Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-82-2020.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: DIGITAL VIRGO SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Inflancka 4, 00-189 Varšava, Poľská republika, konajúcemu v Slovenskej republike prostredníctvom DIGITAL VIRGO SPÓLKA AKCYJNA, organizačná zložka, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 47 334 983, zastúpenému JUDr. Zuzanou Srnákovou, advokátkou, so sídlom Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, o zaplatenie 837,93€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti úroku z omeškania v sume 26,45€ a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-€ z a m i e t a .
II. Súd konanie v časti žalovanej istiny vo výške 837,93€ z a s t a v u j e .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na krátený súdny poplatok, o výške ktorého bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
l. Žalobca sa žalobou elektronicky doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.9.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 837,93€ spolu s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 3.9.2020 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€ a nahradiť trovy konania, titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca skutkovo svoj nárok odôvodnil tým, že na základe vykonaného auditu a kontroly svojho účtovníctva zistil, že súčasťou mesačnej fakturácie za telekomunikačné služby dodávateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, je na telefónnom čísle 0915604462 účtovaná aj položka „SMS Hra“, počínajúc od roku 2018 v rôznych mesačne fakturovaných sumách. Na základe uvedeného žalobca kontaktoval zodpovedného zástupcu dodávateľa spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktorý žalobcu inštruoval, že táto suma nepatrí dodávateľovi služby, ale tento ju preposiela na účet žalovaného a uvedenú fakturovanú sumu je potrebné reklamovať na adrese žalovaného. Žalobca reklamáciu vykonal, avšak žalovaný na predmetnú mailovú komunikáciu nereagoval. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny listom zo dňa 24.8.2020, ktorý žalovaný prevzal dňa 26.8.2020, s lehotou plnenia 7 dní od doručenia, ktorá uplynula dňa 2.9.2020. Žalovaná istina predstavovala súčet fakturovaných súm 27 faktúr adresovaných od dodávateľa služby Slovak Telekom, a.s. žalobcovi za dodané služby v období rokov 2018 -2020.
2. Pred otvorením pojednávania vo veci samej žalobca písomným podaním zo dňa 18.1.2021 zobral sčasti svoju žalobu späť, a to v časti žalovanej istiny vo výške 837,93€, z dôvodu, že medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. prišlo k dohode, ktorej predmetom bolo vrátenie žalovanej sumy žalobcovi a vystavenie dobropisu ako daňového dokladu. Žalobca uviedol, že dňa 8.1.2021 obdržal na účet žalovanú sumu istiny. Žalobca zotrvával na priznaní úrokov z omeškania v sume 26,45€ (9% ročne zo sumy 837,93€ od 3.9.2020 do 8.1.2021 = 128 dní omeškania), nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-€ a trov konania vo výške 6,70€ (krátená časť súdneho poplatku).
3. Podľa §145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4. Podľa 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
5. Súd v zmysle zákonných ustanovení uvedených v bodoch 3 a 4 zastavil konanie v časti žalovanej istiny vo výške 837,93€.
6. Žalovaný namietal v konaní svoju pasívnu právnu legitimáciu, uviedol, že nie je poskytovateľom SMS hier ako ani poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti podľa zákona č. 22/2004 Z.z. Žalovaný v súvislosti s namietanou SMS Hrou vystupuje iba ako technický realizátor, tzn. iba zabezpečuje technické riešenie služieb medzi poskytovateľom služieb (poskytovateľom SMS Hry) a poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti (spoločnosťou Slovak Telekom), medzi žalovaným a prípadným zákazníkom (žalobcom) nevniká žiaden vzťah, a už vôbec nie taký vzťah, ktorý by bol odplatný. Žalobca si služby s názvom „SMS Hra“ objednal u spoločnosti Slovak Telekom, ktorá je predajcom týchto služieb a ktorá žalobcovi poplatky za služby fakturovala s DPH, t.j. ako dodávateľ služby. Žalobca sa rozhodol aktivovať si tieto služby práve u spoločnosti Slovak Telekom, a tak medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou vznikol vzťah predajcu služieb a kupujúceho. K späťvzatiu žalovanej istiny došlo z dôvodu urovnania medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, ktorá vystavila dobropis, z čoho rovnako vyplýva nedostatok pasívnej legitimácie v prípade žalovaného. Žalovaný poukázal aj na nesprávnu výšku úrokov z omeškania požadovanú zo žalovanej istiny žalobcom, zákonná výška úrokov z omeškania pre obchodnoprávne vzťahy v súčasnosti je vo výške 8% ročne, nie 9% ročne ako nesprávne uvádza žalobca.
7. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
8. Podľa §60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
9. Žalobca je subjektom práva, ktorý kvalifikovane tvrdí, že jeho subjektívne právo bolo porušené alebo ohrozené, a zároveň označí v žalobe subjekt rušiteľa svojho práva - žalovaného. Formálnosť postavenia procesných strán spočíva v tom, že otázka ich vecnej legitimácie je predmetom súdneho dokazovania, súd v deklaratórnom rozhodnutí záväzne stanoví, čo je medzi procesnými stranami objektívnym právom a určí tak i otázku vecnej legitimácie strán sporu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, zodpovedajúci na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či práve označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým subjektívnym právom. Práve otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového dokazovania, v súdnom konaní sa dokazuje existencia žalobcovho subjektívneho práva a existencia subjektívnej právnej povinnosti žalovaného vo sfére hmotného práva.
10. V predmetom konaní súd prijal a stotožnil sa s námietkou nedostatku pasívnej právnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko ide o námietku legitímnu a plne dôvodnú. Z predložených listinných dôkazov procesného útoku - žalovaných faktúr je zrejmé, že spoločnosť Slovak Telekom ako dodávateľ fakturovala žalobcovi dodané služby „SMS Hry“ v období troch rokov, za ktoré žalobca dodávateľovi služby riadne faktúry uhradil, fakturované sumy boli aj s DPH, ktorá skutočnosť preukazuje, že Slovak Telekom bola reálnym dodávateľom predmetných služieb. Žalovaný nie je dodávateľom týchto služieb zákazníkom, vystupuje len ako technický realizátor, teda zabezpečuje technické riešenie služieb medzi poskytovateľom služieb a poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti, medzi žalovaným a
zákazníkom teda nevzniká žiaden právny vzťah. Dodávateľom služieb jednoznačne bola spoločnosť Slovak Telekom, v prípade ak táto fakturovala žalobcovi za služby, ktoré žalobca nevyužíval, bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu vzniklo na strane dodávateľa služieb, nie technického realizátora. Tvrdenie žalobcu, že malo dôjsť k inštruovaniu žalobcu zo strany Slovak Telekom, spočívajúce v tom, že fakturovanú sumu je potrebné reklamovať na adrese žalovaného, súd neprijal, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, týkajúci sa dodania služieb, ktoré žalobca nevyužíval, nevznikol a preto ani žalobca nemá legitímny nárok požadovať od žalovaného vrátenie zaplatených platieb za služby. Uvedený záver potvrdzuje aj skutočnosť, že k žalobcom späťvzatiu žalovanej istiny došlo na základe toho, že nárok žalobcu bol uspokojený zo strany spoločnosti Slovak Telekom, a to dohodou medzi uvedenými subjektami, čo potvrdzuje vzťah predajcu služieb (Slovak Telekom) a kupujúceho (žalobca) a súčasne vylučuje akékoľvek úvahy o možnosti vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie na stane žalovaného na úkor žalobcu. Rozhodnutie o dobropisovaní žalovanej sumy je rozhodnutím spoločnosti Slovak Telekom, za ktoré žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť, k vráteniu fakturovaných čiastok došlo medzi spoločnosťou Slovak Telekom a žalobcom, čo rovnako potvrdzuje nedostatok pasívnej právnej legitimácie žalovaného v predmetnom konaní, predmetom žaloby boli nároky žalobcu voči dodávateľovi služieb Slovak Telekom, založené ich vzájomným zmluvným vzťahom. Vzhľadom na uvedené žalobca sa nemôže aktívne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, spočívajúceho v úrokoch z omeškania vo výške 26,45€ ani nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-€.
11. O nároku žalobcu na krátený súdny poplatok súd rozhodol podľa §11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom od 1.5.2021, podľa ktorého poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa §11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70€.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa §256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zobral časť žaloby spočívajúcu v žalovanej istine späť z dôvodu uspokojenia jeho nároku zo strany iného subjektu ako žalovaného, teda procesné zavinenie zastavenia časti konania je na strane žalobcu a zostávajúci nárok žalobcu súd zamietol, teda úspech vo veci je plne na strane žalovaného.
13. O výške náhrady trov konania a výške kráteného súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.