Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 322 051, zast. Haščák & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Prokopova 345/42, Bratislava, IČO: 50 575 821, proti žalovanej: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U. XXXX/XX, XXX XX W., zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie 59,58 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 59,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,58 eur od 06.09.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa 09.09.2019 domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou ako poisťovateľ uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXX E. pre rizikové životné poistenie dňa 04.07.2018 s účinnosťou od 05.07.2018 a to na dobu určitú do 04.07.2038. Žalovaná sa zaviazala platiť bežné poistné vo výške 29,28 eur v mesačných poistných obdobiach so splatnosťou vždy k 5. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dodatkom došlo k zníženiu poistného zo sumy 63,99 eur na sumu 29,28 eur. Výška poistného bola upravená dodatkom č. XXXXXXXX zo dňa 04.07.2018. Žalovaná uhradila 1. splátku vo výške 29,20 eur, teda poistné nebolo v zmysle poistnej zmluvy uhradené riadne. Žalovanej v zmysle oznámenia zo dňa 09.10.2018 bolo oznámené, že nakoľko k úhrade poistného riadne nedošlo, ukončil žalobca poistenie z dôvodu neuhradenia poistného za prvé poistné obdobie do 3 mesiacov od jeho splatnosti. K zániku poistenia došlo v zmysle .

Poukázal, že žalovaná podpisom zmluvy súhlasila s jednotlivými údajmi uvedenými v poistnej zmluve a dodatku a zaviazala sa stanovené ustanovenia dodržiavať a dobrovoľne plniť. Žalovaná v priebehu mimosúdneho procesu nereflektovala na zaslané výzvy a rovnako ani na telefonické hovory.

2. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 01.10.2019. Žalovaná proti nemu podala v zákonnej lehote odpor. Jeho podanie odôvodnila tým, že zmluvu, ktorú žalobca predložil nie je tá na ktorej sa s ním dohodla. Kontaktovala sprostredkovateľku, ktorá ju upozornila, že nespĺňa podmienky na pripoistenie uvedené v danej zmluve, preto sa zmluva musela prerobiť. Zmluva nie je ňou podpísaná a je upravovaná. Ona sa so žalobcom dohodla na zmluve a dohodli si aj výšku poistného. Pri úhrade došlo nedopatrením k zaplateniu sumy 29,20 eur namiesto 29,28 eur. Vzniknutý nedoplatok sa snažila uhradiť, ale na strane žalobcu nebola ochota túto situáciu

riešiť. Uviedla, že celý návrh považuje za nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasí ani s povinnosťou uhradiť úrok z omeškania a trovy konania.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to poistnou zmluvou, dodatkom k poistnej zmluve, poistkou, oznámením o zániku poistenia, predžalobnou upomienkou, písomnými vyjadreniami strán konania, p výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

4. Strany sporu dňa 04.07.2018 uzatvorili Poistnú zmluvu pre E. - rizikové životné poistenie č. XXXXXXXX. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 05.07.2018, poistná doba 20 rokov, koniec poistenia 04.07.2038. Poistná suma - hlavné poistenie pre prípad smrti poisteného, bola 1 660,- eur, poistné za poistné obdobie bolo 0,78 eur. Predmetom poistenia bolo aj pripoistenie úrazu a choroby a to pripoistenie hospitalizácie poisteného v dôsledku úrazu alebo choroby s dennou kompenzáciou 20,- eur

- výška poistného za poistné obdobie 6,70 eur a pripoistenie práceneschopnosti poisteného v dôsledku úrazu a lebo choroby s dennou kompenzáciou 20,- eur - výška poistného za poistné obdobie 48,43 eur. Predmetom zmluvy bolo aj pripoistenie - individuálne zdravotné poistenie a to pripoistenie chirurgických zákrokov poisteného poistná suma 3 000,- eur s výškou poistného za poistné obdobie 8,08 eur. Celkovo výška poistného za poistné obdobie bola 63,99 eur. Bežné poistné malo byť platené trvalým príkazom z účtu v mesačných poistných obdobiach a bolo splatné prvým dňom poistného obdobia. Zmluva je opatrená pečiatkou a podpisom žalobcu a podpisom žalovanej.

K poistnej zmluve bol dňa 04.07.2018 uzatvorený Dodatok č. 1 a v zmysle neho došlo k zmene výšky bežného poistného na sumu 29,28 eur. Dodatok je opatrený pečiatkou a podpisom žalobcu a podpisom žalovanej.

5. Podľa poistky č. XXXXXXXX E. - rizikové životné poistenie vystavenej žalobcom ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy dňa 02.08.2018, začiatok poistnej doby je dňa 05.07.2018 a koniec je dňa 04.08.2038. Dojednaná výška poistného a frekvencia platenia je 29,28 eur mesačne.

6. Oznámením zo dňa 09.10.2018 žalobca informoval žalovanú o zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXX a to ku dňu 05.10.2018 z dôvodu neuhradenia poistného za prvé poistné obdobie do troch mesiacov od jeho splatnosti a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy na poistnom vo výške 59,58 eur ( 88,78 eur - 29,20 eur).

7. Predžalobnou upomienkou zo dňa 19.08.2019 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžného poistného vo výške 59,58 eur v zmysle zmluvy č. XXXXXXXX.

8. Z prehľadu - podrobného rozpisu dlžného poistného vyplýva, že žalobcom bolo predpísané poistné vo výške 29,28 eur so splatnosťou 05.07.2018 - poistné neuhradené, predpísané poistné vo výške 29,28 eur so splatnosťou 05.08.2018 - poistné uhradené vo výške 29,20 eur dňa 03.08.2018, predpísané poistné vo výške 29,28 eur so splatnosťou 05.09.2018 - poistné neuhradené, predpísané poistné vo výške 0,94 eur so splatnosťou 05.10.2018 - poistné neuhradené. Zostáva uhradiť poistné vo výške 59,58 eur.

9. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že zotrváva na tom, čo uviedla v odpore. K uzavretiu zmluvy so žalobcom došlo za iných zmluvných podmienok a medzi stranami bola dohodnutá aj iná výška poistného.

10. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je si vedomá toho, že dňa 04.07. poistnú zmluvu podpísala. Následne však zo strany zamestnanca Union poisťovne bola telefonicky kontaktovaná za tým účelom, aby sa dostavila na pracovisko tejto poisťovne, vzhľadom na to, že v takom znení, ako bola uzatvorená zmluva, nie je možné takéto poistenie uzatvoriť. Prišla za pracovníčkou na pracovisko poisťovne Union, kde jej boli predložené nejaké doklady, ktoré podpísala, avšak si nie je vedomá toho, aby dodatok tak, ak bol predložený v tomto konaní a v takomto znení, podpísala. Predmetom dodatku sú zmluvné dojednania, ktoré sú pre ňu neprijateľné a v žiadnom prípade by takéto nepodpísala. Po nahliadnutí do originálu zmluvy a dodatku uviedla, že sa na týchto dokladoch sú jej podpisy.

11. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese uviedol, že žalovanej nebola predložená taká zmluva, ako bola doručená v tomto konaní do súdneho spisu. Je pravdou, že mala záujem o uzatvorenie zmluvy so žalobcom, kde následne bola aj zmluva pripravená, ale pod číslom XXXXXXXX zo dňa

04.07.2018, kde predmetom tejto zmluvy malo byť hlavne pripoistenie hospitalizácie poistného v dôsledku úrazu alebo choroby, denná kompenzácia 20,- eur a pripoistenie práceneschopnosti poistného v dôsledku úrazu alebo choroby, denná kompenzácia takisto 20,- eur, kde následne po tom, ako tieto svoje požiadavky predložila žalobcovi, ten uviedol, že v takom znení, ako ona požaduje, nie je možné uzavrieť túto zmluvu, kde jej poslal aj nejaký návrh zmluvy, kde následne vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ju priamo zavolali aj na centrálu poisťovne do Košíc, kde jej na podpis predložili zmluvu, ktorá bola prebielitkovaná, preškrtnutá a prepísané sumy. Až následne spolu s doručením žaloby sa dozvedela o tom, že bol uzatvorený medzi ňou a žalobcom aj dodatok, a to zo dňa 04.07.2018, kde boli úplne iné podmienky ako v samotnej zmluve a má zato, že tento bol buď antidatovaný, resp. nechápe význam tohto dodatku, keď aj zmluva bola uzatvorená zo dňa 04.07.2018. Pokiaľ sa jedná o podpis na tomto dodatku, tak nevie sa k nemu vyjadriť, a preto žiada, aby súd zabezpečil do súdneho spisu originál zmluvy a dodatku, ktoré predložil v kópii žalobca do tohto súdneho spisu.

Pokiaľ sa jedná o stretnutie v B., tak žalovaná bola stále v tom, že pokiaľ sa jednalo o podpisovanie dokladov, tak to boli doklady, ktoré smerovali k ukončeniu jej zmluvného vzťahu so žalobcom a nie k uzatvoreniu inej zmluvy. Jeho klientka po tomto stretnutí bola v tom, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, a preto následne bola prekvapená, keď zo strany žalobcu telefonicky bola kontaktovaná, že prečo neuhradila poistné v rámci zmluvy, ktorú s ním uzatvorila, a to prvé poistné. Nato sa dotazovala, že na aký účet to má zaplatiť a v akej výške, kde jej telefonicky bolo povedané číslo účtu, variabilný symbol a takisto suma, a to 29,20 eur, ktorú má titulom takto uzatvorenej poistnej zmluvy zaplatiť, pričom takto uvedenú sumu aj dňa 02.08.2018 žalobcovi uhradila. Uhradila to bankovým prevodom. Následne však zistila, že aj keď tú úhradu realizovala, tak zaplatila poistné oneskorene tak, ako vyžaduje zákon v tej lehote a v nesprávnej sume a následne jej bolo povedané, že tým pádom vlastne poistka aj zanikla. Následne vzhľadom na to, že už zaplatila sumu 29,20 eur, telefonicky aj e-mailom kontaktovala žalobcu za tým účelom, aby došlo k obnoveniu tejto zmluvy.

12. Podľa (ďalej len ,“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa , povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa a , ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa , poistenie zanikne aj tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorázové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa splatnosti.

Podľa , poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

13. Podľa a ( ďalej len ,, “) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

Podľa nariadenia č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako poistiteľom na jednej strane a žalovanou ako poistníkom na strane druhej bola uzatvorená platne poistná zmluva a dodatok k poistnej zmluve. Podľa zmluvy v znení uzatvoreného dodatku žalovaná mala platiť mesačné poistné vo výške 29,28 eur, pričom poistné obdobie bolo ročné. K zániku poistenia došlo ku dňa 05.10.2018, nakoľko žalovaná nezaplatila prvé poistné riadne a včas ani do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Ku dňu zániku poistenia dlžná suma na poistnom bola 59,58 eur.

16. Obrana žalovanej v konaní bola založená na tvrdeniach o tom, že zmluva predložená žalobcom vrátane dodatku nie je listinou, ktorú ona podpísala. V tomto smere súd vykonal dokazovanie vyžiadaním i originálov listín od žalobcu, ktoré následne na pojednávaní predložil žalobkyni a tá vo svojej výpovedi potvrdila, že všetky listiny podpísala. Teda tým bolo vyvrátené tvrdenie žalovanej, že medzi stranami sporu mala byť podpísaná zmluva a dodatok s inými zmluvnými podmienkami. Súd v tomto smere poukazuje, že žalovaná bližšie ani nekonkretizovala aké zmluvné podmienky sú odlišné od tých, ktoré medzi stranami sporu boli dojednané.

17. V ďalšom žalovaná namietala, že nemala v úmysle so žalobcom uzatvoriť zmluvu s podmienkami ako boli uvedené v dodatku a si nebola vedomá toho, že v takomto znení dodatok podpísala. Súd v tomto smere poukazuje, že žalovaná potvrdila, že dodatok podpísala. Takisto vo výpovedi uviedla, že si bola vedomá toho, že poistné uhradila oneskorene v nesprávnej výške 29,20 eur, pričom ohľadom úhrady poistného bola aj telefonicky kontaktovaná zo strany zamestnanca žalobcu. Bola uzrozumená aj o tom, že poistenie zaniklo z dôvodu nezaplatenia poistného a ona mala záujem zostať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a žiadala o obnovenie zmluvy.

Žalovaná tak na jednej strane tvrdí, že podmienky dojednané v zmluve v znení dodatku sú iné ako požadovala, na druhej strane sa snažila u žalobcu potom ako poistenie zaniklo poistnú zmluvu za takýchto podmienok obnoviť.

Pre úplnosť súd uvádza, že aj keby dospel k záveru, že dodatok k poistnej zmluve je neplatným právnym úkonom, poistná zmluva bola platne uzatvorená a v zmysle v nej dojednaných zmluvných podmienok mesačná výška poistného bola 63,99 eur. Žalovaná však prvé poistné z tejto zmluvy riadne a včas neuhradila, a aj v takomto prípade by došlo k zániku poistenia ku dňu 05.10.2020 v zmysle a výška dlžného poistného ku dňu zániku poistenia by tak bola omnoho vyššia.

18. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 59,58 eur.

Keďže sa žalovaná dostala s plnením svojho záväzku do omeškania je povinná v zmysle zaplatiť aj úroky z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade vo výške 5 % ( základná úroková sadzba EBC je 0% ) odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t.j. od dňa 06.10.2018. Preto aj v tejto časti uplatneného nároku žalobcu súd žalobe vyhovel.

19. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi vznikol nárok v zmysle uvedených zákonných ustanovení na plnú náhradu trov konania. Žalovaná žiadala aby súd aplikoval ustanovenie a žalobcovi náhradu trov konania v prípade úspechu v súdnom spore nepriznal. Uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí a je t.č. poberateľkou rodičovského príspevku. Otec maloletých detí je nezamestnaný bez príjmu, neprispieva na výživu detí.

V ustanovení je upravené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich plnenie a náhradu trov konania. Zákon vyžaduje na takéto rozhodnutie dve podmienky, a to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Bude preto vecou konkrétneho prípadu posúdiť, či došlo k takým okolnostiam, ktoré sú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania alebo procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov strán sporu a dochádza k nej vtedy, ak z priebehu konania výrazne vystupuje do popredia zistenie, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. V prejednávanej veci však išlo o konanie, kde žalobca musí znášať následky v prípade, ak sa súd v celom rozsahu nestotožnil s jeho tvrdeniami.

Zákonodarca v dotknutom ustanovení nielen, že nevymenúva či bližšie nešpecifikuje, aké všetky prípady možno považovať za prípady osobitého zreteľa oprávňujúce súd nepriznať nárok na náhradu trov konania, ale na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy dokonca neuvádza ani jediné kritérium, z ktorého by bolo možné pri interpretácii obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ vychádzať. Táto skutočnosť samozrejme nie je bezúčelová, ale je naopak založená na úplne legitímnom a správnom predpoklade, že dopredu ani nie je možné presne určiť všetky okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé zaviazať neúspešnú stranu povinnosťou nahradiť trovy súdneho konania, respektíve okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé zaviazať stranu, ktorá svojím zavinením vznik trov spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila.

Vzhľadom na už uvedené je teda zrejmé, že výklad formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“ rovnako ako individualizácia a konkretizácia týchto dôvodov je výlučnou úlohou súdov a súdnej praxe. Ani takáto voľná úvaha súdov pri napĺňaní obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ rozhodne nie je neobmedzená a je naopak nepochybne rámcovaná nielen účelom ustanovenia a účelom právnej úpravy náhrady trov konania ako celku, ale aj požiadavkami kladenými na všetky súdne rozhodnutia ako také (zrozumiteľnosť, predvídateľnosť, presvedčivosť, nearbitrárnosť a zákaz svojvôle).

O potrebe odstraňovať tvrdosť prípadného rozhodnutia súdu ukladajúceho povinnosť nahradiť trovy konania možno hovoriť pri aplikácii ustanovenia zo sociálnych dôvodov. Hoci spomenuté ustanovenie nemá a ani nemôže slúžiť ako nástroj sociálnej politiky a jeho prostredníctvom sa súd nemôže snažiť zmierňovať alebo odstraňovať majetkové rozdiely medzi stranami (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.. Ú. XXXX/XX). Napriek tomu je zrejmé, že v rámci posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu (v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.. Ú. XXX/XXXX platná právna úprava umožňuje súdu ako dôvody hodné osobitného zreteľa brať do úvahy aj vzájomné vzťahy medzi sporovými stranami, či vzťahy medzi príbuznými strán sporu). Následne v prípade, že súd u neúspešnej strany identifikuje napríklad obzvlášť nepriaznivú majetkovú situáciu (nízky príjem, vyživovacia povinnosť,...) je jednoznačne oprávnený aplikovať ustanovenie . V naznačenej súvislosti je však dôležité zdôrazniť, že súd pri skúmaní existencie sociálnych dôvod ako dôvodov hodných osobitného zreteľa je povinný vždy zohľadniť nielen sociálnu situácie strany, ktorej má byť uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania, ale aj sociálnu situáciu sporovej strany (úspešnej strany sporu), ktorej by sa malo z titulu priznania nároku na náhradu trov súdneho konania plniť. Len tak je totiž možné naozaj zohľadniť všetky dôvody hodné osobitného zreteľa a dospieť k preskúmateľnému a spravodlivému rozhodnutiu.

,,Podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X L. XX/XXXX, sp. zn. X K. XX/XXXX či sp. zn. X L. XX/XXXX) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. I.. Ú. XXX/XX či sp. zn. I.. Ú. XXX/XX), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.. Ú. XXX/XXXX)... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ().“ - nález Ústavného súdu SR z 10.10.2018, sp. zn. I.. Ú. XXX/XXXX

Súd v danej právnej veci vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal v sociálnych a majetkových pomeroch žalovanej. Tá je poberateľkou rodičovského príspevku a zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti. Otec detí je nezamestnaný a na ich výživu neprispieva. Žalobca je poisťovňou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku s celoslovenskou pôsobnosťou. Nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi na jeho strane nepriaznivo nezasiahne do jeho majetkových pomerov, naopak uloženie povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania žalobcovi by mohlo spôsobiť jej existenčnú krízu a nemožnosť zabezpečovať základné potreby jej a jej maloletým deťom. Súd preto úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.