Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-9-2021.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu PANTOS s.r.o. so sídlom 16, Štvrtok, IČO 36 617 407 zastúpeného Mgr. Martinom Danišovičom, advokátom so sídlom Drieňová 1/ D, Bratislava, IČO 42 137 322 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101766460/2020 zo dňa 20.11.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 101766460/2020 zo dňa 20. novembra 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101213391/2020 zo dňa 23. júla 2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 100845856/2017 zo dňa 11.05.2017 bol v prospech žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2013 zistený kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní a nadmerným odpočtom odpočítaným od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období v sume 406 943,83 eur s tým, že tento bude žalobcovi vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101213391/2020 zo dňa 23.07.2020 správca dane podľa § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. nepriznal žalobcovi úrok z nadmerného odpočtu vráteného v sume 406 943,83 eur. K zdôvodneniu uviedol, že i keď je si vedomý stanoviska správneho kolégia sp. zn. Snj/36/2019 zo dňa 30.10.2019, je povinný rešpektovať čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a keďže ku dňu vydania rozhodnutia nebolo ust. § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. zrušené ani upravené, správca dane konajúc v súlade s platným právom rozhodol tak, že žalobcovi úrok z nadmerného odpočtu vráteného v sume 406 943,83 eur nepriznal.
3. Voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín č. 101213391/2020 zo dňa 23.07.2020 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101766460/2020 zo dňa 20.11.2020 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101213391/2020 zo dňa 23.07.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že správca dane pri nepriznaní žalobcom požadovanej náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2013 postupoval v súlade s platnou legislatívou.
II.
Žalobné body a vyjadrenia účastníkov 4. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 22.01.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 07.12.2020 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 101766460/2020 zo dňa 20.11.2020. 5. Žalobca skonštatoval, že predmetom správnej žaloby je len právne posúdenie veci, keď pred správcom dane ani pred žalovaným nebol sporný skutkový stav ohľadne nadmerného odpočtu, a to čo do jeho výšky ako aj do obdobia zadržania nadmerného odpočtu zo strany správcu dane. 6. Žalobca namieta, že správca dane a žalovaný vec nesprávne právne posúdili. Poukazuje na to, že správca dane a žalovaný neakceptovali závery Súdneho dvora EÚ a nesprávne sa riadili vnútroštátnou úpravou § 85ke veta druhá zákona č. 222/2004 Z.z., pričom táto vnútroštátna úprava je vo výslovnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s princípmi právneho štátu a taktiež v rozpore s so stanoviskom správneho kolégia sp. zn. Snj/36/2019 zo dňa 30.10.2019. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval, že napriek stanovisku správneho kolégia sp. zn. Snj/36/2019 zo dňa 30.10.2019 sú správca dane a žalovaný v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky povinný konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a s prihliadnutím na skutočnosť, že ust. § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. nebolo upravené, prípadne zrušené, námietky žalobcu nepreukazujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zotrval na tom, že spolu so správcom dane postupovali v súlade so zákonom a ústavou. 8. Žalobca v replike k námietke žalovaného, že nemohol priznať žalobcovi nárok na úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu kvôli nezmenenému zneniu ust. § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. poukázal na záver vyslovený v stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého sú orgány verejnej správy ako aj súdy povinné sa zdržať aplikácie predmetného ustanovenia z dôvodu zabezpečenia súladu právnej úpravy s právom Európskej únie.
III.
Konanie na správnom súde 9. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vec vracia I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 S.s.p.). 10. Podľa § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane. 11. Správca dane a aj žalovaný vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. zastávajú ten právny názor, že keďže daňová kontrola u žalobcu bola skončená do 31.12.2016, nemá žalobca nárok na úrok z nadmerného odpočtu. 12. Zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.10.2019, sp. zn. Snj/36/2019 vyplýva, že vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v
ustanovení § 85ke vety druhej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 v znení: „Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.“, nie je v súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia. 13. Z odôvodnenia vyššie citovaného stanoviska ďalej výslovne vyplýva, že senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú jednotné v tom, že nárok na náhradu za zadržiavané prostriedky vzniká i pred 31.12.2016. 14. Vzhľadom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.10.2019, sp. zn. Snj/36/2019 správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný sa nesprávne riadili ustanovením § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie boli správca dane a žalovaný ako orgány verejnej správy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia. Pokiaľ tak neučinili, zaťažili svoje rozhodnutia vadou nezákonnosti spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci, čo je dôvodom podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. na zrušenie ich rozhodnutí. 15. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ sa nejedná o odporúčania, pretože výklad práva spoločenstva podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie Súdnym dvorom EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke je záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. V bode 32 uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber, s.r.o. Súdny dvor EÚ uviedol, že vnútroštátny súd je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva únie a má povinnosť zabezpečiť ich plný účinok. Ak smernica o DPH je súčasťou právneho poriadku SR a ak vnútroštátna právna úprava nie je v súlade s uvedenou smernicou, je povinnosťou súdu vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom EÚ. Ak existuje medzera vo vnútroštátnej právnej úprave, v tomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale garantoval a bol v súlade s právom EÚ. Smernica ako akt sekundárneho úniového práva je záväzná pre členský štát, ktorý má zvoliť formy a metódy na dosiahnutie cieľa smernice. Realizácii prednosti práva EÚ má v danom prípade brániť vnútroštátna úprava ustanovenia § 85ke zákona č. 297/2016 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH s účinnosťou od 01.01.2017 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2017), posledná veta v znení „ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane“. Uvedené ustanovenie svojou dikciou bráni priznať nárok na úrok z omeškania zo zadržiavaného nadmerného odpočtu z už ukončených daňových kontrol do 31.12.2016, čo je i prípad žalobcu. Toto ustanovenie je však v zjavnom rozpore s uznesením Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15. V tomto prípade tak existuje riziko možného „zacyklenia veci“, kedy žalovaný poukazuje na právnu úpravu § 85ke zákona o DPH a nerešpektuje uznesenie Súdneho dvora EÚ C-120/15 Kovozber, s.r.o., ktoré má v danom prípade aplikačnú prednosť. Aby k takejto situácii nedošlo (k „zacykleniu veci“), sú správca dane a žalovaný ako orgány verejnej správy povinní zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. 16. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p., ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 18. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 19. Ako už bolo uvedené v bodoch 12 až 15 tohto rozsudku, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane vec neprávne právne posúdili, keď aplikovali ustanovenie § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z., ktorej aplikácie boli povinný sa zdržať. V tomto smere je námietka žalobcu dôvodná. Takýmto postupom zaťažili žalovaný a správca dane svoje rozhodnutia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci a teda že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie.
20. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne vec posúdiť, a to v súlade so závermi správneho súdu vyslovenými v tomto rozsudku, nakoľko v zmysle § 191 ods. 6 S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Žalovaný a správny orgán I. stupňa sú povinní zdržať sa aplikácie ustanovenia § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z., vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnia, samozrejme rešpektujúc záväzný právny názor súdu. 21. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.). 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).