Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-48Er-2866-2013.pdf
PDF · 72.8 KB
Case nature
Subarea
K2-48Er/2866/2013
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Thorpe recovery, družstvo, Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46 662 324, zast. JUDr. Juraj Rybár, advokát so sídlom Stráž 223, Zvolen, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, D. o vymoženie trov predchádzajúceho konania 99,58 eur a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad Stráž 223, Zvolen, sp. zn. EX 3090/2013, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.8.2013 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803 * 146866, vydaného Okresným súdom Košice II dňa 23.9.2013, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný.
2. Podaním doručeným tunajšiemu súd dňa 19.8.2019 oznámil súdny exekútor, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, vedený ma Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31 OdkK/383/2019 a žiadal exekučné konanie zastaviť s tým, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje. Rovnaké skutočnosti oznámil súdu povinný v podaní zo dňa 7.10.2019, v ktorom žiadal povoliť odklad a konanie zastaviť.
3. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR súd zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie sa po nebohom povinnom viedlo na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24D/697/2020. Uznesením sp. zn. 24D/697/2020, zo dňa 28.12.2021 bolo dedičské konanie právoplatne skončené – dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel, pričom dedičské konanie po poručiteľovi (v exekučnom konaní povinnom) bolo pre nemajetnosť zastavené. Ak zomrie povinný, ktorý je fyzickou osobou, v zásade je možné v exekúcii pokračovať proti jeho dedičom. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko
nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, lebo majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). V takomto prípade pre zastavenie exekúcie nestačí iba smrť povinného, ktorá spôsobuje zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, ale k tomuto nedostatku procesnej podmienky musí ako kumulatívna podmienka existovať aj preukázaná nemajetnosť povinného, ktorá v danom prípade vyplýva zo skutočnosti, že dedičské konanie po nebohom povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Pri splnení týchto dvoch podmienok je rozhodujúca práve tá skutočnosť, že povinný ako poručiteľ bol nemajetný, resp. zanechal majetok nepatrnej hodnoty, a z toho dôvodu súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
7. Súd dáva do pozornosti, že napriek skutočnosti, že podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh"), sa síce predmetná exekúcia začala pred 1.4.2017 a je vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak nemohlo dôjsť k jej zastaveniu v zmysle ZoUNEK, nakoľko povinný podal návrh na jej zastavenie o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, čo zakladá výnimku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, kedy rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Zároveň nastala v priebehu exekučného konania okolnoť – úmrtie povinného bez zanechania majetku, preto súd pri zastavení predmetnej exekúcie postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a v súlade s citovaným ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. V podaní zo dňa 19.8.2019 a opakovane zo dňa 7.5.2024 súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie si pri zastavení exekúcie neuplatňuje.
14. V zmysle vyššie citovaného znenia ustanovenia § 200 ods. 5 EP, nakoľko v danom prípade súd exekučné konanie zastavil, je povinný rozhodnúť aj o trovách exekúcie. Súd tak môže urobiť iba po tom, ako súdny exekútor oznámi súdu, či si uplatňuje trovy exekúcie v prípade, že mu v priebehu jej vykonávania vznikli a zároveň predloží súdu exekučný spis za účelom posúdenia účelnosti vynaložených
trov. Nakoľko súdny exekútor vo svojich podaniach zo dňa 19.8.2019 a 7.5.2024 výslovne uviedol, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
15. Záverom súd poznamenáva, že o návrhu súdneho exekútora zo dňa 14.3.2016 o uloženie poriadkovej pokuty povinnému a predvedenie povinného, ani o návrhu povinného na odklad exekúcie už nebude z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti rozhodovať.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
V zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C. s.p.).