Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-186-2008.pdf
PDF · 146.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/186/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci žalobcu: N. R., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, Ul. K. č. XXXX, okres R., Z. I., občan Z., právne zast. JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou so sídlom Janka Alexyho 7, Bratislava, proti žalovanému: N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXX/X, V., za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody za ublíženie na zdraví, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni sumu 5.871,63 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobkyni nahradiť trovy konania v rozsahu 17,92 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, ktorá vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 41,04% a žalovaný v rozsahu 58,96 %, ktorých výška bude vyčíslená v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2006 v spojení s jej upresnením doručeným súdu dňa 2.9.2010 (čl. 93 spisu) žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 3.319,39 Eur z titulu bolestného a sumu 6.638,78 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, a to z dôvodu že dňa 16.8.2003 žalovaný zavinil motorovým vozidlom dopravnú nehodu, pri ktorej utrpela zranenia, a to tržnozmliaždenú ranu pri vonkajšom kútiku oka s 3 cm jazvou, ako aj pomliaždenie steny ľavého hrudníka vyžadujúce si jej práceneschopnosť do 1.10.2003 ako aj psychickú bolesť a traumu, keďže sa jej stále vracajú trýznivé momenty, ktoré zažila pri záchrannej akcii po nehode, pri ktorej zomrel tak jej manžel J. R., nar. XX.X.XXXX, ako aj jej matka R. Z., nar. XX.X.XXXX a jej mal. syn a otec utrpeli ťažké zranenia s dobou liečenia do 42 dní. Jazva, ktorá jej po nehode zostala je u nej viditeľná a pripomína jej nehodu, ktorú prežila, nehovoriac o tom, že pre ňu predstavuje aj hendikep, ktorý jej viditeľný a vzhľadom ako žena sa s týmto trvalým poškodením svojej tváre musí vyrovnávať do konca svojho života. V dôsledku pomliaždenia hrudníka mala rok po nehode bolesti v chrbte, pod ľavou lopatkou, ktorá bolesť sa jej prejavila aj v jej práci zdravotnej sestry, kedy musela vykonávať pohyby, pri ktorých dochádzalo k namáhaniu hornej časti tela. Psychická trauma u nej pretrvávala až viedla k trvalým zmenám jej osobnosti, ktoré trvalé zmeny osobnosti sú vyústením postraumatickej stresovej poruchy s intenzívnym trvaním 4 rokov. Bolesti v súvislosti s pomliaždením steny ľavého hrudníka, ako aj skutočnosť v súvislosti s poškodením oka vyústená do jaziev a v neposlednom rade aj psychická trauma po dopravnej nehode, ktorá vyústila k trvalej zmene osobnosti žalobkyne sú zároveň dôvodom na existenciu dôvodov na
zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré jednorazové odškodnenie vrátane tohto mimoriadneho zvýšenia náhrad si žalobkyňa uplatňuje v sumách ako je uvedené vyššie.
2. Žalovaný poukazoval na právnu úpravu vo vyhláške č. 32/1965 Zb. a uviedol, že sa bude pridržiavať stanoviska intervenienta na jeho strane.
3. Intervenient žiadal žalobu zamietnuť, a to jednak z dôvodu premlčania žalovaných nárokov, ako aj z dôvodu neexistencie dôvodov na zvýšenie odškodnenia v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb., tiež poukazoval na spoluzavinenie žalobkyne pri dopravnej nehode v zmysle jej nepripútania sa bezpečnostným pásom, ktoré nepripútanie sa bezpečnostným pásom malo podľa jeho názoru vplyv na zranenie žalobkyne v súvislosti s jej poškodením tváre. Tu tvrdil, že vychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr. Gémeša vypracovaného v tomto konaní. Rovnako tvrdil, že žalobkyňa si už v konaní sp. zn. 2C/25/2006 vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do osobného rodinného života a útrap v spojitosti s danou dopravnou nehodou s rovnakým skutkom, o ktorom jej nároku už bolo rozhodnuté a preto jej už nemôže vzniknúť dôvod na mimoriadne zvýšenie vážnych duševných útrap, ako si to ona uplatňuje s poukazom na svoj duševný stav a psychickú bolesť, ktoré mali byť posudkom MUDr. Viery Horvátovej ohodnotené na 200 bodov pod pol. č. 253.
4. O nároku žalobkyne tunajší súd prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 11.3.2015 (čl. 298), ktorý rozsudok bol zrušený Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/443/2015-343 zo dňa 26.8.2015.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne (čl. 118), žalovaného, ako aj svedkov navrhovaných žalobkyňou (čl. 120 až 122 spisu), tiež oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/107/2005 a sp. zn. 2C/25/2006, s Posudkom MUDr. Rybáře z 29.3.2006 vo veci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovaného podľa vyhlášky č. 440/2001 Sb. (čl. 2 a 415 spisu), ako aj znaleckým dokazovaním v rámci ktorého boli vypracované znalecké posudky znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, špecializácia traumatológia MUDr. Petrom Gémešom pod č. 4/2012 zo dňa 21.2.2012 (čl. 148-155) v spojení s jeho Doplnkami zo dňa 16.5.2013 (čl. 257-263, čl. 283-285), výsluchom znalca MUDr. Petra Gémeša -čl. 224-226 ako aj znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. Vierou Horvátovou pod č. 22/2018 zo dňa 9.10.2018 (čl. 525-551 spisu) a výsluchom tejto znalkyne (čl. 590-592 spisu).
6. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav v rámci ktorého nebolo sporné, že dňa 16.8.2003 došlo zavineným konaním žalovaného ako vodičom motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u intervenienta k dopravnej nehode pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne (rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/107/05-257 z 21.9.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 1To/352/2005-266 z 17.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2006 -viď obsah pripojeného spisu OS DK ako aj čl. 10-18 spisu).
7. Spornou sa stala otázka námietka premlčania vznesená zo strany intervenienta, ktorý tvrdil, že žalobkyňa si riadne neuplatnila nárok na náhradu škody, a to ani v rámci adhézneho konania, ako aj existencia dôvodov na sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti so vznikom vážnej duševnej poruchy-trvalej zmeny osobnosti u žalobkyne v spojitosti s danou dopravnou nehodou, ktorých existenciu intervenient v konaní namietal, spornou ostala aj otázka v súvislosti s rozsahom zranení spôsobených pri dopravnej nehode žalobkyni jej spoluzavinením v dôsledku skutočnosti, že nebola pripútaná bezpečnostným pásom a tvrdenie intervenienta o už priznanom uplatnení nároku žalobkyne v súvislosti s jej duševným stavom a psychickou bolesťou v rámci konania o náhradu nemajetkovej ujmy v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 2C/25/2006.
8. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd predmet sporu právne posudzoval podľa ustanovení § 420 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov o zodpovednosti za škodu, pričom prvotne sa musel vysporiadať s námietkou premlčania nároku uplatnenou intervenientom, keďže v prípade dovolania sa premlčania intervenientom by nebolo možné žalobkyni čo i existujúce, ale premlčané právo priznať.
9. Podľa § 420 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
10. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
11. Podľa § 442 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
12. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
13. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 106 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
16. Podľa § 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom , chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorázovo.
17. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. (1) Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
18. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. (1) Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
19. Podľa § 6 ods. 1,2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (1) Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. (2) Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
20. Podľa § 7 ods.1 až 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. (1) Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. (2) Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. (3) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
21. V predmetnej veci súd vychádzal a je viazaný cit. právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin (vymedzený skutkom a jeho právnou kvalifikáciou vo vyššie uvedenom rozhodnutí Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/107/05-257 z 21.9.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 1To/352/2005-266 z 17.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2006) a že tento trestný čin spáchal žalovaný, ktorý bol za toto protiprávne zavinené konanie súdom právoplatne uznaný za vinného a odsúdený. Základ nároku, ktorý inak v konaní medzi stranami ani nebol sporný mal tak súd za preukázaný, nakoľko konaním žalovaného došlo k poškodeniu zdravia u žalobkyne a vzniku škody na zdraví.
22. Pokiaľ ide o námietku spoluzavinenia žalobkyne, súd sa v tomto prípade nestotožnil s námietkou intervenienta o spoluzavinení žalobkyne na vzniku jej zranení z dôvodu, že táto v čase dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom. V konaní nebolo sporné, či žalobkyňa bola alebo nebola pripútaná, keďže z jej výpovedí tak v rámci trestného konania, ako aj v tomto konaní dňa 8.4.2011- čl. 118 druhá strana spisu vyplynulo, že táto v čase nehody bezpečnostným pásom pripútaná nebola. Spornou bola otázka, či zranenia ktoré táto utrpela pri dopravnej nehode boli spôsobené v dôsledku toho, že nebola pripútaná bezpečnostným pásom, keď intervenient v tejto súvislosti poukazoval na vyjadrenia znalca MUDr. Gémeša. Znalec MUDr. Gémeš vo svojej výpovedi dňa 15.4.2013 uviedol, že „obidve poranenia (u žalobkyne) sú takého charakteru, že môžu vzniknúť práve v dôsledku toho, že pacient nie je pripútaný, resp. opačne, ak by bol pripútaný, nemuseli by vzniknúť“ - čl. 225 druhá strana spisu. Z uvedeného vyjadrenia znalca teda podľa názoru súdu nevyplýva, že zranenia žalobkyne spôsobené pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný boli spôsobené práve tým, že táto nebola pripútaná bezpečnostným pásom, uvedené nevyplývalo ani z dokazovania vykonaného v rámci trestného konania, pričom intervenient, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno v rámci toho konania (keďže to tvrdil) nenavrhoval vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, ani súdu nepredložil iný dôkaz svedčiaci o tom, žeby zranenia žalobkyne boli spôsobené práve v dôsledku toho, že táto nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Preto súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
23. Pokiaľ ide o ďalšiu spornú otázku, a to námietku premlčania, ktorá bola vznesená zo strany intervenienta voči žalobkyňou uplatnenému nároku, súd vykonaným dokazovaním, a to po oboznámení sa s obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/107/2005 dospel k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný nebol, a to z nižšie uvedených dôvodov:
24. Úprava náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako osobitné nároky škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka sa posudzujú podľa vyššie citovanej vyhl. č. 32/1965 Zb. z dôvodu, že ku vzniku škody na zdraví došlo v deň dopravnej nehody, a teda dňa 16.8.2003. Náhradu osobe, ktorá bola poškodená na zdraví poskytuje tejto osobe poskytovateľ ( napr. sa môže jednať o Sociálnu poisťovňu pri pracovných úrazoch, o komerčnú poisťovňu pri dopravných nehodách alebo o fyzickú osobu, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka), avšak podmienkou úspešného uplatnenia náhrady u poskytovateľa je vypracovanie lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. Lekár môže hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia vtedy, ak poškodenie na zdraví spôsobené úrazom alebo chorobou z povolania zanechá na poškodenom preukázateľne nepriaznivé následky pre jeho ďalší život a pre uspokojovanie jeho životných, ale aj spoločenských potrieb, teda vtedy, keď zanechá na poškodenom následky trvalého charakteru. Preto náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia neprichádza do úvahy, ak následky úrazu alebo choroby z povolania budú dočasného charakteru, napríklad budú sa prejavovať len po dobu pracovnej neschopnosti, ale nie po jej skončení. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. O vyššie uvedenom spôsobe odškodňovania v súvislosti so škodou na zdraví Občiansky zákonník ustanovuje iba toľko, že ide o odškodňovanie pri škode na zdraví, že sa odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia a že toto odškodnenie má jednorazový charakter. Občiansky zákonník nedefinuje pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Vyhláška č. 32/1965 Zb. ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesť podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.
25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prvý lekársky posudok týkajúci sa žalobkyne bol vypracovaný ešte v rámci trestného konania znalcom MUDr. Miroslavom Váňom, a to dňa 25.10.2003 ( čl. 97-105 pripojeného spisu OS DK sp. zn. 2T/107/2005), kedy znalec ohodnotil poranenia žalobkyne, ktoré jej vznikli v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 16.8.2003 ako položku č. 76- Pohmoždenie hrudníka, ktoré poranenie obodoval 20 bodmi a ako položku č. 2- rana na hlave hodn. 3, ktorú obodoval na 7,5 boda , spolu tak išlo o 27,5 boda vyjadrené v korunách 27,50x 60 Sk= 1650,- Sk (54,73 Eur). Vyššie uvedené položky boli ohodnotené ako bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia v danom znaleckom posudku obodované nebolo. V posudku bolo v bode 6/ konštatované, že „poranenie poškodenej bolo liečené do 29.9.2003, kedy bola prepustená z nemocničného ošetrenia. Ďalšie trvanie práceneschopnosti, ktoré bolo do 1.10.2003 bolo podmienené potrebou psychického ukľudnenia poškodenej (strata manžela, matky pri dopravnej nehode) a toto trvanie je potrebné považovať za oprávnené a súvisiace s dopravnou nehodou i jej dôsledkami.“ Pokiaľ ide o bolestné, tak ďalší znalecký posudok v súvislosti s týmto nárokom škody na zdraví si dala vypracovať žalobkyňa, a to ako Lekársky posudok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý vypracoval MUDr. František Rybář dňa 29.3.2006, ktorý pri jeho vypracovaní postupoval a poranenia žalobkyne obodoval podľa českých právnych predpisov, a to konkrétne podľa vyhl. č. 440/2001 Sb. o odškodnení a stížení spoločenského uplatnení, kde bolestné bolo priradené pod pol. S 202 - pohmoždení steny hrudníku a obodované na 10 bodov a pod S 0110 - rána periokulární krajiny a obodované na 15 bodov, spolu bolestné 25 bodov. Za účelom zistenia ustálenia zdravotného stavu žalobkyne tak pri nároku na bolestné ako aj pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie MUDr. Geméšom, ktorý za moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pri oboch nárokoch uviedol deň 30.9.2003 (čl. 285 spisu). Ustálenie zdravotného stavu ani jednou zo strán namietané nebolo.
26. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia ako osobitného nároku škody na zdraví, tak lekársky posudok s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia týkajúci sa žalobkyne v súvislosti s danou dopravnou nehodou zo dňa 16.8.2003 bol po prvýkrát vypracovaný vyššie spomínaným MUDr. Františkom Rybářom dňa 29.3.2006 (čl. 415 spisu), a to na základe žiadosti intervenienta adresovanej žalobkyni listom zo dňa 21.2.2006 (čl. 417), ktorým ju tento požiadal o predloženie posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Ako už bolo rovnako uvedené vyššie pri vypracovaní uvedeného Lekárskeho posudku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Rybář postupoval a poranenia žalobkyne obodoval podľa českých právnych predpisov, a to konkrétne podľa vyhl. č. 440/2001 Sb. o odškodnení a stížení spoločenského uplatnení, kde sťaženie spoločenského uplatnenia bolo priradené pod pol. 0200- poškození obličeje lehkého st. a obodované na 200 bodov. Potom ako žalobkyňa vyššie uvedený uvedený lekársky posudok MUDr. Rybáře predložila intervenientovi tento si dal vypracovať vlastný lekársky posudok týkajúci sa sťaženia spoločenského uplatnenia svojím zmluvným lekárom MUDr. Adamom Hochelom dňa 1.5.2006 (čl. 410) v ktorom bolo odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia priradené pod pol. 257b ako poškodenie tváre ľahkého stupňa u ženy a obodované na 75 bodov, kde finančná náhrada za takto obodovanú položku sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4500,- Sk (75b x 60,- Sk) bola žalobkyni zaslaná na jej účet (čl. 409 spisu) ako vyplýva z listu intervenienta zo dňa 17.5.2006, ktorý bol adresovaný žalobkyni, čo žalobkyňa potvrdila aj v podanej žalobe. Ako už bolo uvedené vyššie v rámci znaleckého dokazovania vykonaného v tomto konaní bolo znalcom MUDr. Petrom Gemešom konštatované, že tak v prípade položky bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia je možné považovať za moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne deň 30.9.2003 (čl. 285 spisu).
27. Vzhľadom na vyššie uvedené po oboznámení s s obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/107/2005 mal súd za to, že nárok žalobkyne tákajúci sa tak nároku na bolestné ako aj nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia premlčaný nie je, a že táto podala žalobu v tomto konaní včas. Ako už bolo konštatované vyššie, v rámci dokazovania bolo zistené, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo dňom 30.9.2003, a teda deň nasledujúci po tomto dni mohla začať plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne v súvislosti s nárokmi vyplývajúcimi zo škody na zdraví, ale nie bez splnenia ďalších podmienok. A teda, aby si žalobkyňa
mohla dané nároky riadne uplatniť musela mať vedomosť tak o tom , kto za škodu zodpovedá, ako aj vedomosť o výške škody. Kto za škodu zodpovedá žalobkyňa zistila pri svojom prvom výsluchu dňa 19.8.2003(čl. 139-142 pripojeného spisu), kedy si žalobkyňa uplatnila náhradu škody. Táto vtedy uviedla „...zatiaľ vo výške 20.000 ,- Sk“). V dobe jej prvého výsluchu teda znalecký posudok MUDr. Váňu č. 64/2003 zo dňa 25.10.2003 ešte vypracovaný nebol. V rámci svojej výpovede žalobkyňa tiež uviedla, že na výkon svojich práv poškodeného sa necháva zastupovať splnomocnencom R. R. zo O., z uvedeného dôvodu nežiada byť upovedomená o možnosti preštudovať spisový materiál a tohto úkonu sa zrieka (čl. 142 pripojeného spisu). Z obsahu spisu však ďalej nevyplýva, žeby vyšetrovateľ v danej veci s vyššie uvedeným splnomocnencom žalobkyne ďalej konal, a teda ani žeby tomuto znalecký posudok MUDr. Váňu v rámci trestného konania doručoval. K ďalšiemu výsluchu žalobkyne došlo až 22.12.2004 (čl. 147-149 pripojeného spisu) kedy táto bola vypočutá v Českej republike, pričom táto odvolala splnomocnenie dané vyššie uvedenému R. R. a v rámci svojej výpovede okrem iného uviedla, že „ako poškodená a ako zákonný zástupca sa k trestnému konaniu s náhradou škody pripája s čiastkou podľa bodového hodnotenia úrazu jej osoby a osoby jej syna J. R., ktorú ako laik nedokáže vyjadriť v peniazoch“. Tiež uviedla, že „sa nechce zúčastňovať preštudovania spisu a svojho práva na tomto úkone sa výslovne vzdáva“. Z obsahu pripojeného trestného ( vyšetrovacieho) spisu nevyplýva, žeby žalobkyňa v rámci tohto svojho výsluchu bola oboznámená s obsahom znaleckého posudku MUDr. Váňu zo dňa 25.10.2003, ani žeby jej tento bol zaslaný na vedomie, resp. žeby do dňa jej výsluchu (k 22.12.2004) bol posudok zaslaný na vedomie jej splnomocnenému zástupcovi. Štúdium vyšetrovacieho spisu prebehlo dňa 30.3.2005 (čl. 240 pripojeného spisu), pričom žalobkyňa o tomto úkone upovedomená nebola, a to vzhľadom k svojmu prehláseniu zo dňa 22.12.2004, kedy sa vzdala možnosti preštudovať spisový materiál. Ani ku dňu podania obžaloby 15.4.2005 tak žalobkyňa nebola oboznámená s obsahom znaleckého posudku MUDr. Váňu týkajúcom sa výšky bolestného. O obsahu tohto znaleckého posudku, a teda aj o výške bodového hodnotenia bolestného sa žalobkyňa po 1x dozvedela až na hlavnom pojednávaní dňa 21.9.2005 (čl. 254 pripojeného spisu) na ktorom bola prítomná. Rozsudok, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2006, a to aj vo výroku ktorým bola žalobkyňa odkázaná so zvyškom nároku na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Žaloba týkajúca sa nárokov náhrady škody na zdraví bola podaná na ešte Okresný súd Dolný Kubín dňa 11.8.2006. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že žalobkyňa si svoje nároky týkajúce sa bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnila podanou žalobou v rámci premlčacej doby, keďže už v adhéznom konaní dňa 22.12.2004 táto uviedla, že „sa k trestnému konaniu s náhradou škody pripája s čiastkou podľa bodového hodnotenia úrazu jej osoby a osoby jej syna J. R., ktorú ako laik nedokáže vyjadriť v peniazoch“. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalobkyňa prejavom svojej vôle vo vyššie uvedenom vyjadrení odkázala na bodové hodnotenie všeobecne, toto podľa názoru súdu bolo možné považovať za dostatočný odkaz a vyjadrenie, keďže z neho môže byť zrejmé, že išlo o bodové hodnotenie v danom konaní v súvislosti s danou dopravnou nehodou, kde samotná výška bodového hodnotenia bola vzhľadom na zranenia žalobkyne vyvoditeľná z príslušného právneho predpisu a v danom čase sa javila ako postačujúca. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody dňa 22.12.2004 tak začala spočívať premlčacia doba, ktorá začala plynúť od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, ktorý bol ustálený ku dňu 30.9.2003 , a teda od 1.10.2003. Premlčacia doba spočívala potom do právoplatnosti trestného rozsudku č.k. 2T/107/05 zo dňa 21.9.200, a teda do 17.1.2006. Od právoplatnosti trestného rozsudku začala znova plynúť premlčacia doba do podania žaloby vo veci samej (11.8.2006), pričom od 1.10.2003 do 22.12.2004 uplynulo 15 mesiacov a od právoplatnosti trestného rozsudku 18.1.2006 do podania žaloby 11.8.2006 uplynulo 7 mesiacov, teda spolu išlo o 22 mesiacov. Podľa názoru súdu si tak žalobkyňa uplatnila svoj nárok v rámci premlčacej doby a teda v zákonnej lehote 2 rokov od ustálenia jej zdravotného stavu, a to tak v nároku týkajúcom sa bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedené platí aj v súvislosti s tzv. „psychickou bolesťou“, ktorú si žalobkyňa uplatnila v podanej žalobe v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže táto v dobe pred podaním žaloby obodovaná nebola a keďže pri posudzovaní plynutia premlčacej doby bolo potrebné vziať na zreteľ aj skutočnosť, že od dopravnej nehody, pri ktorej žalobkyňa utrpela škodu na zdraví, sa zdravotný stav účastníčky vyvíjal, ktorú skutočnosť bolo potrebné hodnotiť aj v kontexte vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá predpokladá ustálenie zdravotného stavu poškodeného ako aj možnosť následného zhoršenia jeho zdravotného stavu, s ktorým súvisia prípadné ďalšie nároky, pre ktorých uplatnenie však plynie nová premlčacia doba, a teda ani pokiaľ ide o tento uplatnený nárok v konaní neskôr zistený a klasifikovaný ako „Postraumatická stresová porucha“, ktorá u žalobkyni po 2 rokoch vyústila do „Trvalých zmien osobnosti
po prežití katastrofického zážitku“, ktorý bol obodovaný v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia (bližšie viď bod 31. Odôvodnenia rozsudku), ani tento nárok premlčaný nebol.
28. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku intervenienta ohľadne jeho tvrdenia o skutočnosti, že žalobkyni už bol priznaný nárok súvisiaci s jej duševným stavom a psychickou bolesťou v rámci konania o náhradu nemajetkovej ujmy v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín v konaní pod sp. zn. 2C/25/2006, ani s touto námietkou sa súd nestotožnil a túto považoval za nedôvodnú. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, ktorý bol žalobkyňou uplatnený v rámci konania pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 2C/25/2006, bolo uplatňované práve z dôvodu zásahu do práv žalobkyne v dôsledku smrti jej manžela dňa 16.8.2003 pri vyššie uvedenej dopravnej nehode, keďže následky tohto zásahu v podobe rôznej formy nemateriálnej ujmy (šoku, traumy, smútku a straty zo spoločenstva s blízkou osobou) u žalobkyne stále pretrvávali. Avšak v rámci toho konania prebiehajúceho na Okresnom súde predtým Dolný Kubín, neskôr Námestovo pod sp. zn. 2C/186/2008 si žalobkyňa uplatňovala nárok vzniknutý jej titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý bol v rámci znaleckého dokazovania v súvislosti s dopravnou nehodou proti ktorej bola žalobkyňa poškodená na svojom zdraví posúdený ako „Posttraumatická duševná porucha“, ktorá po 2 rokoch trvania od nehody prešla do „Trvalých zmien osobnosti“ žalobkyne (afektívna labilita, zvýšená senzitivita) a po ďalších 2 rokoch trvania sa stabilizovala, pričom tento stav žalobkyne bol znalcom zahrnutý pod pol. č. 253 vyhlášky č 32/1965 Zb. : Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii a obodovaný 200 bodmi. Ide teda o samostatný nárok ktorý nie je totožný s nárokom podľa § 11 až 13 Občianskeho zákonníka, ktorý bol žalobkyni priznaný v konaní pred OS DK sp. zn. 2C/25/2006, aj keď jeho odôvodňovanie zo strany žalobkyne pokiaľ ide o skutkový stav môže byť totožné.
29. Nakoľko tak súd mal v tomto konaní preukázaný základ nároku žalobkyne, ako aj skutočnosť, že tento nebol premlčaný, v ďalšom sa zoberal výškou jej uplatnených nárokov.
30. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala tak nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť (ktoré sama takto ako mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného v podanej žalobe správne podľa názoru súdu označila) a ktoré požadovala priznať v sume 3.319,39 Eur. Tu súd len poznamenáva, že v konaní nebolo zistené, žeby náhrada bolestného stanoveného vo výške 1.650,- Sk ako spolu 27,5 boda x 60,- Sk bola žalobkyni vyplatená, preto ak bolestné ako pohmoždenie hrudníka bolo obodované na 20 bodov a rana na hlave ako tržnozmliaždená rana pri vonkajšom očnom kútiku bola obodovaná na 7,5 boda, a to všetko znaleckým posudkom MUDr. Váňu žalobkyňa má nárok požadovať mimoriadne zvýšenie takto stanoveného bolestného.
31. Žalobkyňa sa v konaní domáhala aj priznania nároku vo výške 6.638,78 Eur, ako nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením tváre ľahkého stupňa. V konaní bolo zistené, že žalobkyni bola zo strany intervenienta vyplatená suma vo výške 4.500 Sk = 149,37 Eur (75bodov x60,- Sk), a to na základe lekárskeho posudku týkajúceho sa sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý si dal vypracovať intervenient svojím zmluvným lekárom MUDr. Adamom Hochelom dňa 1.5.2006 (čl. 410) a v ktorom bolo odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia priradené pod pol. 257b ako poškodenie tváre ľahkého stupňa u ženy a obodované na 75 bodov, ako aj suma 128 CZK za vystavenie lekárskeho posudku. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že tieto sumy zohľadňuje pri celkovej náhrade škody na zdraví (čl. 6 spisu).
32. V rámci podanej žaloby si žalobkyňa uplatňovala aj tzv. psychickú bolesť, ktorú žiadala priznať v rámci jednorázového odškodnenia (čl. 94 spisu). Za účelom vzniku a trvania tejto tzv. psychickej bolesti ako ju žalobkyňa označila bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. Vierou Horvátovou, ktorá vypracovala znalecký posudok pod č. 22/2018 zo dňa 9.10.2018 (čl. 525-551 spisu), zároveň bola znalkyňa vypočutá (čl. 590-592 spisu). Z obsahu tohto znaleckého posudku ako aj výpovede znalkyne bolo zistené, že u žalobkyni sa po dopravnej nehode rozvinuli príznaky Postraumatickej stresovej poruchy, ktoré u nej po 2 rokoch vyústili do Trvalých zmien osobnosti po prežití katastrofického zážitku (čl. 548 spisu). V súvislosti s týmto zistením znalkyňa ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. ako pol. 253: Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií v spodnej časti bodového hodnotenia na
200 bodov (interval 200-1000 bodov) (čl. 548 spisu). V rámci svojej výpovede dňa 13.12.2019 znalkyňa uviedla, že k stabilizácii zdravotného psychického stavu žalobkyne došlo 4 roky po autonehode, teda ku dňu 16.8.2007 (čl. 590 druhá strana spisu).
33. Ako už bolo spomenuté vyššie v tomto konaní bolo dokazovanie vykonané aj znaleckým posudkom MUDr. Petra Gémeša č. 4/2012 zo dňa 21.2.2012 (čl. 148-155 spisu) v spojení s jeho Dodatkami zo dňa 16.5.2013 (čl. 257-263 spisu) a z čl. 283-285, spisu ako aj výsluchom tohto znalca dňa 15.4.2013 (čl. 224-226 spisu), pričom tento znalec zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela v súvislosti s dopravnou nehodou z 16.8.2003 ohodnotil v rámci bolestného ako pomliaždenie hrudnej steny na 20 bodov podľa pol. č. 76 a ako ranu na hlave chirurgicky ošetrenú podľa pol. č. 2 na 7,5 boda, teda spolu na 27.5 boda a sťaženie spoločenského uplatnenia v časti týkajúcej sa jazvy tváre ľahkého stupňa u ženy podľa pol. 257 na 37,50 boda (plné 75 bodov). K daným položkám, spôsobe ich hodnotenia ako aj k ranám ktoré boli popísané tak pri prvotnom ošetrení ako aj ktoré vyplývali zo zdravotnej dokumentácia žalobkyne sa znalec vo vyššie uvedených posudkoch ako aj vo svojej výpovedi podľa názoru súdu zrozumiteľne vyjadril, a preto jeho znalecký posudok v spojení s jeho dodatkami súd považoval za správny a zrozumiteľný, napriek tomu, že ho žalobkyňa v konaní namietala. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že v znaleckom posudku bola hodnotená len jedna jazva, napriek tomu, že v dôsledku dopravnej nehody došlo u žalobkyni v dôsledku tržnej rany pod ľavým obočím ku vzniku 2 viditeľných jaziev, ako aj že žalobkyňa pociťuje v okolí oka bolesť prejavujúcu sa ťahaním oka, neočakávaným mihaním svrbením, slzením, ako aj že v dôsledku pomliaždenia hrudníka mala žalobkyňa rok po dopravnej nehode bolesti v chrbte, pod ľavou lopatkou, mala zablokované rebro, čo však cez RTG nebolo viditeľné, kde v tejto súvislosti poukazovala na lekárske správy z 11.5.2012 a 1.10.2004, ako aj na výpoveď svedkov dcéry a a kolegyne, tak znalec sa vyjadril, že v prípade mihania a slzenia ide o subjektívny pocit, ktorý nie je objektivizovaný vyšetrením a tým nemá korelát v nejakom bodovom hodnotení, tiež pokiaľ záverom ošetrujúca lekárka uviedla, že „toho času očný nález veku primeraný“ , tento nález je fyziologický a neobsahuje žiadnu patológiu, tiež sa podrobne vyjadril k existencii jazvy pri oku (čl. 261). V prípade zlomeniny rebra uviedol, že doklad o tejto skutočnosti k dispozícii nemal, ako aj že ak by malo ísť o zlomeninu rebra nediagnostikovanú RTG, objavenú po 13,5 mesiaca od úrazu, nemožno toto označiť za súvisiacu s predmetným úrazom a aj keby bola uznaná je už zahrnutá v hodnotení bolestného ako zlomenina RTG rebra nepreukázaná. Viď vyjadrenie znalca aj v Dodatku zo dňa 16.5.2013 (čl. 260-261 spisu).
34. Žalobkyňa v podanom návrhu dôvodila tým, že jej nebola priznaná náhrada za psychické následky dopravnej nehody, ako aj že priznané bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nezohľadňovalo dôvody osobitného zreteľa pre priznanie vyššej náhrady. V danom prípade na základe vyššie vykonaného dokazovania po zohľadnení znaleckého dokazovania vykonaného vo veci, výpovede znalcov ako aj žalobkyne a svedkov v tomto konaní mal súd za to, že u žalobkyni existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré podmieňujú s poukazom na ustn. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšenie nároku, ktorý bol vyčíslený na základe posudkov o bolestnom, keďže v čase dopravnej nehody nárok škody na zdraví, ktorý vyplynul z dopravnej nehody z 16.8.2003, sa posudzuje podľa vykonávacej vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá ako už bolo konštatované vyššie stanovovala hodnotu jedného boda len na 60 Sk, teda 1,99 Eur, a ktorá už v tom čase bola platná takmer 40 rokov a podľa názoru súdu nezodpovedala zmeneným spoločenským pomerom, ktoré nastali po roku 1989. Súd len okrajom uvádza, že s účinnosťou od 1.8.2004 bol prijatý nový zákon č. 237/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského postavenia, ktorý už v § 5 určil pravidelný valorizačný mechanizmus odvíjajúci hodnotu jedného boda od priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za rok predchádzajúci roku, v ktorom nárok vznikol.
35. V súvislosti s danými nárokmi na náhradu škody na zdraví súd ešte uvádza, že ujma odškodňovania podľa § 444 Občianskeho zákonníka je ujmou nemajetkovou. To znamená, že odškodnenie tu má charakter zadosťučinenia (satisfakcie). Zadosťučinenie zhmotnené dnes do ust. § 444 OZ má teda pomôcť poškodenému nájsť „náhradné“ radosti, ktoré mu umožnia prekonať životné útrapy a strasti, trvale nepríjemné pocity znižujúce jeho životnú spokojnosť a pod. (inak o uvedenom hovorila aj právna náuka- Luby, Švestka). Zadosťučinenie má teda vyrovnať stratu radosti zo života v každej oblasti postihu u poškodenej osoby.
36. Žalobkyňa požadovala zvýšiť peňažnú výmeru základného bodového ohodnotenia bolestného na vyše 60, 5- násobku bodového hodnotenia, teda na sumu 3.319,39 Eur ( znaleckým posudkom MUDr.
Váňu zo dňa 25.10.2003 bolo bolestné stanovené ako 27.5 b x 60,- Sk=1.650,- Sk), čo odôvodnila tak okolnosťami dopravnej nehody, a teda tým, že jej pri nej zomrel manžel ako aj jej matka a poranenia utrpel aj jej syn, tiež tým, že mala po dopravnej nehode mihanie pred očami, bolesti ľavého oka, oko má citlivé na zmeny počasia, ako aj že trpela bolesťami krížov v časti ku ľavej lopatke smerom nahor, musela po nehode nosiť okuliare za ktoré schovávala jazvy, aby ich nikto nevidel, nie je schopná pliesť a šiť na stroji, trpela závažnými psychickými problémami, ktoré vyústili do trvalej zmeny jej osobnosti. Po zohľadnení objektívne vnímateľnej výpovede žalobkyne ako aj výpovede svedkyne J.N.- jej kolegyne, výpovede jej brata K.F. ako aj výpovede jej dcéry R. R. (čl. 120-122 spisu), ktorý všetci potvrdili bolestivé prežívanie zranení u žalobkyne istú dobu od nehody, ako aj zhoršenie jej zraku v porovnaní so stavom pred nehodou, potrebu nosiť okuliare, vyhýbanie sa kontaktu s ľuďmi, obavu z reakcií okolia na jej jazvu pri oku, citlivé prežívanie (v podobe rozrušenia, plačlivosti) správ týkajúcich sa iných negatívnych situácii v ktorých sa ocitli iní ľudia (napr. jej pacienti) vzhľadom na charakter odškodnenia tak ako je to uvedené v bode 35. Odôvodnenia bolo bolestné zvýšené na 10- násobok pôvodného bodového hodnotenia 27,5 boda (27,5 b x 10 x 1,99 eur), a teda na sumu 547,30 Eur. Vo vzťahu k poraneniu - pomliaždenie hrudnej steny dôvod na mimoriadne zvýšenie bolestného preukázaný nebol, keďže z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že ak žalobkyňa poukazovala na bolesti po nehode v súvislosti so zablokovaným rebrom, ktoré poranenie malo vzniknúť v dôsledku prvotného zranenia- pomliaždenia hrudnej steny, toto druhotné zranenie znaleckým dokazovaním preukázané nebolo, naopak týmto bolo vylúčené - viď Dodatok znaleckého posudku č. 4/2012 z 16.5.2013 - čl. 257-263 spisu. Rovnako vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané iné dôvody osobitného zreteľa pre priznanie vyššej náhrady ako žalobkyňa požadovala.
37. Žalobkyňa zároveň požadovala zvýšiť aj peňažnú výmeru základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Ako už bolo konštatované vyššie sťaženie spoločenského uplatnenia bolo žalobkyni po prvý krát priznané podľa znaleckého posudku MUDr. Hocha v súvislosti so zranením - jazvou tváre ľahkého stupňa u ženy podľa pol. 257 sadzieb vyhlášky ako 75b x 60 Sk , a teda v sume 4.500,- Sk, inak 149,37 Eur. Znalec MUDr. Gémeš ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia na 37,5 b x 60 Sk, teda na sumu 3.600,- Sk, teda 74,63 Eur z dôvodu, že jeden bod sa plní plnou dávkou a ostatné polovičnou (viď ods. 12 Zásad pre hodnotenie II. odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhl. č. 32/1965 Zb., a teda z dôvodu, že hodnotil toto zranenie aj v súvislosti s nárokom na bolestné, preto súd pri mimoriadnom zvýšení ako bude uvedené v nižšie vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Hocha, ktorý hodnotil iba jeden nárok). Súd mal za to, že v danom prípade opätovne vzhľadom na objektívne vnímateľnú výpoveď žalobkyne, ako aj výpoveď svedkyne J. O.- jej kolegyne, jej brata- K. Z. ako aj jej dcéry - R. R. (čl. 120-122 spisu), ktorí potvrdili zhoršenie zraku v porovnaní so stavom pred nehodou, potrebu nosiť okuliare, aby tým jednak zlepšila videnie ako aj zakryla jazvy v okolí ľavého oka, ktoré jazvy sú viditeľné a ktoré jej pripomínajú dopravnú nehodu, uzavrela sa pred ľuďmi, stratila chuť do života bolo potrebné zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo stanovené (inak príloha príloha vyhlášky od 75 do 150 bodov, MUDr. Hoch stanovil na 75 bodov, MUDr. Gémeš na 37,5 boda) na desaťnásobok pôvodne priznaného bodovania vo výške 75 bodov = 4.500,- Sk = 149,37 Eur, a teda na sumu 1493,70 Eur. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané iné dôvody osobitného zreteľa pre priznanie vyššej náhrady ako žalobkyňa požadovala, keďže žalobkyňa nepreukázala, žeby poškodenie na zdraví spôsobené úrazom zanechalo na nej preukázateľne nepriaznivé následky pre uspokojovanie jej osobných, životných, ale aj spoločenských potrieb v súvislosti s danou ohodnocovanou položkou .
38. V neposlednom rade, nakoľko v konaní zo znaleckého dokazovania bolo zistené, že u žalobkyni sa po dopravnej nehode rozvinuli príznaky “Postraumatickej stresovej poruchy“, ktoré u nej po 2 rokoch vyústili do „Trvalých zmien osobnosti“ po prežití katastrofického zážitku, kde v súvislosti s týmto zistením znalkyňa ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. ako pol. 253: Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií v spodnej časti bodového hodnotenia na 200 bodov (interval 200-1000 bodov) bolo by možné žalobkyni priznať sumu 398,33 Eur (200b x 60,- Sk = 12.000,- Sk, teda 398,33 Eur). Avšak aj tu opätovne predovšetkým vzhľadom na výpoveď žalovanej, vyššie uvedených svedkov ako aj vzhľadom na výpoveď znalkyne a obsah jej znaleckého posudku mal súd za to, že u žalobkyni existujú dôvody osobitného zreteľa pre priznanie vyššej náhrady spočívajúce v obmedzení žalobkyne v osobnom (prestala šiť, pliesť, prvotné schovávanie jazvy okuliarmi, obmedzenie športovanie- strata radosti z jeho vykonávania, toto robí len
kôli synovi, napätie v jej osobnosti), čiastočne pracovnom (emočné prežívanie negatívnych situácii pacientov žalobkyne, keďže táto pracovala a aj pracuje ako zdravotná sestra), rodinnom ( prílišné emočné naviazanie sa na syna, strata radosti zo života) a spoločenskom živote ( vyhýbanie sa ľuďom). Ustanovená znalkyňa MUDr. Horvátová potvrdila, že predmetná dopravná nehoda spôsobila u poškodenej vznik vyššie uvedenej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá prerástla do chronifikovania tohto ochorenia s následkom zmeny osobnosti, čo je spojené s rigídnym a neadaptívnym správaním, ktoré sa neprejavovalo pred patogénnym zážitkom. Zmena osobnosti môže mať dlhodobý charakter, aj celoživotný a teda pre závažnosť následkov úrazu na ďalší život žalobkyne tak, ako sú vyššie popísané, považoval súd za primerané zvýšiť odškodnenie základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo vo výške 200 bodov, ohodnotené na 12.000 Sk,- Sk na jeho 10- násobok podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. čo je spolu 3980,- Eur .
39. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňovala spolu sumu 9.958,17 Eur (3.319,39 + 6.638,78). Vyššie uvedené nároky, ktoré súd žalobkyni priznal boli vyčíslené na sumu spolu vo výške 6.021 eur od ktorej sumy však súd odpočítal žalobkyni už vyplatenú sumu 149,37 Eur (4.500 Sk ako SSU od intervenienta). Celkovo tak vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobkyni priznal sumu 5.871,63 Eur a vo zvyšku nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietol.
40. Pokiaľ ide o znalecký posudok predložený žalobkyňou na ktorý žalobkyňa odkazovala a ktorý bol vyhotovený MUDr. Rybářom, tento znalecký posudok bol žalobkyňou predložený ako listinný dôkaz, no podľa názoru súd ním žalobkyňa nemohla preukázať výšku bodového hodnotenia , nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že ho vypracoval znalec postupom podľa českej právnej úpravy v tej dobe platnej a nepostupoval podľa slovenskej právnej úpravy, a teda podľa vyhl. č. 36/1965 Zb., ktorá v tej dobe na našom území platila. nešlo teda ani o situáciu, žeby daná právna úprava na našom území v tejto oblasti neexistovala. Uvedený znalecký posudok tak pre súd nebol dostatočne relevantným dôkazom.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní, keďže žaloba žalobkyne bola v časti zamietnutá, pričom čistý úspech žalobkyne bol vo výške 17,92 % (úspešná bola v časti 58,96= a neúspešná v časti 41,04%, teda 58,96
- 41,04). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
42. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie a preto bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách štátu, čomu zodpovedá znenie výroku IV. tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti s týmto potom súd zobral do úvahy úspech žalobkyne, pričom hrubý úspech žalobkyne bol 58,96%, teda hrubý neúspech bol 41,04 %, čo je aj jej podiel na trovách štátu. Žalovaný je potom povinný zaplatiť zvyšok trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.