Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-55-2019.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: J.. W. B., N.. XX.X.XXXX, A. Ľ.. W. XX R., W. Ž.: Q.. Q. A., B.F. Z. K.. N. X, V., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal voči žalovanému vrátenia uhradenej sumy 328,90 eur s príslušenstvom 14,75 % úrok z 328,90 eur od 31.5.2018 do zaplatenia a trovy súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Ex 634/2008 vedenom na Okresnom súde Lučenec došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol a hrubého porušenia exekučného poriadku. Žalovaný vykonal exekučné plnenie 328,90 eur zrážkami z dôchodku žalobcu v zmysle Oznámenia sociálnej poisťovne z 10. mája 2018. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie z 18.9.2008 podal žalobca exekučnú námietku dňa 1.10.2008. Súd vo veci istiny zastavil konanie a vo veci trov exekúcie vyhovel námietke žalobu uznesením z 28.11.2008. Žalovaný pokračoval skoro 10 rokov v exekúcii aj keď dňom vydania uznesenia zastavilo aj exekúciu.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe žalobcu vyjadril a uviedol, že dňa 25.8.2008 podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému. Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 634/2008-9 to dňa 18.9.2008 žalovaný prevzal do vlastných rúk dňa 30.9.2008. Dňa 1.10.2008 podal žalovaný proti exekúcii námietky, ktoré žalovaný dňa 7.10.2008 predložil na rozhodnutie exekučnému súdu k č. 14Er/821/2008. Okresný súd Lučenec uznesením sp. zn. 14Er/821/2008-27 zo dňa 28.11.2008, námietkam žalovaného proti exekúcii nevyhovel. V časti istiny konanie zastavil, nakoľko žalovaný po začatí exekúcie dňa 1.10.2008 istinu uhradil priamo oprávnenému v exekúcii. Zároveň súd vyhovel námietkam proti trovám exekúcie, nakoľko právny zástupca oprávneného nesprávne si zaúčtoval trovy právneho zastúpenia v exekúcii aj s 19 % DPH, na čo podľa súdu nemal nárok. Vyčíslenú odmenu exekútora a predbežné hotové výdaje súd prepočítal a nezistil v ich výpočte nezrovnalosť a považoval za správne vyčíslené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2009. Na návrh oprávneného žalovaný na nehnuteľnosti žalobcu zriadil exekučné záložné právo. V roku 2017 žalobca začal poberať starobný dôchodok a tak žalovaný vydal príkaz na začatie exekúcie a následne aj exekučný príkaz na vykonanie zrážok z dôchodku žalobcu. Po vykonaní zrážok z dôchodku žalobcu bolo exekučné konanie dňa 31.10.2018 ukončené a poverenie na vykonanie exekúcie žalovaný vrátil exekučnému súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že zrážkami z dôchodku žalobcu prevzal platby dňa 29.6.2018 v sume 71,67 eur, dňa 31.7.2018 v sume 69,81 eur, dňa 31.8.2018 v sume 69,81 eur, dňa 28.9.2018 v sume 69,81 eur a dňa 31.10.2018 v sume 47,80 eur. Zrážkami zo sociálnej poisťovne žalobcu v rámci exekúcie žalovaný prevzal úhrady vo výške 328,90 eur. Z uvedených prijatých
zrážok z dôchodku žalobcu žalovaný vykonal úhrady a to dňa 10.7.2018 v sume 54,47 eur na účet oprávneného, dňa 10.7.2018 v sume 17,20 eur na účet žalovaného na trovy exekúcie, dňa 7.8.2018 v sume 35,28 eur na účet právneho zástupcu oprávneného, dňa 7.8.2018 v sume 34,53 eur na účet žalovaného na trovy exekúcie, dňa 10.9.2018 v sume 139,62 eur na účet žalovaného na trovy exekúcie a dňa 12.11.2018 v sume 47,80 eur na účet Soc. poisťovne ako finančný previs vykonaných zrážok. Z uvedeného je preukázane, že v exekučnom konaní bolo zrážkami z dôchodku žalobcu vymožené pre oprávneného na trovách v súdnom konaní 16,60 eur, na trovách oprávneného v exekučnom konaní 24,50 eur, pre právneho zástupcu oprávneného trovy zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 48,65 eur, pre súdneho exekútora vo výške 39,83 eur, trovy exekútora za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti žalobcu vo výške 111,52 eur a hotové výdaje súdneho exekútora vo výške 40,00 eur. Celkovo v exekučnom konaní bolo vymožené 281,10 eur. Vzniknutý finančný previs v sume 47,80 eur bol vrátený platiteľovi dôchodku žalobcu Sociálnej poisťovni v Bratislave, ktorá tieto prostriedky mala vrátiť v najbližšom výplatnom období žalobcovi ako poberateľovi dôchodku. Žalovaný, ale uviedol, že nemá informáciu či Sociálna poisťovňa finančný previs vrátila žalobcovi, ale vychádza z toho, že ho vrátila. Žalovaný navrhol, aby súd žalobcu v celom rozsahu zamietol.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 14Er/821/2008-27 zo dňa 28.11.2008 námietkam žalovaného proti exekúcii nevyhovel. Zároveň bola exekúcia vykonávaná žalovaným pod sp. zn. Ex 634/08 v časti o vymoženie istiny vo výške 2.314,- Sk bola zastavená a námietkam žalobcu proti trovám exekúcie súd vyhovel. Okresný súd Lučenec vo svojom uznesení konštatoval, že z predložených listinných dôkazov bolo zrejmé, že žalobca po začatí exekúcie uhradil oprávnenému sumu 2.314,- Sk a preto konanie v časti istiny súd konanie zastavil. V časti, ktorej súd vyhovel námietka žalobcu podľa odôvodnenia predmetného uznesenia jednoznačne vyplýva, že došlo k pochybeniu pri vyčíslení trov exekúcie iba v časti týkajúcej sa konkrétne trov právneho zastúpenia oprávneného, keď si vyčíslil 19 % DPH aj z režijného paušálu. Na základe uvedeného tunajší súd mal preukázané, že v časti trov exekúcie konkrétne odmeny a hotových výdavkov žalovaného sa pokračovala v konaní a vymáhaní tohto príslušenstva a trov exekúcie, ktoré žalobca v tom čase neuhradil žalovanému ako príjmateľovi predmetných trov exekúcie. Na základe tohto uznesenia žalovaný nariadil v Exekučnom príkaze Ex 634/2008-35 zo dňa 6.11.2017 vykonať exekúcie zrážkami z dôchodku žalobcu podľa ust. § 67,89 a nasl. Exekučného poriadku na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
5. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
6. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
8. Podľa ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
9. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
10. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
11. Podľa ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
12. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi.
13. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal bezdôvodné obohatenie obohateného, v tom prípade žalovaného. Zároveň musí súd konštatovať, že v predmetnom spore žalobca nepreukázal žiadne relevantné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na základe jeho exekútorskej činnosti a to exekučným príkazom na zrážky z dôchodku žalobcu. Podľa vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne v konaní preukázané, že žalovaný konal v súlade so zákonom a v rámci svojej činnosti, ktoré mu ukladá osobitný zákonný predpis a to Exekučný poriadok. V konaní ďalej bolo zrejmé, že žalobca uhradil iba samotnú istinu exekučného nároku oprávneného, ale neuhradil zvyšnú časť a to príslušenstvo istiny a trovy exekúcie, v ktorých vymáhaní následne pokračoval žalovaný zriadením exekučného príkazu a zrážkou z dôchodku žalobca. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a považoval žalobu za nedôvodnú.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Žalovaný bol síce v spore plne úspešný, ale žiadne trovy konania si neuplatnil a preto súd rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.