Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TN-12Sa-9-2023.pdf
PDF · 113.97 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-12Sa/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Kochan Morovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX C. A. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 02. 2023, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu zamieta.
II. Žalobkyni ani žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobkyni boli zamietnuté žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 04. 05. 2012, 08. 06. 2016, 27. 03. 2019 a 18. 08. 2021. Žiadosťou zo dňa 25. 07. 2022 si žalobkyňa uplatnila nárok na invalidný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 03. 06. 2022.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. 09. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobkyne zamietla na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 25. 07. 2022, vypracovaného posudkovým lekárom pobočky žalovanej, nakoľko po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár dospel k záveru, že tento neodôvodňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala určenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na svoje zdravotné postihnutia a žiadala o stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 41 % a následné priznanie invalidného dôchodku. V priebehu odvolacieho konania predložila lekárske správy z neurologického vyšetrenia z 24. 08. 2022 a 26. 10. 2022, traumatologického vyšetrenia z 26. 10. 2022, interného vyšetrenia z 26. 10. 2022, psychologického vyšetrenia z 29. 11. 2022, cievneho vyšetrenia z 17. 10. 2022 (objednanie na hospitalizáciu na cievnej klinike Fakultnej nemocnice Trnava na 26. 04. 2023).
4. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná konajúc generálnym riaditeľom (ďalej aj len „žalovaná“ alebo „odvolací orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. 02. 2023 tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený dňa 27. 09. 2022 posudkovým lekárom pobočky žalovanej, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredia.
Posudkový lekár ústredia posúdil dňa 17. 02. 2023 zdravotný stav žalovanej a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil ochorenie – neskoré následky cievnych mozgových chorôb, ktoré podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zaradil do kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu B - poškodenie miechy, položky 6 - hemiparéza (čiastočné ochrnutie polovice tela, jednej hornej a dolnej končatiny na jednej strane, písmena a) ľahká, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 20 % - 30 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe uvedeného odvolací orgán uzavrel, že žalobkyňa nie je invalidná, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Správna žaloba – žalobné body
5. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. V žalobe vyjadrila nesúhlas s postupom žalovanej pri posudzovaní jej zdravotného stavu, ktorý podľa jej názoru nebol objektívny, pričom nebolo správne ustálené ani rozhodujúce zdravotné postihnutie. Uviedla, že 19. 05. 2021 prekonala CMP a po opätovnom objektívnom prehodnotení jej zdravotného stavu by jej mohol vzniknúť nárok na invalidný dôchodok.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že rozhodujúcim podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 17. 02. 2023, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40%. Posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ochorenie - neskoré následky cievnych mozgových chorôb, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu B - poškodenie miechy, položky 6 - hemiparéza (čiastočné ochrnutie polovice tela, jednej hornej a dolnej končatiny na jednej strane), písmena a) ľahká, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 20 - 30 %). Za iné zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár vykonal na základe zdravotnej dokumentácie podrobne uvedenej v odbornom lekárskom posudku zo dňa 17. 02. 2023. Podľa žalovanej námietka žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol posúdený objektívne a správne, nie je dôvodná, pretože posudkový lekár sa v rámci odvolacieho konania pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní a zhodnotil všetky odborné lekárske správy. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
7. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
8. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
10. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
12. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
13. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
14. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
15. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
16. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení; ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
17. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
18. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
19. Podľa § 195 ods. 1, 2, 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (4) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
20. Podľa § 196 ods. 1, 4, 6, 7 zákona o sociálnom poistení; (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
21. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z . Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“); správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
25. Podľa § 135 ods. 1 SSP; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Konanie pred správnym súdom a posúdenie veci správnym súdom
27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-12Sa/9/2023.
28. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej v zmysle podanej
správnej žaloby, z dôvodov v nej uvedených v zmysle § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190, nakoľko nezistil jej dôvodnosť.
29. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa na príslušnej pobočke žalovanej požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Žalovaná žiadosť žalobkyne zamietla na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom pobočky dňa 25. 07. 2022, z dôvodu posudkového záveru o stanovenej miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe žalobkyňou podaného odvolania došlo k opätovnému prehodnoteniu jej zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky a následne posudkovým lekárom ústredia, ktorí zotrvali na stanovenej miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 %.
30. Medzi účastníkmi nemožno nájsť zhodu ohľadne miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zásadným zostalo posúdenie otázky, či posudkoví lekári objektívne a správne postupovali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne a pri určovaní miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti žalobkyňa žiadala určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu viacerých ochorení a namietala, že nebolo jednoznačne určené rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale toto sa opakovane zmenilo.
31. V zmysle právnej úpravy v zákone o sociálnom poistení jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.
32. Posúdenie zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyriešením medicínskych otázok a zákon o sociálnom poistení ho zveruje posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správny súd preskúmava odborné lekárske posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o nárokoch na invalidný dôchodok, z toho hľadiska, či tieto sú úplné, objektívne, logické, presvedčivé, preskúmateľné, či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť. V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobkyne. Správny súd zvýrazňuje § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2023), keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, keďže nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle § 135 ods. 2 SSP, t. j. nešlo o iné konanie vyjadrené v § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
33. Posudkový lekár príslušnej pobočky vo svojom odbornom posudku o invalidite z 25. 07. 2022 vychádzal okrem staršej posudkovej dokumentácie, ktorá je súčasťou posudkového spisu, z nasledovných lekárskych správ dokumentujúcich vyšetrenia a hospitalizácie žalobkyne: prepúšťacia správa z hospitalizácie z neurologického oddelenia 24. 06. 2020 – 01. 07. 2020, 13. 05. 2021 – 19. 05. 2021, 17. 06. 2021 – 22. 06. 2021; prepúšťacia správa z hospitalizácie z reumatologického oddelenia 10. 08. 2020 – 21. 08. 2020; neurologické vyšetrenie 06. 05. 2022, 15. 03. 2022, 21. 08. 2021, 21. 08. 2021, 15. 07. 2021; traumatologické vyšetrenie 21. 08. 2021; hematologické vyšetrenie 07. 09. 2021. Na základe týchto podkladov dospel k určeniu choroby – neskoré následky cievnych mozgových chorôb (stav po cievnej mozgovej príhode na ischemickom podklade s pretrvávajúcou reziduálnou ľavostrannou hemiparézou st. dáta), ktorú vyhodnotil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie a zaradil ju do kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu B - poškodenie miechy, položky 6 - hemiparéza (čiastočné ochrnutie polovice tela, jednej hornej a dolnej končatiny na jednej strane, písmena a) ľahká prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s ohodnotením miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % (z daného percentuálneho rozpätia 20 % - 30 %). Posudkový lekár určil aj iné zdravotné postihnutia (komplikovaná migréna; adaptačná porucha – afekt. labilita pri dlhodobých zdrav. ťažkostiach; osobnosť akcentovaná, neuroveget. senzibilná; syringomyelia C6-
Th2 MRI verif. v roku 2009; polytopný vertebrogénny algický sy.), za ktoré zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celkovú mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určil v rozsahu 40 %.
34. Na základe podaného odvolania došlo k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom ústredia, ktorý v odbornom lekárskom posudku z 17. 02. 2023 určil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť rovnako v rozsahu 40 %. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár ústredia vychádzal z rovnakých podkladov ako posudkový lekár pobočky, pričom podrobne posudzoval aj staršie lekárske správy od roku 2015, aj žalobkyňou v priebehu odvolacieho konania predložené lekárske správy. V odbornom lekárskom posudku z 17. 02. 2023 je ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedené - neskoré následky cievnych mozgových chorôb, ktoré je zaradené do kapitoly VI, oddiel B, položka 6, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s ohodnotením miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Za ostatné zdravotné postihnutia (komplikovaná migréna; dorzalgia - bolesť chrbta; porucha osobnosti na organickom podklade; zmiešaná úzkostná a depresívna porucha; adaptačná porucha; syringomyelia; tetania) bola zvýšená miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. V posudku posudkový lekár ústredia komplexne podrobne zhodnotil zdravotný stav žalobkyne a uviedol, že „z posudkového hľadiska rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ľahké oslabenie ľavej dolnej končatiny (monoparéza ľavej dolnej končatiny) po ľahkom nedokrvení mozgu, ktoré je možné podľa klinického obrazu prirovnať zdravotnému postihnutiu pod kapitolou VI, oddiel B, položka 6, písmeno a). Vzhľadom na počínajúcu organicitu psychických funkcií bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na hornej hranici percentuálneho rozpätia 30 %“.
35. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne o invalidný dôchodok bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa ako aj pred odvolacím orgánom zo strany posudkových lekárov posudzovaný jej zdravotný stav. Výsledkom ich posudkovej činnosti bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa odborný posudok o invalidite zo dňa 25. 07. 2022 a pred odvolacím orgánom odborný lekársky posudok zo dňa 17. 02. 2023. Tieto odborné lekárske posudky sa stali základom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu. Objektivizovaný zdravotný stav žalobkyne odbornými vyšetreniami podmieňuje hodnotenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, čo je v súlade s hodnotením podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce zdravotné postihnutie (neskoré následky cievnych mozgových chorôb) bolo zhodne určené podľa kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu B - poškodenie miechy, položky 6 - hemiparéza (čiastočné ochrnutie polovice tela, jednej hornej a dolnej končatiny na jednej strane, písmena a) ľahká, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (rozpätie 20 %-30 %), s určenou mierou poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Ďalej sa v odbornom posudku o invalidite zo dňa 25. 07. 2022 aj v odbornom lekárskom posudku zo dňa 17. 02. 2023 konštatuje zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť za pridružené ochorenia o 10 %. Miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola zhodne určená v percentách: 40 %.
36. Určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, posúdenie jeho rozsahu a následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj posúdenie určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správny súd medzi závermi posudkových lekárov a odborných lekárov k dátumu právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovanej ako odvolacieho orgánu nezistil rozpory, a preto z nich vychádzal. Podľa zistenia správneho súdu posudkoví lekári zohľadnili všetky lekárske správy, vyšetrenia, nálezy, ktoré mali k dispozícii, preto posudkoví lekári prvostupňového aj odvolacieho orgánu úplne vyhodnotili a posúdili zdravotný stav žalobkyne k momentu, aký tu bol k dátumu, kedy vykonali posudzovanie zdravotného stavu.
37. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol posudzovaný objektívne, s týmito sa správny súd nestotožnil. Je potrebné uviesť, že subjektívne pocity účastníka konania podľa zákona o sociálnom poistení nie sú takou okolnosťou, ktorú by posudkový lekár mal vziať do úvahy. V predložených lekárskych správach a nálezoch ošetrujúci lekári spravidla uvádzajú aj subjektívne vnímanie ochorenia resp. zdravotného postihnutia účastníka konania. Následne sú vymedzené objektívne klinické zistenia a na základe toho sú v lekárskych nálezoch a správach stanovené diagnostické závery. Takto postupoval aj posudkový lekár ústredia pri vyhotovovaní lekárskej správy
a odborného lekárskeho posudku z 17. 02. 2023, po podaní odvolania žalobkyňou. Správny súd sa stotožnil so závermi odvolacieho orgánu aj orgánu verejnej správy prvého stupňa ohľadom posúdenia zdravotných ťažkostí žalobkyne, vyplývajúcich z odborných lekárskych posudkov, vyhotovených na podklade predloženej zdravotnej dokumentácie. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne a poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť lekári prihliadali komplexne na všetky zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré vyplývali z lekárskych správ, ktoré mali k dispozícii, a dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je v rozsahu 40 %. Teda žalobkyňa nie je invalidná, nakoľko nespĺňa podmienku podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
38. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej posúdenie nebolo vysvetlené a nebolo jednoznačne ustálené rozhodujúce zdravotné postihnutie, ani túto námietku správny súd nepovažoval za dôvodnú. Z lekárskych posudkov, ktoré boli hlavnými podkladmi prvostupňového i napadnutého rozhodnutia, jednoznačne vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo obomi posudkovými lekármi určené zhodne. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že už v odbornom posudku o invalidite z 18. 08. 2021, ktorý bol vyhotovený v konaní o predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie ustálené rovnako, teda ako stav po cievnej mozgovej príhode na ischemickom podklade s pretrvávajúcou reziduálnou ľavostrannou hemiparézou st. dáta, so zaradením do kapitoly VI, oddielu B, položka 6, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. To, že v minulosti bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určené inak, neznamená, že posudkoví lekári ho neustálili správne, resp. jednoznačne. Ide o prejav zmeny zdravotného stavu žalobkyne a vývoja jej zdravotných ťažkostí. Keďže zdravotný stav žalobkyne sa mení, prirodzene sa mení aj jeho posúdenie a určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, i tomu zodpovedajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
39. Správny súd považuje za potrebné opakovane dodať k žalobným dôvodom žalobkyne, že odborná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne z medicínskeho hľadiska patrí do kompetencie posudkových lekárov a súd nie je odborne vybavený k tomu, aby takúto medicínsku otázku zhodnocoval. Správny súd v rámci podanej správnej žaloby preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového a odvolacieho orgánu ako aj, či boli vzaté do úvahy všetky podklady potrebné pre rozhodnutie odvolacieho orgánu a prvostupňového orgánu, či odborné lekárske posudky reflektovali na doložené lekárske správy, vyšetrenia, čo podľa názoru správneho súdu bolo splnené, a preto nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť. Správny súd dodáva, že je možné zo strany žalobkyne opätovne vyvolať žiadosťou konanie o nároku na invalidný dôchodok pred Sociálnou poisťovňou, ústredie, v rámci ktorého budú doložené aktuálne lekárske správy z vyšetrení týkajúcich sa jej zdravotného stavu, pokiaľ došlo k nejakej zmene k horšiemu.
40. S ohľadom na vyššie uvedené považoval správny súd po preskúmaní veci lekárske posudky posudkových lekárov za logické a presvedčivé, podložené závermi zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pretože bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia veci, keď po posúdení zdravotných ťažkostí žalobkyne a miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správne skonštatovalo, že nebol dôvod na priznanie invalidného dôchodku žalobkyni, ktorá nie je invalidná, nakoľko nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správne preto odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 25. 07. 2022 zamietnutá. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd žalobu žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanej podľa § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.