokazovania. Je zrejmé, že bez vydania týchto rozhodnutí orgánom verejnej moci, ktoré boli následne nadriadeným orgánom zrušené pre ich nezákonnosť, by žalobca nepotreboval

využívať prostriedky procesnej obrany a služby znalca. Inak povedané, v priamej príčinnej súvislosti s vydanými nezákonnými rozhodnutiami, potreboval žalobca pri uplatňovaní a ochrane svojich práv ako dôkazný prostriedok služby znalca, resp. znalecký posudok, preukazujúci hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností.

59. Preto náklady predstavujúce znalečné za znalecký posudok predložený v rámci správneho konania, je majetkovou ujmou (škodou), ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s oboma nezákonnými rozhodnutiami, vydanými v uvedenom správnom konaní. Na základe týchto záverov súd konštatuje existenciu príčinnej súvislosti medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a vzniknutou škodou, v rozsahu uplatnenom žalobcom.

60. Samotná výška škody nebola v rámci konania sporná, keď išlo o škodu predstavujúcu znalečné, za vypracovanie znaleckého posudku W.. T., stanovené podľa osobitného predpisu. Výšku škody žalobca naviac preukázal predloženými listinnými dôkazmi a žalovaný ju v priebehu sporu žiadnym spôsobom nepoprel. Súd mal za nesporné, že úhrady za znalečné znalcovi, vyplývali z predložených účtovných dokladov (vyúčtovania, faktúr a výpisov z účtu). Uvedené náklady vyvlastňovacieho konania preukázateľne žalobcovi vznikli a neboli vysporiadané v predmetnom správnom konaní, nakoľko účastníkom tohto konania, nebolo právo na náhradu trov konania priznané. Samotný výrok správneho orgánu o náhrade trov správneho konania, v zmysle ktorého si každý účastník znášal trovy konania sám, nemá žiadny právny význam vo vzťahu k predmetnému nároku na náhradu škody voči štátu, v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami správneho orgánu, aj keď táto škoda spočíva práve trovách konania, v ktorom boli nezákonné rozhodnutie vydané.

61. Súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že ide o trovy správneho konania, ktoré si účastníci znášajú sami a preto nie je možné ich uplatňovať z titulu náhrady škody podľa a takýto výklad nemá oporu v zákone. V danom prípade ide o odlišné právne tituly, pričom predmetom tohto konania je majetková ujma predstavujúca náklady, ktoré žalobca vynaložil na účelnú obranu svojich práv ako účastník vyvlastňovacieho konania, v príčinnej súvislosti s rozhodnutiami správneho orgánu, vydanými v rozpore so zákonom, za ktoré nesie štát objektívnu zodpovednosť a má hmotnoprávny základ podľa . Právny základ náhrady trov správneho konania má procesný charakter a spravujú sa ustanoveniami Správneho poriadku. Naviac, účelnosti vynaložených prostriedkov a v dôsledku aktívnej ochrany vlastníckych práv žalobcu, došlo k zmene postoja navrhovateľa vyvlastnenia (NDS), ktorý svoj návrh na vyvlastnenie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu vzal späť, z ktorého dôvodu bolo vyvlastňovacie konanie napokon zastavené.

62. Z uvedených dôvodov súd nemohol akceptovať ani námietky žalovaného, že vynaložené náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo vyvlastňovacom konaní neboli vynaložené účelne, s odôvodnením, že žalobca sa rozhodol dobrovoľne, na základe vlastného uváženia aké dôkazné prostriedky zvolí a dať si vypracovať znalecký posudok, pričom rozpor v hodnote nehnuteľností bolo možné riešiť inak, ako vypracovaním znaleckého posudku. Je legitímnym právom každého, aby v záujme efektívneho a účinného bránenia svojich práv, si na základe vlastného uváženia zvolili vhodné dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdených skutočností, vrátane zabezpečenia odborného poradenstva oprávnených subjektov (znalec). Naviac tieto náklady boli spojené s ochranou vlastníckeho práva žalobcu v konaní, ktoré mohlo významným spôsobom zasiahnuť do tohto ústavného práva, vynútenou stratou vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Preto náklady žalobcu spojené s takouto kvalifikovanou službou prostredníctvom oprávneného subjektu, možno považovať za účelne vynaložené náklady daného správneho konania a súd závery žalovaného, že príčinou vzniku škody nie sú nezákonné rozhodnutia, ale dobrovoľné rozhodnutie žalobcu predkladať dôkazy, považuje za neprijateľné a v príkrom rozpore nielen s ustanoveniami Správneho poriadku (§ 33), ale aj so základnými princípmi práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na prístup k spravodlivosti.

63. Na základe všetkých uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalovaný nárok je dôvodný v celom rozsahu, keď žalobca preukázal kumulatívne splnenie požadovaných (existenciu nezákonných rozhodnutí, vznik škody, kauzálny nexus a žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody), vyčíslenej spolu v sume 315 eur, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s dvoma nezákonnými rozhodnutiami, vydanými vo vyvlastňovacom konaní Okresným úradom Bratislava odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-M a

žalovaného zaviazal na zaplatenie požadovanej náhrady škody, keď uplatnené námietky žalovaného považoval súd za nedôvodné.

64. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „“), splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

65. Podľa vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

66. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

67. Podľa nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

68. Podľa citovaných ustanovení zákona rozhodol súd zároveň o žalovanom príslušenstve pohľadávky a priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania podľa a v spojení s nariadenia vlády SR č. a , nakoľko mal za preukázané že žalobca požiadal príslušné ministerstvo o predbežné prerokovanie predmetného nároku žiadosťou zo dňa 14.06.2018, na ktorú reagovalo MDaV SR listom zo dňa 05.11.2018, doručeným žalobcovi dňa 16.11.2018, ktorým mu oznámilo, že nároku nevyhovuje, čím sa žalovaný dostal s plnením priznanej pohľadávky do omeškania.

69. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019 vo výške 0,00 %, tzn. že výška úrokov z omeškania k 1. dňu omeškania dňa 16.11.2018, uplatneného žalobcom predstavovala hodnotu 5,00 % ročne zo súdom priznanej dlžnej sumy, až do jej reálneho zaplatenia.

70. Súd spolu s náhradou škody priznal žalobcovi z priznanej sumy 315 eur aj zákonný úrok z omeškania, vo výške 5,00 % ročne od 16.11.2018 až do zaplatenia.

71. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

72. Podľa ,, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

73. Podľa ,, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd podľa samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.