Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-316-2021.pdf
PDF · 105.75 KB
Case nature
Subarea
11CoP/316/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/A, X., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., so sídlom Holubyho 35, Pezinok, a v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: otec - E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/A, X. a matka - W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/A, X., zastúpená ATRIA LEGAL, s.r.o. so sídlom Moyzesova 4/A, Pezinok, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz priblíženia sa matky k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 5P/83/2021-54, zo dňa 29.06.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5P/83/2021-54, zo dňa 29.06.2021, uložil matke povinnosť vedome sa nepribližovať k maloletej W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/A, X., na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. h/, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Konštatoval, že obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť je ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom aj túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako dôvodný, keď považoval za osvedčené, že maloletá má s matkou veľmi komplikovaný a vážne narušený vzťah, odmieta prítomnosť matky a stretávanie sa s ňou. Prihliadol na zdravotný stav maloletej, ktorá pravidelne navštevuje psychológa z dôvodov poruchy stravovania a sebadeštruktívneho konania s tým, že sebadeštrukčné správanie sa u maloletej začalo prejavovať častejšie, a opakovane si pri stresových situáciách ubližuje. Zohľadnil skutočnosť, že maloletá nebola konfrontovaná matkou po dlhšiu dobu, a počas tohto obdobia sa jej stav výrazne zlepšil, keď u nej absentovali predchádzajúce poruchy príjmu potravy. Matka po dlhej dobe neohlásene maloletú navštívila a následkom vzniknutého incidentu si maloletá fyzicky vážne ublížila. Prihliadol na prežívanie maloletej, ktorá matku odmieta, cíti paniku, ak začuje jej hlas, nemôže sa nadýchnuť, cíti úzkosť, praje si, aby akýkoľvek styk matky s ňou bol zamedzený. Zdôraznil, že vo všetkých konaniach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je prioritný záujem dieťaťa. Návrhu vyhovel z dôvodu potreby ochrany maloletej. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písmeno b), f) a h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci, porušil princíp opodstatnenosti a proporcionality neodkladného opatrenia, princíp rovnosti sporových strán, ktorý spočíva v absencii kvalifikovaného poučenia. Nesúhlasila s tvrdeniami otca o dôvodných obavách o psychickú integritu a zdravie maloletej W.. V súvislosti s incidentom zo dňa 07.09.2018, poukázala na rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Pezinok a vedené trestné konanie pod číslom ČVS: ORP 231/1-VYS-PK-2020, ktoré inicioval otec dňa 20.07.2020, pričom v priebehu vyšetrovania bolo vykonané dokazovanie znalca z odboru klinická psychológia detí, so záverom, že maloletá W. netrpí a v minulosti netrpela syndrómom týranej osoby. Trestné konanie bolo právoplatne zastavené dňa 03.12.2020 z dôvodu, že skutok sa nestal. Tvrdenia otca, že príčinou zlého zdravotného stavu maloletej je psychické týranie matkou, považovala za nepreukázané a vysoko zavádzajúce, vychádzajúce len z vnútorného presvedčenia otca, ktorý nerešpektuje stanovený lekársky predpoklad ani odborné znalecké zistenia. Poukázala na to, že z lekárskej správy U.. V. zo dňa 06.07.2020 vyplýva, že W. bola diagnostikovaná okrem poruchy príjmu potravy a depresie aj diagnóza: iné problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti vrátane rodinnej situácie rozpadnutie rodiny odlúčením a rozvodom ako pravdepodobný dôvod vzniku psychických problémov maloletej. Zdôraznila, že zdravotný stav maloletej sa zhoršil v dobe, kedy bola v starostlivosti otca, bez priameho osobného kontaktu s ňou a pričinením z jej strany. Uvedené vyplýva aj z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom otec detailne opisuje psychické príkoria a traumy spôsobované maloletej, incidentom zo dňa 07.09.2018. Nesúhlasila s tvrdením, že k zlepšeniu zdravotného stavu maloletej a rodinnej situácie došlo po jej odchode zo spoločnej domácnosti s poukazom na predložené lekárske správy, z ktorých vyplýva, že zdravotný stav maloletej sa nezastabilizoval, ani nezlepšil. Uviedla, že v lete 2020 došlo k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu, kedy bola opakovane liečená ambulantnou formou na psychiatrii NÚDCH Bratislava a následne hospitalizovaná (máj a júl 2020) a kontrolu absolvovala v auguste 2020. Čas hospitalizácie maloletej je v rozpore s tvrdením otca o zlepšení jej zdravotného stavu v čase, kedy nebola konfrontovaná s ňou. Za zarážajúce považovala tvrdenie, že zdravotný stav W. je podmienený psychickým a fyzickým terorom z jej strany, pričom ak by tomu tak bolo, W. by musela po jej odchode prosperovať a jej liečba by sa nebola dostala do štádia akútnej hospitalizácie s ohrozením života. Uviedla, že po ukončení rozvodového konania poskytla maloletej priestor a nevyhľadávala s ňou osobný kontakt. Súdom neobmedzený styk s maloletou sa nerealizoval vôbec a ku dňu podania odvolania sa naďalej nerealizuje. V priebehu roka a pol sa s maloletou stretla len vtedy, keď prišla vyzdvihnúť alebo priniesť maloletého F. k otcovi alebo ak ju v ojedinelých prípadoch požiadala samotná maloletá. K udalosti zo dňa 11.04.2021 uviedla, že dňa 10.04.2021 prišla do rodinného domu vo X. za synom, aby ho vyzdvihla na plánované spoločné aktivity a kým na neho čakala uvidela v detskej izbe W., zaklopala a vošla dnu. Do izby vstúpila so zámerom navrhnúť jej jazdu na koni, v snahe vytvoriť spoločnú príležitosť realizovať záujmovú činnosť, ktorú maloletá obľubovala. Maloletú našla plakať v posteli, úplne prirodzene, až inštinktívne sa jej spýtala čo ju rozrušilo a prečo plače, maloletá odpovedala potichu, nebolo jej rozumieť, bola utrápená, ale milá a pozerala na ňu cez uplakané oči. Opísaná situácia trvala maximálne 5 minút. Z detskej izby odišla sama, pretože syn bol pripravený na odchod. Poprela, že by bola z izby vyvedená násilím, že by sa maloletej dotýkala a kontaktovala ju proti jej vôli. O tomto incidente sa dozvedela až na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 20CoP/17/2020. Skutočnosť, že maloletá si ubližuje (reže sa) a má sebadeštruktívne chovanie už dlhšiu dobu sa dozvedela až z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdravotný stav maloletej ju veľmi trápi, avšak nepovažovala za adekvátne obmedzenie práva na osobnú slobodu na jej úkor pripisovať veciam, ktoré nemohla ovplyvniť. Poukázala na podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, potrebu osvedčenia, že by bolo ohrozené právo strany sporu, a na nevyhnutnosť a naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V danom prípade, podľa jej názoru, časový odstup dovoľuje vyvrátiť obavu otca z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď otec mal už dlhšiu dobu vedomosť, že si dieťa, keď je pod tlakom alebo následkom stresu, ubližuje. Dala do pozornosti, že otec na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave dňa 02.06.2021, vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom navrhol rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 12P/240/2018, potvrdiť ako vecne správny a identická skutočnosť vyplýva aj z písomného vyjadrenia jeho právneho zástupcu vo veci samej zo dňa 20.05.2021. Poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zisťoval skutočný stav veci a v odôvodnení rozhodnutia v časti styku matky s maloletými deťmi konštatoval, že nezistil skutočnosti, ktoré by toho času vyžadovali nariadiť konkrétnu úpravu styku matky s maloletými deťmi. Následne necelý mesiac po ukončení
konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na čas po rozvode manželstva sa otec neodkladným opatrením odvoláva na jej vstup do izby maloletej, ktorú opisuje ako bezodkladnú potrebu zabezpečenia preventívneho opatrenia na ochranu psychického a fyzického zdravia maloletej. Mala za to, že otcom tvrdený život ohrozujúci počin z jej strany voči maloletému dieťaťu zo dňa 11.04.2021, nespĺňa kritérium bezodkladnosti ani hrozby bezprostrednej ujmy, keď na rovnakom skutkovom základe a za nezmenených skutkových okolností otec v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode dňa 02.06.2021 žiadal zveriť maloletú W. do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a styk matky s maloletou navrhol ponechať ako neobmedzený. Za osvedčenú považovala skutočnosť, že maloletej bolo dňa 11.04.2021 o 18.55, na poliklinike v Pezinku, odborne ošetrené rezné poranenie pravej ruky v oblasti predlaktia spôsobené ostrým predmetom s neurčeným úmyslom. Táto skutočnosť však sama o sebe, podľa jej názoru, nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, keď potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami otec neosvedčil takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo konanie matky namierené voči telesnej alebo duševnej integrite maloletej, keď v prvom rade maloletá si vedome ublížila sama. Rovnako tak čas, kedy bola v rodinnom dome otca a čas kedy boli zranenia maloletej W. odborne ošetrené nekorešpondujú bezprostredne s príčinou a následkom prezentovaným otcom. Poukázala na stanovisko Centra pre deti a rodiny Pezinok o vedení prípadu SDD148/2018-PK, zo dňa 23.04.2021, zaoberajúce sa aj určitými dozvukmi vplyvu ťažkostí so školským predmetom vo vzťahu k zhoršeniu psychického stavu maloletej, keď sa argumentácia maloletej javí ako veľmi nepravdepodobná, nakoľko situácia ohľadom ťažkostí v spomínanom predmete je vyriešená a otec aktívne komunikuje so školou a triednou učiteľkou. U. za to, že tvrdenia otca o psychickej poruche matky a zlom zdravotnom stave maloletej W. a jeho úvahy o možných následkoch, príčinách, zámeroch matky v súvislosti s ohrozením zdravia a telesnej integrity maloletej, nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na princíp proporcionality pri nariadení neodkladného opatrenia a konštatovala, že strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany oprávnených záujmov. Namietala, že súd sa nezaoberal vznikom neprimeranej ujmy obmedzením jej práv, keď v odôvodnení uznesenia len konštatuje, že obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť je ex-lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Za zakázané správanie pravdepodobne odvodzoval nariadený zákaz priblíženia matky k maloletej W.. Mala za to, že neohlásená návšteva v detskej izbe maloletej nemôže byt považovaná za zakázané správanie, ktorým by bola ohrozená integrita maloletého dieťaťa. Za osvedčenú vyhodnotila len tú skutočnosť, že samodeštrukčné správanie sa maloletej začalo prejavovať častejšie. Zdôraznila, že maloletá pred CDR udávala za dôvod ublíženia si problémy v škole. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď sa tvrdením maloletej, ktorej telesná integrita je uznesením chránená, nezaoberal. Dané rozhodnutie, podľa jej mienky, vážne zasahuje do jej práva na osobnú slobodu. Namietala nedostatočne a nekvalifikované poučenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keď trvanie neodkladného opatrenia nie je apriori nijako limitované a rozhodnutie konzumuje rozhodnutie vo veci samej, kedy vydaním neodkladného opatrenia súd prvej inštancie poskytol žalobcovi plnohodnotnú súdnu ochranu a zabezpečil trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Namietala, že povinnosťou súdu bolo v súlade s ustanovením 337 ods. 1 CSP poskytnúť kvalifikované poučenie o možnosti podať návrh vo veci samej. Mala za to, že absenciou danej obligatórnej poučovacej povinnosti v napadnutom rozhodnutí došlo v porušeniu rovnosti strán sporu a zmareniu procesných oprávnení na podanie žaloby vo veci samej a porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť stotožňujúc sa s jeho závermi. Považoval za nepochybné, že maloletá trpí psychickými problémami, ktoré sa prejavujú sebadeštrukciou, poruchami príjmu potravy, depresiami, stavmi paniky alebo úzkosti, čo vyplýva z lekárskych správ. Tiež je nepochybné a zo správ ÚPSVaR Pezinok a Centra pre deti a rodiny Pezinok vyplýva, že maloletá odmieta prítomnosť matky a stretnutie ňou, po ktorom pociťuje stavy úzkosti a paniky. Rovnako považoval za zrejmé, že u maloletej nejde o chvíľkový stav, kedy v citlivom veku bezdôvodne začala odmietať prítomnosť matky a žiadala o zákaz priblíženia. Situácia trvá od roku 2018 a psychické problémy neboli u maloletej vyvolané jednorazovým zlyhaním matky, ale ide o dlhodobý stav. Poukázal na to, že maloletá bola vypočutá aj v konaní o rozvod a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode, pred odvolacím súdom dňa 02.06.2021, z ktorého výsluchu vyplynulo, že odmieta stretnutia s matkou, chce, aby jej bol nariadený zákaz styku a vyjadrila sa, že pri kontakte s matkou má búšenie srdca a panické prejavy strachu a z tohto dôvodu navštevuje psychológa. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.06.2021, sp. zn 20CoP/17/2020. Vyslovil názor, že matka zľahčuje psychické ochorenie maloletej, ktoré je dlhodobého charakteru a k jeho
vyliečeniu nedochádza za krátky čas. Skutočnosť, že matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti však neznamená, že maloletá nevnímala situáciu okolo rozvodu rodičov. Uviedol, že matka sa v blízkosti W. pohybovala pravidelne, chodila do domu, kde maloletá žila, nakoľko tam býval aj jej mladší brat, ktorého navštevovala, maloletá je s ňou konfrontovaná, pričom citlivo vnímala prebiehajúce konanie, v ktorom sa matka domáhala jej zverenia. Poprel tvrdenia matky, že zdravotný stav maloletej sa zhoršil bez priameho osobného kontaktu s ňou. K popisu incidentu zo dňa 11.04.2021, produkovaného matkou uviedol, že tento sa nezakladá na pravde. Nesúhlasil s tvrdením matky, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne vo vzťahu k problémom maloletej v škole s poukazom na písomné stanovisko CDR Pezinok, z ktorého vyplýva, že maloletej argumentácia, že si ublížila kvôli škole sa javí ako veľmi nepravdepodobná. Mal sa to, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a naliehavosť neodkladnej ochrany maloletej preukázal podrobnými správami. Naďalej zotrval na existencií dôvodnej obavy z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nakoľko ide o maloletú osobu z vážnymi psychickými problémami, je podľa jeho názoru, potrebné pôsobiť preventívne a poskytnúť jej súdnu ochranu a zabrániť tak možným rizikám, ktoré by mohli mať za následok nenapraviteľnú ujmu. Ochranu maloletej preto považoval za prioritnú. Zároveň poukázal na skutočnosť, že jedným z riešení uvedenej situácie vzťahu maloletej s matkou by bolo, ak by matka podstúpila psychiatrickú pomoc, ktorá jej bola zo strany maloletej opakovane navrhovaná, čo však matka odmieta.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako správne. Dal do pozornosti predchádzajúce posúdenia situácie, ktoré viedli k ohrozeniu života maloletej práve na základe kontaktu s matkou a jej súčasného stavu.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
7. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
8. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
9. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. K návrhu musia byť priložené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.
10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odvolania matky dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca, ktorý neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a možné ohrozenie maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa otec domáha tak závažného zásahu do práv matky, akým je zákaz priblíženia sa k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci, dôvodiac zdravotným stavom maloletej a odmietaním matky maloletou, je jeho povinnosťou osvedčiť tvrdenia, o ktoré návrh opiera. Je nesporné, že maloletá ťažko prežíva konflikt a rozchod rodičov, jej vzťah s matkou je významne narušený a uvedené má vplyv na jej zdravotný stav, keď je sledovaná odborníkom (psychiatrom) a je jej poskytovaná intervencia psychológa. V danom prípade je však nevyhnutne potrebné prihliadať na inštitút neodkladného opatrenia a podmienky jeho nariadenia, t.j. bezodkladnosť úpravy pomerov, resp. bezodkladný zásah súdu. Odvolací súd akceptoval námietky matky, že v návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje práve podmienka bezodkladnosti riešenia veci a návrh nespĺňa ani kritérium hrozby bezprostrednej ujmy. Pokiaľ otec poukazuje v návrhu na situáciu v rodine a prežívanie maloletej v období rokov 2018 až 2020, treba konštatovať, že udalosti z uvedených rokov, a ani lekárske správy z daného obdobia, nemôžu byť podkladom pre neodkladnú úpravu pomerov. V súvislosti s incidentom zo dňa 10. a 11.04.2021, tiež treba uviesť, že uvedený incident popisujú rodičia odlišne, pričom matka spochybňuje príčinu konania maloletej pri sebapoškodzovaní sa deň po jej návšteve v domácnosti otca s poukazom na problémy maloletej v škole a ich možný dosah na konanie maloletej. V kontexte danej veci odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal otec až s odstupom dvoch mesiacov po spomínanej udalosti, naviac v uvedenom čase prebiehalo na odvolacom súde konanie o úpravu pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode manželstva (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/17/2020-366, zo dňa 02.06.2021), v ktorom konaní sa súd zaoberal stykom maloletej s matkou a za akceptácie otca nedošlo k rozhodnutiu o úprave styku matky s maloletou, resp. o zákaze styku. Ako vyplýva z odôvodnenia citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave maloletá (vo veku 16 rokov) pred odvolacím súdom dňa 02.06.2021, vyjadrila svoj názor a pocity a jednoznačne prezentovala nezáujem stretávať sa s matkou, jej odmietanie, želanie zakázať matke styk s ňou, pretože pri pohľade na ňu jej búši srdce a má panické prejavy strachu. Zároveň potvrdila, že matku videla naposledy asi pred mesiacom. Vyjadrenie maloletej, ktorá nemá záujem o styk s matkou a za situácie, kedy k ich kontaktu došlo naposledy pred mesiacom,. t.j. v apríli 2021, nezakladá dôvod pre neodkladnú úpravu pomerov. Návrh otca ani zisťovaný názor maloletej neosvedčuje takú intenzitu a naliehavosť konania matky, ktorá by sa dožadovala styku s maloletou nepretržite, resp. v pravidelných krátkych intervaloch, ktoré by boli dôvodom pre postup podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP. Nemožno prihliadať ani na otcom predloženú lekársku správu vyhotovenú dňa 11.4.2021 APS Pezinok, U.. D. F. ktorá síce osvedčuje sebapoškodzovacie sklony maloletej, avšak vzhľadom na dátum jej vystavenia, je neaktuálna a z jej obsahu nevyplýva ani pravdepodobný podnet konania maloletej. Pokiaľ otec poukazuje na správu z CDR Pezinok (zo dňa 23.04.2021), táto síce upriamuje pozornosť na zdravotný stav W. v súvislosti s potrebou vyriešiť rodinnú situáciu a uzatvoriť spor rodičov o zverenie maloletých detí a vo vzťahu k spôsobovaným stresom maloletej pri kontakte s matkou, avšak odvolací súd na danú správu neprihliadal ako na neaktuálnu, pričom opäť zdôrazňuje, že závery CDR Pezinok boli riešené nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, keď druhý aspekt záverov centra týkajúci sa maloletej a jej zamedzenia kontaktu s matkou bol aj predmetom spomínaného súdneho konania (viď odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/17/2020-366, zo dňa 02.06.2021). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak u maloletej pretrvávajú problémy, odmieta matku a matka by naliehala na realizáciu styku s ňou, má otec právo podať návrh na zákaz styku matky s maloletou. Zároveň upozorňuje, že zákaz styku je vážnym obmedzením rodičovských práv, ku ktorému môže dôjsť rozhodnutím súdu po náležite
vykonanom dokazovaní, prípadne vo výnimočných prípadoch aj neodkladným opatrením za podmienky osvedčenia hrozby bezprostrednej ujmy a nevyhnutnosti bezodkladného autoritatívneho zásahu súdu. Pokiaľ otec dôvodí ochranou maloletej, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožňuje, keďže z obsahu spisu nevyplýva naliehavé a intenzívne konanie matky smerujúce ku snahe realizovať styk s maloletou. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia v otcom navrhovanom znení, nebola žiadnym spôsobom osvedčená. Súčasne odvolací súd akceptoval námietku matky vo vzťahu k nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, keď v prípade rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia (za akceptácie návrhu), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať podľa ust. § 360 ods. 2 CMP alebo ust. § 337 ods. 1 CSP.
11. Odvolací súd považuje za potrebné usmerniť rodičov, aby zvolili empatický prístup k maloletej, aby rešpektovali jej priania, vzhľadom na jej vek a prežívanie. Ak dochádza ku problémom pri styku matky s maloletým synom, ktorý býva v domácnosti s maloletou W., rodičia majú možnosť zvoliť si iný spôsob preberania dieťaťa, resp. dohodnúť sa na konkrétnom mieste jeho preberania tak, aby nedošlo ku stretu matky s maloletou W., ktorá zjavne potrebuje priestor na vnútorné vysporiadanie sa s novou rodinnou situáciou.
12. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).