Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-47-2019.pdf
PDF · 79.83 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Nám. M. Benku 2, Bratislava, proti žalovanej: U. O., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom F. X. XXA, L., o zaplatenie 584,27 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 584,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 22.05.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.04.2019, doplnenou dňa 07.09.2021 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) platobným rozkazom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 584,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 22.05.2018 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej už len ako „veriteľ“) a žalovaná uzatvorili dňa 20.11.2007 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, v rámci ktorej bolo žalovanej poskytnuté aj povolené prečerpanie k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach. Na základe uvedeného prišlo medzi veriteľom a žalovanou k uzatvoreniu samostatnej zmluvy o povolenom prečerpaní. Zo súčtu debetných a kreditných operácii na účte žalovanej vyplývalo, že rozdiel medzi nimi predstavuje ku dňu 25.08.2017 sumu 851,24 eura, z čoho suma 584,27 eura predstavovala istinu poskytnutého úveru, suma 87,93 eura poplatky, suma 144,52 eura úrok a suma 34,52 eura úroky z omeškania. Žalobca ako postupník si uplatnil z takto postúpenej pohľadávky len sumu 584,27 eura, predstavujúcu nesplatenú istinu povoleného prečerpania.
3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností k žalobe pripojil nasledovné listinný dôkazy, a to: zmluvu o postúpení pohľadávok, pokus o zmier zo dňa 13.02.2019, poštové podacie hárky, obchodné podmienky veriteľa, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, prehľad uskutočnených debetných a kreditných transakcií, zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 20.11.2007.
4. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a keďže žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie podľa C.s.p..
5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, a to i napriek tomu, že jej bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 30.06.2021.
6. Súd podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámil najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 13.10.2021 o 08:10 hod., č. dverí 4, keďže predmetom sporu bola pohľadávka žalobcu, ktorá neprevyšovala sumu 1 000,- eur, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia, čím boli splnené podmienky podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania.
7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, k nej pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov (napr. obchodného registra a podobne), na základe čoho zistil doleuvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
8. Veriteľ ako právnická osoba, podnikajúca v oblasti bankových služieb (vedenie bežných účtov, poskytovanie úverov atď.) a žalovaná ako fyzická osoba uzatvorili dňa 20.11.2007 v písomnej forme zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby (ďalej už len „zmluva o bežnom účte“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa zriadiť a viesť bežný účet pre žalovanú. Súčasne sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ po splnení podmienok poskytne žalovanej povolené prečerpanie k bežnému účtu, pričom dňa 27.01.2010 veriteľ oznámil žalovanej možnosť povoleného prečerpania k jej bežnému účtu s úrokovou sadzbou 17,90 % ročne.
9. Z prehľadu debetných a kreditných transakcií vyplývalo, že ku dňu 25.08.2017 súčet debetných transakcií predstavoval sumu 279 289,39 eura a súčet kreditných transakcií predstavoval sumu 278 438,15 eura. Rozdiel medzi nimi predstavoval sumu 851,24 eura, z čoho istina dlžného úveru predstavovala sumu 584,24 eura, poplatky sumu 87,93 eura, úrok v sume 144,52 eura a úroky z omeškania sumu 34,52 eura.
10. Uvedená pohľadávka bola dňa 21.05.2018 postúpení písomnou zmluvou z veriteľa na žalobcu, ktorý si žalobou uplatnil len nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru vo forme povoleného prečerpania.
11. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1 až 4), vznik záväzkových vzťahov (§ 488 až 491 ods. 1), postúpenie pohľadávky (§ 544), príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka absolútne obchodné záväzkové vzťahy (§ 261 ods. 6 písm. d)), zmluvu o úvere (§ 497 a nasl.), zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl.), omeškanie dlžníka (§ 365 a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorých mal súd za to, že verietľ a žalovaná uzatvorili dňa 20.11.2007 v písomnej forme zmluvu, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka, ktorá podľa § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka predstavuje absolútny obchodno- záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Okrem toho strany sporu uzatvorili aj zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu, ktorá podľa svojho obsahu predstavovala zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej veriteľ schválil žalovanej povolené prečerpanie s výškou úrokovej sadzby 17,90 % ročne. Vzhľadom na formu poskytnutého úver povoleným prečerpaním peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, sa zákon č. 258/2001 Z.z. na tento zmluvný vzťah nevzťahoval, okrem § 3 ods. 5 tohto zákona, ako aj § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe toho možno uzavrieť, že medzi veriteľom
a žalovanou vznikol kombinovaný obchodný záväzok so spotrebiteľským charakterom, vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte a na nej závislej zmluvy o úvere (resp. zmluvy o povolenom prečerpaní), čím bežný účet získal povahu kontokorentného účtu, a teda zriadenie kontokorentného účtu vrátane jeho vedenia sa spravuje ustanovenia zmluvy o bežnom účte a práva a povinnosti pri uskutočňovaní platieb v čase, keď majiteľ účtu nemá dostatok vlastných peňažných prostriedkov na svojom účte, sa spravuje ustanovenia zmluvy o úvere.
12. Súd považoval za nesporné, že veriteľ si v zmysle uzatvorenej zmluvy splnil svoj záväzok a umožnil žalovanej čerpať peňažné prostriedky, ktorá takto poskytnuté peňažné prostriedky aj čerpala, čím si veriteľ podľa § 324 Obchodného zákonníka splnil svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas, na základe čoho vznikla žalovanej povinnosť vrátiť veriteľovi ním poskytnuté peňažné prostriedky vrátane úrokov. Žalovaná si uvedenú povinnosť podľa § 324 Obchodného zákonníka nesplnil riadne a včas, rozdiel v sume 878,06 eura medzi súčtom debetných a kreditných operácii v rámci povoleného prečerpania veriteľovi nevrátila. Žalobca si však z dlžnej sumy uplatnil len istinu dlžného úveru v sume 584,27 eura.
13. Na základe uvedené súd nepovažoval za potrebné skúmať, či veriteľ/žalobca mohol od žalovanej požadovať úroky alebo iné poplatky podľa § 4 ods. 4 zákona č. 25/2001 Z.z., keďže na žalobcom uplatnenú sumu by to nemalo žiaden vplyv, a preto súd žalobu žalobcu považoval za plne dôvodnú a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 584,27 eura z titulu vrátenia veriteľom poskytnutého úveru žalovanej formou povoleného prečerpania vo výške istiny takto poskytnutého úveru (teda bez úrokov a iných poplatkov).
14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si súdom priznanú peňažnú povinnosť podľa § 324 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 369 Obchodného zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, resp. vo výške ustanovenej nariadením vlády, teda vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
15. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovanej s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 9 % ročne.
16. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania len vo výške 8 % ročne, súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8 % ročne, a to odo dňa 22.05.2018 až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi.
17. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.