Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-154-2023.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/154/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XXX D. E., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zastúpený: 4LEGAL, s.r.o., so sídlom Žarnovických 6155/19, 902 01 Pezinok, IČO: 55 844 626, v spore o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 900 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 900 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 11Csp/154/2022 bol v celom rozsahu úspešný, keď súd určil tri neprijateľné zmluvné podmienky v obchodných podmienkach žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/14/2023 zo dňa 19.09.2023. Primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 900 eur. Nárok zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluvách používal 3 neprijateľné zmluvné podmienky. Základ nároku je daný v predchádzajúcom súdnom spore pod sp. zn. 11Csp/154/2022. Aj keď výška primeraného finančného zadosťučinenia sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2024 žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca podal predmetnú žalobu o primerané finančné zadosťučinenie
nie s cieľom reparácie nemajetkovej ujmy, ale s cieľom obohatiť sa na úkor žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal o akú intenzitu porušenia spotrebiteľského práva sa v tomto prípade malo jednať. Žiadna intenzita porušenia spotrebiteľského práva nebola zo strany žalobcu preukázaná. Žalovaný považuje žalobcom uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie za nedôvodný a uplatnenú výšku tohto nároku za absolútne neprimeranú, a to aj s poukazom na relevantné súdne rozhodnutia v obdobných právnych veciach. Žalovaný poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu 7Csp/74/2022 zo dňa 28.06.2023, na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu Prešov 9CoCsp/31/2022, 1CoCsp/21/2022, 17CoCsp/64/2022. Žalobcom uplatnená suma vo výške 900 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia nespĺňa zároveň kritérium primeranosti a odporuje finančnému zadosťučineniu ako satisfakcii v zmysle uvedených záverov.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 01.03.2024 zotrval na svojej argumentácii. Uviedol, že žalovaný v základnom konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu, ale súdne konanie sa snažil využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že toto právo súdiť sa nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už skúsenosti má a vedomosti z iných obdobných súdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie. Používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor žalovaných obohacovať. Konanie žalovaného taktiež nemožno označiť inak ako nekalú obchodnú praktiku a rozporné s dobrými mravmi.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05.04.2024 zotrval na svojej argumentácii. Považoval za nedôvodnú výšku žalobcom uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 900 eur. Žalovaný má za to, že žalobcom uplatnená suma nie je nedôvodná, ale je aj nepreskúmateľná, keďže žalobca doposiaľ neuviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške. Zmluvné podmienky, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v základnom konaní žalovaný už dlhé roky v spotrebiteľských zmluvách nepoužíva. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sú bez právneho významu a žalovaný ich považuje za irelevantné. Žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, pripojením súdneho spisu 11Csp/154/2022 a zistil tento skutkový stav :
6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 11Csp/154/2022 mal súd za preukázané, že Okresný súd Prešov rozsudkom 11Csp/154/2022-44 zo dňa 15.02.2023 rozhodol takto:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, v bode 6. Omeškanie, písm. b), ku Kúpnej/Lízingovej zmluve č. XXXX XXXX, zo dňa 17.07.2008, a to v znení: „V prípade omeškania lízingového nájomcu s lízingovými splátkami alebo inými platbami, je lízingový prenajímateľ oprávnený požadovať od lízingového nájomcu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Za každú zaslanú upomienku má lízingový prenajímateľ, okrem vyššie uvedeného, právo požadovať od lízingového nájomcu zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z upomínanej čiastky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, v bode 12. Záverečné 7 ustanovenia, písm. j), ku Kúpnej/Lízingovej zmluve č. XXXX XXXX, zo dňa 17.07.2008, v znení: „Vo veciach, neupravených lízingovou zmluvou a týmito Podmienkami, sa zmluvný vzťah medzi lízingovým prenajímateľom a lízingovým nájomcom spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ostatných právnych predpisov, platných v SR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, v bode 12. Záverečné ustanovenia, písm. k), ku Kúpnej/Lízingovej zmluve č. XXXX XXXX, zo dňa 17.07.2008, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov, vzniknutých na základe lízingovej zmluvy a týchto Podmienok, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik lízingovej zmluvy, môžu byť predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému pri Asociácii lízingových spoločností SR v Bratislave. Zmluvné strany sa rozhodnutiu, vydanému v rozhodcovskom konaní, podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
7. Tento rozsudok bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 1CoCsp/14/2023-96 zo dňa 19.09.2023.
8. Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2024 právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Považoval základ nároku za daný a rovnako považoval za primeranú výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť a mala za to, že nebol preukázaný ani základ nároku a za nedôvodnú považovala aj výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia.
9. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia protiprávneho stavu pri poškodzovaní záujmu spotrebiteľa a v konaní o svoju ochranu bol úspešný. Práve citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.
11. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).
12. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky ako konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je podľa názoru súdu porušenie práva alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa (napríklad Zákon o ochrane spotrebiteľa, Zákon o spotrebiteľských úveroch, § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka). Súd poukazuje na právne závery vyjadrené vo viacerých rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove, ktorý vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný, napríklad rozhodnutie 9Co/50/2018 zo dňa 26.06.2018, ale aj rozhodnutie 17Co/17/2018 zo dňa 10.04.2018. Navyše, zo záverov vyjadrených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 jasne vyplýva: „Ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý zákonné ustanovenie vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“ A práve citujúc rozhodnutie najvyššej súdnej autority a to rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, kde najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, je možné uzavrieť, že žalobca bol v predchádzajúcom súdnom spore v celom rozsahu úspešný, keď sa úspešne vo vzťahu k dodávateľovi domohol určenia neprijateľných zmluvných podmienok
14. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť k bezdôvodnému obohateniu na strane spotrebiteľov, má to byť akási satisfakcia za to, že podstúpili spor s dodávateľom v súdnom konaní. Navyše, určením neprijateľnej zmluvnej podmienky je možné konštatovať, že žalobca neutrpel žiadnu ujmu, v spore nebolo ani tvrdené, ani preukázané, aby žalovaný tieto neprijateľné zmluvné podmienky aplikoval na žalobcu. Žalovaný ako dodávateľ neuplatnil zmluvnú pokutu z omeškaných leasingových splátok, resp. z upomienky vo vzťahu k žalobcovi.
15. Súd priznanú sumu vo výške 150 Eur žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňa priznanú sumu 150 Eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Suma finančného zadosťučinenia priznaná súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Je potrebné poukázať aj na prvotné konanie 11Csp 154/2022, v ktorom sa žalobca úspešne domáhal určenia troch neprijateľných zmluvných podmienok a bol v prvotnom konaní v celom rozsahu úspešný. Súd priznal žalobcovi sumu 150 Eur a to vo výške po 50 Eur za jeho úspech, keďže sa domohol určenia troch neprijateľných zmluvných podmienok vo vzťahu k dodávateľovi.
16. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje súd za vyrovnanie ujmy spotrebiteľovi- žalobcovi, ktorá je akousi satisfakciou za stav, ktorý mu hrozil z dôvodu možnosti uplatnenia práva na plnenie, ktoré žalovanému nepatrilo. Zároveň priznaním primeraného finančného zadosťučinenia došlo aj k naplneniu odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.
17. Vo vzťahu k primeranosti tejto sumy, ktorá vo vzťahu k žalovanému bola žalobcom priznaná, súd poukazuje napr. na rozhodnutie KS v Prešove 9CoCsp/60/2022 zo dňa 14.03.2023, kde súd potvrdil
rozhodnutie súdu 1. inštancie, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 100 EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia, kde v základnom konaní bol spotrebiteľ v spore o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy úspešný, rozhodnutie KS v Prešove 23CoCsp/7/2022 zo dňa 21.02.2023 potvrdená suma 50 EUR, OS Prešov 29Csp/112/2022 zo dňa 16.11.2022 suma 100 EUR, OS Prešov sp. zn. 9Csp/116/2022 zo dňa 07.11.2022 suma 100 EUR, ako aj napr. rozhodnutie OS Prešov sp. zn. 11Csp/8/2022 zo dňa 29.04.2022. 18. S poukazom na vyššie odôvodnenie súdu bol žalobný návrh žalobcu v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietnutý.
19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Csp. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobcu závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p., zakladá priznať náhradu trov konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Súd z tohto dôvodu žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.