Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/94/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Peter Kuna, súdny exekútor, so sídlom Miletičova 20, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 42 354 811, práv. zast.: LÖWY & LÖWY s. r. o., Slovackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, proti povinnému: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 776 005, o vymoženie 42,-Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová, so sídlom exekútorského úradu Šarišská 6, 829 01 Bratislava, pod sp. zn. 416EX 44/2021, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. 06. 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. 06. 2021 vo výroku III. m e n í tak, že oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 30,-Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Vo zvyšku súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. 06. 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. 06. 2021 vyššia súdna úradníčka návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovela a exekúciu zastavila podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). Výrokom II. oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznala a výrokom III. oprávnenému uložila povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 80,50 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že oprávnený a povinný zhodne uviedli, že došlo k úhrade sumy 42,-Eur ako trov starej exekúcie. Z preskúmania skutkového stavu veci bolo zrejmé a nepochybné, že povinným (Slovenská konsolidačná a.s.) bola suma 42,-Eur, na zaplatenie ktorej bol povinný zaviazaný exekučným titulom, uhradená bezhotovostným bankovým prevodom dňa 30. 07. 2020, na účet požadovaný súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kunom (oprávneným): číslo SK79 0200 0000 0032 1638 8351, s identifikačnými údajmi platby: 103722005, trovy EX 10372/2005, t.j. v čase ešte pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie (11. 01. 2021), teda ešte pred samotným začiatkom exekučného konania. Keďže k uspokojeniu pohľadávky oprávneného došlo zo strany povinného ešte pred začiatkom exekučného konania, je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie oprávneného podaný na súd bol nedôvodný. Na margo tvrdenia oprávneného, že neuvedením variabilného symbolu zo strany povinného nebolo možné oprávneným prijatú platbu identifikovať a dlh povinného v systéme viesť ako zaplatený, vyššia súdna úradníčka poukázala na to, že takáto obrana oprávneného nemôže obstáť, a to už len s poukazom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej používanie a správne označovanie symbolov v platobnom styku slúži na presnejšiu identifikáciu platieb (pohľadávok), avšak z hľadiska právnych následkov týkajúcich sa splnenia dlhu (povinnosti) - nesplnenie, resp. zlé označenie platby akýmkoľvek symbolom (variabilný, konštantný alebo špecifický) - je irelevantné. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný v konaní sp. z. zo

dňa 27.05.2015). V tomto smere poukázala napríklad aj na závery uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. , zo dňa 11. 01. 2021. Z uvedených dôvodov exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavila. K náhrade trov exekúcie účastníkov konania uviedla, že vzhľadom na zastavenie exekúcie bol v plnom rozsahu úspešným účastníkom povinný (100 %). Voči oprávnenému tak vznikol povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov. Povinný však nijaký nárok v tomto smere neuplatnil. Oprávnený v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie znovu poukázal na trovy exekúcie, najmä trovy právneho zastúpenia 42,- Eur a iné trovy konania (súdny poplatok) vo výške 16,50 Eur (všetko uplatnené už podaním návrhu na vykonanie exekúcie), prípadne na ďalšie trovy konania vyplývajúce zo spisu (výšku neoznámil). Ohľadom trov súdneho exekútora na základe uvedených skutočností dospela k záveru to, že vznik nároku súdneho exekútora na náhradu odmeny a paušálnych výdavkov (ktorý začal vykonávanie exekúcie napriek tomu, že vymáhaný nárok bol splnený), možno pričítať práve a výlučne oprávnenému, ktorého je preto potrebné zaviazať na ich náhradu (§7 ods. 1, § 22 ods. 1 Vyhlášky). Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v prípade splnenia vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 40,50 Eur (odmena súdneho exekútora 10,50 Eur, náhrada hotových výdavkov 30,-Eur); v prípade neuhradenia vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, predbežné trovy exekúcie vyčíslil vo výške 80, 50 Eur (odmena súdneho exekútora 20,50 Eur, náhrada hotových výdavkov 60,- Eur), s upozornením, že prípadne môžu byť vyššie. Súd preto rozhodol tak, že zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 80,50 Eur (odmena súdneho exekútora 20,50 Eur, náhrada hotových - paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur), tak ako je vo výroku III. tohto uznesenia.

2. Proti výrokom II. a III. uznesenia vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho určenia trov exekúcie. Uviedol, že primárnym dôvodom, pre ktorý prišlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, bola tá skutočnosť, že povinný nezaplatil trovy starej exekúcie riadne, nakoľko tak ako vyplýva z jeho podania, resp. z jeho príloh, najmä zo záznamu z interného systému povinného (vtedajšieho oprávneného) tieto zaplatil pod nesprávaným variabilným symbolom. V dôsledku nezaplatenie resp. neuhradenia pod správnym variabilným symbolom, nebol oprávnený schopný spárovať platbu, a teda evidovať pohľadávku ako vymoženú. Nakoľko oprávnený neevidoval úhradu trov starej exekúcie, t. j. predmetnú platbu, najmä s ohľadom na princíp hospodárnosti, v záujme zachovania právnej istoty a predchádzania zbytočných sporov, opätovne vyzval povinného (vtedajšieho oprávneného), aby v dodatočne jemu poskytnutej lehote, zaplatil trovy starej exekúcie. Pri tom ho opätovne oboznámil s upovedomením o zastavení trov exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie a o oznámení o ukončení exekučného konania, ako i o tom, že výzva na úhradu trov starej exekúcie predstavuje exekučný titul, na podklade ktorého je súdny exekútor oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Povinný (vtedajší oprávnený) na predmetnú výzvu nereagoval, a to napriek tomu, že mu bola riadne doručená 09. 09. 2020. Povinný oprávneného ani len neinformoval, že realizoval úhradu pod zlým variabilným symbolom, čím by opätovne mohol zabrániť podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Považujeme pritom za potrebné zdôrazniť, že oprávnený voči danému povinnému eviduje niekoľko desiatok pohľadávok (v rovnakej výške z titulu paušálnych trov exekúcie), a preto je ich potreba uhrádzania pod konkrétnym variabilným symbolom viac ako žiaduca. S ohľadom na to, že povinný nezaplatil (neuhradil) trovy starej exekúcie riadne, resp. že úhrada, na ktorú poukazuje povinný (vtedajší oprávnený) nebola spárovaná s predmetnou exekúciou, a to napriek jasným a určitým platobným údajom ostali predmetné trovy starej exekúcie nezaplatené. Z tohto dôvodu, pre vymoženie svojho nároku, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Predmetnú situáciu nemožno ani len stotožňovať s rozhodnutím správneho senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , na ktoré poukázala vyššia súdna úradníčka. Navyše situácia je odlišná v tom, že v citovanom rozhodnutí prišlo k nesprávnej identifikácií z hľadiska konštantného symbolu. Z obsahu odôvodnenia uznesenia jednoznačne vyplýva, že jeho pohľadávka bola uhradená pred začatím exekúcie, dokonca je potrebné konštatovať, že pohľadávka bola uhradená ešte pred začatím samotného exekučného konania. Podstatnou skutočnosťou zostáva, že povinný je dlžníkom voči oprávnenému v rozsahu niekoľko tisíc súm v podobe trov zastavenej starej exekúcie (ktoré však vzhľadom na ich jednotnú výšku stanovenú zákonom), nie je možné identifikovať/spárovať iným spôsobom, ako priradením variabilného symbolu. Všetky vyššie uvedené skutočnosti tak jednoznačne vylučujú, že povinný zavinil zastavenie exekúcie, a teda by bolo namieste ho zaviazať na náhradu trov exekúcie. Zdôraznil tiež, že ustanovenie § 199c ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku má byť aplikované ako „ultima ratio.“ Za žiadnych okolností

nemožno považovať za správny záver súdu o tom, že to bol oprávnený ktorý zavinil trovy exekúcie. Všetky vyššie uvedené skutočnosti sa dotýkajú nesprávneho právneho posúdenia nielen, čo do výroku III. napadnutého uznesenia, ale aj čo do výroku II. Napadnutým uznesením bola ďalej priznaná súdnemu exekútorovi okrem náhrady hotových výdavkov aj odmena z vymoženej pohľadávky v sume 20,-Eur, čo je v priamom rozpore s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd sám v odôvodnení uznesenia zdôraznil, že povinný splnil nárok oprávneného ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. exekúcia nebola začatá dôvodne. Pokiaľ bol teda nárok oprávneného splnený už pred začatím exekučného konania, nemôže mať súdny exekútor nárok na odmenu priznanú súdom vo výške 20,50 Eur, keď v konaní nevymohol ani časť pohľadávky, ale môže mu prislúchať len nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 60,-Eur. Zo samotného odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia je jednoznačne zrejmé, že súdny exekútor nevymohol v exekučnom konaní, ani časť nároku, ktorý bol predmetom návrhu na vykonanie exekúcie.

3. Povinný vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že s napadnutým uznesením sa plne stotožňuje, pretože úhrada bola vykonaná pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

4. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti nevyjadril.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

12. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

13. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.

14. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

15. Podľa vyhlášky MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a

o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur.

16. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

17. V dôsledku podanej sťažnosti do výrokov II. a III. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § a nasl. , preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že sťažnosť je čiastočne dôvodná, a preto napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

18. Vychádzajúc z obsahu podanej sťažnosti je zrejmé, že oprávnený nesúhlasí s právnym posúdením veci vyššou súdnou úradníčkou v otázke priznania nároku na náhradu trov exekučného konania v nadväznosti na posúdenie dôvodnosti začatia predmetnej exekúcie. Z obsahu spisu je nesporné, že návrhom na začatie exekúcie doručeným exekučnému súdu dňa 11. 01. 2021 oprávnený uplatnil na vymoženie pohľadávku v sume 42,-Eur s príslušenstvom voči povinnému na podklade exekučného titulu: Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX -61 (pôvodné číslo spisu: EX 372/2002, sp. zn. Okresného súdu Nitra: Er 872/02) zo dňa 07. 04. 2020 (ďalej len „exekučný titul“). V exekučnom titule bola určená povinnosť vykonať úhradu do 60 dní od ukončenia exekučného konania na účet exekútora číslo SK79 0200 0000 0032 1638 8351, VS 103722002, ktorý je vedený vo Všeobecnej úverovej banke a.s. Ďalej medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 30. 07. 2020 povinný uhradil oprávnenému bezhotovostným bankovým prevodom sumu 42,-Eur ako trovy starej exekúcie, na ktorých úhradu bol povinný vyzvaný exekučným titulom. Je tak nepochybné, že k úhrade vymáhanej pohľadávky došlo ešte pred začatím exekučného konania, t.j. pred podaním návrhu na začatie exekúcie.

19. Napriek úhrade vymáhanej pohľadávky, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, čo neskôr odôvodnil tým, že v čase podania návrhu nemal vedomosť o úhrade pohľadávky z dôvodu, že povinný úhradu uskutočnil k nesprávnemu variabilnému symbolu, v dôsledku čoho oprávnený túto platbu nepriradil k exekučnému titulu a hoci povinného opätovne vyzval na úhradu, tento na jeho výzvu nereagoval. Oprávnený tak mal za to, že návrh na vykonanie podal dôvodne, a preto následné zastavenie exekúcie mu nemožno pričítať. S uvedeným názorom oprávneného sa však súd prvej inštancie nestotožnil a naopak súhlasí právnym záverom prezentovaným vyššou súdnou úradníčkou v napadnutom uznesení, že exekúcia nebola začatá dôvodne, pretože vymáhaná pohľadávka bola uhradená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a teda oprávnený na jednej strane nemá nárok na náhradu trov exekučného konania a na strane druhej je povinný znášať trovy súdneho exekútora.

20. Všeobecne možno povedať, že variabilný symbol je číslo, na základe ktorého vie príjemca platby túto platbu identifikovať (napr. vie platbu priradiť ku konkrétnej pohľadávke), avšak z hľadiska právnych následkov týkajúcich sa splnenia dlhu (povinnosti), nesplnenie resp. zlé označenie platby akýmkoľvek symbolom (variabilný, konštantný alebo špecifický) považuje súd prvej inštancie za irelevantné. Tento právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27. 05. 2015, na ktorý poukázala aj vyššia súdna úradníčka a s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj súd prvej inštancie, pretože nezistil také skutkové okolnosti, ktoré by vylučovali aplikáciu tohto právneho záveru Najvyššieho súdu SR aj na prejednávanú vec. Možno súhlasiť s oprávneným, že vo veci rozhodovanej Najvyšším súdom SR bolo sporným nesprávne použitie konštantného symbolu, Najvyšší súd SR však svoj záver formuloval všeobecne vo vzťahu k akémukoľvek symbolu (variabilný, konštantný alebo špecifický), ktorý sa používa na identifikáciu platby. Tento právny názor nebol v ďalšej súdnej praxi prekonaný.

21. Podporne súd prvej inštancie poukazuje i na , v zmysle ktorého „peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.“ Pre zánik peňažnej pohľadávky splnením tak postačuje jej pripísanie na účet veriteľa, čo sa v predmetnom prípade stalo dňa 30. 07. 2020, t.j. pred podaním návrhu na začatie exekúcie. Nesprávne

uvedenie variabilného symbolu tak neznamená, že nedošlo k plneniu. V tomto smere je potrebné ďalej poukázať aj na to, že oprávnený platbu prijatú od povinného k nesprávnemu variabilnému symbolu povinnému nevrátil, ale túto úhradu si ponechal, a teda prijal plnenie poskytnuté povinným. Napokon treba spomenúť i to, že nesprávnosť variabilného symbolu spočívala v nesprávnom uvedení jedného čísla. Pokiaľ by si teda súd prvej inštancie osvojil právny názor oprávneného, že dlh možno považovať za splnený len, ak je uhradený aj k správnemu variabilnému symbolu, považoval by takýto prístup nielen za prísne formálny, ale aj nemajúci oporu v žiadnej právnej norme.

22. V neposlednom rade súd prvej inštancie prihliadol i na to, že nevedomosť oprávneného o úhrade vymáhanej pohľadávky nespočívala v objektívnej okolnosti, ale v podstate spočívala v nemožnosti resp. neschopnosti oprávneného spracovať v jeho internom systéme niekoľko desiatok pohľadávok (v rovnakej výške z titulu paušálnych trov exekúcie) uhrádzaných povinným, za čo však podľa názoru súdu prvej inštancie nenesie zodpovednosť povinný. Súčasne oprávnený mal dostatočný časový priestor (od úhrady vymáhanej pohľadávky do podania návrhu na začatie exekúcie uplynulo viac ako 5 mesiacov), aby nesprávne priradenú platbu identifikoval a priradil ju k správnemu exekučnému titulu, k čomu pristúpil až v priebehu exekúcie.

23. Vzhľadom na to, že povinný si dlh riadne splnil ešte pred začiatkom exekučného konania, čo však oprávnený nereflektoval, a rovnako tak s poukazom na to, že nespárovanie danej úhrady povinného v systéme oprávneného nie je možné považovať dôvod pre opodstatnenosť a dôvodnosť samotného návrhu na vykonanie exekúcie, a následne na jeho základe viesť exekúciu (ktorá bola správne a zákonne voči povinnému zastavená), súd prvej inštancie má za to, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, v dôsledku čoho oprávnený s poukazom na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku nemá nárok na náhradu trov exekučného konania. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti výroku II. napadnutého uznesenia vyhodnotil ako nedôvodnú.

24. Z vyššie uvedených dôvodov potom s poukazom na § 199c ods. 2 Exekučného poriadku bolo potrebné oprávneného zaviazať aj na náhradu trov súdneho exekútora, ktorý začal vykonávanie exekúcie napriek tomu, že vymáhaný nárok bol splnený. Napadnuté uznesenie vo výroku III. tak súd prvej inštancie považuje v časti povinného subjektu na náhradu trov exekúcie za vecne správne.

25. Dôvodom na zmenu sťažnosťou napadnutého uznesenia je však skutočnosť, že vyššia súdna úradníčka rozhodla nesprávne o samotnej výške trov exekúcie, na zaplatenie ktorých v prospech súdneho exekútora zaviazala oprávneného, keď vychádzala z § 7 ods. 1 vyhlášky (odmena 20 % z vymoženého plnenia). K zastaveniu predmetnej exekúcie súdom ale došlo z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, správne tak mala postupovať v zmysle § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky. Poverenému súdnemu exekútorovi preto patrí náhrada výdavkov vo výške 30,-Eur, ktorá spočíva v náhrade paušálnych výdavkov vo výške 30,-Eur (50 % zo sumy 60,-Eur). Súd súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov nenavýšil o 20 % DPH, keďže súdny exekútor nie je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Súd odkazujúc na svoj predchádzajúci výklad o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie zaviazal na úhradu týchto trov oprávneného, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným v rámci exekúcie a súčasne ide o dôvod, ktorý možno v časti nároku súdneho exekútora na úhradu jeho trov v tomto konaní podľa §199c ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať.

26. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie sčasti zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. 06. 2021 tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a vo zvyšku podanú sťažnosť oprávneného zamietol.

27. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi konania uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).