Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-176-2018.pdf
PDF · 101.58 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/176/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: SlovakiaInvest Outsourcing s.r.o. so sídlom Špitálska 53, 811 01 Bratislava, IČO: 46 061 347 proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX bytom Ul. 29. augusta 2268/4, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 203,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 153,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 153,- EUR od 14.01.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50,74 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínací súd dňa 09.04.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu 203,- EUR s príslušenstvom za dodané služby.
2. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil faktúru č. 44125 zo dňa 30.12.2014 za poskytnuté služby, ani po výzve žalobcu.
3. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 34Up/246/2018 zo dňa 19.04.2018. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný. V odpore uviedol, že návrh medzi žalobcom a žalovaným v čase vystavenia faktúry neexistoval a neexistuje žiadny zmluvný vzťah, z ktorého by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy, ktorú si žalobca uplatňuje predmetnou faktúrou. Žalovaný si u žalobcu neobjednal služby špecifikované v danej faktúre a tieto žalobca žalovanému ani neposkytol. Predmetnú faktúru preto z uvedených dôvodov žalovaný vrátil žalobcovi a túto ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní preto neexistuje. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným ani prípadnú objednávku a poskytnutie vo faktúre uvedených služieb.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalobca, ako spoločnosť spracúvajúca účtovníctvo, resp. komplexné služby týkajúce sa účtovných vecí pre spoločnosti ako aj fyzické osoby podnikateľov, v ktorých sú konatelia osoby z tretích krajín neovládajúci slovenský jazyk a ani právne a účtovné predpisy platné na Slovensku, vykonával od roku 2013 služby pre žalovaného spočívajúce vo vedení účtovníctva a administratívnych služieb ako zabezpečenie prekladov a pomoci pri vybavovaní administratívnych záležitostí súvisiacich s udelením prechodného pobytu zamestnanca žalovaného Mikhail Kruglinskiy. O vykonávaní účtovaných služieb svedčia doklady ako údaje žalobcu z interného programu o počte účtovaných položiek, či súhrnný výkaz pre DPH, ktorý bol podaný prostredníctvom elektronického formulára do elektronickej podateľne finančnej správy cez prihlasovacie údaje konateľa
žalobcu Milana Kurotu (identifikátor 1046642). Žalovaný vrátil žalobcovi faktúru až doručenú s predžalobnou výzvou v roku 2018, ale nie faktúru doručenú mu v roku 2014 e-mailom. Odpoveď zo strany žalovaného na mail zo dňa 14.12.2015, ktorým mu boli opätovne zaslané neuhradené faktúry za poskytnuté služby potvrdzuje, že služby žalobcu za vedenie účtovníctva žalovaný využíval a až od začiatku roka 2015 si chcel viesť účtovníctvo sám. Zdôraznil, že ja keď medzi stranami neexistovala písomne uzatvorená dohoda ale len ústna dohoda, žalovaný aktívne využíval služby žalobcu, čo jednoznačne preukazujú priložené dokumenty.
5. Žalovaný v podaní zo dňa 27.02.2019 uviedol, že v roku 2012 sa naozaj obrátil na žalobcu s prosbou o pomoc pri vybavovaní prechodného pobytu na Slovensku. Ohľadne uvedeného podpísal so žalobcom zmluvu, na základe ktorej bol žalobca povinný pripraviť mu všetky potrebné dokumenty na podanie žiadosti o prechodný pobyt v Bratislave. Táto zmluva sa týkala len pobytu a bola zo strany žalovaného uhradená výlučne v rámci jej obsahu. Služby spojené s vedením účtovníctva si žalovaný u žalobcu neobjednával. Jeho dokumenty boli však pripravené nesprávne a preto cudzinecká polícia jeho žiadosť o pobyt odmietla. Musel sa preto vrátiť do Moskvy a pripravovať nové dokumenty pre podanie žiadosti už na zastupiteľskom úrade Slovenska v Moskve. Pani E. V. (manželka riaditeľa žalobcu) uznala chybu a predložila mu ako kompenzáciu bezplatné vedenie účtovníctva, kým si nenájde účtovníka, ktorý mu bude viac vyhovovať. S navrhovaným postupom žalovaný súhlasil, avšak skutočnosť bola odlišná. Žalobca mu neustále posielal nejaké faktúry na služby (napr. consulting alebo preklad), pričom zmluvu s ním odmietal podpísať. Záverom skonštatoval, že žalovaný nemôže za to, že žalobca poskytuje svoje služby bez dohôd s klientmi a služby uvedené vo faktúre si u neho neobjednával.
6. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 22.07.2021 uviedol, že k vyjadreniu žalovaného, s ktorým na pojednávaní súd strany oboznámil prečítaním, nemá dôvod sa vyjadriť. Zároveň uvádza, že predmetom tohto sporu je neuhradenie faktúry za účtovné služby za 3. kvartál roku 2014, pričom žalovaný uhradil faktúry za 1., 2 a 4 kvartál roku 2014. Zároveň uvádza, že účtovníctvo sa robí za celý kalendárny rok, nie je teda možné realizovať účtovníctvo len za 3. kvartály v roku. Na preukázanie svojich tvrdení krátkou cestou zakladá do spisu faktúru č. 44084 zo dňa 02.09.2014 za vedenie účtovníctva za prvý polrok roku 2014, potvrdenie o platbe sumy vo výške 193,- EUR s dátumom splatnosti 11.09.2014 za spracovanie účtovníctva, faktúru č. XXXXX zo dňa 27.05.2015 za vedenie účtovníctva za 4. kvartál roku 2014 a vedenie účtovnej závierky spolu s potvrdením o platbe vo výške 484,- EUR s dátumom splatnosti 14.06.2015, potvrdenie o daňovom priznaní FO za rok 2014 pre žalovaného opatrené pečiatkou Daňového úradu Bratislava, účtovný denník vedený pre žalovaného, preklad diplomu o stredoškolskom odbornom vzdelaní spolu s prekladateľskou doložkou. Žalovaný, uviedol, že predmetom tohto sporu je sporná faktúra č. XXXXX na sumu 203,- EUR, ktorá suma pozostáva zo sumy 30,- EUR za prekladateľské služby, 20,- EUR za konzultačné služby a 153,- EUR za spracovanie účtovníctva za 3. kvartál roku 2014. Vo vzťahu k jednotlivým vyfakturovaným službám žalovaný uviedol, že prekladateľské služby v roku 2014 nepotreboval, predložený preklad sa týka diplomu jeho priateľa, ktorý získal prechodný pobyt v roku 2013 a preto v roku 2014 už nepotreboval prekladateľské služby. Žalovaný si žiadne prekladateľské služby neobjednal a ani ich nepotreboval. Od žalobcu žiadal vybavenie podkladov pre prechodný pobyt, pričom z určitých dôvodov nedošlo k udeleniu práva na prechodný pobyt. Tento si následne žalovaný vybavil sám. Po tom, ako bol vzniknutú situáciu riešiť so žalobcom, bolo mu povedané, že žalovaný bude musieť viesť účtovníctvo a žalobca mu v tomto pomôže, žalovaný bol v tom, že na základe uvedeného prísľubu dostáva uvedené služby lacnejšie ako ostatní klienti, čo sa napokon ukázalo, že to nie je pravda. V polovici roku 2014, keď prišla kríza a firma žalovaného skrachovala, žiadal ukončiť spoluprácu so žalobcom, pričom tento mu oznámil, že vzhľadom k tomu, že mu spracovával účtovníctvo za prvý polrok 2014, bude musieť zaňho podať aj účtovnú závierku. Žalovanému bolo pracovníčkou žalobcu povedané, že za ďalšie služby za spracovanie účtovníctva nebude musieť platiť a že vzhľadom na celú vzniknutú situáciu mu žalobca pomôže v rámci vedenia účtovníctva zadarmo. Následne žalovaný uhradil faktúru č. XXXXX za vedenie účtovníctva za 4. kvartál roku 2014 a za vyhotovenie účtovnej závierky spolu v sume 484,- EUR, pričom uvádza, že v časti sumy 134,- EUR za spracovanie účtovníctva bola faktúra z jeho strany uhradená nesprávne, pretože nepochopil za čo konkrétne bola táto suma účtovaná. Vo vzťahu ku konzultačným službám uvedeným vo faktúre XXXXX uvádza, že nevie za čo sú tieto konzultačné služby, nevie čo malo byť ich obsahom, žalobca nepreukázal, kedy si mal žalovaný objednať takéto služby ani kedy malo k nim dôjsť a preto túto položku namieta v celom rozsahu. Zástupca žalobcu uviedol, že vo vzťahu k prednesu protistrany ohľadne vybavovania prechodného pobytu žalovaného a pochybenia zo strany žalobcu toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Je možné preukázať, že žalobca zastupoval žalovaného
v rámci konania udelenia o prechodný pobyt a odmieta, že by došlo zo strany žalobcu k akémukoľvek pochybeniu. Vo vzťahu k predmetnej žalovanej faktúre, táto bola zo strany žalobcu vystavená, žalobca z nej odviedol príslušnú daň, nebola stornovaná, nebola dobropisovaná a to z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným neexistovala dohoda o tom, že by žalobca mal vykonať účtovnícke služby za 3. a 4. kvartál zadarmo. Faktúra č. XXXXX bola obsahovo totožná s faktúrou, ktorá bola žalovanému vyhotovená rok predtým, preto žalobca nerozumie tomu, prečo žalovaný nemal porozumieť tomu, za čo konkrétne bola vystavená a za čo konkrétne platí. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zahraničné osoby v zmysle právnych predpisov sú povinné viesť ako živnostníci podvojné účtovníctvo, rovnako teda ako firmy, čo je pomerne náročné a podľa žalobcu nie je reálne možné, aby žalovaný, ktorý bol na Slovensku 2 roky, zvládol viesť podvojné účtovníctvo sám bez odbornej pomoci. Žalovaný v reakcii na prednes žalobcu upozornil, že žalobca sa nevyjadril k položke konzultačné služby, preto nárok tejto časti nie je ozrejmený a teda ani preukázaný. Vo vzťahu k prekladu diplomu, poukazuje na faktúru č. XXXXX a predkladá emailovú komunikáciu so žalobcom, z ktorej má vyplývať, že v období apríla 2013 mu oznámili, že preklad je vyhotovený, na základe čoho bola vystavená predmetná faktúra, ktorá bola aj uhradená. Žalovaný preto nerozumie tomu, prečo by za predmetné prekladateľské služby mal platiť opätovne. Vo vzťahu k vedeniu účtovníctva uvádza, že zamestnanci žalobcu mu pomáhali s vedením účtovníctva aj v roku 2015, na čo následne z nejakého dôvodu bola ukončená vzájomná spolupráca aj týmto spôsobom. V roku 2018 bola žalovanému doručená výzva na úhradu služieb, ktoré mu boli fakturované za rok 2015. S ohľadom na uvedené, nie je žalovanému zrejmé, že v prípade, keby nedošlo k dohode tak, ako to on tvrdí, prečo žalobca následne nezažaloval aj faktúry za rok 2015. Žalobca v reakcii na prednes žalovaného uvádza, že predmetný preklad bol vyhotovený v roku 2014, tento mohol byť vyhotovený aj opätovne v roku 2014 pre potreby klienta, k tomu sa žalobca nevie jednoznačne vyjadriť na tomto pojednávaní. Na doplňujúcu otázku súdu v zmysle § 150 ods. 2, či sa nejedná o duplicitne vyfakturovaný prekladateľský úkon spojený s faktúrou č. XXXXX, žalobca uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť, na čo mu súd predložil k nahliadnutiu emailovú komunikáciu z roku 2013, týkajúcu sa prekladateľských služieb, vo vzťahu ku ktorej uviedol, že sa v nej neuvádza konkrétne preklad diplomu o stredoškolskom vzdelaní priateľa žalovaného, preto podľa jeho názoru s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o duplicitnú fakturáciu. Uvedené je však možné overiť v prekladateľskom denníku. Na doplňujúcu otázku súdu v zmysle § 150 ods. 2 žalobca uviedol, že k ukončeniu spolupráce so žalovaným došlo v roku 2015, po tom ako nebola uhradená predmetná faktúra za 3. kvartál roku 2014. Aj prípadné vykonané účtovnícke služby za začiatok roku 2015 si žalobca neuplatnil žalobou. Žalovaný uviedol, že k ukončeniu platenej spolupráce došlo práve v 3. kvartáli roku 2014. S ohľadom na žiadosť žalobcu v rámci doplnenia dokazovania, súd pojednávanie odročil.
7. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2021 na otázku súdu, či zástupca žalobcu disponuje výpisom z denníka prekladov, prípadne emailovou komunikáciou medzi stranami v zmysle záverov z pojednávania konaného dňa 22.07.2021, tento uviedol, že týmito dokladmi, ktorými zástupca žalobcu navrhol doplniť dokazovanie, už bohužiaľ nedisponuje a preto ich predložiť nevie.
8. Súd sa postupom v zmysle § 204 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) oboznámil s obsahom spisu, a to konkrétne:
- žaloba s prílohou z č.l. 1 - 3, konkrétne faktúra č. XXXXX,
- odpor z č.l. 16,
- vyjadrenie žalobcu s prílohami z čl. 24 - 32, konkrétne výpis zo systému žalobcu - počet dokladov v účtovníctve, súhrnný výkaz pre daň z pridanej hodnoty, súhrnný výkaz DPH - zoznam dokladov, správa o odoslaní podania z aplikácie eDANE, preklad diplomu o stredoškolskom odbornom vzdelaní, e-mailová komunikácia (v ruskom jazyku), účtovný denník, kniha pohľadávok zúžená po partneroch,
- vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.02.2019 z č.l. 77,
- preklad diplomu z č.l. 90-91
- emailová komunikácia z č.l. 92- 94
- faktúra č. XXXXX,
- účtovný denník z č.l. 96-98,
- potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2014 z č.l. 99,
- faktúra č. XXXXX,
- potvrdenie o prijatí platby žalobcom vo výške 484,- EUR z č.l. 101,
- faktúra č. XXXXX z č.l. 102,
- potvrdenie o prijatí platby žalobcom vo výške 193,- EUR z č.l. 103,
- rozsudok vydaný vo veci 35Cb/45/2018.
Súd konštatuje, že listiny boli stranám doručené, resp. niektoré vykonané ich prečítaním už na pojednávaní konanom dňa 22.07.2021, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň bol celý obsah spisu oboznámený na pojednávaní 13.10.2021, strany súdu oznámili, že im je obsah spisu známy a na otázku súdu oznámili, že nenavrhujú vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním.
9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 269 ods. 2 prvá veta ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
12. Podľa 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
13. Podľa 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
14. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
15. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
16. Za nepreukázanú súd považuje položku vo faktúre č. XXXXX z 30.12.2014 týkajúcu sa konzultačných služieb, nakoľko táto bola relevantne spochybnená žalovaným a žalobca vo vzťahu k tejto položke neprodukoval žiadnu skutkovú argumentáciu a zároveň ju ani nepreukázal žiadnym z predložených dôkazov a vo vzťahu k nej nenavrhol ani vykonanie akéhokoľvek dôkazného prostriedku. 17. Položka týkajúca sa prekladateľských služieb bola zo strany žalovaného relevantným spôsobom spochybnená, keď namietal duplicitu tejto faktúry, čo preukazoval aj faktúrou č. XXXXX, v rámci ktorej boli žalovanému fakturované prekladateľské služby. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného požiadal žalobca o možnosť preveriť tieto skutočnosti v prekladateľskom denníku a predložiť prípadne súdu dôkazy o tom, že sa nejedná o duplicitnú fakturáciu, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca súdu takéto dôkazy nepredložil, nakoľko nimi nedisponuje, toto svoje tvrdenie náležite nepreukázal a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd len okrajovo uvádza, že na vyhodnotenie skutočnosti, či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto fakturovanej položke nebolo potrebné, aby žalovaný zabezpečil preklad e-mailovej komunikácie, ktorú súdu predložil v ruskom jazyku a ktorá mala podľa tvrdení žalovaného preukazovať, že preklad bol vyhotovený už v minulosti, preto tento preklad z ruského jazyka od neho nepožadoval a v rámci voľného hodnotenia dôkazov z neho nevychádzal.
18. Spornou zostala fakturovaná položka za spracovanie účtovníctva za 3. kvartál roku 2014 vo výške 153,- EUR.
19. Vo vzťahu k existencii záväzkového vzťahu medzi stranami sporu súd uvádza, že napriek tomu, že žalovaný tvrdil v podanom odpore, i následnom vyjadrení, že medzi stranami neexistoval záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalobca mal poskytovať účtovnícke služby žalovanému, z následných
výpovedí strán sporu, ako aj zo skutočnosti, že žalovaný uhrádzal jednotlivé žalobcom vystavované faktúry za dané služby, vyplýva, že samotný žalovaný si bol vedomý existencie záväzkového vzťahu medzi stranami, avšak sporným bolo, či od tretieho kvartálu roku 2014 mu mal žalobca tieto služby poskytnúť bezplatne. Existenciu záväzkového vzťahu v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, ktorý bol uzatvorený ústne a ktorého predmetom bolo poskytovanie účtovníckych služieb má súd preukázanú najmä úhradou faktúr za poskytovanie týchto služieb za 1.,2. 4. kvartál roku 2014. Dodanie týchto služieb žalobcom žalovanému za celý rok 2014 nebolo v konaní sporné a vyplýva aj z listinných dôkazov predložených žalobcom (výpis zo systému žalobcu ohľadne jednotlivých úkonov realizovaných pre žalovaného, účtovný denník, potvrdenie o podaní daňového priznania k DPH za rok 2014).
20. K spornej položke za spracovanie účtovníctva žalobcom pre žalovaného za 3. kvartál roku 2014 vo výške 153,- EUR a tomu, či mal žalobca nárok na zaplatenie uvedenej sumy v kontexte tvrdení žalovaného o ústnom prísľube zamestnankyne žalobcu o bezodplatnosti vedenia účtovníctva žalobcom pre žalovaného od 3. kvartálu 2014, súd dospel k záveru, že žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaného zostalo len v rovine jeho tvrdenia, na jeho preukázanie nenavrhol žalovaný vykonanie žiadneho dôkazného prostriedku. Zároveň súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov zohľadnil, že zaplatením faktúry za vedenie účtovníctva za 4. kvartál, spolu s úhradou za spracovanie účtovnej závierky za celý rok 2014, pre ktorej vyhotovenie je potrebné vedenie účtovníctva za všetky kvartály roku 2014, sám žalovaný uznal existenciu svojho záväzku. Tvrdenie žalovaného o tom, že z jeho strany bola uvedená faktúra č. 54006 zaplatená v celom rozsahu (teda aj za spracovanie účtovníctva za 4. kvartál roku 2014) omylom, a teda takéto konanie žalovaného nemožno vyhodnotiť ako uznanie existencie záväzku platiť za 3. a 4. kvartál roku 2014 za vedenie účtovníctva, súd vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko sám žalovaný v konaní netvrdil, že by kedykoľvek neskôr uvedenú faktúru reklamoval a domáhal sa zo strany žalobcu v tomto smere akejkoľvek nápravy.
21. Súd má preto za preukázané, že medzi stranami existoval záväzkový vzťah počas celého roku 2014, žalobca realizoval účtovnícke služby počas celého roku 2014 a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu o tom, že by prípadne záväzkový vzťah skončil po prvom polroku 2014 (ani k uvedenej alternatíve neprodukoval žiadny návrh na dôkazný prostriedok, ktorý by toto tvrdenie akokoľvek preukazoval), ani vo vzťahu k tvrdeniu, že od 3. kvartálu roku 2014 sa žalobca zaviazal poskytovať mu tieto služby (v rámci existujúceho záväzkového vzťahu medzi stranami) bezodplatne.
22. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný nárok vyplývajúci z faktúry č. XXXXX je v časti dôvodný, a to vo výške 153,- EUR za spracovanie účtovníctva za 3. kvartál roku 2014 (výrok I.), a vo zvyšku (konzultačné a prekladateľské služby spolu v sume 50,- EUR) je žalovaný nárok nepreukázaný a teda nedôvodný (výrok II.).
23. Vo vzťahu k príslušenstvu uplatnenej pohľadávky, súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške v zmysle § 369 ods. 1, 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia, nakoľko iná výška úrokov z omeškania dohodnutá v rámci záväzkového vzťahu medzi stranami nebola ani tvrdená, ani preukázaná. Predmetné príslušenstvo priznal odo dňa 14.01.2015, t.j. prvý deň po splatnosti predmetnej faktúry, teda po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej žalovanému (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd nárok na príslušenstvo zamietol (výrok II.).
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalobca mal vo veci úspech v časti žalovanej istiny vo výške 153,- EUR s príslušenstvom, čo predstavuje 75,37 % žalovaného nároku. Neúspech žalobcu bol v časti sumy 50,- EUR s príslušenstvom, čo predstavuje 24,63 % žalovaného nároku, v ktorej časti vznikla povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi podľa § 255 ods. 2 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,74 %, t.j. 75,37 % úspech žalobcu - 24,63 % neúspech žalobcu, resp. úspech žalovaného = 50,74 % celkový úspech žalobcu (výrok III.). O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).