Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-61-2019.pdf
PDF · 116.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou v spore žalobcov: 1/ O. N. R.. XX. XX. XXXX, T. D. T. XXX/XX, XXX XX I. T.V., X/ I. N. R.. XX. XX. XXXX, T. D. T. XXX/XX, XXX XX I. T., N. Ž.: X/ K. Z. R.. XX. XX. XXXX, T. D. T. XXX/XX, XXX XX I. T., právne zastúpený : JUDr. František Pitoňák, advokát, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, X/ E. Z., W.. V., R.. XX. XX. XXXX, T. D. T. XXX/XX, XXX XX I. T., X/ K.. F. Z. R.. XX. XX. XXXX, T. D. T.V. XXX/XX, XXX XX I. T., X/ K.. K. Z. R.. XX. XX. XXXX, T. D. T. XXX/XX, XXX XX I. T., X/ K.. A. Z. R.. XX. XX. XXXX, T. D. T. XXX/XX, XXX XX I. T., X/ K.. A. Z. R.. XX. XX. XXXX, T. D. T. XXX/XX, XXX XX I. T., maloleté deti v konaní zastúpené zákonnou zástupkyňou / matkou / - žalovanou 2/, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní majú voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia doručili dňa 11.11.2019 na tunajší súd žalobu ktorou žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť
- rodinný dom s. č. XXX, postavený na parcele 108/1, zapísaný v LV číslo XXXX katastrálne územie I.Š. T. tvorí súčasť rodinného domu s. č. 344, postaveného na parcele číslo 108/3, zapísaný v liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie I. T. a patrí do podielového spoluvlastníctva O. N., R.. XX.XX.XXXX O. I. N., R.. XX.XX.XXXX, V. D. I. T.Š., B.. T. Č.. XXX/XX. Zároveň si žalobcovia uplatnili aj náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnili tým, že na základe dedičského konania po matke žalobcu 1/, a to po X. N., W.. H., ktorá zomrela dňa 02.04. 1986, ktoré sa viedlo pod číslom D 507/86 a nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09. 1986, nadobudol C. N. ( manžel poručiteľky a otec žalobcu 1/ ) jej polovičný spoluvlastnícky podiel z domu s. č. 265, ktorý bol a je postavený na neusporiadanej parcele číslo 108 katastrálneho územia I. T., pretože rodinný dom bol v BSM.
3. Následne dňa 02.11.1987 zomrel aj C. N. a na základe dedičského konania, ktoré sa po ňom viedlo pod číslom D 1362/88 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 03. 1989, žalobca 1/ nadobudol výlučné vlastníctvo k celému tomuto rodinnému domu postavenému na parcele 108 katastrálneho územia I. T., ktorý bol v tom čase zapísaný v liste vlastníctva číslo XXX I. tým, že ostatných spoludedičov - I. Ľ.T. N., H. N., K. Z., W. N., D. N., E. N. O. K. Z. bol zaviazaný vyplatiť každého sumou po 6.285,- Kčs do 15.03. 1989. Všetkých svojich súrodencov aj vyplatil, pretože on, žalobca 1/, ostal v tomto rodinnom dome bývať a býva tam so svojou rodinou aj doposiaľ.
4. Rodinný dom, ktorého sa na základe dedenia stal výlučným vlastníkom žalobca 1/, pozostával z prízemia, kde sa nachádzalo šesť miestností a dve chodby a z nadzemného podlažia, kde sa nachádzali tri miestnosti a chodba. Je len samozrejmé, že v priebehu doby, čo nadobudol vlastníctvo k celému tomuto rodinnému domu, urobil v jeho vnútorných priestoroch rôzne zmeny zodpovedajúce potrebám rodiny.
5. Asi v roku 2000 žalobcu 1/ poprosil žalovaný 1/ a jeho brat, vtedy ešte žijúci A. Z., po ktorom sa v dedičskom konaní stali jeho dedičmi žalovaná 2/ v 3/14-inách a jej deti, každé v 1/14-ine, aby im dovolil užívať tri miestnosti z miestností nachádzajúcich sa na prízemí, ktoré aj začali užívať, pretože dovtedy v týchto miestnostiach dovolil bývať ich matke - svojej sestre, ktorá nemala vlastné bývanie, avšak aj ju z dedičského podielu vyplatil tak, ako to mal uložené v dedičskom konaní, a to sumou 6.285,- Kčs. Žalobca dovolil žalovaným tieto miestnosti iba užívať, keďže ani oni neboli schopní zabezpečiť si samostatné bývanie.
6. Žalobca 1/ ako výlučný vlastník celého rodinného domu, ktorý mal pôvodne súpisné číslo 265, polovicu z tohto rodinného domu v roku 2009 darovacou zmluvou V 2623/2009 previedol na svojho syna I. N., ktorý tam býva s ním. Podľa žalobcu je nesporné, že predmetný rodinný dom, ktorý dedením nadobudol a svoj polovičný podiel v tomto rodinnom dome neskôr previedol na svojho syna, je rodinným domom, ku ktorému sa nikdy nič nepristavovalo a zodpovedá veľkosti a rozlohe, v akej sa nachádzal v čase, keď ho dedením nadobudol.
7. V roku 2018 iba náhodou zistil pri návšteve katastra, že predmetný rodinný dom teraz súpisné číslo XXX/XX, predtým s. č. XXX, je zapísaný v dvoch listoch vlastníctva a v podstate je rozdelený na dva rodinné domy, majúce dve rozdielne súpisné čísla a postavený na dvoch rôznych parcelách, a to v liste vlastníctva č. XXXX a v liste vlastníctva č. XXX, pričom v LV č. 1333 je zapísaný, že stojí na parcele 108/1 a je zapísaný ako rodinný dom s. č. XXX na vlastníkov - žalovaných K. Z. O. A. Z., po ktorom sú ako spoluvlastníci vedení jeho dedičia - žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ a v liste vlastníctva číslo XXX je zapísaný rodinný dom postavený na parcele 108/3 , má súpisné číslo XXX a ako vlastníci sú zapísaní žalobcovia. Žalobcovi vôbec nie je známe, na základe čoho mohol byť jeden rodinný dom rozdelený na dva rodinné domy zapísané v dvoch rôznych listoch vlastníctva, a to ešte na vlastníkov, ktorí ho nikdy nevlastnili.
8. V liste vlastníctva č.XXXX, kde sú ako vlastníci zapísaní žalovaní, je ako titul nadobudnutia zapísaná žiadosť o zápis, potvrdenie OcÚ zo dňa 25.8.2008 rozhodnutie OcÚ číslo 814/2008, GP číslo 37178288-2/2008 zo dňa 26.08. 2008 - Z 2329/2008-149/2008, pričom žalobcovia o žiadnom takomto postupe neboli oboznámení a až v roku 2018 zistili, že jeden celistvý dom bol rozdelený na dva domy bez ich vedomia, resp. bez ich súhlasu, pretože vlastníkmi rodinného domu boli len oni, žalobcovia. Ako a na akom základe si dali k časti jedného rodinného domu patriaceho iba žalobcom určiť vlastnícke právo žalovaní nikdy nevedeli, s ničím nesúhlasili a dozvedeli sa o tom až v roku 2018. Tento jediný rodinný dom, ktorý žalobca 1/ zdedil a ktorého polovičným spoluvlastníkom je aj žalobca 2/ , je presne tým istým domom, ktorý zdedil a nikdy nešlo o dva rodinné domy. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdili písomne aj Ž. N., K. Z. O. D. W. N.. Žalovaní sa k tej časti domu, ktorú teraz majú zapísanú na svoje meno, ani nikdy nemohli cítiť vlastníkmi, prípadne sa domnievať, že im patrí, pretože žalobca im tam dovolil iba časť domu obývať a ich právna predchodkyňa bola zo svojho podielu vyplatená.
9. Žalobcovia majú za to, že rodinný dom, resp. jeho časť, je zapísaná v prospech žalovaných v rozpore s právom, preto sa domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi aj v rodinnom dome postavenom na parcele 108/1 , ktorý je v liste vlastníctva číslo XXXX kat. územie I. T. zapísaný na žalovaných, pretože domy zapísané ako samostatné v dvoch listoch vlastníctva vždy tvorili len jeden rodinný dom.
10. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a navrhovali ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného 1/ uviedli, že žalobcovia v podanej žalobe opísali, ako došlo k nadobudnutiu ich vlastníctva resp. neskôr podielového spoluvlastníctvu k rodinnému domu s. č. XXX, avšak ani z jedného dedičského konania nie je zrejmé, že by rodinný dom pôvodne pod s. č. 265 a neskôr pod s. č. XXX tvoril jednotný celok spolu s rodinným domom s. č. XXX vo vlastníctve žalovaného 1/ a ostatných žalovaných, nakoľko v dedičskom konaní po X. N. sa dedil polovičný podiel z nadstavby rodinného domu XXX, čo je uvedené v odôvodnení dedičského rozhodnutia. V dedičskom konaní po C. N. je zase uvedené, že on je dedičom rodinného domu súpisné č. XXX, avšak z doloženého GP žalobcom 1/, ktorý bol vyhotovený dňa 13.02.1987 je zrejmé, že ide zase o
rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXX. V dedičskom konaní po X. N. sa dedil iba polovičný nadzemný spoluvlastnícky podiel, čo len svedčí o tom, že žalobca 1/ nemohol neskôr nadobudnúť rodinný dom tak, ako je v prírode umiestnený, a to pod s. č. XXX tak aj pod s. č. XXX, pretože to nepreukázal. Žalobca uviedol, že neskôr svoj výlučný vlastnícky podiel k rodinnému domu s. č. XXX v jednej polovici previedol na syna a ako dôkaz uviedol LV č. XXX a GP zo dňa 07.02.1987, ktorý ako už uviedli, svojím obsahom a v ňom uvedeným s. č. XXX nekorešpondoval s LV č. XXX a tam uvedeným s. č. XXX, pričom ako GP zo dňa 07.02.1987 vôbec nemohol byť podkladom pri uzavretí darovacej zmluvy, ktorou žalobca 1/ previedol svoj podiel z rodinného domu na svojho syna, pretože táto bola uzavretá až v roku 2009, a teda neskôr ako bol zapísaný rodinný dom s. č. XXX na žalovaných.
11. Žalovaní nesúhlasili ani s tvrdením žalobcu 1/, že predmetný rodinný dom, ktorý on dedením nadobudol, je tým istým rodinným domom, ku ktorému sa nikdy nič nepristavovalo a zodpovedá veľkosti a rozlohe v akej sa nachádzal v čase, keď tento dom nadobudol. K tejto tvrdenej skutočnosti však žalobca 1/ nedoložil žiadny dôkaz, iba nejaké čestné prihlásenie Ž. N. R.. X.XX.XXXX, ktorá má toho času 86 rokov a E. K.W. Z., nar.04.031962, ktorá tvrdí, že rodinný dom s. č. XXX bol postavený v roku 1962 C. N. a jeho manželkou U. N. a odvtedy tento dom mali užívať rodičia žalobcu 1/, pričom v roku 1962 sa svedkyňa K. Z. len narodila, preto jej tvrdenie v čestnom vyhlásení sa javí ako nepravdivé, účelové a zavádzajúce, tobôž, keď ešte naviac uviedla, že manželka C. N. D. U. N., pričom je jasné, že manželkou C. N. bola X. N..
12. Žalovaní taktiež namietali tvrdenie žalobcu 1/ o tom, že iba náhodne sa dozvedel, že údajne jeho rodinný dom s. č. XXX je zapísaný na dvoch LV, a to č. XXX O. Č.. XXXX, čo však nedokázal, iba si to myslí, pretože ako je známe z LV č. XXXX , rodinný dom s. č. 387 nie je domom pôvodne s. č. XXX ale iný rodinný dom, čo aj vyplýva zo samotného L V č. XXXX, kde je uvedené, že rodinný dom s. č. XXX bol zapísaný na základe žiadosti žalovaného 1/ a jeho brata A. Z. o zápis, ako aj z potvrdenia OcÚ zo dňa 25.08.2008, Rozhodnutia OcÚ č. 814/2008, GP zo dňa 26.8.2008. Z uvedených listín vyplýva, že rodinný dom s. č. 387 je prístavbou k rodinnému domu s. č. 293, táto prístavba bola postavená v roku 1966 a následne po užívaní zapísaná v roku 2008 v prospech žalovaného 1/ a jeho brata A. Z. ako vlastníkov stavby, t. j. rodinného domu, teraz po A. Z. zapísaná na jeho dedičoch, preto nemôže ísť o totožnú stavbu s rodinným domom s. č. XXX tak, ako sa to snaží tvrdiť žalobca 1/. Rodinný dom s. č. 387 bol postavený W. N., R.. XX.X.XXXX, od ktorého neformálne za cenu 50.000,- Sk v roku 1983 odkúpila matka žalobcu 1/ a následne žalovaný 1/ a jeho brat túto prístavbu už riadne zapísali do katastra nehnuteľností, pričom je nutné povedať, že túto prístavbu žalovaný 1/ a jeho brat a pred nimi aj ich K. K. Z. užívali nerušene viac ako 37 rokov bez toho, aby sa žalobca 1/ domáhal svojho vlastníckeho práva k tejto prístavbe.
13. Okrem uvedených skutočnosti žalovaní namietali aj to, že z obsahu podanej žaloby žalobca 1/ ani žalobca 2/ nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ktorý je podmienkou danej žaloby.
14. Žalobca 1/ vo svojej replike k vyjadreniu žalovaných uviedol, že skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalovaných nie sú pravdivé. Pokiaľ ide o to, že žalovaní namietajú čísla rodinných domov, chce uviesť, že jeho otec postavil rodinný dom spoločne s ním, pretože v roku, keď ho postavil, už mal 15 rokov. V čase, keď sa rodinný dom staval, mal W. N., S.eho brat, 18 rokov a nemal žiadne prostriedky na postavenie domu. Dom bol vždy napísaný na meno otca C. N., ktorý dom skutočne postavil a aj vlastnil, pričom Rudolf Pecha tam býval a až potom, ako sa oženil, rozhodol sa postaviť si rodinný dom a bol to práve ich otec s matkou, J. W. N., svojmu synovi a zároveň bratovi žalobcu 1/, dali niekedy v rokoch 1970 až 1975 sumu 50.000,- Sk na postavenie rodinného domu v ktorom W. N. aj teraz býva, avšak v žiadnom prípade mu túto sumu nevyplatili za nejakú prístavbu k svojmu rodinnému domu, pretože W. N. R. žiadnu prístavbu k pôvodnému rodinnému domu neurobil, rodinný dom bol a aj je vždy v takom stave, v akom bol postavený v čase postavenia rodičmi a tak isto tento rodinný dom v dedičskom konaní v celosti nadobudol.
15. Poukázal tiež na to, že v roku 1983 ešte žili obaja rodičia a preto ani Rudolf Pecha nemal žiadny dôvod na to, aby mu žalovaní mali niečo vyplácať, pretože dom bol stále zapísaný ešte na rodičov a žalobca 1/ ho po nich zdedil až po roku 1986 a 1987. W. N. v čase, keď sa v roku 1962 rodinný dom staval, mal 18 rokov, potom išiel na vojnu, po dvoch rokoch odslúženia vojny sa vrátil a býval stále u rodičov spolu aj so ženou a až potom sa rozhodli postaviť si rodinný dom a rodičia mu na jeho výstavbu
poskytli vyššie uvedenú sumu. Je však pravdou, že žalobca 1/ potom, ako sa stal vlastníkom domu, dovolil matke žalovaných, keďže bola v zlej finančnej situácii, časť rodinného domu užívať, ale v žiadnom prípade im túto časť domu nijakým spôsobom nepreviedol na ich meno. Mohli tam iba bývať, pretože jeho sestra, matka žalovaných, bola sluchovo postihnutá, neovládala vôbec slovenský jazyk a aj po rómsky sa zle vyjadrovala, pričom aj ju vyplatil v zmysle dedičských rozhodnutí.
16. Žalobca 1/ trval na tom, že rodinný dom tvoril vždy jednoliaty celok, nikdy sa nič k nemu nepristavovalo a pôvodne mal súpisné číslo XXX, následne súpisné číslo XXX a v súčasnosti má rodinný dom súpisné číslo XXX, pričom tieto skutočnosti vyplývajú aj z listu vlastníctva číslo XXX zo dňa 17.04. 1991 kat. územia I. T., z geometrického plánu vyhotoveného Ing. Žifčákom a overeného Ing. Tichým dňa 07.02.1987, kde v tomto GP je zakreslený rodinný dom v tom stave, v akom bol v roku 1987, keď Ing. Žifčák geometrický pán vypracovával a vtedy ešte žil aj otec a rovnako tak tieto skutočnosti vyplývajú aj z geometrického plánu vypracovaného Ing. Petrom Regendom, overeným Ing. Štefanom Nagy zo dňa 26. 3. 2008.
17. Žalobca tiež nesúhlasil s tým, že žalovaní spochybňujú čestné prehlásenia podpísané Ž. N. O. K. Z., pretože Ž. N. síce má 86 rokov, avšak v čase, keď čestné prehlásenie podpísala, bola rozumovo úplne v poriadku, jej stav sa zhoršil len bezprostredne pred smrťou, pretože zomrela asi pred mesiacom, pričom jej dcéra K. Z. tieto skutočnosti vie od svojej matky, ktorá bola vydatá za švagra žalobcu 1/.
18. K námietke žalovaných, že keď prevádzal polovicu svojho rodinného domu na žalobcu 2/ mal vedieť, že prevádza rodinný dom so súpisným číslom XXX, uviedol, že ju neuznáva, pretože skutočne nevedel, že časť jeho rodinného domu si na základe potvrdenia Obecného úradu Spišské Tomášovce dali zapísať na základe svojej žiadosti niekedy v roku 2008 žalovaný 1/ a A. Z., I. I. K. Z., bez akéhokoľvek právneho podkladu a zrejme v tom čase im aj bolo pridelené iné súpisné číslo v tejto časti pôvodného rodinného domu. Je zvláštnosťou to, že všetky úradné zásielky, a to aj z obecného úradu, vždy prichádzajú iba na súpisné číslo domu XXX, teda na jeho adresu. Nie je mu známe, na základe akých skutočností bola takáto zmena prevedená cestou obecného úradu bez toho, aby o tom bol upovedomený, prípadne sa vyjadril k dôvodnosti takýchto zmien urobených s jeho domom.
19. Žalobca 1/ tak napriek námietkam žalovaných trval na žalobe v plnom rozsahu a rozhodnutia obecného úradu, vzhľadom na to, že jemu žiadne z nich doručené nebolo, nepovažuje za zákonné a má za to, že je jednoznačné, že skutočnosti, na základe ktorých došlo k oddeleniu časti jeho rodinného domu a vytvorenia iného domu s iným súpisným číslom považuje zo strany obecného úradu za právne nepodložené, keďže vlastníkom celého rodinného domu, tak ako vždy stál a doposiaľ aj stojí, bol vždy iba on na základe dedičských rozhodnutí po rodičov a za celý tento dom boli všetci súrodenci žalobcom 1/ riadne vyplatení, preto nemohol ani neformálne brat W. previesť niečo na žalovaných, prípadne ich právnych predchodcov.
20. Žalovaní vo svojej duplike uviedli, že podľa ich názoru žalobca 1/ vo svojom vyjadrení má zrejme na mysli dom, ktorý toho času stojí na parcele č. 108/3, ktorý po smrti svojich rodičov dedil. Žalobca 1/ nehovorí pravdu ako uvádza, že z domu postaveného na parcele XXX/X svojich súrodencov vyplatil, tobôž nevyplatil matku žalovaného 1/ a právneho predchodcu žalovaných 2/ až 6/. Ak žalobca 1/ tvrdí, že jeho rodičia vyplatili Rudolfovi Pechovi sumu 50.000,-Sk na postavenie domu v ktorom teraz býva, t.j. I. XXX/XX, I. T., je to jeho tvrdenie, pretože v tomto spore sa jedná o dom s. č. XXX a nie o dom, v ktorom teraz býva W. N..
21. V ďalšom žalovaní opätovne poukázali na argumenty uvádzané v ich prvom vyjadrení k žalobe. Trvali na tom, že z obsahu oboch dedičských konaní po rodičoch žalobcu 1/ vôbec nevyplýva a ani nie je zrejmé, že by rodinný dom pôvodne pod s. č. XXX a neskôr pod s. č. XXX tvoril jednotný celok spolu s rodinný domom s. č. XXX vo vlastníctve žalovaného 1/ a ostatných žalovaných, nakoľko v dedičskom konaní po jeho nebohej matke Irene Pechovej sa dedil polovičný podiel z nadstavby rodinného domu XXX, čo je uvedené v odôvodnení dedičského rozhodnutia, a o žiadnom inom dome, t.j. dome žalovaných nebola v dedičskom konaní žiadna zmienka. Ani z dedičského konania po jeho nebohom otcovi C. N. nie je zrejmé, že by v dedičskom konaní bolo uvedené, že on je dedičom nejakej prístavby domu. Rodinný dom, ktorý zdedil, pozostával zo 6 miestností, dvoch chodieb a nadzemného podlažia, kde sa nachádzali ďalšie tri miestnosti a chodba, pričom ako žalobca 1/ sám uviedol, v priebehu neskorších rokov urobil vo vnútri rodinného domu nejaké zmeny, z čoho vyplýva, že žalobca 1/ nemohol
okrem rodinného domu s. č. XXX tak ako je v prírode umiestnený nadobudnúť aj rodinný dom s.č. XXX, pretože to nebolo predmetom dedičského konania.
22. Opätovne trvali na tom, že ak žalobca uviedol, že neskôr svoj výlučný vlastnícky podiel k rodinnému domu s. č. 344 v jednej polovici previedol na syna a ako dôkaz uviedol LV č. XXX a GP zo dňa 7.2.1987, ktorý ako už uviedli, svojím obsahom nekorešpondoval s LV č. XXX a tam uvedeným s. č. XXX, pričom GP zo dňa 7.2.1987 vôbec nemohol byť podkladom pri uzavretí Darovacej zmluvy, ktorou žalobca 1/ previedol svoj podiel z rodinného domu na svojho syna, pretože táto bola uzavretá až v roku 2009, a teda neskôr ako bol zapísaný rodinný dom s. č. 387 na žalovaného 1/ a ostatných žalovaných. Tiež nepovažovali za pravdivé tvrdenia žalobcu 1/, že Rudolf Pecha žiadnu prístavbu neurobil, jeho rodinný dom je vždy v takom stave ako ho jeho rodičia postavili, pretože tak ako sa v súčasnosti rodinný dom žalovaných v prírode nachádza predsa tento dom nemohol tvoriť jednoliaty celok s rodinným domom s. č. 344 vo vlastníctve žalobcu. Rodinný dom s. č. XXX bol postavený W. N., R.. XX.X.XXXX, ktorý neformálne od neho odkúpila matka žalovaného 1/ a následne žalovaný 1/ a jeho brat tento už riadne zapísali do katastra nehnuteľností, pričom je nutné povedať, že tento rodinný dom žalobca 1/ ako aj jeho rodičia nikdy neužívali ako vlastný a ani tam nebývali. Naopak, právny predchodca žalovaných, ich matka K. Z., tento dom užívala ako jeho vlastníčka nerušene od kedy ho odkúpila od Rudolfa Pechu bez toho aby sa žalobca 1/ alebo jeho rodičia domáhali svojho vlastníckeho práva k tejto stavbe.
23. Podľa § 137 písmeno c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
25. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia
26. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení ( katastrálneho zákona ), na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne overenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti.
28. Podľa § 42 ods. 2 písmeno c/ zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení ( katastrálneho zákona ), zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
29. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobcovia nezúčastnili, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili a keďže žalobcovi 1/ bolo predvolanie riadne doručené dňa 24.05.2021 a žalobcovi 2/ dňa 31.05.2021, súd v zmysle § 180 CSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcov.
30. Žalobcovia ako prostriedky procesného útoku použili skutkové tvrdenia, listinné dôkazy, a to výpisy z listov vlastníctva č. XXXX O. XXX, výpis z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX zo
dňa 17.04.1991, výpis z pozemkovej knihy zo dňa 14.11.1986, geometrický plán zo dňa 7.2.1987, geometrický plán zo dňa 26.03.2008, rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D 507/86 a D 1362/88, čestné vyhlásenie, návrh na vypočutie I. Ž. N., K. Z., W. N..
31. Žalovaní ako prostriedky procesnej obrany použili skutkové tvrdenia, návrh na výsluch žalovaného 1/ ako strany sporu, listinné dôkazy, a to výpis z LV č. XXXX, potvrdenie Obecného úradu Spišské Tomášovce so žiadosťou, rozhodnutie o určení súpisného čísla, žiadosť o zápis domu do katastra nehnuteľností, geometrický plán zo dňa 26.03.2008, čestné N. W. N., fotografiu rodinných domov, návrh na vypočutie svedkov starostky V. K.. U. R., W. N., D. N., K. Z.D., E. N..
32. Žalovaní na pojednávaní trvali na zamietnutí žaloby jednak z dôvodov uvádzaných vo svojich písomných vyjadreniach ako aj z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní takejto určovacej žaloby.
33. Okrem spornosti toho, či na podaní žaloby je daný naliehavý právny záujem, bol sporným celý uplatnený nárok, keďže žalovaní namietali, že by vlastníctvo k nehnuteľnostiam mali získať neoprávnene. Avšak vzhľadom k tomu, že v zmysle § 137 písmeno c/ CSP je predpokladom určovacej žaloby naliehavý právny záujem, pričom v danom spore naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu, skúmal súd v prvom rade splnenie tejto podmienky. Keďže sa jednalo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kde katastrálny zákon presne stanovuje, ako má byť nehnuteľnosť označená aby bola vkladu schopná, skúmal súd okrem naliehavého právneho záujmu aj to, či výrok tak, ako ho navrhujú žalobcovia, je v súlade s požiadavkami katastrálneho zákona a je spôsobilý na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
34. Vzhľadom k tomu, že námietku nepreukázania naliehavého právneho záujmu vzniesli žalovaní už vo svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe, pričom žalobcovia k tejto námietke neuviedli žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy, vychádzal súd pri zisťovaní skutkového stavu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu z obsahu skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov. Keďže navrhované výsluchy svedkov mali preukazovať tvrdenia ohľadom vlastníckych vzťahov a netýkali sa preukazovania naliehavého právneho záujmu, súd nevykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami, pretože výsluchy svedkov sa netýkali spornej skutočnosti preukázania naliehavého právneho záujmu, a teda vykonanie takého dôkazu nepovažoval súd za hospodárne.
35. Z obsahu výpisov z listov vlastníctva mal súd preukázané, že na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie je evidovaný rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo 108/3 s tým, že žalobcovia sú evidovaní ako vlastníci tohto domu v spoluvlastníckom podiele každý v 1/2. Žalobca 1/ nadobudol vlastníctvo titulom D 1362/88 a žalobca 2/ nadobudol vlastníctvo titulom darovacej zmluvy V - 2623/2009 z 10.12.2009 - 221/2009.
36. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. T. sú ako vlastníci rodinného domu súpisné číslo 387 na parcele číslo 108/1 evidovaní žalovaný 1/ v podiele 1/2 s titulom nadobudnutia Žiadosť o zápis, potvrdenie OcÚ zo dňa 25.08.2008, rozhodnutie OcÚ č. 814/2008, GP č. 37178288-2/2008 zo dňa 26.08.2008 - Z 2329/2008 - 149/2008. Žalovaná 2/ je evidovaná ako vlastníčka v podiele 3/14 a žalované 3,4,5,6 ( maloleté deti žalovanej 2/ ) majú každý spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/14. U žalovaných 2/ až 6/ je titul nadobudnutia uznesenie 16D 40/2018 zo dňa 02.04.2019 Z 1263/2019 - 176/2019.
37. Ostatné listinné dôkazy predložené stranami sa už týkali preukazovania spornosti vlastníctva, preto súd nepovažuje za hospodárne vyjadrovať sa k nim, keďže nemajú relevanciu k rozhodnutiu o tom, či je daný naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe a či navrhovaný výrok rozsudku je vkladu schopný. 38. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú v podstate dvoch určovacích výrokov. Jednak sa domáhajú určenia, že rodinný dom s. č. XXX postavený na parcele XXX/1 zapísaný na LV č. XXXX tvorí súčasť rodinného domu s. č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X zapísaného na LV č. XXX a jednak sa domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi tohto rodinného domu.
39. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie toho, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení, a teda že vyhovujúci určujúci rozsudok odstráni neistotu a žalobca nemá iný
prostriedok na ochranu svojho práva. Naliehavý právny záujem je žalobca povinný preukázať, a teda je povinný uviesť skutkové tvrdenia ako aj dôkazy o tom, že naliehavý právny záujem je daný.
40. V predmetnom spore žalobcovia žiadajú určiť, že dom so súpisným číslom 387 je súčasť domu so súpisným číslom 544 a že oni sú podielovými spoluvlastníkmi tohto domu. Žalobcovia neuviedli žiaden dôkaz k tomu, ako určenie toho, že dom je súčasťou iného domu odstráni spor o vlastníctvo, keďže samotné určenie, že nejaká nehnuteľná vec je súčasťou inej nehnuteľnej veci ešte nerieši vlastníctvo k veci. Na to nadväzujúce určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti podľa názoru súdu nespĺňa náležitosti vkladu schopného určujúceho výroku, na základe ktorého by kataster nehnuteľností vykonal zápis vlastníctva v prípade vyhovujúceho rozsudku. Zo žalobného návrhu bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú, preto bol súd toho názoru, že tento návrh netrpí vadou, ktorú by bolo potrebné postupom podľa § 129 CSP odstrániť výzvou na doplnenie alebo opravu. Súd má za to, že žalobca nesie zodpovednosť na formuláciu petitu tak, aby v prípade podania určovacej žaloby bol výrok rozsudku schopný zápisu v zmysle podmienok uvádzaných v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Určovací výrok, že dom patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov podľa názoru súdu nie je správny a neobsahuje označenie nehnuteľností tak, ako predpokladá § 42 ods. 2 písmeno c/ katastrálneho zákona.
41. Z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní takejto určovacej žaloby a zároveň z dôvodu, že navrhovaný výrok o určení podielového spoluvlastníctva žalobcov nie je vkladu schopný v zmysle katastrálneho zákona, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, boli to žalovaní, ktorí mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.