Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5P-134-2021.pdf
PDF · 95.14 KB
Case nature
Subarea
5P/134/2021
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. N., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka Ľ. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, I. Z. a otec K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/A, D. - S., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Maloletý F. N., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého F., nar. XX.XX.XXXX, sumou 130 eur mesačne do rúk matky, a to vždy k 15. dňu v mesiaci, a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
III. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 24.09.2021 matka žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom ktorého by bolo, na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej, zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia a k dôvodom, pre ktoré sa rozhodla pre podanie návrhu uviedla, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, už počas trvania tehotenstva otec neprejavoval záujem ani o ňu ani o ešte nenarodené dieťa a otec maloletého si zároveň opakovane neplní vyživovaciu povinnosť, a to ani len v zákonnej výške zodpovedajúcej zákonnému minimu, preto má matka za to, že je nevyhnutné aby pomery účastníkov boli dočasne upravené neodkladným opatrením. Matka uviedla, že otec si od narodenia maloletého dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému, a to ani v naturálnej forme. Uviedla, že otec maloletého žije toho času u svojich rodičov v Bratislave a ona spolu s maloletým žijú sami v garsónke v Slovenskom Grobe. K problematike stretávania sa otca s maloletým uviedla, že otec maloletého neprejavuje žiadny záujem o stretávanie sa s maloletým a ani nemá záujem plniť si základné rodičovské povinnosti. Z vyššie popísaných dôvodov sa preto matka rozhodla požiadať cestou súdu o úpravu ich rodičovských práv a povinností tak, že maloleté dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa osobne stará od jeho narodenia a v jej starostlivosti neboli doposiaľ zistené žiadne nedostatky a okrem toho súdu navrhla, aby odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 € mesačne. K výdavkom, ktoré vynakladá v súvislosti so zabezpečením výživy a potrieb maloletého súdu uviedla, že výška pravidelných mesačných výdavkov u maloletého dosahuje sumu cca 525 EUR ( mlieko 60 €, plienky 50 €, poistka 15 €, strava 100 €, hygiena 100 €, oblečenie 200 €) a okrem toho má aj iné (nepravidelné/sezónne) výdavky na maloletého spojené so zakupovaním liekov, vitamínov, ošatenia, hračiek a pod., tiež výdavky spojené s bývaním, t.j. nájomné vo výške 400 €, mesačne, poplatky za
mobilný telefón vo výške 48 € mesačne a splátku úveru na osobný automobil vo výške 190 € mesačne. Matka uviedla, že čo sa týka jej príjmových pomerov, ako aj sociálnej situácie, tak je t. č. na rodičovskej dovolenke, pričom jej príjmy tvorí momentálne výplata prídavku na dieťa vo výške 25,00 € mesačne a okrem týchto príjmov inými príjmami nedisponuje, a tiež nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, predajom alebo prenájmom ktorého by si vedela zvýšiť svoj príjem, vlastní iba motorové vozidlo zn. Nissan Qasqai ktoré potrebuje na cesty za nákupom potravín jej a maloletému a za lekármi s maloletým. K príjmovým pomerom odporcu matka uviedla, že je toho času nezamestnaný.
2. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom vo veci samej, v rámci ktorého navrhla, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, aby súd určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude oprávnená matka a aby súd zaviazal otca maloletého povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 200,- EUR mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.10.2021 a zároveň povinnosťou uhradiť matke maloletého zameškané výživné za obdobie od 18.01.2021 až do dňa vyhlásenia rozhodnutia.
3. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom, predloženými dôkazmi a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a pohovor s nimi.
4. Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej dňa 08.10.2021 uvádza, že dňa 05.10.2021 bolo vykonané sociálne šetrenie v domácnosti matky maloletého. V domácnosti bola počas šetrenia prítomná matka a maloletý F.. Spoločne bývajú v prenajatej garsónke, kde má matka celkové mesačné výdavky 400€. V oblasti bydliska pani N. bývajú aj starí rodičia, ktorí matke finančne pomáhajú. Toho času bola matka nútená si požičať od svojich rodičov financie. Rovnako sa matka maloletého stretáva aj so širším rodinným okruhom, s ktorými majú pekné rodinné vzťahy a v prípade potreby sú matke nápomocní. S otcom dieťaťa nie je matka v kontakte vôbec, taktiež matke na maloletého otec neposiela žiadne výživné. Naposledy matka s otcom komunikovala v auguste. S otcom medzi sebou nedokážu vychádzať, preto sa otec maloletého vyjadril, že sa s ním nechce stretávať. Matka uviedla že jej minulý mesiac (september) prišli na účet peniaze z predĺženej materskej, tento mesiac jej nepríde už nič. Matka sa viac krát vyjadrila, že sa s otcom maloletého nechce hádať. Pán Meszároš pracuje podľa vyjadrenia matky v Rakúsku, avšak žiadne doklady ani potvrdenie o pracovnom pomere nedoložil. Aby mohla matka poberať dávky na dieťa, potrebuje mať maloletého zvereného do svojej osobnej starostlivosti. Matka otcovi mala už tri krát prostredníctvom SMS komunikácie poslať svoje číslo účtu, nakoľko potrebovala uhradiť výdavky na maloletého, to však otec odignoroval a peniaze jej neposlal ani raz. Matka sa vyjadrila, že jediné čo otec pre maloletého zakúpil, bola húpajúca vanička a monitor dychu. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť, otec má okrem maloletého F. šesťročného syna z predošlého vzťahu. Matka ďalej dodala, že si občasne chodí brigádne privyrobiť do reštaurácie v Slovenskom Grobe. Maloletý F. je veľmi čulé a hravé dieťa, podľa slov matky je pokojný a bezproblémový. Navštevuje detskú lekárku MUDr. Orlickú. Mal ekzematické problémy s pokožkou, zlatého stafylokoka a taktiež bol na vyšetrení slzných kanálikov, nakoľko mu stále slzili oči. Inými vážnejšími ochoreniami maloletý netrpí a je zdravý. Počas našej návštevy bol usmievavý a pokojný, naša prítomnosť mu neprekážala, nechal sa od kolíznej opatrovníčky popestovať na rukách a primeraným spôsobom si vyžadoval pozornosť. Kolízny opatrovník odporučil súdu, aby návrhu matky na neodkladné opatrenie vyhovel, nakoľko by sa v aktuálnej situácií mohla ocitnúť vo finančnej tiesni a tým by mohla byt' ohrozená starostlivosť o dieťa.
5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
15. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
30. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní.
31. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov dospel k záveru, že jej návrh je dôvodný. Súd má za to, že matka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi maloletým a rodičmi a pri rozhodovaní zobral do úvahy aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril, že odporúča návrhu matky vyhovieť, nakoľko by sa v aktuálnej situácií mohla ocitnúť vo finančnej tiesni a tým by mohla byt' ohrozená starostlivosť o dieťa. Matka žiadala neodkladným opatrením zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti najmä z dôvodu, že otec maloletého sa o neho od narodenia nezaujíma a od narodenia teda výlučnú starostlivosť o maloletého vykonáva ona. Matka zároveň žiadala určiť neodkladným opatrením výživné na maloletého, aby bola schopná pokryť jeho náklady a naplniť jeho potreby. Matka v návrhu uviedla, že je t. č. na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je momentálne prídavok na dieťa, mesačné náklady na maloletého na sumu 525 eur. Vzhľadom na to, že súd zveril maloletého neodkladným opatrením do starostlivosti matky, zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletého v sume 130 eur mesačne. V časti určenia povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého, súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, a z obsahu spisu sa súdu javí, že určené výživné uvedené zákonné obmedzenie napĺňa, preto síce vyhovel návrhu matky a uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého, avšak v nižšej sume, akú navrhla matka maloletého a jej návrh v zostávajúcej časti zamietol. Súd zdôrazňuje, že ustálenie výšky výživného bude predmetom skúmania a dokazovania v ďalšom konaní vo veci. Dovtedy s poukazom na §366 Civilného mimosporového poriadku súd otcovi uložil povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko toto rozhodnutie je podľa názoru súdu v súlade so zákonom ako aj v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, avšak rovnako tak bude predmetom skúmania v ďalšom konaní vo veci za účelom ustálenia výšky výživného podľa výsledkov dokazovania. V konaní vo veci samej bude súd rozhodovať o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností otca a matky k maloletému podľa výsledkov dokazovania. Súd zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie tak, ako v prípade meritórneho konania, v rámci ktorého je termín pojednávania vytýčený na deň 24.11.2021.
32. O trovách konania súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí (§ 58 Civilného mimosporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.