Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-35-2020.pdf
PDF · 122.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného M. Q. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. októbra 2021 v Rožňave,
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaných
1/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom V., A. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach v inej trestnej veci,
2/ Y. U., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale V., V. XXX/XXX, zamestnaného ako technik PKO-1702, a
3/ Y. Č., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom V., Q. XXXX/XX, zamestnaného ako technik PKO-1702,
spod obžaloby pre pokračujúci zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona (u všetkých troch obžalovaných) a pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona (u obžalovaného M. Q.) na tom skutkovom základe, že
obžalovaní M. Q., Y. U. E. Y. Č.
1/ v Košiciach na ul. Komenského 52, v presne nezistenom čase dňa 23.09.2015, po predchádzajúcej vzájomnej dohode spočívajúcej v rozdelení si úloh, v úmysle zlegalizovať vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti, podal obvinený M. Q. na Okresnom úrade Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu EU vozidla Renault Captur VIN: U. s vedomím, že toto vozidlo bolo odcudzené a ktoré R. Z. v meste Albi vo Francúzsku prihlásil do evidencie motorových vozidiel na Y. M. a následne ktoré obvinený M. Q. s ďalšou osobou prepravili do Košíc, kde ho dňa 22.09.2015 pristavili na pracovisko kontroly originality č. 1702 na ulici Napájadlá 2/A, kde pri kontrole originality zamestnanci kontroly originality obvinený Y. U. a obvinený Y. Č. v zmysle predchádzajúcej dohody a rozdelení si úloh, v úmysle pomôcť obvinenému M. Q. E. R. Z., do protokolu, ktorý bol výsledkom kontroly originality vydaného dňa 22.09.2015 vedome neuviedli podstatnú okolnosť svedčiacu o nelegálnom pôvode vozidla a to, že v bezprostrednej blízkosti identifikačného čísla viditeľné stopy po tlmení a brúsení, prekryté náterovou hmotou a taktiež nedokonalé zaoblenie rohov bieleho pozadia a transparentnej fólie výrobného štítka, čo jednoznačne nasvedčovalo tomu, že na vozidlo pred jeho pristavením na kontrolu originality došlo k neoprávnenému zásahu do jeho identifikátorov a túto skutočnosť úmyselne neoznámili poverenej technickej službe kontroly originality vozidiel IRIS IDENT, čím potvrdili, že na vozidle neboli vykonané zásahy do jeho identifikátorov, v dôsledku čoho na základe ich odborného posudku vydaného týmto pracoviskom, bolo dňa 30.09.2015 vydané Okresným úradom Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutie č. OU-KE-OCDPK-2015/036000 vozidlu vydané osvedčenie s evidenčným číslom M. XXX XXX a toto vozidlo bolo ďalej obvineným M. Q. odpredané K. R. za 11 700,- €, a ktorému bolo následne 22.11.2016
pracovníkmi Okresného riaditeľstva PZ Odboru kriminálnej polície Nové Mesto nad Váhom podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. pre podozrenie z neoprávnených zásahov do jeho karosérie zaistené;
2/ v Košiciach na ulici Komenského č. 52, v presne nezistenom čase dňa 18.11.2015, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, spočívajúcej v rozdelení si úloh, v úmysle zlegalizovať vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti, podal obvinený M. Q. na Okresnom úrade Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu EU vozidla Renault Megane Scenic VIN: U. XJZXXKXXXXXXXXX s vedomím, že toto vozidlo bolo odcudzené a ktoré dňa 02.11.2015 R. Z. v meste Albi vo Francúzsku prihlásil do evidencie motorových vozidiel na Y. M. a následne obvinený M. Q. s Y. M. prepravili do Košíc, kde ho dňa 11.11.2015 pristavili na pracovisko kontroly originality č. 1702 na ulici Napájadlá 2/A, kde pri kontrole originality zamestnanci kontroly originality obvinený Y. U. a obvinený Y. Č. v zmysle predchádzajúcej dohody a rozdelení si úloh, v úmysle pomôcť obvinenému M. Q. a R. Z., do protokolu, ktorý bol výsledkom kontroly originality vedome neuviedli podstatnú okolnosť svedčiacu o nelegálnom pôvode vozidla a to, že v bezprostrednej blízkosti identifikačného čísla je viditeľná trhlina v náterovej hmote a nedokonalé zaoblenie rohov bieleho pozadia výrobného štítka, čo jednoznačne nasvedčovalo tomu, že na vozidle pred jeho pristavením na kontrolu originality došlo k neoprávnenému zásahu do jeho identifikátorov a túto skutočnosť úmyselne neoznámili poverenej technickej službe kontroly originality vozidiel IRIS IDENT, čím potvrdili, že na vozidle neboli vykonané zásahy do jeho identifikátorov, v dôsledku čoho na základe ich odborného posudku vydaného týmto pracoviskom, bolo dňa 25.11.2015 vydané Okresným úradom Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutie č. OU- KE-OCDPK-2015/042832 bolo vozidlu vydané osvedčenie s evidenčným číslom M. XXX XXX a toto vozidlo bolo ďalej obvineným M. Q. odpredané Y. U. za 13 800,- €, ktorému bolo následne 27.12.2016 pracovníkmi Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Banská Bystrica podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. pre podozrenie z neoprávnených zásahov do jeho karosérie zaistené.
obvinený M. Q.,
1/ v Košiciach v Oc Optima na ul. Moldavskej č. 32, dňa 05.01.2016 v úmysle vylákať finančné prostriedky od Y. U., uzavrel v mene svojej manželky N. Q. ako predávajúcou, s Y. U. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa osobného motorového vozidla zn. Renault Megane Scenic, VIN: U., dátum prevej evidencie 29.04.2014 za sumu 13 800,- €, aj napriek tomu, že vedel, že vozidlo bolo dňa 20.09.2015 odcudzené v Španielsku a má pozmenené identifikátory a ide o identické osobné motorové vozidlo s VIN: VS., EČV: XXXXJFJ, čím takto svojím konaním Y. U. spôsobil škodu vo výške 13 800,- €, nakoľko vozidlo mu bolo dňa 27.12.2016 zaistené podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o PZ pracovníkmi OKP ORPZ Banská Bystrica,
2/ v Košiciach na Trolejbusovej ulici č. 1, v priestoroch v OC Tesco, v presne nezistenom čase dňa 05.10.2015 v úmysle vylákať finančné prostriedky a vedomý si toho, že predáva odcudzené vozidlo, uzavrel ako predávajúci s K. R. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa osobného motorového vozidla zn. Renault Captur, FL1H VIN: U., dátum prevej evidencie 07.09.2015 za sumu 11 700,-€, následne na čo bolo vozidlo K. R. dňa 22.11.2016 zaistené podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore operatívnymi pracovníkmi Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, kde metalografickým skúmaním Kriminalistického expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava zo dňa 25.11.2016 bolo zistené, že toto vozidlo má pozmenené identifikátory a ide o identické motorové vozidlo s VIN: U., EČV: XXXXJBB, ktoré bolo dňa 20.07.2015 odcudzené s Španielsku, čím takto svojim konaním spôsobil K. R. škodu vo výške 11 700,- €,
o s l o b o d z u j e ,
pretože tieto skutky nie sú trestným činom.
Súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených
1/ Y. U., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom H. F. XX;
2/ K. R., nar. XX.XX.XXXX v Trenčína, trvale bytom T. XXXX/X, W. Y. W. U.,
s nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodených, svedkov, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a celého spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní boli zistené nasledovné skutočnosti:
Všetci traja obžalovaní prehlásili, že sú nevinní zo spáchania skutkov, ktoré sú im kladené za vinu.
Obžalovaný M. Q. na svoju obhajobu uviedol, že asi 25 rokov sa zaoberá motorovými vozidlami, pričom ich väčšinou vozí z Nemecka, resp. Francúzska. Od R. Z. kúpil asi 4-5 áut a potom ich prihlásil na území Slovenskej republiky, avšak stalo sa to v priebehu mnohých rokov. Kontrola originality bola vykonávaná tam, kde bolo momentálne voľné. Pokiaľ ide o vozidlá z prejednávanej veci, ani v jednom prípade nemal ani tušenie, že by boli vozidlá odcudzené, alebo že by s nimi niečo nebolo v poriadku. Osobne spoluobžalovaných nepoznal, avšak už predtým bol viackrát na tomto pracovisku. Poprel skutočnosť, že by sa bol so spoluobžalovanými dohodol, že vykonajú len povrchnú kontrolu. On osobne kontroloval identifikátory na vozidlách. Nikdy nemal žiadny problém s políciou pri prihlasovaní vozidiel a za 25 rokov mohol prihlásiť okolo 100 vozidiel. Vzhľadom na to, že často cestoval, poveril manželku plnou mocou na uzatváranie zmlúv a to z dôvodu, keby náhodou nebol doma, aby bolo možné vozidlá predať. Keďže jeho syn hral futbal vo Francúzsku, býval u R. Z., ktorého už dávnejšie poznal z Košíc. Za ubytovanie mu riadne platil. Nakoľko R. Z. prevádzkoval vo Francúzsku autobazár, ponúkol obžalovanému prv jedno vozidlo za cenu, ktorú mu riadne vyplatil. Nemal žiadne vedomosti o tom, že by bolo vozidlo odcudzené a preto ho riadne inzeroval po prihlásení na predaj. Pre žiadne vozidlo vo Francúzsku nikdy nebol a tieto mu boli dovezené. Obe motorové vozidlá mu priviezol R. Z., ktoré skontroloval, vyplatil kúpnu cenu a vozidlá odniesol na kontrolu originality. Potom ich prihlásil na príslušných úradoch. Podľa jeho vedomosti R. Z. odišiel z Francúzska na neznáme miesto.
Obžalovaný Y. U. rozhodne poprel, že by sa bol s kýmkoľvek dohodol o nejakej trestnej činnosti. Na pracovisku kontroly originality pracuje už 12 rokov a obžalovaného Q. pozná len ako zákazníka, s ktorým si vyká. Chodil ku nim od roku 2010 asi 1-2 krát do mesiaca. Ku skutočnosti, že prehliadli zmenu identifikátorov na vysvetlenie uviedol, že skúsenosti sa nadobúdajú postupne, napríklad aj na takýchto prípadoch. Za celú jeho prax sa nestalo, že by nejaké nezrovnalosti prehliadli, okrem týchto dvoch prípadov. Pre nich určené metodiky neumožňujú vykonávať kontroly invazívnym spôsobom, napr., rýpaním, škrabaním alebo odstraňovaním laku. Merania vykonávajú prístrojom, ktorý má hlavicu a ktorá musí byť na rovnom povrchu celým snímačom. Obžalovaný potvrdil, že kontroloval obidve motorové vozidlá, ktoré sú predmetom trestného konania. Kontrolu v rámci platných metodík vykonal kontrolou hrúbky laku piatimi meraniami. Konkrétnym prístrojom prechádzajú aj v okolí VIN čísla, avšak len pokiaľ sa týmto prístrojom na toto miesto dá dostať a ak nie, tak v najbližšom mieste v okolí štítka. Počas praxe obžalovaného odhalili asi päť kradnutých vozidiel a odvtedy kontrolu prešlo asi 6000 áut.
Podobne vypovedal aj obžalovaný Y. Č., ktorý tak isto poprel akúkoľvek dohodu s obžalovaným Q., ktorého pozná len z videnia a vykajú si. Nevedel vysvetliť, prečo v danom prípade prehliadli zmenu identifikátorov. Dodal, že v metodike nie je uvedené, v akej vzdialenosti od VIN čísla sa má meranie vykonať a podľa metodiky sa má vykonať v okolí VIN čísla. Počas kontroly zisťujú, či vozidlo nie je v nejakom inom štáte evidované ako odcudzené, avšak v databáze je zahrnutých len niekoľko štátov (systém EUCARIS).
Poškodený Y. U. na hlavnom pojednávaní popísal, ako došlo ku kúpe motorového vozidla značky Renault Megane Scenic od obžalovaného Q.. Vozidlo vyskúšal, ohliadol a potom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k vyplateniu kúpnej ceny. Obžalovaný Q. mu dodatočne dodal poškodené okienko, ktoré si dal poškodený vymeniť, avšak v servise zistili, že s vozidlom nie je niečo v poriadku. Potom mu bolo oznámené, že existuje podozrenie, že vozidlo bolo ukradnuté. Vozidlo vydal a v konečnom dôsledku ho musel znova odkúpiť od zahraničnej poisťovne.
Svedok Y. M. vypovedal, že pozná obžalovaného Q. kvôli vozidlám, ktoré kupoval od R. Z. z Francúzska. Svedok sa zúčastnil takéhoto predaja spolu s Z. na sídlisku KVP v Košiciach. Na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil, že obžalovaný Q. nechodil do Francúzska pre vozidlá - bol tam len raz s rodinou na dovolenke, - pretože vozidlá mu doviezol Z.. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania, po čom ju svedok potvrdil ako pravdivú. Nevedel však vysvetliť tvrdenie, že obžalovaný Q. určite vedel, že vozidlá sú kradnuté, pretože pred ním nikdy Z. nepovedal obžalovanému Q., že vozidlá sú kradnuté, pri predaji vozidla ho nikto neupozornil na to, že vozidlá sú kradnuté a keď bol obžalovaný vo Francúzsku na dovolenke, svedok nevidel, že by bol išiel obžalovaný Q. L. Z. do garáže, kde upravovali vozidlá. Z výpovede svedka z prípravného konania však vyplýva, že svedok popísal celý proces úpravy motorových vozidiel, že svedok vedel, že R. Z. vyrábal falošné papiere, že vozidlá kradol spoločne s neznámymi Čečencami, že sa vozidlá kradnú na rôznych miesta Francúzska, ale aj iných krajín a potvrdil, že na neho osobne prepísal veľa áut, začo však nebral žiadne peniaze. Na kontrole originality na Slovensku svedok nikdy nebol. Svedok okrem iného vypovedal, že keď bolo motorové vozilo pripravené, Z. zavolal obžalovanému Q., navrhol mu cenu a keď tento súhlasil, vozidlo mu doviezli.
Svedok N. L. je pracovníkom kontroly originality od roku 2008. Pokiaľ ide o konkrétne dve vozidlá, tak v týchto prípadoch preberal len doklady od vozidla, vypisoval objednávku a kontroloval pravosť dokladov. Obžalovaného Q. pozná čisto z pracovného styku a vykajú si. Nosil k nim vozidlá a to buď osobne, alebo cez inú osobu. Svedok ďalej popísal spôsob vykonania kontroly identifikátorov tak, ako vypovedali obžalovaní U. E. Č..
Svedok René J. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na predaji a dovoze ktoréhokoľvek z prejednávaných vozidiel, alebo že by podpisoval nejakú zmluvu. Poukázal na to, že jeho osobné údaje mohol získať R. Z., nakoľko pracoval pre neho a tomuto dával svoje doklady. Na svojej výpovedi zotrval aj počas vykonanej konfrontácie s obžalovaným Q..
Svedkyňa N. Q., bývalá manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný Q. vo viacerých prípadoch prepísal na ňu buď autá, alebo aj byty. Na konkrétne dve vozidlá si nespomína, či ich videla, lebo tých vozidiel bolo veľmi veľa. Tieto kupoval buď v Košiciach, alebo boli z dovozu (Francúzsko, Berlín a pod.). Kúpna cena bola vždy vyplatená obžalovanému. Vozidlá sa predávali cez inzeráty a záujemcovia ju nikdy nekontaktovali, pretože na zmluvách bolo uvedené telefónne číslo obžalovaného. O pôvode vozidiel nemala žiadne poznatky a aj ich prihlasovanie realizoval vždy obžalovaný. Svedkyňa dodala, že si nespomína na meno Z., alebo že by bol obžalovaný niekedy spomínal, že vozidlá boli kradnuté. Do tej doby ich nikdy nekontaktovala polícia kvôli problémom s predanými vozidlami.
Svedok mjr. K.. U. R. je zamestnaný v Kriminalistickom a expertíznom ústave Bratislava, ktorý vydával odborné stanovisko k vozidlu Renault Captur. Odborné vyjadrenie bolo spracované na základe žiadosti ORPZ v Novom Meste nad Váhom, pre podozrenie z pozmeňovania výrobného čísla. Podľa názoru svedka VIN identifikátor na prvý pohľad vykazoval znaky pozmeňovania. Následne bolo vykonané metalografické skúmanie. Svedok nevedel posúdiť, či by vedeli pracovníci kontroly originality zistiť aj voľným okom, že uvedené znaky boli pozmeňované, avšak sú na to školení a majú príslušné pomôcky. Svedok poukázal na svoju dvadsaťročnú prax, na základe čoho takéto zmeny vie identifikovať. Na tomto type vozidiel sa VIN číslo zvykne vyryť do laku po predchádzajúcom nalakovaní karosérie, ale v danom prípade toto číslo bolo prestriekané, čo vzbudilo podozrenie na pozmeňovanie. Po metalografickom skúmaní bola odstránená kovová platnička a pod ňou bolo pôvodné VIN vozidla. Svedok pripustil, že v prípade vozidla Renault Megane Scenic je veľmi obtiažne určeným prístrojom sa dostať na miesto, kde sa nachádza VIN vozidla.
Svedok mjr. K.. I. M., pracovník Kriminalisticko-expertízneho ústavu Slovenská Ľupča, aj na hlavnom pojednávaní zotrval na podanom odbornom stanovisku k motorovému vozidlu Renault Scenic. Vozidlo skúmali na základe žiadosti operatívnych pracovníkov ORPZ Považská Bystrica pre podozrenie zo zmanipulovania identifikačných čísiel. Pri skúmaní sa zamerali na hlavný identifikačný znak, ktorý sa nachádza na pravom prednom A stĺpiku. Na základe jeho praxe voľným okom zistil, že štítok s VIN číslom bol pozmeňovaný a nie je originálny. Poukázal však na to, že tieto zmeny sú viditeľné len pre skúsenejšieho človeka, pretože falzifikát bol slušnej kvality. Okrem toho na tomto vozidle sú tieto znaky na obtiažnom mieste. Svedka pri kontrole upútala trhlinka, ktorá by tam za normálnych okolností nemala
byť. Pripustil však, že toto poškodenie môže vzniknúť napr. pri zatváraní dverí v spojitosti s nejakou nečistotou. Vzhľadom na obtiažny prístup na uvedené miesto, bolo potrebné skúmať deštruktívnymi metódami. Miesto kde sa VIN číslo nachádzalo, nafotili a fotografie zväčšili. Takto zistili uvedenú trhlinu v laku.
Svedok pplk. K.. C. Y. pracovník Kriminalisticko-expertízneho ústavu Slovenská Ľupča sa tak isto podieľal na odbornom stanovisku k vozidlu Renault Scenic. Aj on zotrval na obsahu podaného stanoviska. Pri skúmaní zistili, že sú pozmeňované identifikátory tohto vozidla. Konkrétne bolo pozmenené VIN číslo. Viditeľnosť pozmeňovanie identifikačných znakov na konkrétnom vozidle svedok charakterizoval tak, že je to závislé od miery profesionality, alebo od skúsenosti falšovateľa, do akej miery vykoná ten zásah odborne. V danom prípade bol zásah urobený dobre. Svedok dodal, že v konkrétnom prípade podľa jeho názoru by si skúmajúca osoba nemohla urobiť stopercentný názor, či je identifikátor v poriadku alebo nie, a musel by sa uistiť ďalšími meracími postupmi. Ak by teda nebola upozornená na to, že došlo k zásahu, voľným okom by nemusela konštatovať, že niečo nie je v poriadku.
Poškodený K. R. popísal priebeh kúpy motorového vozidla značky Renault Captur od obžalovaného Q.. K vozidlu dostal všetky doklady vrátane certifikátu z kontroly originality. Obžalovanému vyplatil kúpnu cenu. Pri kúpe kontroloval VIN číslo vozidla, ktoré sa nachádzalo niekde pri rezervnom kolese, ale ako laik nezistil žiadne nezrovnalosti. Poukázal na to, že tento identifikátor pri prepise vozidla na dopravnom inšpektoráte skontrolovala aj policajtka, ktorá tiež nezistila žiadne nezrovnalosti. K vozidlu poškodený neostal druhú štartovaciu kartičku a preto šiel do autorizovaného servisu do Piešťan, kde si tento kľúčik objednal. Tak zistili, že kľúčik podľa predloženého VIN čísla nefunguje a teda, že vozidlo je kradnuté.
Znalec Ing. Y. V. vypracoval vo veci odborné vyjadrenia na obidve vozidlá za účelom porovnania identifikačných znakov týchto vozidiel. Výpovedná hodnota týchto odborných vyjadrení sa javí byť diskutabilná, keďže znalec mal vopred k dispozícií odborné vyjadrenia a fotografie Kriminalisticko- expertízneho ústavu PZ Bratislava i Slovenská Ľupča a tiež fotografie, ktoré mali byť vyhotovené pracoviskom kontroly originality v Košiciach, kde pracujú obžalovaní. Menovaný znalec okrem toho predmetné motorové vozidlá vôbec nevidel. Súd má teda za to, že objektívne sa mohol vyjadriť k tomu, či bolo zjavné pozmenenie VIN identifikátorov vtedy, keby bez akýchkoľvek ďalších podkladov a najmä záverov mal napr. k dispozícií len fotografie zhotovené obžalovanými, resp. keby mal možnosť ohliadnuť motorové vozidlá. Takto v podstate len zopakoval závery odborných vyjadrení KEU PZ a znova opísal znaky, ktoré boli spôsobilé privodiť podozrenie, že došlo k zásahu do identifikačných znakov vozidiel.
Vo veci bola požiadaná spoločnosť IRIS IDENT s.r.o., Banská Bystrica, o podanie písomného stanoviska k predloženým otázkam, ktoré prostredníctvom K.. C. R. bolo vypracované dňa 21.07.2021. V odpovedi sa uvádza, že pôvodné odpovede na položené otázky v prípravnom konaní boli spracované podľa fotodokumentácie, ktorú vyhotovili technici vykonávajúci kontrolu originality na predmetných vozidlách a ktoré uložili do informačného systému ISKO. Ak sa predpokladá skutočnosť, že Expertízny ústav zistil v oboch prípadoch neoprávnené pozmeňovanie identifikátorov v tomto čase je možné súhlasiť s jeho závermi pri vozidle Renault Capture, avšak v prípade vozidla Renault Megane Scenic nie je možné sa relevantne vyjadriť k záverom expertízneho ústavu z dôvodu nekvalitne vyhotovenej fotodokumentácie VIN, podľa ktorej sa nedá posúdiť originalita VIN, prípadne neoprávnené zásahy do VIN. Nekvalitná fotodokumentácia bola vyhotovená s najväčšou pravdepodobnosťou z priestorových dôvodov a podľa nej nie je možné vyhodnotiť prípadný neoprávnený zásad do identifikátorov. V závere spoločnosť uvádza, že s najväčšou pravdepodobnosťou hlavná príčina vyhodnotenia vozidla Renault Capture, ako spôsobilého bola kvalita vyhotovenia neoriginálneho VIN, ktoré sa opticky líšilo od originálneho VIN len v minimálnych detailoch. Keďže technici KO vykonávajú všetky skúšky a merania nedeštruktívnym spôsobom v niektorých prípadoch nie je možné zistiť neoprávnený zásah do identifikátorov. Technici síce vyhotovili v čase kontroly aj detailné fotografie jednotlivých znakov VIN, avšak tieto znaky nemali možnosť porovnať s originálnymi, keďže v tom čase neexistovala žiadna databáza znakov VIN jednotlivých výrobcov a modelov vozidiel, taktiež nebolo možné porovnanie znakov VIN s vozidlami, na ktorých už v minulosti bola vykonaná kontrola originality aj na iných pracoviskách KO. Táto možnosť sa technikom aktivovala až koncom roku 2016. Pri vozidle Renault Megane Scenic vzhľadom na nekvalitnú fotodokumentáciu identifikátorov nie je možné vyhodnotiť prípadný neoprávnený zásah do identifikátorov a tým pádom ani príčinu pochybenia technikov KO pri hodnotení vozidla.
Sudca na hlavom pojednávaní sa podrobne oboznámil s obsahom jednotlivých odborných vyjadrení, s obsahom ďalších listinných dôkazov, ako aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom:
Zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (teda do 01.01.2021) sa dopustí ten, kto príjem alebo vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnej činnosti, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie, prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži, alebo drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí, ak spácha tento čin a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech.
Vo vzťahu k všetkým trom obžalovaným skutková veta obžaloby uvádza, že menovaní „...po predchádzajúcej vzájomnej dohode spočívajúcej v rozdelení si úloh, v úmysle zlegalizovať vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti...“ obžalovaný M. Q. „...podal žiadosť o uznanie typového schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu EÚ... s vedomím, že toto vozidlo bolo odcudzené... a následne s inou osobou ho prepravili do Košíc, kde ho pristavili na pracovisko kontroly originality...“, a obžalovaní Y. U. a Y. Č. „...v zmysle predchádzajúcej dohody a rozdelení si úloh v úmysle pomôcť obžalovanému M. Q.... vedome neuviedli podstatnú okolnosť svedčiacu o nelegálnom pôvode vozidla....“.
V prípade citovaného zločinu ide o úmyselný trestný čin.
Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že v danej veci neboli predložené žiadne také dôkazy, ktoré by svedčili o naplnení zákonných znakov skutkovej podstaty citovaného zločinu. Predovšetkým ničím nebolo preukázané, že by sa boli všetci traja obžalovaní dohodli, že pracovníci kontroly originality - obžalovaní U. E. Č.G. - vykonajú kontrolu povrchne a vedome neuvedú podstatnú okolnosť svedčiacu o nelegálnom pôvode vozidla. V tejto súvislosti je spochybnená v značnej miere údajná vedomosť obžalovaného M. Q. o tom, že obe vozidlá sú kradnuté. Je zrejmé, že nebol vykonaný jediný objektívny dôkaz (a takýto dôkaz nebol ani zistený a ani navrhnutý), ktorý by svedčil o tom, že by sa obžalovaný Q. podieľal na krádežiach vozidiel s R. Z., že by ho pravidelne navštevoval, že by videl upravovanie kradnutých vozidiel, alebo že by ktokoľvek pred ním spomenul, že vozidlá sú kradnuté. Naopak, bolo preukázané, že do Francúzska, kde pôsobil jeho syn, odcestoval len jedenkrát na dovolenku s rodinou. Kúpa vozidiel bola s Z. dohodnutá na diaľku a tento mu ich aj priviezol. Obžalovaný Q. sa dlhé roky zaoberá dovozom a predajom jazdených motorových vozidiel a nebolo preukázané, že by okrem týchto dvoch vozidiel mal niekedy problémy s legálnosťou ich nadobudnutia. Pokiaľ sa svedok Y. M. v prípravnom konaní zmienil o tom, že obžalovaný Q. vedel, že vozidlá sú kradnuté, na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť nevedel vysvetliť a navyše dodal, že za jeho prítomnosti sa nestala žiadna taká okolnosť, ktorá by naznačovala, že vozidlá sú kradnuté. Jeho vzťah s obžalovanými U. E. Č. bol čisto pracovný a žiadna okolnosť nesvedčí o tom, že by mali bližší vzťah, resp. že by prevádzkovali určitú nekalú obchodnú činnosť.
Je nepochybné, že na oboch motorových vozidlách došlo k pozmeňovaniu identifikačných znakov - čísla VIN. Ako však vyplýva z vyjadrenia spoločnosti IRIS IDENT s.r.o., Banská Bystrica, je možné vysvetliť z akého dôvodu pracovníci kontroly originality vyhodnotili vozidlá ako spôsobilé. V prípade vozidla Renault Megane Scenic šlo o nekvalitnú fotodokumentáciu vyhotovenú s najväčšou pravdepodobnosťou z priestorových dôvodov, pretože identifikačné znaky sa nachádzali na neprístupnom mieste. V prípade vozidla Renault Capture bola touto príčinou kvalita vyhotovenia neoriginálneho VIN, ktoré sa opticky líšilo od originálneho VIN len v minimálnych detailoch. Keďže technici kontroly originality vykonávajú všetky skúšky a merania nedeštruktívnym spôsobom, v niektorých prípadoch nie je možné zistiť neoprávnený zásah do identifikátorov.
Prihliadnuc na tieto dôležité konštatovania je na zváženie, či teda došlo k prehliadnutiu pozmeňovania identifikátorov zo strany technikov nedbanlivosťou, povrchnosťou pri práci, časovou tiesňou, alebo inými faktormi. V každom prípade však nie je možné konštatovať bez priamych dôkazov, že by tak urobili úmyselne a takýto záver obžaloby je len predpokladom, alebo domnienkou. Samotný fakt, že niekto prehliadne pozmeňovanie identifikátorov, ktoré je navyše spracované veľmi kvalitne, nie je
možné zamieňať s jednoznačným konštatovaním, že si obžalovaní rozdelili vzájomne úlohy v úmysle zlegalizovať vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti.
Z výpovedí poškodených vyplýva skutočnosť, že pri prihlasovaní vozidiel do evidencie, jednotlivé identifikátory prekontrolovali aj pracovníci dopravného inšpektorátu, a ani títo nezistili žiadne nezrovnalosti. V oboch prípadoch došlo k odhaleniu ich pozmeňovania až následne a to náhodou (pri servisných činnostiach). K odhaleniu pozmeňovania VIN identifikátora mohlo dôjsť v daných prípadoch len deštruktívnymi metódami, k čomu však pracovníci kontroly originality neboli oprávnení. Z týchto dôvodov súd konštatoval, že neexistuje žiadna preukázaná spojitosť medzi konaním R. Z., ktorý zabezpečoval vozidlá krádežami, M. Q., ktorý ich kupoval, inzeroval a prihlasoval na úradoch a obžalovanými U. E. Č., ktorí vykonávali kontrolu originality. Súd znova zdôrazňuje, že samotné prehliadnutie pozmeňovania identifikátorov bez toho, aby bol preukázaný úmysel a vedomosť technikov o tejto skutočnosti, nemôže napĺňať zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu. Bez preukázania priamych súvislostí medzi jednotlivými osobami nie je možné vyvrátiť ani pravdivosť výpovedí obžalovaného Q. vo vzťahu k jeho bývalej manželke N. Q., pričom súd považuje výpoveď svedka C. J. za zrejme účelovú, vykonanú v obave pred trestným postihom.
Vo veci sa javí byť veľmi dôležitou osobou R. Z., ktorý však sa v súčasnej dobe nachádza na neznámom mieste, zrejme v obave o svoj život. Čo sa týka svedka Y. M. tento dobre poznal proces úpravy kradnutých motorových vozidiel a ich prihlasovania v zahraničí, avšak tento svedok nikdy nebol na kontrole originality na území Slovenskej republiky a tieto skutočnosti nikdy neoznámil obžalovaným.
Z uvedených dôvodov preto súd vyslovil záver, že samotné pristavenie motorových vozidiel na kontrolu originality, ich následný predaj a vykonanie kontroly nevykazujú znaky žiadneho trestného činu a preto boli obžalovaní z vyššie citovaného zločinu v celom rozsahu oslobodení.
Podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona sa prečinu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
U obžalovaného Q., ktorý je trestne stíhaný pre tento prečin, súd konštatuje, že zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu neboli naplnené. Vykonané dokazovanie svedčí o tom, že nemal žiadne poznatky o tom, že by kúpil a následne predával vozidlá pochádzajúce z trestnej činnosti. Sám uviedol, že sa touto činnosťou zaoberá už 25 rokov, pričom okrem týchto dvoch prípadov nemal nikdy žiadne problémy s dovozom či predajom motorových vozidiel. I keď sa s R. Z. pozná, ich vzťah je čisto obchodný - za viac rokov kúpil od neho asi 4-5 vozidiel. Nebolo ničím preukázané, že by obžalovaný Q. mal vedomosť o tom, že Z. sa zaoberá odcudzenými motorovými vozidlami a ich následnou legalizáciou. Svedok Y. M., ktorý o tejto činnosti vedel, nikdy túto skutočnosť neoznámil obžalovanému Q. a ani žiadna iná osoba. Z doterajších dôkazov vyplýva, že obžalovaný Q. bol vo Francúzsku len jedenkrát na dovolenke a vozidlá, ktoré kúpil od R. Z. mu tento doviezol na územie Slovenskej republiky. Z uvedených skutočností je teda možné vyvodiť záver, že obžalovaný Q. neuviedol poškodených U. E. R.Í. do omylu, pretože sám nevedel o tom, že vozidlá pochádzajú z trestnej činnosti. Táto skutočnosť bola následne odhalená len zhodou náhodných okolností. Z týchto dôvodov sa preto oslobodzujúci výrok vzťahuje aj na tento prečin u obžalovaného M. Q..
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Z týchto dôvodov súd postupoval podľa citovaného ustanovenia a poškodených Y. U. E. K. R. s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Skutky týkajúcich sa obžalovaných Y. U. E. Y. Č. nebolo možné postúpiť inému orgánu za účelom prejednania ako priestupku. Podľa § 26 zákona č. 106/2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke totiž možno technikovi kontroly originality uložiť pokutu len do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Vzhľadom na to, že k prejednávanému konaniu malo dôjsť v období mesiacov september -november 2015, k postúpeniu veci už neboli splnené podmienky.
Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku, a to v4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.