Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_76S-2-2021.pdf
PDF · 180.33 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: AIR-TECH s.r.o., so sídlom Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 51 808 269, právne zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, AK so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 34 921 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101672894/2020 zo dňa 4.11.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 100882406/2020 zo dňa 12.05.2020. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole boli žalobcovi doručené dňa 18.05.2020. Žalobca podal dňa 02.06.2020 vyjadrenie k protokolu. Správca dane predvolal žalobcu na prerokovanie pripomienok vznesených k protokolu, predvolanie na prejednanie pripomienok nebolo prevzaté a za žalobcu sa konateľ pojednávania pred správcom dane nezúčastnil.
2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101211949/2020 zo dňa 23.07.2020 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 34 507,09 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2019, nadmerný odpočet nepriznal v sume 40,- Eur a vyrubil daň v sume 34 467,09 Eur.
3. V zdaňovacom období máj 2019 žalobca deklaroval oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu pre odberateľa Bentse Limited Consulting Kft., Kolosy tér 5-6 fszt. 4, 103 6 Budapest, HU26577610 pri celkovo 14 faktúrach, spolu základ dane 139 596,99 Eur. Predmetom dodania mali byť klimatizačné zariadenia.
4. V zdaňovacom období máj 2019 žalobca taktiež deklaroval oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu pre odberateľa Ma-Do best Consulting Kft., Harang utca 12. fszt. 1, 1037 Budapest, HU26516062 pri celkovo 7 faktúrach, spolu základ dane 67 445,54 Eur. Predmetom dodania mali byť taktiež klimatizačné zariadenia.
5. Správca dane neuznal odpočítanie dane z toho dôvodu, že nebolo potvrdené splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“). Správca dane dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na oslobodenie od dane, a preto je povinný odviesť do štátneho rozpočtu DPH v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane poukázal na závery medzinárodnej výmeny informácií v rámci iných daňových kontrol a poukázal na doklady predložené daňovým subjektom/žalobcom v rámci daňovej kontroly. Za podstatné považoval to, že maďarskí odberatelia sú dlhodobo nekontaktní, v ich sídlach nie sú žiadne náznaky podnikateľskej činnosti a sú bez skladových priestorov. Podľa správcu dane deklarované transakcie neboli potvrdené a žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na vystavených faktúrach bol reálne dodaný do iného členského štátu pre deklarovaných odberateľov a že maďarskí odberatelia tento tovar skutočne prevzali a použili ho na účely ich ďalšej podnikateľskej činnosti.
6. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101672894/2020 zo dňa 14.11.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
7. Odvolacie námietky žalobcu považoval žalovaný za nedôvodné. Poukázal na závery rozhodnutia správcu dane a tieto považoval za správne.
8. K deklarovanému odberateľovi Ma-Do best Consulting Kft. uviedol, že preprava mala byť vykonaná z prenajatých skladových priestorov žalobcu, nachádzajúcich sa na adrese Jarmočná 592/73, Veľký Krtíš, daňovým subjektom Y. X., XXXX W., P. F..L. XX, U.:XXXXXXXX-X-XX, Q.. Deklarovaný odberateľ nepredložil žiadne dôkazy o nadobudnutí tovaru, nemal žiadnych zamestnancov, nemal priestory vhodné na skladovanie tovaru, mal len virtuálne sídlo spoločnosti a s maďarskou daňovou správou nespolupracoval. Preverovaním maďarskej daňovej správy bolo zistené, že sídlo spoločnosti je na adrese poskytovateľa sídla a podľa vyjadrenia maďarskej daňovej správy tam nikdy preverovaná obchodná spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť, boli len prevzaté písomnosti, deklarovaný odberateľ nemal a nemá žiadne priestory, kde by mohol tovar uvedený na faktúrach skladovať. Žalobca ku kontrole predložil faktúry, prepravné doklady - potvrdenia o prijatí tovaru a medzinárodné nákladné listy (CMR) vystavené slovenskou spoločnosťou. Na CMR dokladoch nie je presne uvedená adresa miesta určenia, je uvedené len miesto Nagykökényes, podpisy sú nečitateľné. Na potvrdeniach o prevzatí tovaru nie je uvedené konkrétne miesto určenia dodávky tovaru a dátum prevzatia v inom členskom štáte.
9. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním deklarovaných intrakomunitárnych dodávok zo Slovenska do Maďarska. Listiny predložené žalobcom, potvrdenia o prijatí tovaru, medzinárodné nákladné listy a faktúry sú použiteľné v súlade so zákonom iba vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Nepostačuje, aby zákonná povinnosť bola splnená len tým, že je formálne uvedená na listinách.
10. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi Bentse Limited Consulting Kft. žalovaný uviedol, že bolo zistené, že ide o nekomunikujúci daňový subjekt, pričom správca dane tieto informácie zistil nahliadnutím do daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2019 a tieto boli potvrdené aj v rámci daňových kontrol za zdaňovacie obdobia jún 2019 a september 2019. Maďarská daňová správa potvrdila, že deklarovaný odberateľ je nekomunikujúci subjekt.
11. Žalovaný považoval za podstatné k úplnému preukázaniu toho, že tovar bol od žalobcu dodaný deklarovaným odberateľom, preveriť túto skutočnosť aj u odberateľov v členských štátoch EÚ, ktorí v tomto prípade nepreukázali, že obstarávali tovar z iného členského štátu - zo Slovenska od žalobcu a že ho použili na ďalšiu podnikateľskú činnosť. Išlo o subjekty, ktoré nespolupracovali s maďarským správcom dane, konatelia spoločnosti boli nekontaktní, spoločnosti mali sídlo u poskytovateľov virtuálnych sídiel. Reálnosť dodania tovaru pre maďarské subjekty tak, ako je to deklarované na CMR dokladoch, nebola potvrdená, pretože u maďarských spoločností nebolo možné overiť doklady predložené žalobcom.
12. Ďalej žalovaný zdôraznil, že ak daňový subjekt podniká s náležitou opatrnosťou, ako ukladá Obchodný zákonník, tak uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť, ktorá mala byť plne pod kontrolou daňového subjektu. Zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby podnikateľský subjekt mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov.
13. Žalovaný ďalej uviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených aj splnených podmienok právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní, preto ak si daňový subjekt tento nárok uplatnil, je jeho povinnosťou preukázať, že nárok uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Samotné preukázanie dodávok tovaru do iného členského štátu len faktúrami a prepravnými dokladmi nie je postačujúce. V priebehu daňovej kontroly sa žalobca nevyjadroval, nepredkladal žiadne požadované dôkazy a neodstránil pochybnosti správcu dane. Žalobca si nesprávne vyložil vyhodnotenie správcu dane, nakoľko sa správca dane riadil ustanovením zákona o DPH, a ani v protokole z daňovej kontroly a ani v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní nebolo konanie žalobcu vyhodnotené ako podvodné konanie. Správca dane vyhodnotil konanie žalobcu ako porušenie zákona o DPH, konkrétne § 43 ods. 1 a 5.
14. Pokiaľ ide o predložené prepravné doklady, tak na každom doklade bolo uvedené len mesto Nagykökényes a Budapest, nikde nie je konkrétna ulica so súpisným číslom. Boli účelne vystavované CMR doklady bez všeobecných a konkrétnych informácií, ktorých uvedenie by malo za následok možnosť ďalšieho prešetrenia správcom dane. Preprava sa uskutočnila len vozidlami do 3,5 tony, čo má za následok, že prepravu samotnú nie je možné prešetriť cez správcov cestného mýta.
15. Žalobca preukázal deklarované dodanie tovaru len formálnymi dokladmi (účtovnými a daňovými záznamami), samotné dodanie deklarovaného tovaru nebolo možné preveriť z dôvodu, že odberatelia boli nekontaktní a nespolupracovali s maďarskou daňovou správou. Samotné faktúry sú nepostačujúce. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že smerodajné sú CMR, ktoré boli podľa žalovaného nedostatočné, s nesprávnou nekompletnou adresou dodania tovaru.
16. Správca dane nekonal arbitrárne a postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane zaslal žalobcovi za účelom preverenia obchodných transakcií výzvu na predloženie dokladov zo dňa 12.09.2019, dátum prevzatia 23.09.2019, výzvu pre daňový subjekt AP-HADICE, s.r.o. zo dňa 09.12.2019, prevzatá 16.12.2019, oznámenie o skutočnostiach zistených pri daňovej kontrole zo dňa 28.01.2020, prevzaté 04.02.2020 a výzvu na predloženie dokladov zo dňa 11.03.2020, prevzatú 07.04.2020. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním deklarovaných intrakomunitárnych dodávok zo Slovenska do Maďarska. Žalobcom predložené potvrdenia o prijatí odberateľom, medzinárodné nákladné listy a faktúry sa vo svetle vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly ukázali ako nehodnoverné a nepreukazné. Takéto dôkazy sú použiteľné v súlade so zákonom iba vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, t.j. sú vierohodné.
17. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
18. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, čo má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
19. Žalobca poukázal na závery správcu dane týkajúce sa splnenia podmienok intrakomunitárnych dodávok pre odberateľa Bentse Limited Consulting Kft., čerpané z daňových kontrol za zdaňovacie obdobia 03/2019, 06/2019 a 09/2019. Uviedol, že prebiehajú viaceré daňové kontroly a so správcom dane spolupracuje. Rovnako spolupracoval aj pri kontrole za obdobia 07/2019 a 10/2019, pričom v obidvoch prípadoch splnil základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu
do iného členského štátu, ako dôkaz predkladal protokoly za uvedené mesiace. Z protokolov vyplýva rozdielnosť prístupu správcu dane a jeho pracovníkov k vykonanej kontrole. V rámci všetkých kontrol žalobca predkladá všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii, a správca dane mohol nahliadnuť aj do spisov za mesiace 07/2019 a 10/2019, kde boli oproti mesiacu máj 2019 vykonané hĺbkové kontroly.
20. Za mesiace 07/2019 a 10/2019, kde bol rovnako kontrolovaný aj subjekt Bentse Limited Consulting Kft., správca dane vykonal hĺbkovú kontrolu, preveroval aj nadobudnutie tovaru žalobcom. Správca dane skontroloval prepravcov, ktorí dodali tovar, pričom intrakomunitárne nadobudnutie služieb bolo potvrdené medzinárodnou výmenou daňových informácií, správou úrovne L2F2 údajov systému VIES
- VAT Information Exchange System. Rovnako bola vykonaná kontrola prepravy tovaru dopravcom Y. X., pričom rovnako bolo intrakomunitárne nadobudnutie služieb potvrdené medzinárodnou výmenou informácií, správou úrovne L2F2 údajov systému VIES- VAT Information Exchange System. Bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska, z ktorej vyplýva, že Y. X. je živnostník, ktorý veľakrát uskutočnil cestnú nákladnú dopravu pre spoločnosť žalobcu, táto správa je evidovaná pod č. 524586/2020 a vyplýva aj z predloženého protokolu za mesiac júl 2019.
21. Z vykonanej kontroly za mesiac 10/2019 vyplýva, že správca dane získal informácie z uloženého výpisu spoločnosti č. Cg. 01-09-703885 METAPOLÁR Kft., ako aj z aplikácie Mapy Google, ktoré slúžia ako dôkazy a stávajú sa súčasťou administratívneho spisu. Ako to vyplýva z protokolu č. 101911025/2020 za mesiac 10/2019, kontrolou bolo zistené, že priestory, do ktorých žalobca tovar dodával, sú reálne, pričom odovzdávanie tovaru do týchto priestorov bolo potvrdené aj v rámci MVI, ktorá bola zaevidovaná pod č. 477062/2020, z ktorých vyplýva, že dopravca Y. X. potvrdil vykládky tovaru pre uvedeného odberateľa na tomto mieste.
22. Podľa žalobcu je otázne, keď sa jedná o totožného odberateľa, s totožnými skutkovými okolnosťami, ako je možné, že v rámci vykonaných dvoch kontrol správca dane potvrdí splnenie základného princípu fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného štátu, a v ostatnom uvedie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania deklarovaných intrakomunitárnych dodávok zo Slovenska do Maďarska.
23. Žalobca ďalej poukázal na závery správcu dane týkajúce sa splnenia podmienok intrakomunitárnych dodávok pre deklarovaného odberateľa - Ma-Do best Consulting Kft. Uviedol, že aj v tomto prípade sa správca dane opiera o iný spis vedený za mesiac 04/2019, z ktorého vyplýva, že maďarská daňová správa nepotvrdila, že tovar bol prijatý, zaúčtovaný a priznaný daňovým subjektom Ma-Do best Consulting Kft., výkonný riaditeľ nie je k dispozícii, subjekt nemá žiadne skladovacie priestory, kde by tovar mohol byť uskladnený, adresa vykládky nemôže byť prepojená s daňovým subjektom. Maďarský správca dane uviedol, že nemohol overiť realizáciu transakcií ale predpokladá, že sa neuskutočnili. Správca dane mal ďalej zistiť, že bol formálne vytvorený reťazec za účelom predaja a nákupu klimatizačných zariadení.
24. Správca dane sa opieral len o údaje, ktoré sú v neprospech žalobcu a neuvádza celkovú správu. Z administratívneho spisu za mesiac 04/2019 vyplýva : V rámci MVI správca dane obdržal odpoveď od maďarskej daňovej správy, na základe ktorej :
- maďarská daňová správa nepotvrdila prijatie, zaúčtovanie a priznanie tovaru
- daňový subjekt (odberateľ) sa nedostavil ku kontrole, nepredložil doklady a nespolupracoval - predložil daňové priznania a súhrnný výkaz
- náš daňový subjekt nemal daňovú povinnosť, nárok na vyrovnanie dane vykázal iba v nasledujúcom období
- podľa údajov uvedených v daňovom priznaní tovar nadobudnutý od kontrolovaného subjektu (AIR- TECH, s.r.o,) ďalej nepredával
- odberateľ nemal/nemá skladový priestor, kde by mohol tovar uvedený na faktúrach skladovať, nakoľko adresa z CMR dokladov nemôže byť prepojená s kontrolovaným subjektom
- nemôžu overiť realizáciu transakcií, ale sa predpokladá, že sa neuskutočnili, pretože na to nie je potrebné miesto podnikania ani žiadne personálne a materiálne podmienky.
25. Splnenie podmienok potvrdzuje aj maďarská daňová správa, ktorá uviedla, že tovar prijatý od žalobcu odberateľ nepredal. To potvrdzuje, že nadobúdateľ tovar prijal (bol mu dodaný), získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Rovnako potvrdzuje aj predloženie daňového priznania a súhrnného
výkazu. Napriek tomu, že maďarská daňová správa oznámila, že odberateľ nemá vhodné priestory na skladovanie, podľa žalobcu tieto informácie maďarská daňová správa nezisťovala a žalobca nie raz predkladal správcovi dane nájomnú zmluvu, ktorú dal k dispozícii uvedený odberateľ. Samotný predpoklad, že transakcie sa neuskutočnili, pretože odberateľ nemal vhodné priestory, ani materiálne a personálne podmienky, je nedostačujúci, nakoľko aj žalobca má len virtuálne sídlo a má prenajaté skladové priestory a napriek tomu vie deklarovať príjem tovaru, hoci nemá zamestnancov.
26. Žalobca odkázal na protokol z daňovej kontroly za mesiac júl 2019 a na protokol z daňovej kontroly za mesiac október 2019, ďalej označil ako dôkaz „Preklad textu - potvrdenie Y. X.“ a „Preklad textu - potvrdenie o bezplatnom užívaní nebytových priestorov pre Ma-Do best Consulting Kft.“, ktoré k správnej žalobe neboli priložené.
27. Žalobca ďalej namietal, že skutočnú realizáciu intrakomunitárnych dodávok pre Bentse Limited Consulting Kft. potvrdili aj kontroly za mesiace 07/2019 a 10/2019, pričom žalobca tovar predával vždy jednotným spôsobom a za rovnakých podmienok. Pokiaľ tovar nakúpil, musel ho aj následne predať a správca dane nikde nevyčíta, že tovar nadobudnutý nebol. Tak, ako sa nákupy tovaru potvrdili v rámci MVI aj v ostatných mesiacoch, v prípade, že by sa vykonala riadna kontrola, zistilo by sa, že mal k dispozícii tovar na predaj.
28. Pri odberateľovi Ma-Do best Consulting Kft. vyplýva z odpovede na MVI, že odberateľ predložil daňové priznania a súhrnný výkaz a podľa údajov uvedených v daňovom priznaní tovar nadobudnutý od žalobcu ďalej nepredával. Je otázne, z akého dôvodu správca dane s touto informáciou nepracuje, ktorá potvrdzuje, že tovar bol fyzicky prepravený a došlo k prevodu práva nakladať s tovarom na odberateľa. Tovar bol odberateľom vždy riadne uhradený a počas realizácie obchodných transakcií bol odberateľ riadne registrovaný na DPH a nikdy nebol uvádzaný v registri neplatičov. Maďarská daňová správa pracuje len s domnienkami, keď tvrdí, že nemohla overiť realizáciu transakcií ale predpokladá, že sa neuskutočnili.
29. Toto platí aj pre odberateľa Bentse Limited Consulting Kft. Je otázne, z akého dôvodu žalovaný vytýka žalobcovi, že nekonal s odbornou starostlivosťou. Daňové orgány nikdy nepredložili dôkaz o tom, že by bola zrušená registrácia na DPH uvedených subjektov, resp. že by boli evidovaní v zoznamoch ako neplatiči na DPH. O tom, komu tieto subjekty ďalej predávajú nadobudnutý tovar, žalobca nemá vedomosť, pretože takéto informácie mu odberatelia ani neuvádzali.
30. Podľa žalobcu bolo dostatočným spôsobom preukázané dodanie tovaru a daňové orgány dodanie tovaru nevyvrátili. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností. Žalobca počas daňovej kontroly tvrdil, že dostatočne preveril svojho obchodného partnera (platnosť registrácie, IČ DPH, výpisy z obchodného registra) a prijal všetky rozumné opatrenia, pričom tieto tvrdenia daňové orgány nepopreli a svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že žalobca konal vedome s rizikovými partnermi. Žalobca vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade.
31. Žalobca ďalej poukázal na to, že o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, toto sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ musí preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačilo prepravu žalobcu do iného členského štátu spochybniť na taký skutkový záver ako to urobili daňové orgány, a to že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. Z daňovej kontroly ale nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR a takéto tvrdenie rozhodnutie ani neobsahuje. Daňové orgány predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH vyhodnotili ako formálne, teda nie falošné. CMR obsahujú všetky náležitosti, ktoré CMR musí obsahovať a žalovaný vo svojom odôvodnení ani platnosť CMR nespochybnil.
32. Rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Boli splnené podmienky stanovené v § 43 ods. 1 zákona o DPH a žalobca preukázal dodanie tovaru nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte. Zároveň žalobca preukázal prepravu, resp. odoslanie tovaru do iného členského štátu, pričom splnenie podmienok preukázal predložením dokladov v zmysle zákona o DPH - faktúrami, CMR - nákladnými prepravnými dokladmi. Nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar, pričom uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle zákona o DPH. Preverením vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI dodanie tovaru žalobcom odberateľovi nebolo potvrdené (vzhľadom na jeho nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov maďarskému správcovi dane), nebolo však ani vyvrátené.
33. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca so opiera o iné zdaňovacie obdobia, ktoré nie sú identické s kontrolovaným zdaňovacím obdobím, preto nie je možné tieto závery automaticky aplikovať. Ďalej poukázal na to, že v protokole č. 101887386/2020 z 02.12.2020, na ktorý poukázal žalobca, je uvedené, že spoločnosť Bentse Limited Consulting Kft. je nekontaktná, má len virtuálne sídlo, s maďarským správcom dane nespolupracuje, čo potvrdzuje zistenie správcu dane viažuce sa k predmetnému prípadu. Z dokladov vyplývalo, že preprava mala byť vykonaná z prenajatých skladových priestorov daňového subjektu na adrese Jarmočná 592/73, Veľký Krtíš daňovým subjektom Y. X.. Správca dane predložené dôkazy a uplatnené oslobodenie preveroval v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pričom podľa zistení deklarovaný odberateľ Ma-Do best Consulting Kft., nepredložil žiadne dôkazy o nadobudnutí tovaru od žalobcu, nemal žiadnych zamestnancov, nemal priestory vhodné na skladovanie tovaru, mal len virtuálne sídlo a s maďarskou daňovou správou nespolupracoval. Sídlo spoločnosti bolo na adrese poskytovateľa sídiel a na základe vyjadrenia maďarskej daňovej správy tam nikdy odberateľská spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť, spoločnosť nemala žiadne priestory, kde by mohla tovar uvedený na faktúrach skladovať.
34. Žalobca predložil k daňovej kontrole faktúry, prepravné doklady, potvrdenia o prijatí tovaru a medzinárodné nákladné listy (CMR) vystavené slovenskou spoločnosťou. Na CMR dokladoch nie je presne uvedená adresa miesta určenia, je uvedené len mesto a podpisy sú nečitateľné. Na potvrdení o prevzatí tovaru nie je uvedené konkrétne miesto určenia dodávky tovaru a dátum prevzatia v inom členskom štáte. Bentse Limited Consulting Kft. podľa zistení maďarskej daňovej správy je nekomunikujúci subjekt, preto správca dane nezaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, nakoľko už v predchádzajúcom zdaňovacom období boli zistené skutočnosti o nekontaktnosti tohto subjektu. Ďalej správca dane zistil, že v rámci daňových kontrol za zdaňovacie obdobie jún 2019 a september 2019 boli zaslané ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a maďarská daňová správa zopakovala, že ide o nekomunikujúci subjekt. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že sa zdaniteľný obchod reálne uskutočnil a že boli splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.
35. K úplnému preukázaniu dodania tovaru do iného členského štátu je nevyhnutné preveriť túto skutočnosť aj u odberateľov v členských štátoch EÚ, ktorí musia jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzali a použili na účely ďalšej podnikateľskej činnosti. Odberatelia nepreukázali, že obstarali tovar z iného členského štátu - zo Slovenska od žalobcu a že ho použili na ďalšiu podnikateľskú činnosť.
36. Maďarská daňová správa len potvrdila podanie daňového priznania deklarovanými odberateľmi ale nebolo možné preveriť reálnosť dodania tovaru, nakoľko títo so správcom dane nespolupracovali, sú nekontaktní a majú sídlo u poskytovateľa sídiel. Podanie daňového priznania a súhrnného výkazu nepotvrdzuje skutočnosť, že odberatelia sa stali vlastníkmi tovaru, s ktorým mohli nakladať. Maďarské daňové subjekty ďalej podľa údajov uvedených v podaných daňových priznaniach nepredávali tovar získaný od žalobcu a odberatelia neumožnili maďarskej daňovej správe preveriť požadované skutočnosti. Žalovaný ďalej poukázal na potrebu výkonu podnikateľskej činnosti s náležitou opatrnosťou.
37. Správca dane preveroval tvrdenia daňového subjektu o naplnení zdaniteľných obchodov. Aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo strany správcu dane, museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na oslobodenie od dane a jeho verifikovateľnosti. Daňový subjekt uplatňujúci oslobodenie od dane je pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak takéto dôkazy daňový subjekt nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné tvrdenia daňového subjektu neboli preukazujúcim dôkazom. Ani predložená faktúra a CMR doklad, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali, že k dodaniu tovaru došlo práve odberateľom uvedeným v týchto dokladoch. Daňový subjekt má v daňovom konaní svoje základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov daňového subjektu preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a je na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. V procese dokazovania takto dochádza v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
38. Žalovaný sa ako odvolací orgán stotožnil so závermi správcu dane, že v tomto prípade došlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH. Správca dane podrobne uviedol všetky skutočnosti, ktoré zistil v rámci dokazovania a uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, ako aj použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak ako v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. Samotné preukázanie dodávok do iného členského štátu len faktúrami a prepravnými dokladmi nie je postačujúce. V priebehu daňovej kontroly sa daňový subjekt nevyjadroval, nepredkladal požadované dôkazy a neodstránil pochybnosti správcu dane.
39. Žalobca si nesprávne vyložil vyhodnotenie správcu dane, nakoľko sa správca dane riadil ustanovením zákona o DPH a v protokole z daňovej kontroly ani v napadnutom rozhodnutí nebolo konanie žalobcu vyhodnotené ako podvodné konanie, ale ako porušenie zákona o DPH, konkrétne § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Z predložených CMR vyplýva, že ako označenie miesta vyloženia tovaru bolo na každom CMR doklade uvedené len mesto - Nagykökényes a Budapest, nikdy nie konkrétna ulica so súpisným číslom. Preprava sa uskutočnila vozidlami do 3,5 tony, čo má za následok, že dopravu nie je možné preveriť cez správcov cestného mýta.
40. Správca dane nekonal arbitrárne ale postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný zotrval na žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.
41. V replike žalobca uviedol, že maďarská daňová správa nenavštívila skladové miesto spoločnosti Ma- Do best Consulting Kft., nič si nezisťovala a nevyžiadala si ani nájomné zmluvy. Z tohto dôvodu žalobca navrhol správcovi dane, aby nájomné zmluvy zabezpečil a rovnako aby zabezpečil miestne šetrenie na mieste vykládky. Daňové orgány napriek návrhu žalobcu tieto dôkazy nezabezpečili. Z uvedeného dôvodu žalobca v rámci konania predložil preklad zmluvy o užívaní priestorov pre spoločnosť Ma-Do best Consulting Kft., a z toho je zrejmé, že mal skladové priestory v Maďarsku.
42. Žalobca ďalej vo vzťahu k preukázaniu dodania tovaru poukázal na závery z kontrol za mesiace 07/2019, 08/2019, 10/2019 a 04/2020, kde mali byť preverené všetky obchodné aktivity spoločnosti žalobcu a bolo zistené, že splnil podmienky oslobodenia od dane. Ďalej žalobca poukázal na to, že sám žalovaný poukazuje na závery odpovede z MVI, kde bolo uvedené, že podľa údajov uvedených v daňovom priznaní k DPH odberateľ Ma-Do best Consulting Kft., ďalej nepredával tovar získaný od daňového subjektu. Na jednej strane správca dane tvrdí, že nedošlo k potvrdeniu prijatia tovaru a na druhej strane tvrdí, že nedošlo k ďalšiemu predaju, čo je protichodné a odporujúce si.
43. Z predložených CMR dokladov vyplýva, že tovar bol obom odberateľom riadne odovzdaný, čím sa stali vlastníkmi tovaru na území iného členského štátu a to, či tovar predali alebo nie, už spoločnosť žalobcu nevie ovplyvniť.
44. Vo vzťahu k poukazu na judikatúru Najvyššieho súdu SR a na zásadu poctivého obchodného styku žalobca uviedol, že si oboch odberateľov riadne overil, pričom z dostupných zdrojov nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by mali vyvolať pochybnosti. Žalovaný neuvádza žiadne dôkazy, ktorými zdokladoval, že žalobca pochybil v rámci vyhodnocovania rizika obchodnej spolupráce s odberateľmi.
45. Nie je pravdivé tvrdenie daňových orgánov, že žalobca nepredkladal požadované doklady a neodstránil pochybnosti správcu dane. Všetko, čo mal žalobca k dispozícii, predložil a zároveň požiadal správcu dane o zabezpečenie dôkazov. Správca dane tak neučinil a čo sa dalo, zabezpečil žalobca v rámci dobrých obchodných vzťahov. Predložil vyjadrenie k protokolu, kde uviedol všetky návrhy na dokazovanie a predložil aj vyjadrenie.
46. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu (zaujať dupliku).
47. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 13.10.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 20.09.2021.
48. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
49. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
50. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
51. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
52. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
53. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
54. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
55. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
56. V zdaňovacom období máj 2019 si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH z dôvodu dodania tovaru do Maďarska odberateľom Bentse Limited Consulting Kft. a Ma-Do best Consulting Kft. Správca dane a aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane.
57. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na závery správcu dane, v ktorých správca dane poukazoval na to, že nazrel do administratívnych spisov, týkajúcich sa daňových kontrol za zdaňovacie obdobia 03/2019, 06/2019 a 09/2019 a zistil, že spoločnosť Bentse Limited Consulting Kft. je zmiznutý obchodník, s maďarským správcom dane nekomunikuje, má sídlo u poskytovateľa sídla, podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 03/2019 ale nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu, súhrnný výkaz nepodal. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že u neho prebiehajú viaceré daňové kontroly, so správcom dane spolupracuje, aj v daňovej kontrole za 07/2019 a 10/2019, pričom v oboch prípadoch splnil zákonom stanovené predpoklady a predložil protokoly z týchto daňových kontrol.
58. V tejto časti správnej žaloby žalobca nepredniesol žiadne konkrétne žalobné námietky, teda skutkové a právne dôvody, prečo považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Pokiaľ správca dane čerpal z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré boli podané maďarským správcom dane v rámci iných daňových kontrol, takémuto postupu z hľadiska požiadavky hospodárnosti a efektívnosti konania nemožno nič vyčítať. Zo záverov všetkých odpovedí vyplynulo, že deklarovaní odberatelia sú nekontaktní a túto skutočnosť nerozporuje ani žalobca. Vo vzťahu k poukazovaniu na súčinnosť žalobcu v tejto daňovej kontrole a vyrubovacom konaní (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 05/2019) je potrebné poukázať na to, že žalobca sa nezúčastnil prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly a na výzvu správcu dane č. 100661022/2020 zo dňa 11.03.2020, kde od neho správca dane požadoval objednávky k deklarovanému dodaniu tovaru pre maďarské daňové subjekty, zmluvu na dodanie tovaru pre daňové subjekty a zmluvu, ktorá by preukazovala vzťah k miestu, kde bolo miesto nakládky deklarovaného tovaru za kontrolované zdaňovacie obdobie, nereagoval. Predložil faktúry, CMR doklady a potvrdenia o prijatí tovaru a po spochybnení týchto dokladov zo strany správcu dane žiadne dôkazy nepredložil. Z dokladov predložených žalobcom nemožno jednoznačne vyvodiť, kde konkrétne mal byť tovar odberateľom dodaný a nimi prevzatý.
59. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozdielny prístup správcu dane a na to, že za zdaňovacie obdobia 07/2019 a 10/2019 boli vykonané hĺbkové kontroly a v tomto zdaňovacom období (05/2019) správca dane nevykonal inú činnosť, len nahliadol do administratívnych spisov z iných daňových kontrol, ani tieto námietky nie sú spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Z administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že v tomto administratívnom konaní sa správca dane oboznámil aj s administratívnymi spismi vedenými v súvislosti s inými daňovými kontrolami a poukázal na to, že maďarská daňová správa na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií odpovedala, že spoločnosť Bentse Limited Consulting Kft. je zmiznutý obchodník a je nekontaktný. Na základe toho potom správca dane nepovažoval za potrebné zaslať žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií aj v daňovej kontrole vedenej za zdaňovacie obdobie 05/2019 a ako dôkaz zabezpečil odpoveď maďarskej daňovej správy, ktorá bola doručená v rámci inej daňovej kontroly. Takýto postup správcu dane obstojí a z hľadiska požiadavky hospodárnosti a efektívnosti konania mu nemožno nič vyčítať.
60. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia 07/2019 a 10/2019 bolo preverované aj nadobudnutie tovaru a boli skontrolovaní aj prepravcovia, ktorí mali tovar žalobcovi dodať, čo bolo potvrdené na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, správou úrovne L2F2 údajov systému VIES - VAT Information Exchange System, k tomu je potrebné uviesť, že skutočnosť, že daňový subjekt nadobudol tovar z iného členského štátu, sama o sebe nepreukazuje, že tovar bol aj následne dodaný deklarovanému dodávateľovi do iného členského štátu. Ide jednu z podmienok oslobodeného dodania a aj o jeden z dôkazov, ktorý je potrebné vyhodnotiť aj vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi. Preto preukázanie nadobudnutia tovaru žalobcom od dodávateľov z iných členských štátov v iných zdaňovacích obdobiach, nepreukazuje samo o sebe následné dodanie tovaru deklarovaným odberateľom v kontrolovanom zdaňovacom období 05/2019. Správca dane a žalovaný vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom, ako aj dôkazy obstarané správcom dane, a správnosť ich záverov nie je spôsobilá prelomiť skutočnosť, že v iných zdaňovacích obdobiach bolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi dodávateľmi z iného členského štátu. Navyše aj v daňových kontrolách za zdaňovacie obdobia 07/2019 a 10/2019 maďarská daňová správa potvrdila nekontaktnosť odberateľa Bentse Limited Consulting Kft. s tým, že tento subjekt má len virtuálne sídlo a nebola potvrdená podnikateľská činnosť tohto subjektu (čo vyplýva z predložených protokolov). Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že bola potvrdená preprava tovaru prepravcom Y. X., a to medzinárodnou výmenou informácií, správou úrovne L2F2 údajov systému VIEST - VAT Information Exchange System a poukázal na to, že zo správy č. 524586/2020 predloženej v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 07/2019 vyplýva, že Y. X. je živnostník a veľakrát uskutočnil prepravu pre žalobcu, ani táto skutočnosť nie je spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca predložil faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru a CMR doklady - medzinárodné nákladné listy. Na potvrdeniach o prijatí tovaru je uvedené ako miesto dodania/prevzatia tovaru/ skončenie prepravy Bentse Limited Consulting Kft., Kolosy tér 5-6. fszt. 4, 1036 Budapest, na CMR dokladoch je uvedené len Budapest, HU. V prípade, že žalobca tovar neprepravoval sám ale cez iného prepravcu ako je poštový podnik, v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH bolo na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu potrebné predložiť kópiu dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako
poštovým podnikom. Žalobca predložil CMR doklady, ktoré v tomto prípade nie sú úplne vypísané v časti miesta dodania. Navyše z odpovede maďarskej daňovej správy vyplynulo, že na adrese Kolosy tér 5-6 Budapest mala spoločnosť Bentse Limited Consulting Kft. len prenajaté sídlo a neboli to priestory, v ktorých by sa reálne uskutočňovala podnikateľská činnosť, nebola teda na evidovanom sídle spoločnosti zistená podnikateľská činnosť a spoločnosť nemala u maďarského správcu dane zaregistrované ani iné miesto, kde by mala prevádzku a kde by mohol byť tovar vyložený. Takéto miesto, kde mal byť v meste Budapest tovar reálne vyložený, nebolo preukázané ani dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko v tomto smere žiadne dôkazy nepredložil a CMR doklady sú v časti uvedenia miesta dodania tovaru neurčité.
61. Žalobca ďalej poukazoval na to, že v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 10/2019 správca dane získal informácie z uloženého výpisu spoločnosti č. Cg. 0l-09-703885 METAPOLAR Kft.. ako aj z aplikácie Mapy Google, ktoré slúžia ako dôkaz a stávajú sa súčasťou administratívneho spisu. Z protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 10/2019 malo byť podľa žalobcu zistené, že priestory, do ktorých žalobca tovar dodával, boli reálne, čo sa potvrdilo aj na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií - odpoveď č. 47062/2020 a prepravu potvrdil aj Y. X.. Žalobca poukázal na dôkazy obstarané v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 10/2019 ale bez toho, aby tieto skutočnosti prepojil s prejednávanou vecou a s konkrétnymi žalobnými námietkami, v ktorých by dôvodil, prečo by závery správcu dane a žalovaného uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach nemali obstáť. Vo vzťahu k informácii o spoločnosti METAPOLÁR Kft. je potrebné uviesť, že z protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 10/2019 vyplýva, že sa konateľ žalobcu vyjadril, že adresa 1173 Budapest, Pesti út 8 -12., na ktorú mal odberateľovi Bentse Limited Consulting Kft. dopraviť tovar dopravca Y. X., sa viaže k spoločnosti METAPOLÁR Kft., Pesti út 8 -12., Budapest, IČ DPH: HU12796814, čo malo vyplývať z údajov maďarského obchodného registra a z reklamnej tabule umiestnenej na Pesti út. pred čerpacou stanicou SHELL (za informatívnou značkou pod označením čerpacej stanice) s nápisom „air-max klima, acélszerkezetek, csarnokok, tetö és homlokzat burkolatok, alumínium és acél nyílászárók, gyártás, szerelés, METAPOLÁR Kft., Bp. Pesti út 8-12" (vo voľnom preklade: air-max, klima, oceľové konštrukcie, haly, strešné a fasádne krytiny, hliníkové a oceľové uzatvárače otvorov, výroba a montáž METAPOLÁR Kft., Bp. Pesti cesta 8-12). Z aplikácie Mapy Google získaných fotografií a máp, ktoré boli vyhotovené v auguste 2019 bolo zistené, že oproti adresy Pesti út 8 -12. na druhej strane cesty sa nachádza čerpacia stanica SHELL a ďalej boli popísané budovy, ktoré sa nachádzajú na úseku cesty „XVII. Obvod. Rákoskeresztúr, Pesti út 9 - 11.“ V kontrolovanom zdaňovacom období 05/2019 nebolo deklarované dodanie tovaru pre odberateľa Bentse Limited Consulting Kft. na adresu Pesti út. 8 - 12, Budapešť, ktorá sa mala viazať k spoločnosti METAPOLÁR Kft. V dôkazoch predložených v tejto daňovej kontrole takáto adresa nie je uvedená. Na faktúrach vystavených pre deklarovaného odberateľa Bentse Limited Consulting Kft. je adresa Kolosy tér 5-6. fszt. 4, 1036 Budapest a takáto adresa sa nachádza aj na potvrdeniach o prijatí tovaru a aj na CMR dokladoch v časti identifikujúcej odberateľa. Preto nie je zrejmý súvis dôkazov obstaraných v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 10/2019 s deklarovaným dodaním tovaru do Maďarska v období 05/2019 pre deklarovaného odberateľa Bentse Limited Consulting Kft.
62. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozdielnosť postupu správcu dane u totožného odberateľa a za totožných skutkových okolností, ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. V konaní pred správnym súdom sú na základe žalobcom podanej správnej žaloby preskúmavané rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 05/2019, a v rozsahu žalobných námietok považuje správny súd tieto preskúmavané rozhodnutia za zákonné a správne. Neboli tu ani rovnaké skutkové okolnosti ako v iných zdaňovacích obdobiach, čo vyplýva aj z predchádzajúcich bodov tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na odpoveď konateľa žalobcu zaevidovanú pod č. 6/06244205/2020 zo dňa 09.07.2020 v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 10/2019, kde uviedol, že na predložených dokladoch je uvedené miesto nakládky, a to sklad spoločnosti žalobcu, aj miesto vykládky 1173 Budapest, Pesti utca 8 - 12. V kontrolovanom zdaňovacom období 05/2019 zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva, že by mal byť tovar dodaný na dresu Pesti utca 8 - 12, 1173 Budapest. Navyše je potrebné poukázať aj na to, že konateľ žalobcu uvádzal, že kontakt na prepracu Y. X. dostal od známeho, na iných miestach uvádza, že s Y. X. sa skontaktoval na základe reklamy.
63. Žalobca ďalej poukázal na závery správcu dane vo vzťahu k spoločnosti Ma-Do best Consulting Kft., zistené z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 04/2019. Zároveň namietal, že správca dane nezohľadnil celú správu ale len skutočnosti znejúce v jeho neprospech. Podľa žalobcu nebolo
zohľadnené, že maďarský správca dane uviedol, že tovar prijatý od žalobcu odberateľ Ma-Do best Consulting Kft. ďalej nepredal a že predložil daňové priznania a súhrnný výkaz. Aj keď maďarská daňová správa oznámila, že odberateľ nemá vhodné skladovacie priestory, maďarská daňová správa podľa žalobcu toto nezisťovala a žalobca nie raz predložil nájomnú zmluvu, ktorú mu dal k dispozícii odberateľ Ma-Do best Consulting Kft. K týmto námietkam je potrebné uviesť, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že na faktúrach vystavených pre deklarovaného odberateľa Ma-Do best Consulting Kft. je uvedené, že sídlo tohto odberateľa je Harang utca 12. fogadószint 1, 1037 Budapest. Táto adresa je uvedená aj pri označení odberateľa na potvrdeniach o prijatí tovaru v kolónke miesto dodania/prevzatia tovaru/skončenie prepravy a na CMR dokladoch je uvedené ako miesto dodania tovaru Nagykökényes, HU. Nie sú v súlade údaje uvedené na potvrdení a na CMR dokladoch, CMR doklady nie sú kompletne vyplnené, nie je známe, na akú adresu v meste uvedenom na CMR doklade mal byť tovar dodaný. Uvedenie skutočností, že odberateľ podal daňové priznanie a súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie 04/2019, nepreukazuje dodanie tovaru v kontrolovanom zdaňovacom období 05/2019. Maďarská daňová správa aj v zdaňovacom období 04/2019 uviedla, že odberateľ je nekontaktný, má virtuálne sídlo a nemá registrovanú inú adresu, kde by mala byť realizovaná podnikateľská činnosť. Zároveň žalobca nekonkretizuje nájomnú zmluvu, ktorú mal predkladať v iných daňových kontrolách ako dôkaz, ktorá by ale sama o sebe taktiež nepreukázala dodanie tovaru v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalobca poukazuje na nájomnú zmluvu ale v správnej žalobe v rámci dôkazov uvádza „potvrdenie o bezplatnom užívaní nebytových priestorov pre Ma-Do best Consulting, Kft“ , čo si odporuje a samotné potvrdenie k správnej žalobe nedoložil. Na jednej strane žalobca hovorí o nájomnej zmluve, na druhej strane o potvrdení o bezplatnom užívaní nebytových priestorov, ale tieto dôkazy nepredložil počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a ani v konaní pred správnym súdom. Ani poukaz žalobcu na odpoveď maďarskej daňovej správy v zdaňovacom období 04/2019 nie je spôsobilý privodiť záver o tom, že závery v preskúmavaných rozhodnutiach sú nezákonné, pretože skutočnosti uvedené v odpovedi nepreukazujú deklarované dodanie tovaru v mesiaci 05/2019.
64. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016).
65. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).
66. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2016 zo dňa 13.06.2018).
67. Žalobca predložil faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru a CMR doklady, správca dane ich spochybnil a žalobca pochybnosti správcu dane nevyvrátil. Uznanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane v iných zdaňovacích obdobiach samo o sebe nepreukazuje dodanie tovaru do iného členského štátu v kontrolovanom zdaňovacom období. Podstatné bolo, že CMR doklady neboli úplné, údaje na CMR dokladoch a potvrdeniach u deklarovaného odberateľa Ma-Do best Consulting Kft. neboli v súlade, a ani pri deklarovanom odberateľovi Bentse Limited Consulting Kft. nebolo uvedené a ani preukazované, že by bol tovar dodaný na Pesti út. ako v zdaňovacom období, na závery protokolu z daňovej kontroly
ktorého žalobca poukazoval. Žalobca správnosť záverov daňových orgánov prijatých v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia 05/2019 nevyvrátil a navyše je jeho argumentácia obsiahnutá v správnej žalobe na viacerých miestach nekonzistentná.
68. V súvislosti s predložením a vyhodnotením CMR dokladov správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého nestačí len predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného vypísania alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy za relevantný dôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu dodania tovaru cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie a podobne. Potvrdenia o prevzatí tovaru aj CMR doklady boli v tomto prípade spochybnené a žalobca v tomto smere žiadne ďalšie dôkazy nepredkladal, preto závery daňových orgánov nevyvrátil.
69. Žalobca v správnej žalobe opakovane poukazoval na to, že podmienky pre oslobodené dodanie splnil, ale nevzniesol konkrétne námietky o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí s uvedením konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, len všeobecný nesúhlas so závermi daňových orgánov.
70. Pokiaľ žalobca namietal, že dostatočným spôsobom preukázal dodanie tovaru a daňové orgány dodanie nevyvrátili, pričom žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, ktorých vierohodnosť a preukaznosť správca dane spochybnil, čím sa dôkazné bremeno presunulo opäť na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z tohto ustanovenia Daňového poriadku vyplýva pre daňové orgány postup pri hodnotení dôkazov. Ide o proces, v ktorom daňové orgány vyhodnotia každý dôkaz samostatne a následne v kontexte s inými dôkazmi. Tento proces teda zahŕňa vyvodenie skutkových zistení z dôkazu a následne konfrontáciu týchto skutkových zistení so skutkovými zisteniami vyvodenými z iných dôkazov. V rámci tohto procesu daňové orgány taktiež vyhodnocujú hodnovernosť a dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, ako aj ich schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z iných dôkazov. Takýto proces hodnotenia dôkazov bol vykonaný, daňové orgány uviedli, k akým skutkovým zisteniam po vyhodnotení dôkazov dospeli a ako vec právne posúdili. Hodnotenie dôkazov podľa úvahy daňových orgánov je kritériom vyplývajúcim pre proces hodnotenia dôkazov z § 3 ods. 3 Daňového poriadku, a preto je nedôvodná žalobná námietka, že rozhodnutie je založené na domnienkach.
71. Daňové orgány žalobcovi nevytýkali, že konal vedome s rizikovými partnermi alebo že nevykonal všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo od neho možné očakávať, čo by bolo podstatné pre záver, že sa zúčastnil obchodných transakcií poznačených podvodom alebo že o takomto konaní mohol a mal vedieť. Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok stanovených v zákone o DPH a v tomto smere správnosť ich záverov žalobca argumentáciou prednesenou v správnej žalobe nevyvrátil. Pokiaľ žalovaný poukazoval na potrebnú obozretnosť v obchodnom styku, táto argumentácia bola prednesená len v súvislosti s tým, že je na daňovom subjekte, aby si dostatočne preveril svojich obchodných partnerov a zabezpečil si dostatočné podklady na preukázanie uplatňovaných daňových nárokov.
72. Daňové orgány preverovali splnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, pričom daňové orgány dospeli k preskúmateľným a správnym záverom o tom, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno by zaťažovalo správcu dane v prípade, ak by tvrdil, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva, čo daňové orgány v preskúmavanej veci netvrdili, teda k takýmto záverom nedospeli. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na záveroch o tom, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva. Správca dane dostatočne preveril dôkazy predložené žalobcom a spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu, keď poukázal na to, že predkladané dôkazy sú zmätočné a nevierohodné, najmä pokiaľ išlo o údaje o dodaní tovaru deklarovaným odberateľom do Maďarska.
Dôkazné bremeno sa po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov správcom dane presunulo opäť na žalobcu.
73. Žalobca namietal, že nestačí prepravu do iného členského štátu spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobili daňové orgány v tejto veci ale mali vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovených podmienok alebo preukázať jeho vedomosť o podvode na strane odberateľa. Správny súd k tejto skupine žalobných námietok opakovane uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie zaťažovalo žalobcu. Daňové orgány spochybnili ním predložené dôkazy a ich závery sú preskúmateľné a správne. Potvrdenia o prijatí tovaru a CMR doklady obsahujú viacero neúplných a rozporných údajov. Nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným odberateľom, pretože títo boli nekontaktnými subjektami a dodanie tovaru nepotvrdili, a neboli ani konkretizované konkrétne miesta v mestách Budapest a Nagykökényes, kde mal byť tovar deklarovaným dodávateľom dodaný. Žalobca sa k skutkovým okolnostiam, týkajúcim sa spolupráce s deklarovanými odberateľmi a konkrétneho dodania tovaru pre nich (z pohľadu miesta dodania) v zdaňovacom období 05/2019 nijako konkrétne nevyjadril ani v daňovej kontrole a v administratívnom konaní, a tieto skutočnosti neobjasňuje ani v správnej žalobe.
74. V rámci preverovania deklarovaného dodania tovaru a preverovania daňovým subjektom predložených dôkazov môže pre daňové orgány vyvstať potreba preveriť daňovým subjektom deklarované dodanie tovaru aj u deklarovaných odberateľov, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Keďže u žalobcu boli vykonané daňové kontroly aj za iné zdaňovacie obdobia, ktoré zdaňovaciemu obdobiu máj 2019 predchádzali, a v týchto boli podané maďarskej daňovej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, správca dane prihliadol na tieto zistenia. Z odpovedí maďarskej daňovej správy, zaslaných v iných zdaňovacích obdobiach, nepochybne vyplýva rovnaký záver, že deklarovaní odberatelia boli nekontaktní a na adresách, registrovaných ako sídlo spoločnosti, bolo len ich virtuálne sídlo a nebola tam dokumentovaná žiadna podnikateľská činnosť, skladové priestory a zamestnanci. Existencia takéhoto sídla sama o sebe nevylučuje možnosť dodania tovaru, avšak žalobca v prejednávanej veci vôbec neobjasňuje (a neobjasňoval to ani v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní) konkrétne okolnosti deklarovaného dodania tovaru aj z hľadiska konkrétneho miesta dodania tovaru, hoci práve žalobca mal obstarať prepravu cez osobu Y. X., teda on prepravcovi zadával informácie potrebné pre doručenie tovaru. Keďže išlo o oslobodenie od dane z titulu deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu, tieto skutočnosti mohol správca dane preveriť len z informácií poskytnutých príslušným správcom dane štátu, v ktorom mali sídlo deklarovaní odberatelia. Skutočnosť, že deklarovaní odberatelia nepreukázali, že tovar od žalobcu reálne prevzali, nemôže byť pričítaná na zodpovednosť daňového subjektu, avšak daňové orgány nemôžu pri vyhodnocovaní splnenia podmienok stanovených zákonom o DPH opomenúť tie zistenia, ktoré oznámi zahraničný správca dane na základe podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a tieto zistenia je potrebné vyhodnotiť v kontexte so zisteniami vyplývajúcimi z iných vykonaných dôkazov. Preto boli informácie o deklarovaných odberateľoch podstatné pri vyhodnocovaní splnenia podmienok pre deklarované oslobodenie od dane a nemožno ich opomínať v kontexte s inými skutkovými zisteniami, vyvodenými z iných dôkazov.
75. Je nepochybné, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno a úlohou daňových orgánov nebolo zistiť, ako sa žalobcom deklarované obchodné transakcie stali, ale len preveriť, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Daňové orgány pri preverovaní žalobcom tvrdených skutočností zistili také skutočnosti, ktoré vyvodili z vykonaného dokazovania, ktoré dostatočným spôsobom spochybnili vierohodnosť žalobcom tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov. Nebolo úlohou daňových orgánov pri spochybnení žalobcom predložených dôkazov vykonávať ďalšie dokazovanie a obstarávať dôkazy na preukázanie žalobcových tvrdení.
76. Žalobca v rámci žalobného bodu VI. uvádzal aj to, že správca dane preveroval dodanie tovaru prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a že dodanie tovaru žalobcom odberateľovi nebolo potvrdené (vzhľadom na jeho nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov maďarskému správcovi dane) nebolo však ani vyvrátené. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci správca dane nepodával žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ale vychádzal z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré boli zaslané v rámci iných daňových kontrol. Tieto odpovede boli logicky vyhodnotené a boli z nich vyvodené skutkové zistenia, ktorých správnosť žalobca nevyvrátil.
77. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu správnej žaloby a z dôvodov v nej uvedených, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
78. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
79. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.